Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. jún 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Cb/250/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116222444
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116222444.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu

KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, 821 00
Bratislava, proti žalovanému Q. B., podnikajúci pod obchodným menom Q. B. Q., N.. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Nová 2, 976 32 Badín, občan SR, právne zastúpený JUDr. Ing. Lindou Kovandovou,
LL.M., advokátkou so sídlom Ul. Janka Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 694,79 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 29. 11. 2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
694,79 Eur s príslušenstvom, titulom poistného do zániku poistenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako
poistiteľ uzavrel so žalovaným ako poistencom dňa 06. 12. 2010 poistnú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej poskytol žalovanému havarijné poistenie motorového vozidla zn. Iveco, typ: Eurocargo,
so začiatkom poistenia 06. 12. 2010. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, s dohodnutou výškou
ročného poistenia 601,26 Eur. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaný nezaplatil žalobcovi

dohodnuté poistné, na základe čoho žalobca listom zo dňa 09.12.2013 vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy 470,96 Eur. Žalovaný svoj záväzok v stanovenej lehote neuhradil. Nezaplatením poistného
do jedného mesiaca od doručenia výzvy poisťovateľa preto havarijné poistenie v zmysle § 801 ods. 2
Občianskeho zákonníka ku dňu 02.01.2014 zaniklo. Žalovaný ani napriek výzve poistiteľa dlžné poistné
do zániku poistenia v celkovej výške 694,79 Eur nezaplatil.

2/ Súd vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz č. k. 62Cb/250/2016 - 24 zo dňa 17.01.2017, ktorý

bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cb/250/2016 - 38 zo dňa 13. 02. 2017 zrušený
z dôvodu, že žalovaný podal v zákonnej lehote voči platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, že
predmetnú poistnú zmluvu nikdy neuzavrel, podpis na nej nie je jeho podpisom a nikdy ani žiadnej
osobe neudelil splnomocnenie na uzavretej takejto zmluvu. V čase uzavretia zmluvy nemal žiadneho
zamestnanca, ktorý by bol oprávnený, či už na základe splnomocnenia alebo z titulu svojej funkcie takúto
zmluvu podpísať. Splátky poistného, ktoré boli uhrádzané z jeho podnikateľského účtu, boli uhrádzané
pravdepodobne jeho bývalou manželkou, ktorá v tom čase viedla jeho účtovníctvo. Sám však nemal

o existencii zmluvy vedomosť. Žalovaný namietal absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy a poukázal na
pochybenie samotného žalobcu, ktorý si pri rokovaní o uzavretí zmluvy neoveril, či osoba, ktorá zmluvu
podpisuje, je skutočne oprávnená na uzavretie zmluvy v mene žalovaného.3/ Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že poistná zmluva bola
podpísaná manželkou žalovaného za prítomnosti žalovaného, ako aj jeho syna. Vedomosť žalovaného
o uzavretí predmetnej poistnej zmluvy potvrdzuje prítomnosť žalovaného pri vstupnej prehliadke a

podpísanie protokolu o vstupnej prehliadke poisteného motorového vozidla, ako aj nahlásenie dvoch
škodových udalostí počas trvania poistného zmluvného vzťahu samotným žalovaným.

4/ Žalovaný zotrval na svojej procesnej obrane, pričom poprel skutkové tvrdenie žalobcu, že by bol
prítomný pri uzatváraní zmluvy, ako aj pri vstupnej prehliadke motorového vozidla. Poukázal na to, že

tvrdenie žalobcu o nahlásených poistných udalostiach ani o jeho prítomnosti pri vstupnej prehliadke
motorového vozidla neboli v konaní ničím podložené a ak by aj návrh poistnej zmluvy bol podpísaný
jeho manželkou, poistnú zmluvu nemožno považovať za platný právny úkon, keď táto ju podpísala bez
platného splnomocnenia.

5/ Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy a to, poistnú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX (N. W. D. Č..

XXXXXXXXXX) zo dňa 06. 12. 2010, žiadosť žalovaného o vinkuláciu poistného plnenia z poistnej
zmluvy Č.. XXXXXXXXXX v prospech ČSOB Leasing, a.s., poistku č. XXXXXXXXXX, výpis z inkasného
účtu k poistnej zmluve za obdobie od 06.12.2010 do 21.09.2016, výzvu na zaplatenie poistného zo dňa
09.12.2013, vrátane dokladu o jeho doručovaní, oznámenie o zániku poistenia zo dňa 15.01.2015.

