Medzitýmny rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415217978
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4415217978.7

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: Milan W., nar.
26.5.1953, bytom Nové Zámky, Nábrežná 34, zast. JUDr. Roman Blažek, advokát, so sídlom Komárno,
Pohraničná 4, proti žalovanému: Novozámocké bytové družstvo, družstvo, so sídlom Nové Zámky,
Nábrežná 22, IČO: 34 122 711, o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a
náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité zrušenie pracovného pomeru, ktoré bolo žalobcovi dané listom žalovaného zo
dňa 14.07.2015 j e n e p l a t n é .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal určenia neplatnosti okamžitého zrušenia
pracovného pomeru, ktoré mu žalovaný dal listom zo 14.07.2016 a tvrdil, že dôvody v ňom uvedené
nie sú dôvodné a pravdivé, pretože prvý z nich sa týka konania žalobcu z januára 2015 čo je viac ako

2 mesiace po tom ako zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer a tiež preto, že okamžité
zrušenie pracovného pomeru mu bolo dané z dôvodu, že po ukončení práceneschopnosti nastúpil do
práce až 13.07.2015, hoci PN ukončil ku 30.06.2015, on však skôr nastúpiť nemohol, pretože žalovaný
mal celozávodnú dovolenku a nemohlo dôjsť k naplneniu dôvodov pre okamžité zrušenie pracovného
pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že žalobca neurobil nič pre to, aby zamestnávateľovi
oznámil, že jeho práceneschopnosť končí, neodovzdal zamestnávateľovi doklad o ukončení
práceneschopnosti a do práce nenastúpil okamžite po jej skončení, ale až 10.07.2015 a mal preto
neospravedlnenú absenciu od 01.07.2015 do 12.07.2015, čím sú naplnené dôvody pre okamžité
zrušenie pracovného pomeru s ním.

3. Okresný súd Nové Zámky Rozsudkom 13Cpr/2/2015-414 z 08.04.2016 žalobu žalobcu v plnom
rozsahu zamietol a uviedol, že nie je dôvodná, pretože tým, že žalobca po ukončení PN nenastúpil
vzápätí do práce, hoci mal možnosť tak urobiť, závažne porušil pracovnú disciplínu a to hlavnú zo svojich
povinností vykonávať prácu, ktorú mu zamestnávateľ pridelí, pričom ide o porušenie takej intenzity,
že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo v danom prípade (s ohľadom na všetky okolnosti)
namieste.

4. Krajský súd Nitra Uznesením 9CoPr/6/2016-434 zo 16.02.2017 zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu
prvého stupňa a uviedol, že dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru je iba závažné
porušenie pracovnej disciplíny a je úlohou súdu, aby podľa okolností prípadu uvážil, či k nemu zo
strany zamestnanca došlo alebo nie a posúdil tak konanie zamestnanca. Uviedol, že súd prvého stupňa
nevyhodnotil osobu zamestnanca a jeho dovtedajší postoj k pracovným povinnostiam a situáciu, v ktorej

k ich porušeniu došlo a ani to, či toto konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu alebo inú
ujmu a že bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa, aby tak urobil.5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov a oboznámením ku spisu pripojených
dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Z pracovnej zmluvy žalobcu z 28.03.2013 súd zistil, že žalobca je zamestnancom žalovaného od roku
1992 a jeho pracovnou náplňou bola údržba s miestom výkonu práce v sídle žalovaného.

7. Z podania žalovaného zo dňa 14.07.2015 súd zistil, že žalovaný ním dal žalobcovi okamžité zrušenie

pracovného pomeru z dôvodu, že závažne porušil pracovnú disciplínu tak, že po ukončení svojej
práceneschopnosti dňa 01.07.2015 nenastúpil do práce a urobil tak až 13.07.2015 a preto mu vykazujú
neospravedlnenú absenciu od 01.07.2015 do 10.07.2015 pre vedomé hrubé porušenie pracovnej
zmluvy.

8. Zo záznamu zo zasadnutia OZ KOVO pri NZBD zo 14.07.2015 súd zistil, že uvedeného dňa bola týmto

orgánom za účasti tam uvedených jeho členov prerokovaná absencia žalobcu v zamestnaní v období
od 01.07.2015 do 10.07.2015 so záverom, že ide o dôvod na okamžité zrušenie pracovnej disciplíny.

