Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212061
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116212061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov

JUDr.MarekaKohútaaJUDr.JozefaŠkrabavsporovejvecižalobcu:E.D.,nar.XX.XX.XXXX.bytomK.I.
XXX/XX, zastúpená JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, ul Sovietskych hrdinov 163/66
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
811 04 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C/28/2016-43 zo dňa 21.02.2017
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX z 03.09.2012, uvedená v článku 8, bod 8.1., v znení: „Predmetom tejto Dohody
o poskytovaní služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie
uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/ Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom

(ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 120,58 Eur a b) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,64 Eur v prípade,
ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia
jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť
Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody
o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej určil, že zmluvná podmienka v

Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 03.09.2012, uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení:
„Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti úveru, je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí
služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka
voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto
Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa
článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok

revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní
vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky
revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči
Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženejvýšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/ Zmluvy.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške

527,27 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 527,27 Eur, od 10.08.2016 do
zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť jej trovy konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným bola uzavretá zmluva o

revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške
840,- Eur. Formulár zmluvy o revolvingovom úvere mal celkovo 13 bodov, pričom na druhej strane
pokračuje úverová zmluva drobným písmom, bodmi 7 - 13. V bode 8 je o málo väčším písmom
označenie: „Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka“. Následne
je uvedený bod 8.1 s týmto textom: „Predmetom tejto Dohody o poskytovaní služby je záväzok Veriteľa
poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu

v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na
základe Žiadosti/ Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok
Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátok úveru vo výške 120,58 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátok revolvingu vo výške 62,64 Eur v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je

Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi
svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom
písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ Podľa bodu 8.4. Dohody
o poskytnutí služby Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti úveru, je splatná dňom uzavretia tejto
Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to

pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných
dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods.
8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia
úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy. Odplata za poskytnutie
odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník

sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie
schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke
Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby
(resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných
dojednaní Žiadosti/ Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/ Zmluvy.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že predmetnú úverovú zmluvu
vrátane dohody o možnom odklade splátok je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ”), v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

4. V prejednávanej veci považoval za neprijateľné podmienky uvedené v zmluve pod bodom 8 v
odsekoch 8.1. a 8.4., pričom bod 8 má názov dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka. Jeho neprijateľnosť videl nie v samotnom predmete tohto dojednania a
jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Predmetná zmluvná podmienka platí aj v
prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o vykonanie odkladu

maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, a teda v konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník
poskytne plnenie bez toho, aby obdržal za to protiplnenie. V spoločnosti založenej na trhovej ekonomike
je vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými mravmi,
pretože svojím spôsobom ide o poskytnutie daru zo strany dlžníka - spotrebiteľa, s ktorým tento nepočíta
a nebyť úverovej zmluvy, takáto vec by ho určite ani nenapadla. Takúto dohodu o poskytnutí služby

napriek deklarácii, že jej podpisom nebol podmienený podpis úverovej zmluvy, je potrebné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, sofistikovane umiestnenú do zmluvy samotnej. Ide o nekalú obchodnú
podmienku, ktorej cieľom nie je nič iné ako znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi nachádzaním spôsobu
neoprávneného obohacovania sa spôsobom navonok neutrálnym. Takýto postup súd prvej inštancie v
žiadnom prípade s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemohol aprobovať.

5. Ustálil, že aj napriek tomu, že spotrebiteľ túto predpripravenú zmluvu vrátane všeobecných
obchodných podmienok podpisoval ako prvý, nemožno ho považovať za navrhovateľa v klasickom
zmysle, pretože návrh zmluvy žiadnym spôsobom nepripravil a nemohol do neho dokonca ani žiadnymspôsobom zasiahnuť. Existuje totižto rozdiel vo faktickej moci účastníkov vzťahu zmluvného vzťahu -
napr. práve pri uzavretí zmluvy podľa všeobecných obchodných podmienok, ktoré cestou privátneho
zákonodarstva menia via facti zákonné dispozitívne právo. Znamená to, že spotrebiteľ je tlačený do

pozície oferenta vo vzťahu k tomu, kto tento návrh (pre spotrebiteľa takmer vždy v niečom nevýhodný)
pripravil.

6. Pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné si zdôrazniť, že žalovaný žalobkyni
strhol z úveru sumu 120,58 Eur ako poplatok za to, že ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadala o odklad

splátok, aj to až pri splnení ďalších podmienok (stanovenej doby práceneschopnosti alebo skončenie
pracovného pomeru) povolí jej odklad, ale maximálne troch splátok, a to všetko za uvedený poplatok.
Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si
ho aktivovať, ale tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce,
zaplatí poplatok vo výške 120,58 Eur, čo je 14,35 % z úveru. Nepochybne teda ide o hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto súd prvej inštancie mal

za to, že je dôvodné tejto žalobe vyhovieť.

7. Súd prvej inštancie považoval za dôvodný aj návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia z
predmetného úveru. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a medzi

nimi pod písm. f) je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a pod písm. k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu a ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti stanovené v príslušnom
ustanovení citovaného zákona.

8. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného
zákona nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou
pod písm. 1), kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou
splatnosťou úver, a preto pri písm. f) citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť

úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline
5Co/286/14 zo dňa 27.05.2014).

9. Súd prvej inštancie sa zaoberal tiež naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné

konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na
určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny
záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených
zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. lCo/237/2013).

10. K výške bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie uviedol, že suma 527,27 eur predstavuje
rozdiel medzi sumou, ktorú žalobkyňa zaplatila žalovanému a výškou skutočne poskytnutého úveru
(1246,69 eur - 719,42 eur). Žalobkyňa sa domáhala aj úhrady úrokov z omeškania zo sumy
bezdôvodného obohatenia až od druhého dňa po doručení žaloby (10.8.2016), preto súd prvej inštancie

aj tomuto nároku vyhovel.

11. Súd ešte záverom poukazuje na to, že uvedený poplatok bol viac krát právoplatne vyhlásený
za neprijateľný, a preto má žalovaný v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa
používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so

všetkými spotrebiteľmi. Pokiaľ žalovaný takúto povinnosť nerešpektuje a takúto neprijateľnú podmienku
naďalej používa, súdu neostáva iná možnosť ako opätovne vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú.
Iný postoj súdu by znamenal akceptovanie protiprávneho stavu.

12. Výrok trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods.

l CSP tak, že neúspešnému žalovanému uložil povinnosť nahradiť úspešnej žalobkyni trovy konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.13. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.

14. Poukázal na to, že odôvodnenie napádaného rozsudku neobsahuje žiadne dôvody, v zmysle ktorých

súd prvej inštancie rozhodol o tom, že ustanovenie článku 8. ods. 8.4. je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Súd prvej inštancie rovnako neuviedol, v akých skutočnostiach, vyplývajúcich z citovaného
ustanovenia spočíva nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a v
čom je daný znak značnej nerovnováhy. Odvolateľ ďalej namieta absenciu zákonného znaku „značná
nerovnováha“ a tiež, že nie je možné zistiť na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru o

neprijateľnosti celého článku 8. ods. 8.1. Rovnako nie je zrejmé ako a či súd vyhodnotil obsah článku
8. ods. 8.6. podľa ktorého, Dohoda o poskytnutí služby nevzniká podpisom zmluvy o revolvingovom
úvere, ale samostatným podpisom nachádzajúcim sa za článkom 8., ods. 8.6. (teda v samostatnej
podpisovej doložke). Odvolateľ zdôrazňuje, že samotná dohoda je samostatne podpisovaná (žalobkyňa
ani netvrdila, že by nevedela, že ju podpisuje), je graficky oddelená od zvyšného obsahu zmluvy,
je samostatne označená a má samostatnú podpisovú doložku. Žalovaný namieta, že súd prvej

inštancie sa dôsledne nezaoberal ani ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. a tiež ani ustanovenia
upravujúcimi maximálnu výšku odplaty, nakoľko zo žiadnej časti citovaného zákona nevyplýva, že
zmluva o revolvingovom úvere má obsahovať rozpísanie každej jednotlivej splátky. Odvolateľ napadol
aj výrok o povinnosti žalovaného platiť žalobcovi úrok z omeškania, nakoľko ku dňu 10.08.2016 výška
úroku z omeškania nebola 8 %. Zároveň sa druhým dňom po doručení žaloby nemohol žalovaný

na základe žiadnej skutočnosti dostať do omeškania. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu a žalobu zamietol alebo aby vrátil celú
vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

15. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 a nasl. C.s.p, a to bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP
a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

18. V predmetnej veci, ako to správne ustálil súd prvej inštancie, nepochybne ide o spotrebiteľský vzťah

medzi žalobkyňou a žalovaným z titulu Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 03.09.2012

19. Preto na právny vzťah strán sporu je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na
ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka a nasl. ako
aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

20. V tomto smere nie je podstatné to, či žalovaný nútil alebo nie žalobkyňu k uzavretiu zmluvy o
revolvingovom úvere a k uzavretiu dohody o poskytovaní služby, či skutočnosť, že samostatná dohoda je
aj samostatne podpisovaná. Rozhodujúce je to, že nepochybne tak ako Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX z 03.09.2012 ako aj Dohoda o poskytovaní služby má charakter vopred pripravenej

štandardizovanej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje aj ustanovenie citovaného článku 3 smernice Rady č.
93/13/EHS.

21. Je preto odôvodnené prijať záver, že nemožno vidieť v konaní žalovaného odbornú starostlivosť
pri vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti a taktiež je potrebné vidieť aj vybočenie z pravidiel morálky

uznávanej pri predaji výrobku a v tomto zmysle vrátane produktu poskytovaného nebankovou inštitúciou,
pokiaľ spotrebiteľovi neposkytuje nijakú službu, ale len hypotetickú možnosť požiadať o odklad splátok.
Žalobkyňa uhradila poplatok (odplatu) bez ohľadu na to, či túto „hypotetickú“ možnosť už aj vzhľadom
na podmienky, ktoré žalovaný stanovil pre možnosť odkladu splatnosti splátok, ako dlžníčka využije,
alebo nevyužije. Nepochybne odplata za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti

splátok úveru v bode 8.1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predstavuje peňažný záväzok spotrebiteľky
za plnenie, ktoré jej po materiálnej stránke nebolo dodané a služba v skutočnosti bola len záujmom
dodávateľa.22. V tejto súvislosti ide o nekalú obchodnú praktiku, pretože bola vykonaná v rozpore s odbornou
starostlivosťou a podstatne narušuje ekonomické správanie sa priemernej spotrebiteľky, ktorá v čase
uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 03.09.2012 sledovala získanie úveru

na nákup elektroniky. Pre žalobkyňu uzatvorená dohoda, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného
poskytnúť žalobkyni na jej žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru nemala žiadný praktický význam. Tieto okolnosti nepochybne vyplývajú z dokazovania
vykonaného na súde prvej inštancie.

23. Argumentácia žalovaného nie je právne významná práve so zreteľom na existenciu spotrebiteľského
vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v predmetnej veci, ktorý vyžaduje iné správanie sa žalovaného
ako dodávateľa než je to v bežných iných občianskoprávnych vzťahoch.

24. Odvolací súd je toho názoru, že je potrebné v predmetnej veci vyžadovať od žalovaného ako
dodávateľa (a tohto postavenia sa v zmysle vyššie uvedeného nemôže zbaviť), aby rešpektoval aj

ustanovenia iných právnych predpisov aplikovateľných v predmetnej veci so zreteľom na žalobkyňu
ako spotrebiteľku, a to predovšetkým ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS a zákona o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v zmysle
vyššie uvedeného tieto ustanovenia v prípade žalobkyne neboli dodržané.

25. Okrem toho konanie žalovaného pri uzatváraní dohody o poskytnutí služby má navyše znaky
nekalosti, čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti.

26. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však

možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

28. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu

účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

29. Odvolací súd sa stotožnil aj so závermi súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvných podmienok
citovaných vo výroku napadnutého rozsudku s tým, že poplatok zaplatený na základe dohody o

poskytnutí tejto služby, musel byť zaplatený bez ohľadu na to, či táto služba bude v budúcnosti využitá
alebo nie, čím sa spotrebiteľ dostáva do nevýhodnejšieho postavenia.

30. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každý zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, takéto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.32. Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné podmienky
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

33. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách, sú neplatné.

34.Odvolacísúdzhodnesnázoromsúduprvejinštanciepovažujedohoduoposkytnutíslužby-„odmeny
za odklad splátok“ vo výške 120,58 eur a rovnako aj dohody týkajúcej sa odkladu splátok revolvingu
vo výške 62,64 eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj zo samotného výroku jeho rozsudku, v ktorom je citovaný článok
8., bod 8.1. a 8.4. tak ako bol formulovaný v zmluve.

35. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu,
resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné
započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov,
považuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky.

36. Zároveň je táto zmluvná odmena neprimerane vysoká, keďže sa jedná o sumu prevyšujúcu 2 a
pol splátky, pričom odložené môžu byť 3 splátky. Žalovaný nemal právo na takúto odplatu, a preto aj
neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku žalobkyne na poskytnutie

úveru.

37. Pokiaľ ide o formu dojednania dohody o poskytnutí služby, odvolací súd konštatuje, že samotný
podpis dohody nemožno považovať za splnenie podmienky preukázania individuálne dojednanej
zmluvnej podmienky tak, ako to tvrdí žalovaný. Dohoda je nepochybne súčasťou formulárovej

zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej
formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako
spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy

a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou.

38. V Zmluve o revolvingovom úvere XXXXXXXXXX z 03.09.2012 v článku 8 je upravená „dohoda
o poskytnutí služby“. Už len samotné zakotvenie v rámci formulárovej zmluvy nevyvoláva žiadne
pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku. Žalovaný

nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienila žalobkyňa, resp. že
žalobkyňa mala možnosť výberu, či predmetnú dohodu podpíše, alebo nepodpíše, ak chcela, aby jej bol
zo strany žalovaného poskytnutý úver.

39. Zmluvné dojednanie v bode 8 tejto úverovej zmluvy nie je formulované tak, že ak spotrebiteľka

skutočne chcela odklad splátok, môže si ju aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné
považovať za súhlas s jej využívaním za poplatok), ale naopak tak, že za službu napriek tomu, že ju
spotrebiteľka ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 120,58 eur. Mesačná
splátkajevovýške45,01Eur.Zaodkladtrochsplátok,t.j.splátokvovýške135,03Eurbymalažalobkyňa
ako spotrebiteľka podľa dojednania vopred, t. j. už pri uzavretí zmluvy, uhradiť poplatok vo výške takmer

dosahujúcej samotný súčet odložených splátok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto
nepochybná.

40. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 54 ods. 2 O.Z.,
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako

aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách (s
ktorou sa stotožňuje). Vrchní krajinský súd v Brandenbursku v rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. 7U17/06
konštatoval, že „pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou
líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšiehovýkladu, aký pri posudzovaní zmluvných podmienok vôbec prichádza do úvahy“. Pri aplikácii teórie
najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že zmluvná formulácia poplatku za odklad splátok je
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

41. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že cena plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
odvolací súd mal za to, že v predmetnom spore sa posudzuje komplexne celá táto dohoda, nielen výška
stanoveného poplatku (resp. cena, akú argumentuje odvolateľ), ktorý však nepochybne vzhľadom na
to, že predstavuje 14 % poskytnutého úveru, len potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej tejto zmluvnej

podmienky. Navyše je potrebné konštatovať, že zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak
by bola individuálne dojednaná. Tento názor je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu.
Žalovaný opak toho v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka žiadnym spôsobom nepreukázal.