6/ Žalovaný v priebehu konania navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne Q. B. a v prípade
potreby vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie.

7/ Z predložených a označených dôkazov súd zistil, že dňa 06. 12. 2010 mala byť medzi žalobcom ako
poistiteľom a žalovaným ako poisteným podpísaná poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej

bolo havarijné poistenie motorového vozidla zn. Iveco, typ Eurocargo 120E, Z.. Č.. A. XXX F.. Žalovaný
je na tejto zmluve označený svojim obchodným menom, miestom podnikania, identifikačným číslom.
Zmluva neobsahuje údaj o registri, v ktorom je žalovaný zapísaný ako podnikateľ, ani číslo tohto zápisu.
V závere zmluvy je nečitateľný podpis poistníka bez odtlačku pečiatky žalovaného ako podnikateľa.

8/ Z inkasného výpisu k poistnej zmluve vyplýva, že prvá splátka poistného bola uhradená dňa 17. 01.
2011 vo výške 150,32 Eur a posledná splátka vo výške 150,32 Eur dňa 13.09.2012, a to za obdobie do
06.12.2012. Ďalšie splátky uhradené neboli.

9/ Výzvou zo dňa 09. 12. 2013 žalobca vyzýval žalovaného na úhradu nedoplatku na poistnom vo

výške 601,28 Eur k poistnej zmluve Č.. XXXXXXXXXX, zásielka ktorá sa vrátila žalobcovi neprevzatá
v odbernej lehote dňa 02.01.2014.

10/ Listom zo dňa žalobca oznámil žalovanému zánik poistenia uplynutím lehoty v zmysle § 801
Občianskeho zákonníka ku dňu 02. 02. 2014 a vyčíslil dlžné poistné za obdobie do zániku poistenia

sumou 694,79 Eur.

11/ Svedkyňa Q. B. uviedla, že je bývalou manželkou žalovaného. Zmluvu v roku 2010 uzavrela ona,
pričom podpis na predloženej zmluve je jej podpisom. Pred uzatváraním zmluvy ju oslovil maklér
zo spoločnosti L., aby im sprostredkoval výhodnú poistnú zmluvu. Poistené motorové vozidlo bolo

používané na základe nájomnej zmluvy firmou jej syna, pričom pri rokovaní o uzavretí zmluvy túto
skutočnosť pred maklérom uvádzala a chcela, aby zmluva znela na firmu syna. Zástupca firmy jej
následne doniesol zmluvy, aby ich podpísala, kde tieto zneli na firmu Q. B. Q.. Maklér ju uistil, že všetko
bude v poriadku a všetko sa vyrieši. Svedkyňa potvrdila, že v roku 2010-2011 došlo k poistnej udalosti,
k poistnému plneniu zo strany poisťovne však nedošlo. Na základe toho zaslala poisťovni písomnú

výpoveď zo zmluvy, odpoveď jej neprišla. Pri uzatváraní zmluvy bola prítomná len ona, nikto iný, ani
syn tam nebol. Žalovaný nebol prítomný ani pri rokovaní pred uzatváraním zmluvy. Všetko riešila ona
telefonicky s maklérom. Nemala žiadne splnomocnenie od žalovaného na podpis takejto. Účet, z ktorého
bolo hradené poistné, patril žalovanému. Ona mala právo účtom disponovať, nakoľko robila účtovníctvo,
takže úhrady išli z tohto účtu trvalým príkazom. Svedkyňa potvrdila, že žalovaný nemal o poistnej zmluve

vedomosť.

Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2,
ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskomzákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa§791ods.1Občianskehozákonníka,preprávneúkonytýkajúcesapoisteniajepotrebnápísomná

forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh
prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník
návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho
návrhu.

Podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo
výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade
uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Podľa § 46 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak
dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

Podľa čl. 8 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v

súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12/ Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu na poistné uplatnený na základe poistnej
zmluvy Č.. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobcom ako poistiteľom a žalovaným
ako poisteným dňa 06. 12. 2010. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca si nárok uplatnil za
obdobie do zániku poistenia, keď poistenie malo zaniknúť na základe toho, že posledná splátka splatná

dňa 06. 12. 2012 nebola zaplatená ani do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy žalobcu na jej
zaplatenie, t.j. do 02.02.2014.

