Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220967
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114220967.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu : N. V., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W., právne zastúpený: JUDr. Roland Kovács, advokát, so sídlom
Mäsiarska 30, 040 01 Košice, proti žalovanému : PD Lemešany, s.r.o., IČO: 36 459 356, so sídlom
Osloboditeľov č. 516, 082 04 Drienov, právne zastúpený: JUDr. Jozef Pirkovský, advokát, so sídlom

Hlavná 19, 080 01 Prešov, v konaní o odstránenie stavieb s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 28C 232/2014-113 zo dňa 22.02.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že konanie
zastavil a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.07.2014 sa žalobca
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť na svoje náklady odstrániť stavby - sklad obilia a

pozberová úprava, plynová prípojka STL, premiestnenie prípojky VN 22kV - bližšie špecifikované v
žalobe a zároveň aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil
skutočnosťou, že je spoluvlastníkom pozemku parcely registra „E“, parc. č. XXX/X - orná pôda, vedenej
na LV č. XXXX, kat. územie W., kde v roku 2007 žalovaný bez súhlasu žalobcu, teda neoprávnene
zrekonštruoval budovu senníka postavenú na parcele č. XXX/X a uviedol ju do užívania na iný účel,
pričom k tejto budove neoprávnene pristaval stavby, ktorých odstránenia sa žalobca domáha. Žalobca

uviedol, že ako podielový spoluvlastník nemá záujem o predmetné stavby, nechce ich nadobudnúť
do vlastníctva, ani nemá záujem tieto stavby užívať, nesúhlasí ani so s zriadením vecného bremena
obmedzeného na nevyhnutný výkon vlastníckeho práva k stavbe. Žalobca poukázal na skutočnosť,
že už v minulosti sa domáhal odstránenia predmetných stavieb, avšak žalovaný v priebehu súdneho
konania účelovo odkúpil spoluvlastnícky podiel k parcele č. XXX/X, preto súd jeho žalobe nemohol
vyhovieť a túto zamietol (konanie vedené pod sp. zn. 12C 119/2011). Následne sa žalobca domáhal

vyslovenia neplatnosti kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalovaný nadobudol spoluvlastnícke podiely k
predmetnej parcele; rozsudkom zo dňa 28.03.2014, sp. zn. 8C 45/2012 súd vyslovil neplatnosť všetkých
kúpnych zmlúv z dôvodu porušenia predkupného práva, teda opätovne nastal stav, kedy žalovaný nie
je spoluvlastníkom predmetnej parcely.

3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.07.2014 sa žalobca domáhal, aby súd predbežným

opatrením zakázal žalovanému nadobudnúť vlastnícke a iné užívacie právo k pozemku - parcela registra
„E“ č. XXX/X, vedená na LV č. XXXX, kat. územie W. až do právoplatného skončenia konania vo vecisamej a aby súd zakázal žalovanému vstupovať a prechádzať cez pozemok - parcela registra „E“ č. XXX/
X, vedená na LV č. XXXX, kat. územie W. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 20.08.2014, č.k. 28C 232/2014-30, v spojení s uznesením Krajského

súdu v Prešove zo dňa 04.11.2014, č.k. 2Co 222/2014-48 návrh žalobcu na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.

4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.06.2015 sa žalobca domáhal, aby súd predbežným
opatrením zakázal žalovanému nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku - parcela registra „E“ č. XXX/

X, vedená na LV č. XXXX, kat. úz. W.. Uznesením zo dňa 02.07.2015, č.k. 28C 232/2014-80 tunajší
súd návrh zamietol; predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa
09.09.2015, č.k. 15C 249/2015-87.

5. Na pojednávaní konanom dňa 03.02.2016 žalobca vzal svoj žalobný návrh v celom rozsahu späť
a žiadal konanie zastaviť vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa stal spoluvlastníkom spornej

nehnuteľnosti; žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods.
2 O.s.p., nakoľko žalovaný zavinil zastavenie konania, keď až po začatí konania nadobudol podiely k
spornej nehnuteľnosti, pričom mohol tak urobiť dávno. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil; zároveň
žiadal priznať trovy konania vzhľadom na postoj žalobcu, ktorý mal možnosť odkúpiť podiely ostatných
spoluvlastníkov, a tým by nedošlo ani k začatiu predmetného konania; žalobca však svojím postojom

obmedzoval ostatných spoluvlastníkov vo výkone ich práv.