42. Vo vzťahu k uvedenému poukazuje odvolací súd na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veci Azis C-415/11: „na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery, treba preveriť,

či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne mohol rozumne
očakávať, aby tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou v individuálnom dojednaní.

43. Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebráni takému výkladu článku
4 ods. 2 a článku 8 Smernice 93/13, podľa ktorého členské štátny môžu prijať vnútroštátnu právnu

úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície
hlavného predmetu zmluvy alebo neprimeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami,
či tovarmi poskytnutými proti hodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a
zrozumiteľne“. S poukazom na uvedené nie je ani v tomto smere odvolacia námietka dôvodná.

44. Súd prvej inštancie ustálil, že Zmluva o revolvingovom úvere XXXXXXXXXX z 03.09.2012 je
bezúročná a bez poplatkov z dôvodu absencie podstatných náležitostí uvedených v písm. f) a k) § 9
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

45. Vo svetle rozsudku Bíróová (C-42/15) je odvolací súd toho názoru, že konečnú splatnosť možno

vyvodiť aj z počtu splátok, a preto ak sa neuviedla explicitne konečná splatnosť spotrebiteľského úveru
tak niet dôvodu považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (§9 ods. 1 písm. f). Iná vec je, keď ani
eurokonformným výkladom nemožno prelomiť úplne jasné ustanovenie zákona o bezúročnosti úveru v
prípade neuvedenia špecifikácie splátok (§ 9 ods. 1 písm. k).

46. Odvolací súd má za to, že len samotná absencia obligatórnej náležitostí uvedenej v písm. f) § 9
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. automaticky nezakladá skutočnosť, že Zmluva o revolvingovom úvere
XXXXXXXXXX z 03.09.2012 je bezúročná a bez poplatkov, keďže SD EÚ vo veci Home Credit Slovakia,
a. s. c/a Klára Bíróová judikoval, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po
sebenasledujúcimisplátkaminemusívoformeamortizačnejtabuľkyspresňovať,akáčasťkaždejsplátky

bude započítaná na vrátenie tejto istiny.

47. Avšak, tak explicitne presné ustanovenie akým je § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.
cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte
a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom

ustanovení jasne deklaroval aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených
podpísm.k)§9ods.1zákonač.129/2010Z.z.aodvolacísúdnevidídôvodnaodklonodvnútroštátneho
predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku a aj stále je platný a účinný.

48. Odvolateľ poukazuje na závery SD EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a

i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.
1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave.“.

49. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad,
ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smernícv spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja

proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v
spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice
priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice).

50. Uvedený právny záver SD EÚ potvrdil vo viacerých svojich rozhodnutiach.

51. "Smernica nemôže sama o sebe zakladať jednotlivcovi povinnosť a ustanovení smernice nie je
možné sa voči takejto osobe dovolávať.“ (bod 13 vo veci Marshall C-152/84).

52. „Ako Súdny dvor zdôraznil v ustálenej judikatúre od rozsudku z 26. februára 1986, Marshall (152/84,
Zb. s. 723, bod 48), samotná smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako takú

nemožno proti nemu odvolávať.“ (bod 14 vo veci Faccini Dori, C-91/92).

53. Celkom zásadným prípadom pre vymedzenie horizontálneho priameho účinku smerníc je vec
Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004, v zmysle ktorého "Z toho vyplýva, že
sa nemôže hoci aj jasné, presné a bezpodmienečné ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi

práva alebo ukladajúce povinnosti ako také použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne
jednotlivci.“ (bod 15 vo veci Pfeiffer C-397/01 až C-403/01).

54. Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie teda správne posudzoval
podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,

podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

55. Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm.

k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená
len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver

sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov. Tieto zistenia zo strany žalovaného v jeho opravnom
prostriedkuvôbecspochybnenéneboli.Pretopreabsenciujednejználežitostívyžadovanejustanovením
§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. žalovanému nevzniklo právo na úroky dohodnuté v zmluve.
Ak žalobkyňa zaplatila i úroky, na ktoré žalovanému právo nevzniklo, tejto strane minimálne vzniklo
bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ.