9. Z potvrdenia o práceneschopnosti žalobcu súd zistil, že žalobca bol práceneschopný od 14.01.2015
do 30.06.2015 a schopný práce bol od 01.07.2015.

10. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že keď odchádzal od lekárky a vedel, že nastúpi 01.07.2015
do práce, stretol na ulici Ing. Mazura a informoval ho o tom, že do práce nastúpi 01.07.2015 a on mu
vtedy povedal, že je celozávodná dovolenka a nie je tam nikoho, napriek tomu tam potom v pondelok
išiel, prišiel na bytové družstvo na vrátnicu, kde bol p. W., ktorému tiež povedal, že nastupuje do

práce 01.07.2015, pýtal sa na zodpovednú osobu, ktorej to môže oznámiť, ale ten mu povedal, že
kvôli dovolenke je tam iba stála služba. Uviedol, že tak ako Ing. L., tak aj W. dával doklad o ukončení
práceneschopnosti, ale nechceli ho od neho prevziať. Uviedol, že nasledujúci deň bol na Sociálnej
poisťovni, kde mu povedali, že sa nič nestane keď ukončenie PN odovzdá po skončení celozávodnej
dovolenky. Ďalej uviedol, že preto išiel do práce 13.07.2015, prácu mu však neprideľovali a na 3 deň

mu doručili výpoveď.

11. Žalovaný uviedol, že od 14.01.2015 bol žalobca práceneschopný, stal sa mu pracovný úraz na
mieste, kde sa nemal zdržiavať, pričom počas trvania jeho PN ho kontaktovala telefonicky predsedníčka
družstva a pýtala sa ho na trvanie jeho PN a on povedal, že nevie a tiež ho informovala o celozávodnej

dovolenke a hovorila tiež s jeho lekárkou, ktorá tiež nevedela dokedy žalobca bude práceneschopný.
Uviedol, že žalobcovi za rok 2015 nárok na dovolenku nevznikol, mala v pláne po skončení jeho PN
zaradiť ho na vrátnicu. Uviedol, že po skončení celozávodnej dovolenky začali dňa 13.07.2015 uvažovať
nad jeho výpoveďou. Dodal, že ukončenie PN mohol žalobca odovzdať na vrátnici, kde sa nachádzal
p. W., ktorý disponoval podacou pečiatkou.

12. Svedok Ing. A. L., zamestnanec žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že bol priamym
nadriadeným žalobcu a je pravda, že sa s ním stretol v piatok v roku 2015, skôr než začala celozávodná
dovolenka, bolo to na ulici, zo slušnosti sa spýtal na jeho zdravotný stav, pričom on v tej chvíli riešil svoje
vážne súkromné záležitosti a bol tam aj s manželkou, ktorá ho obďaleč čakala a žalobcu, pre ktorého

je typické, že za krátku chvíľu povie veľa vecí, veľmi nevnímal, stihol mu povedať akurát to, že bude
celozávodná dovolenka od 29.06.2015. Uviedol, že o ukončení jeho PN reč nebola, žalobca síce hovoril
veľa, ale on si nespomína, že by hovoril aj ohľadom ukončenia PN a k tomu, že by mu bol chcel odovzdať
doklad o ukončení PN vôbec nedošlo. Dodal, že žalobca mal aj jeho telefónne číslo, lebo mu zvykol
volať kvôli pracovným veciam a na vrátnici určite bola služba a keby bol chcel žalobca nastúpiť, určite

by mu bola pridelená nejaká práca.

13. Svedok U.. G. W., bývalý zamestnanec žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že začiatkom júla
2015 počas trvania celozávodnej dovolenky na požiadanie riaditeľky zastupoval na vrátnici a bolo to asi
v pondelok, keď prišiel žalobca a chcel ísť do administratívnej budovy, nepovedal prečo a načo a on

nemal dôvod pustiť ho tam, lebo tam nikto nebol. Uviedol, že nevie potvrdiť, či žalobca hovoril niečo o
svojej PN-ke a nevie, či sa tam vtedy nachádzal niekto, kto by mohol jeho PN-ku prevziať, ale môže
potvrdiť, že vtedy mal pridelenú prezenčnú pečiatku a všetko čo by mu bol chcel vtedy odovzdať, by bolprevzal, potvrdil pečiatkou a odovzdal nadriadeným, v podstate vtedy slúžil aj ako podateľňa. Dodal, že
keby mu vtedy bol chcel žalobca odovzdať doklad o PN, bol by ho prevzal.