6. Aplikoval citované ustanovenie § 96 ods. 1, 2, 3, § 146 ods. 2, § 150 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z. z.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných
ustanovení rozhodol súd prvej inštancie o späťvzatí žalobného návrhu tak, že konanie zastavil.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Mal za
to, že žalobca späťvzatím žalobného návrhu procesne zavinil zastavenie konania, avšak súd prvej
inštancie pokladal za dôvodné v predmetnom konaní prihliadnuť na skutočnosť, že žaloba bola podaná
za iného stavu, kedy žalovaný nebol spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, nakoľko rozsudkom zo dňa

28.03.2014, sp. zn. 8C 45/2012 súd vyslovil neplatnosť všetkých kúpnych zmlúv z dôvodu porušenia
predkupného práva, teda opätovne nastal stav, kedy žalovaný nebol spoluvlastníkom predmetnej
parcely. V priebehu tohto konania v januári 2016 došlo k zmene právneho stavu, keďže žalovaný sa
stal spoluvlastníkom sporenej nehnuteľnosti, o čom svedčí aktuálny výpis z LV č. XXXX, kat. úz. W., v
dôsledkučohopredmetnékonaniestratilonavýzname.Uvedenúskutočnosťsúdprvejinštanciepokladal

za dôvod hodný osobitného zreteľa, spĺňajúci atribút výnimočnosti prípadu, preto v dôsledku uvedeného,
s poukazom na správanie a postoj tak žalobcu ako aj žalovaného, žiadnemu z účastníkov konania
náhradu trov konania nepriznal.

8. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti tomuto

uzneseniu v časti jeho výroku o náhrade trov konania odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zmenil
výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a priznal mu trovy konania, alternatívne aby odvolací
súd zrušil napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania a vec vrátil na
ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí síce formálne na str. 2 spomenul
ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p., avšak toto ustanovenie zákona nijakým spôsobom neaplikoval na

danú konkrétnu situáciu. Žalobca súhlasil s tým, že v danej veci na pojednávaní dňa 03.02.2016
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal späť žalobu, ale tento procesný úkon zdôvodnil práve
konaním - správaním sa žalovaného, ktorý sa počas prebiehajúceho konania stal spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, kde sú postavené predmetné stavby, ktorých odstránenia sa v konaní domáhal. Žalovaný
sa stal spoluvlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Prešov,

katastrálneho odboru - vklad povolený dňa 28.01.2016. Dodal, že jeho žaloba o odstránenie stavieb
napadla na súd prvej inštancie dňa 25.07.2014, pričom v tom čase bola žaloba podaná dôvodne,
nakoľko žalovaný bol stavebníkom na pozemkoch, ktoré neboli v jeho vlastníctve (žalovaný nebol ani
spoluvlastníkom). Žalobca sa dožadoval vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd žalovanému
predbežne zakázal do právoplatného skončenia veci samej nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na

predmetných pozemkoch. Konajúci súd prvej inštancie aj v spojení s odvolacím súdom dvakrát v tejto
veci právoplatne rozhodli o zamietnutí návrhu na predbežné opatrenie. Neobstojí argument žalovaného
o tom, že žalobca mohol nadobudnúť podiely ešte pred začatím tohto konania z dôvodu, že podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti, kde stoja neoprávnené stavby, adresovali žalobcovi ponuku na dokúpeniespoluvlastníckych podielov dňa 29.05.2015. Pokiaľ by žalobca nepodal žalobu, nedošlo by ani k zmene
spoluvlastníckych vzťahov na pozemkoch, kde stoja neoprávnené stavby, nakoľko žalovanému takýto
stav vyhovoval. Na strane žalobcu iná možnosť ako vziať žalobu späť za daných okolností neexistovala.

Ale práve správanie sa žalovaného je skutočnosť, ktorá donútila vziať žalobu späť, pričom poukazuje
na dátum podania žaloby, ako aj na dátum nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalovaným. Podľa
názoru žalobcu prichádza do úvahy použitie ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. a to konkrétne druhej vety,
pretože žaloba vo veci samej bola podaná dôvodne, ale pre správanie sa odporcu neostávalo nič iné
ako vziať žalobu späť.

9. K podanému odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalovaný. Domnieva
sa, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalobcovi. V
prvom rade zdôraznil skutočnosť, že pokiaľ došlo k uzavretiu kúpnopredajných zmlúv s podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorej podielovými spoluvlastníkom je aj žalobca, tak uzavretie
kúpnopredajnej zmluvy nie je závislé len na vôli kupujúceho, ale predovšetkým na vôli predávajúcich.