56. V súvislosti s povinnosťou žalovaného, ktorú mu napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie, a
to vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, odvolací súd poukazuje aj na prehnane a neúmerne vysokú
cenu úveru.

57. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov , nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situácia spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu

splatnosti.

58. Uvedené ustanovenie, ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo

vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých
mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.59. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil

hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

60.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné

neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo
výške 70,02 % skoro 6 - násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 11,91 % uplatňovanú bankami pri
poskytovaníúverovalebopôžičiek.Dohodnutáúrokovámieratedapodstatneprevyšujeobvyklúúrokovú

mieru, a preto je potrebné prijať záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
61. Odvolací súd má za to, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú ex offo súdnej
kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov (§ 39 OZ).

62. Judikatúra súdov nikdy nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania
sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok
(porov. právne veci NS SR sp. zn. 1MCdo 1/09 z 31.7.2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012,
NS ČR sp. zn. 21Cdo 1484/04 z 15.12.2004, KS v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 12.10.2011, 3Co
67/2012 z 24.10.2012.

63. Odvolací súd poukazuje na záväzok členských štátov k lojalite k aktom Súdneho dvora Európskej
únie (čl. 4 Zmluvy o Európskej únii).

64. Súdny dvor v rozsudku C 484/08 - Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid proti Asociación

de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc) rozhodol: „Článok 4 ods. 2 a článok 8 Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať
v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci
samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície
hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami,

či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne
a zrozumiteľne.“

65. Sporné úroky odvolací súd podrobil súdnej kontrole neprijateľnosti a ustanovenie čl. 6 ods. 1
smernice Rady 93/13/ES je treba považovať za ustanovenie rovnocenné vnútroštátnym kogentným

ustanoveniam právneho poriadku (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 168/05
Mostaza Claro, C-618/10 Banco Espanol).

66. Aj keby teda bolo možné predmetnú Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 03.09.2012
posúdiť tak, že nie je bezúročná a bez poplatkov tak vo svetle všetkých vyššie uvedených skutočností

je potrebné dospieť k záveru, že úroky dojednané v Zmluve o revolvingovom úvere, nie sú pre ich
neprimeranú výšku platne dojednané, a teda žalovaný ich úhradu od žalobkyne ani nemôže vyžadovať.67. Vo svetle uvedeného, záver súdu prvej inštancie, že na strane žalobkyne došlo k bezdôvodnému
obohateniu voči žalovanému, je vecne správny.

68. Žalovaný v odvolaní namietol aj výšku úroku z omeškania. Súd prvej inštancie podľa § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., z ktorého vyplýva, že výška úrokov je o osem percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

69. Z ustanovenia § 10d ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vyplýva, ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa
predpisov účinných do 31. mája 2014.

70. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol 03.09.2012, teda ešte pred 01.06.2016. Súd prvej
inštancie tak správne ustálil výšku úroku z omeškania.

71.Odvolacísúdvšakmusídaťzapravduodvolateľovi,žesúdprvejinštancienesprávneposúdilokamih,
kedy sa žalovaný s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania.

72. „Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania.

Keďže v Občianskom zákonníku u nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, treba
podľa ustanovenia § 78 O. z. vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom,
čo ho veriteľ o splnenie požiadal. To bolo vyjadrené už bývalým Najvyšším súdom (Pls 3/67)15). Ak
nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; pravdaže
dňom zúročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde,

ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému.“ (R 27/1977).

73. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovanému mala byť uložená povinnosť vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 527,27 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
527,27 Eur, od 09.08.2016 (deň po doručení tejto žaloby žalovanému) do zaplatenia. Odvolanie proti

rozsudku súdu prvej inštancie však podal len žalovaný.

74. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením §
387 ods. 1 a 2 C.s.p.

75. O trovách odvolacieho konania súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalobkyňa
ako plne úspešná strana odvolacieho konania má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, pričom o samotnej výške náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 262 ods. 2
C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

76. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 C.s.p.).