14. Svedkyňa U. F. vo svojej výpovedi uviedla, že ako sekretárka riaditeľky žalovaného vie, že žalobca
bol PN v roku 2015 strašne dlho a z PN prišiel presne vtedy, keď bola celozávodná dovolenka, no ešte
pred ňou pani riaditeľka riešila čo s ním bude, chcela s ním hovoriť, preto ona zistila na neho číslo a
prepojila ho p. riaditeľke, bolo to asi 1-2 týždne pred celozávodnou dovolenkou, ale nepočula o čom sa
rozprávali, lebo dvere boli zatvorené, keď však riaditeľka vyšla von, povedala, že nie je nič nové. Dodala,

že žalobca ich počas svojej PN nekontaktoval.

15. Z dokladov o dochádzke zamestnancov žalovaného súd zistil, že v období od 29.06.2015 počas
čerpania celozávodnej dovolenky zamestnancov žalovaného sa v zamestnaní nachádzali zamestnanci:
F., A., F., M., U., F., F., W., U., P., F., F., Dvončová, K., W., B..

16. Podľa čl. 5 základných zásad Zákonníka práce zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne
plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

17. Podľa § 47 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce b) zamestnanec je povinný podľa pokynov
zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a

dodržiavať pracovnú disciplínu. 18. Podľa § 81 ods. 1, písm. a, b) Zákonníka práce a) pracovať
zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným
je aj predstavený podľa osobitného predpisu, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať
pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.
19. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer

výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu.

20. Podľa § 101 zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému
zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku

za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého
kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú
časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

21. Podľa § 102 pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho

istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

22.Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujejednostrannýprávnyúkonúčastníkapracovnéhopomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Toľko
právnadefinícia.Jednásazostranyzamestnávateľaotakzávažnýzásahdoprávzamestnanca,žetakto

skončiť pracovný pomer so zamestnancom možno len výnimočne, keď nie je spravodlivé ani správne
a žiaduce, aby zamestnávateľ zamestnanca zamestnával i počas výpovednej doby. V tomto prípade
pracovný pomer končí okamihom doručenia písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru.
23. Okamžité skončenie pracovného pomeru je mimoriadny spôsob skončenia pracovného pomeru v
prípade, že nie je možné použiť iný, menej razantný spôsob skončenia pracovného pomeru. Dôvodom

okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je, že zamestnanec závažne
porušil pracovnú disciplínu.
24. Zákonník práce priamo nedefinuje a nešpecifikuje, čo sa rozumie pod pojmom porušenie pracovnej
disciplíny. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným
porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Zákonník práce ani

neustanovuje, ako treba postupovať pri posudzovaní, či sa jedná o menej závažné alebo závažné
porušenie pracovnej disciplíny, a z čoho pri tom vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri
rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.
25. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho
tak osoba zamestnanca, funkcia, ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností,

spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu
došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi
škodu a pod. (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 12/2008, sp. zn. 3 Cdo 218/2007)26. Zákonník práce uvádza, že najčastejšie sa bude jednať o konanie zamestnanca, ktoré súvisí
so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca, ktoré
vyplývajú jednak z § 81 ZP, z iných právnych predpisov, pracovnoprávnych noriem, interných pokynov

a predpisov zamestnávateľa, kolektívnej zmluvy, organizačného či pracovného poriadku. Jedným z
prípadov, ktoré súdna prax považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny je dlhotrvajúca
neospravedlnená absencia.
27. Zo zhodných vyjadrení strán sporu a z dokladu o trvaní PN žalobcu mal súd za preukázané, že
žalobca bol práceneschopný do 30.06.2015 a tiež to, že žalovaný vyhlásil celozávodnú dovolenku na

obdobie od 29.06.2015 do 10.07.2015 ako aj to, že žalobca do práce nastúpil dňa 13.07.2015. Tieto
skutočnosti si preto súd podľa § 186 CSP osvojil a vychádzal z nich.
28. Taktiež je nesporné, že žalobcovi vzhľadom k tomu, že od 14.01.2015 do 30.06.2015 bol
práceneschopný, nevznikol nárok na dovolenku (poukaz na § 101 a § 102 ZP).
29. Z vykonaného dokazovania (listiny zo dňa 14.07.2015 a zhodných vyjadrení strán sporu) má
súd preukázané, že žalovaný dal žalobcovi okamžité zrušenie pracovného pomeru z dôvodu, že 1.)

dňa 14.01.2015 sa bez výslovného príkazu nadriadeného zdržiaval v priestore, v ktorom sa zdržiavať
nemal, nakoľko nebol poverený vykonaním žiadnej pracovnej činnosti na danom mieste a bol následne
práceneschopný od 14.01.2015 do 30.06.2015 a 2.) že žalobca má neospravedlnenú absenciu na
pracovisku v období od 01.07.2015 do 10.07.2015, pričom toto bolo prerokované s odborovým zväzom.