Ide o dvojstranný právny úkon, ktorého predpokladom je zhoda vôle účastníkov úkonu. Pre úplnosť
žalovaný poznamenal, že žalobca prvú žalobu o odstránenie stavby žalovaného podal na súde dňa
26.05.2011. V rámci tohto konania sa preukázalo, že podieloví spoluvlastníci oslovili žalobcu v súvislosti
s odpredajom podielov k nehnuteľnosti žalovanému s ponukou na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu
v súlade s ponukovou povinnosťou vyplývajúcou pre nich z ustanovení Občianskeho zákonníka. Na

túto ponuku žalobca podielovým spoluvlastníkom neodpovedal. Podieloví spoluvlastníci v presvedčení,
že si svoju povinnosť splnili následne odpredali svoje podiely žalovanému. Prvá žaloba o odstránenie
nehnuteľnosti z dôvodu existencie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti žalovaným, bola
zastavená. Následne podal žalobca návrh na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv len z dôvodu, že
zmluvy boli uzavreté pred uplynutím zákonnej lehoty počas, ktorej má podielový spoluvlastník možnosť

vyjadriť sa k ponuke. Z uvedeného dôvodu boli tieto zmluvy určené za neplatné. Následne návrhom
podaným na súde dňa 29.12.2014 uplatnil žalobca nárok na odstránenie stavieb. Z postoja žalobcu
po celú dobu bolo zrejmé, že nemá reálny záujem o odkúpenie podielov ostatných podielových
spoluvlastníkov, napriek tomu mu museli podieloví spoluvlastníci opakovať svoju ponukovú povinnosť
vzhľadom na ich záujem odpredať podiel v nehnuteľnosti žalovanému. Nemožno vzhľadom na postoj

žalobcu viniť podielových spoluvlastníkov z toho, že svoju ponuku na odpredaj realizovali v časovom
horizonte a v priebehu konania sporu o odstránenie stavieb. Žalobca opätovne na ponuku podielových
spoluvlastníkov nereagoval a neprejavil záujem o odkúpenie podielov podielových spoluvlastníkov. Teda
nie správanie žalovanej vytvorilo stav, v dôsledku ktorého došlo k odpredaju podielov podielových
spoluvlastníkov žalovaného, ale bol to práve žalobca, ktorý vytvoril stav, že v konečnom dôsledku

k realizácii odpredaja v prospech žalovaného došlo a tak sa dostal opätovne do pozície, kedy jeho
nároku na odstránenie stavieb nemohlo byť vyhovené. Ak žalobca od roku 2010 nereflektoval na ponuky
podielových spoluvlastníkov, teda za dobu viac ako päť rokov nevyužil možnosť odkúpenia podielov
ostatných podielových spoluvlastníkov, nemožno vyvodzovať záver o tom, že žalovaný svojim konaním
privodil stav, kedy žalobca v dôsledku zmeny právneho stavu zobral svoju žalobu späť. Predovšetkým vo

vzťahu k ostatným podielovým spoluvlastníkom je možné počínanie žalobcu hodnotiť ako nekorektné
ovplyvňujúce pozíciu podielových spoluvlastníkov v rámci ich snahy odpredať svoje podiely. Za takéhoto
stavu priznanie nárok na náhradu trov konania žalobcovi by odporovalo nielen ustanoveniu § 146
ods. 2 O.s.p., ale aj základným zásadám. Išlo by o zjavný rozpor s dobrými mravmi. Len pre úplnosť
poznamenal, že žalovaný, aj keď by priznanie náhrady trov prvoinštančného konania žalovanému bolo

na mieste, tieto neuplatnil. Zároveň vyslovil pochybnosť, či zo strany žalobcu došlo k predloženiu
vyúčtovaniu náhrady trov konania súdu v zákonom stanovenej lehote. Z uvedených dôvodov žalovaný
navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalobcu k úhrade trov
odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia
§ 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v jeho napadnutej časti vo výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania

(§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú
splnené podmienky na potvrdenie vecne správneho rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti.11. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči uzneseniu v jeho napadnutej časti
rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p
už v režime C.s.p.. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty v zmysle § 470 ods. 2
C.s.p teda zostávajú zachované právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti

C.s.p (t.j. pred 01.07.2016).

13. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa

muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,

ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

14. Podľa § 387ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca zobral žalobu späť po zmene právneho stavu, kedy

žalovaný sa stal spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti a takisto je pravdou, že žalovaný takýmto svojim
konaním nedal dôvod na späťvzatie žaloby. Pokiaľ súd meritórne nerozhodol o veci samej, nemožno
pri rozhodovaní o trovách konania vychádzať z úspechu alebo neúspechu, ale z ust. § 146 O.s.p.. S
ohľadom na výsledok konania vo vzťahu k náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanou vplýva,
že žalovaný bol vo veci procesne úspešný vzhľadom na procesný úkon vykonaný žalobcom, čím

žalovanému vznikol nárok na náhradu jeho účelne vynaložených trov konania voči žalobcovi.

16. Podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. z procesného hľadiska platí, že ak žalobca späťvzatím
zavinil zastavenie konania mal by znášať jeho trovy. Nebolo by tomu tak iba vtedy, ak by späťvzatie bolo
dôsledkom správania sa žalovaného. Žalovaný svojim konaní dáva dôvod na späťvzatie žaloby vtedy, ak

uplatnenýnárokuzná-napr.uhradípohľadávku,upustíodprotiprávnehokonaniaapodobnealestáleide
o úkon žalovaného vykonaný vo vzťahu k žalobcovi priamo vzťahujúci sa na predmet konania. Žalovaný
však v predmetnom konaní nevykonal žiaden úkon, ktorý by sa dal chápať ako uznanie uplatneného
nároku voči žalobcovi. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k
spornej nehnuteľnosti žalovaným, ktorá ovplyvnila zmenu právneho stavu k nehnuteľnostiam, o ktoré

v tomto spore ide, je dôvodom na zastavenia konania, pre ktorý je možné účastníkom náhradu trov
konania nepriznať. Žalovaný svojím konaní dobrovoľne uplatnil základné ústavné právo priznané čl. 20
Ústavy SR o práve každého vlastniť majetok. V tomto význame preto neobstojí námietka žalobcu, že
zo strany žalovaného išlo o účelové konania a práve pre takéto správanie odporcu bol žalobca nútený
vziať žalobu späť z toho dôvodu, že nikomu nie je možné nanútiť kedy a aký majetok ma nadobudnúť

do svojho vlastníctva. V uvedenom prípade, kedy k zastaveniu konania došlo po zmene právneho stavu
k sporným nehnuteľnostiam oproti stavu v čase podania žaloby, preto nemožno vychádzať zo zavinenia
zastavenia konania žalobcom alebo žalovaným.

17. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne

stotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkobolajehoargumentáciavecnesprávna,objektívna,
presvedčivá. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú vzťahy medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Právne závery súdu prvej
inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.18. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej
to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela

alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom.

19. Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov

konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na
priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.

20. Podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom
alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada

trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník
konanianemoholtietoskutočnostiadôkazyuplatniť.Ust.§257C.s.p.preberádoterajšiuúpravu.Účelom
tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného absolučného práva. C.s.p. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného

zreteľa.

21. Zákon v ust. § 150 ods. 1 O. s. p. (v súčasnosti § 257 C.s.p.) stanovuje dve základné podmienky,
z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné
osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na

súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú
podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov
konania. Veta druhá uvedeného ustanovenia bližšie konkretizuje aj ďalšie okolnosti, ktoré treba pri
využívaní označeného moderačného práva súdu mať na zreteli. Súdna prax zdôraznila aj to, že pri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania

podľa ust. § 150 O. s. p., treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
všetkýchúčastníkovkonaniaatrebavziaťdoúvahynielenpomerytoho,ktobymaltrovykonaniazaplatiť,
ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 150 O. s. p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku
(práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3MCdo/5/2006.

22.Odvolacísúdvecpreskúmalaopätovnezvážilvšetkyokolnostiprejednávanejveciadospelkzáveru,
že správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri rozhodovaní o trovách konania použil ust. § 150 ods. 1
O. s. p. (v súčasnosti § 257 C.s.p.). Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu umožňuje právny

záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ust. § 150 O.s.p.
Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p. sú okolnosti sporu.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil výrok napadnutého uznesenia o trovách konania podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia
o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu a zároveň
si vo svojom vyjadrení uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, preto mu odvolací súd

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca
v odvolacom konaní úspech nemal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).