13/ Súd v danej veci konštatoval, že zmluvný vzťah mal byť uzatvorený medzi podnikateľmi, pričom
podnikatelia s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka môžu v rámci svojej

podnikateľskej činnosti uzatvárať nielen zmluvy, ktoré sú ako zmluvný typ upravené v Obchodnom
zákonníku, ale aj zmluvy, ktoré sú ako zmluvný typ upravené v Občianskom zákonníku, kde jedným
z týchto zmluvných typov je aj poistná zmluva. Vychádzajúc z ustanovenia § 791 Občianskeho
zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, pokiaľ zákon alebopoistné podmienky neustanovujú inak, kde potom ustanovenie § 792 Občianskeho zákonníka umožňuje
stranám uzavretie poistnej zmluvy jednak výslovným prejavom a jednak konkludentným spôsobom, teda
zaplatením poistného v lehote jedného mesiaca od predloženia návrhu poistnej zmluvy.

14/ Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že návrh poistnej zmluvy bol žalobcom
predložený dňa 06. 12. 2010 a prvá splátka poistného bola uhradená dňa 17. 01. 2011, teda po uplynutí
viacakojednéhomesiacaodpredloženianávrhupoistnejzmluvy.Konštatujúctietonespornéskutočnosti
súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno prijať záver, že zmluva bola uzavretá konkludentným

spôsobom.

15/ Pokiaľ ide o uzavretie poistnej zmluvy výslovným prejavom zmluvných strán, vzhľadom na písomnú
formu návrhu poistnej zmluvy sa k uzavretiu zmluvy vyžaduje i akceptácia tohto návrhu písomnou
formou (§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka), kde potom v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka
je písomný právny úkon prijatia návrhu platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. V danom prípade

žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že podpis na žalobcom predloženej poistnej zmluve nie
je jeho podpisom. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Q. B.Ö., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi
uviedla, že zmluvu podpísala ona a podpis nachádzajúci sa na zmluve je jej podpisom. Výsluchom
svedkyne mal súd preukázané, že žalovaný nebol prítomný pri uzatváraní zmluvy, nezúčastnil sa ani
rokovania o uzavretí zmluvy a o existencii tejto zmluvy nemal vedomosť. Vzhľadom na hospodárnosť

konania, súd preto nenariaďoval znalecké dokazovanie zamerané na zistenie pravosti podpisu a
považoval za preukázané, že podpis na poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX nie je podpisom žalovaného,
keď tento patrí svedkyni Q. B..

16/ Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania dňa 06.

12. 2010 nedošlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX o havarijnom poistení motorového
vozidla tak, že by žalovaný ako zmluvná strana túto zmluvu podpísal a písomný návrh poistnej
zmluvy výslovným písomným prejavom prijal. Výsluchom svedkyne mal súd tiež preukázané skutkové
tvrdenie žalovaného, že k podpísaniu zmluvy svedkyňa nemala oprávnenie, resp. žalovaný jej žiadne
splnomocnenie neudelil.

17/ Vychádzajúc z konštatovaných skutočností súd potom dospel k záveru, že žalobca v konaní
nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku na poistné do zániku poistenia, keď tento nepreukázal
existenciu samotného zmluvného vzťahu medzi stranami konania. Pokiaľ žalobca v rámci svojho
procesného útoku tvrdil, že žalovaný bol prítomný pri uzatváraní zmluvy, hoci táto bola podpísaná

jeho manželkou a mal vedomosť o existencii zmluvného vzťahu, keď podpisoval protokol o vstupnej
prehliadke poisteného motorového vozidla, súd konštatoval, že žalobca na preukázanie týchto tvrdení
nepredložil súdu žiadne dôkazy. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o
existencii zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, od ktorého odvodzoval svoj žalobný nárok,
súd vo veci rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

18/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady
úspechu žalovanému, ktorý bol v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%, pričom o samotnej výške trov bude rozhodnuté postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané

na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; ak sa
týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.