30. Pokiaľ ide o prvý z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru (ktorý je v listine žalovaného
zo dňa 14.07.2015 uvedený) súd konštatuje, že pre tento dôvod nemohol žalovaný platne skončiť so
žalobcom pracovný pomer listom zo 14.07.2015, nakoľko podľa § 70 Zákonníka práce je možné tak
urobiť len v lehote 2 mesiacov (ktorú lehotu zamestnávateľ nedodržal) a v rovnakej lehote ju doručiť
zamestnancovi a to pod následkom jeho neplatnosti v prípade zmeškania tejto lehoty.

31. Pokiaľ ide o druhý tam uvedený dôvod (neospravedlnenú absenciu na pracovisku) súd konštatuje,
že žalobca nepreukázal, že by sa bol tak ako to tvrdil dňa 26.06.2015 pokúsil odovzdať doklad o
ukončení svojej práceneschopnosti Ing. L. alebo dňa 29.06.2015 U.. W., ktorý v uvedený deň disponoval
prijímacou pečiatkou žalovaného a plnil aj funkciu podateľne žalovaného. Uvedení svedkovia vyvrátili

toto tvrdenie žalobcu, resp. ho nepotvrdili a súd konštatuje, že nie je preukázané, že by sa bol žalobca
v týchto dňoch pokúsil ukončenie PN žalovanému oznámiť a odovzdať mu doklad o tom a už vôbec nie,
že by bol chcel dňa 01.07.2015 tak ako mu to vyplývalo z pracovnej náplne (s ohľadom na ukončenie
jeho PN dňom 30.06.2015) nastúpiť do práce. Žalobca v uvedený deň, ako je to zrejmé z jeho výpovede,
sa do práce nedostavil, neurobil nič pre to, aby sa pokúsil do práce nastúpiť, resp. aby zistil ako má

postupovať (s ohľadom na ukončenie PN a trvanie celozávodnej dovolenky), bez ďalšieho sa spoliehal,
že postačí, keď do práce nastúpi po skončení celozávodnej dovolenky, čo aj urobil a to napriek tomu, že
je dlhodobým zamestnancom žalovaného a musel vedieť, že celozávodná dovolenka neznamená, že v
zamestnaní nie je nik, ale že aj počas jej trvania niektorí zamestnanci žalovaného svoje zamestnanie
vykonávajú. Je výpoveďou riaditeľky žalovaného a sekretárky F. preukázané, že žalovaný sa kontaktoval

na žalobcu za účelom, aby zistil kedy žalobca do práce nastúpi a teda žalobca musel vedieť, že
napriek trvaniu celozávodnej dovolenky má povinnosť nastúpiť do zamestnania dňa 01.07.2015, čo však
neurobil. Je zrejmé, že počas celozávodnej dovolenky aj iní zamestnanci žalovaného plnili v mieste jeho
sídla svoje pracovné povinnosti. Nie je preukázané, či sa žalobca, z akého dôvodu a na základe akých
pohnútok sa spoliehal na to, že postačí, keď do práce nastúpi po ukončení práceneschopnosti až dňa

13.07.2015 (hoci jeho PN skončila 30.06.2015), avšak nepreukázal, že by bol urobil čokoľvek pre to,
aby splnil svoju povinnosť do práce nastúpiť a plnil si svoje pracovné povinnosti a je zrejmé, že mu
za obdobie od 01.07.2015 do 10.07.2015 vznikla neospravedlnená absencia v dĺžke 8 pracovných dní.
Uvedený záver je plne v súlade s pôvodným rozhodnutím súdu prvého stupňa.

32. S ohľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu a v súlade s jeho právnym názorom (ktorým je
súd prvého stupňa viazaný) skúmal súd intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobcom a to, či toto
porušenie napĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď plnenie pracovných povinností
v pracovnom čase a na mieste na to určenom je jednou zo základných okolností, na ktorých je založený
pracovný pomer (poukaz na čl. 5 základných zásad Zákonníka práce).

33. Pokiaľ ide o intenzitu porušenia povinností zamestnanca zo strany žalobcu súd konštatuje, že
nedošlo k takému porušeniu pracovnej disciplíny, aby bol na strane zamestnávateľa daný dôvod pre
okamžité skončenie pracovného pomeru a to z nižšie uvedených dôvodov.34. Napriek záverom súdu prvého stupňa vyslovených v poradí prvom rozsudku v tejto veci vyhlásenom,
má súd, hodnotiac intenzitu porušenia pracovnej disciplíny v závislosti od konkrétnych okolností a

s prihliadnutím na osobu žalobcu, plnenie jeho pracovných povinností, spôsob a intenzitu porušenia
konkrétnych pracovných povinností, situáciu, v ktorej k porušeniu došlo, ako aj s ohľadom na dôsledky
tohto porušenia pre zamestnávateľa, za to, že nejde o tak závažné porušenie pracovnej disciplíny,
aby zakladalo dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Je tomu tak najmä z dôvodu,
že žalovaný neuviedol žiadne okolnosti, skutočnosti alebo rozhodnutia svedčiace o nedostatočnej

pracovnejdisciplínežalobcualeboonedostatočnomplnenípracovnýchpovinnostízjehostrany.Jedinou
skutočnosťou, ktorú žalovaný žalobcovi ako porušovanie jeho pracovných povinností vytýkal (okrem
nenastúpenia do zamestnania po skončení PN, čo aj bol jeden z dôvodov, pre ktoré mu dal, hoci
neplatne, okamžité skončenie pracovného pomeru, bol prvý z dôvodov okamžitého skončenia jeho
pracovného pomeru (bod 30. tohto rozsudku). Žalovaný teda nepreukázal, že by bol žalobca porušoval
pracovnú disciplínu, ale dokonca v tomto smere ani neprodukoval žiadne dôkazy. Preto súd uzavrel,

že jediným porušením pracovnej disciplíny zo strany žalobcu bolo vyššie uvedené nenastúpenie do
práce po skončení práceneschopnosti, ktoré samé o sebe nemôže byť s poukazom na nižšie uvedené
skutočnosti závažným porušením pracovnej disciplíny.

35. Hodnotiac totiž intenzitu tohto porušenia pracovnej disciplíny je potrebné uviesť, že k nenastúpeniu

došlovčase,keďzamestnancižalovanéhočerpalicelozávodnúdovolenku,tedavčase,kedyjedôvodné
predpokladať, že žalovaný bol v stave menšej pracovnej zaťaženosti, t. j. absencia žalobcu v zamestnaní
nemohla byť tak citeľná ako v čase vysokého pracovného zaťaženia, intenzita tohto porušenia je preto
evidentne na nižšej úrovni.

36. Taktiež je treba uviesť, že nebolo preukázané, že by oneskoreným neospravedlneným nástupom
žalobcu do zamestnania (až po skončení celozávodnej dovolenky) bola žalovanému vznikla akákoľvek
škoda.

37. Súd konštatuje, že porušenie pracovnej disciplíny spôsobom, pre ktorý dal žalovaný žalobcovi

okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, najmä ak k nenastúpeniu do práce vzápätí po
skončení práceneschopnosti došlo za takých okolností ako sú vyššie opísané, t. j. žalobca sa pokúsil,
hoci nedostatočne, doklad o práceneschopnosti žalovanému doručiť, je sporné, čo presne mu bolo
v danej chvíli zamestnancami žalovaného ohľadne jeho nastúpenia do práce, odovzdania dokladu o
skončení PN a ohľadom celozávodnej dovolenky, povedané.

38. Podľa § 214 a nasl. CSP súd rozhodol o základe nároku žalobcu medzitýmnym rozsudkom. Výškou
nároku žalobcu na náhradu mzdy sa bude súd zaoberať po právoplatnosti tohto rozhodnutia (pokiaľ sa
stane tento rozsudok právoplatným).

39. O trovách konania súd rozhodne až rozhodnutím, ktorým konanie skončí, nakoľko tento rozsudok je
len rozsudkom medzitýmnym, v ktorom sa nerozhoduje o výške nároku žalobcu, ale iba o jeho základe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania (označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje a podpis odvolateľa) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný

nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.