Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35Csp/246/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316220753
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316220753.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,zast.:JUDr.Barborou
Korenecovou, advokátom so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanej:
G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, o zaplatenie 1.043,64 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 231,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 5 % ročne zo sumy 331,10 Eur od 7.2.2017 do 7.3.2017,
- 5 % ročne zo sumy 281,10 Eur od 8.3.2017 do 10.4.2017,
- 5 % ročne zo sumy 231,10 Eur od 11.4.2017 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných

splátkach po 50,-Eur pod hrozbou straty výhody zo splátok, kedy prvá splátka je splatná do 30 dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a každá nasledujúca vždy do 15. dňa toho ktorého
kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 16.11.2016 domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.043,64 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy
1.043,64 Eur od 27.4.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že
na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX z 19.12.2008 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako
dlžníkovi úver vo výške 531,10 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom
vo výške 512,51 Eur, t.j. spolu vo výške 1.043,61 Eur za podmienok dohodnutých v zmluve, a to v
12 mesačných splátkach po 86,97 Eur, počnúc dňom 22.1.2009. V zmysle Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaná dohodli,

že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny poplatku zahŕňajú náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Vzhľadom
k tomu, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, stratila
výhodu splátok a dňa 27.4.2009 sa dlh stal splatným. Nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaná
uzatvorila zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať, podal 30.6.2009 trestné oznámenie. Žalobca
má za to, že žalovaná už v čase uzatvárania zmluvy o úvere vedela, že nebude úver splácať, čím
uviedla žalobcu do omylu a spôsobila mu tým škodu. Okresný súd Galanta trestným rozkazom sp.zn.

3T/153/2010 z 9.6.2010 uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222
ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so
svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudolprávoplatnosť 9.11.2010 a vykonateľnosť 9.11.2010. Žalovaná ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie
platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila na pojednávaní 15.5.2017 a 21.6.2017, kde uviedla, že žalovanú
čiastku v priebehu tohto aj minulého roka splácala po 50,- Eur. Oni sa jej niekoľko rokov neozvali, potom
začali žiadať čiastku okolo 7.000,- Eur. So žalobcom uzavrela len jednu zmluvu 19.12.2008, na základe
ktorej dostala úver 531,10 Eur.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s listinným dôkazmi predloženými
žalobcom - výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o úvere z 19.12.2008, všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, kópiou rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 3T/153/2010, s
podstatnýmobsahomspisuOkresnéhosúduGalantač.k.3T/153/2010,listinnýmidôkazmipredloženými
žalovanou - potvrdenia o platbách, a zistil tento skutkový stav veci:

4. Dňa 19.12.2008 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXX, na
základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanej poskytnúť úver v sume 16.000,- Sk/531,10 Eur a žalovaná
sa zaviazala poskytnutú sumu zvýšenú o príslušný poplatok v sume 512,51 Eur, t.j. v celkovej sume
1.043,61 Eur, zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 86,97 Eur počnúc dňom 22.1.2009. Žalovaná
podpisom na zmluve potvrdila, že dňa 19.12.2008 prevzala peňažnú hotovosť uvedenú v zmluve.

5. Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta č.k. 3T/153/2010 - 86 zo dňa 9.6.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť 9.11.2010 bola žalovaná uznaná za vinnú z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.
1 Trestného zákona, keď „dňa 19.12.2008 v Šali, v žiadosti o úver (číslo XXXXXXXŽ) od spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, uviedla, že jej čistý mesačný zárobok je 331,94 Eur (10.000,-

Sk), hoci v skutočnosti mesačne zarábala 116,37 Eur (3.505,- Sk). V ten istý deň potom podpísala s
uvedenou spoločnosťou zmluvu o úvere (č. XXXXXXX), na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v
hotovosti vo výške 16.000 Sk. Zaviazala sa ho splácať mesačne po 86,97 Eur (2.620 Sk), od 22.1.2009.
Neuhradila však ani jednu splátku a spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., spôsobila škodu najmenej vo výške
1.043,62 Eur. Žalovanej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorý jej bol podmienečne

odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol žalobca so svojím
nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

6. Z trestného spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. 3T/153/2010 a pripojeného vyšetrovacieho spisu
súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.070,26 Eur podaním zo dňa

30.6.2009 adresovaným OP Galanta v oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného
činu.

7. Z potvrdení o úhradách predložených žalovanou vyplýva, že tieto boli vykonávané k variabilnému
symbolu zhodujúcemu sa s číslom zmluvy: XXXXXXXXXX, a to dňa 30.11.2015 vo výške 30,- Eur,

8.12.2015 vo výške 20,- Eur a 5 x po 50,- Eur dňa 16.3.2016, 12.5.2016, 25.1.2017, 10.4.2017, 7.3.2017.
Podľa vyjadrenia žalovanej mala vykonať aj ďalšie úhrady, tieto však doložiť nedokázala.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

10. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

11. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

12. Podľa § 193, tretia veta, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku súd je viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny deliktpostihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti.

13. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, ktorého sa v
zmysle trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/153/2010 z 9.6.2010 dopustila žalovaná
proti žalobcovi. Protiprávne konanie žalovanej spočívalo v tom, že žalovaná v žiadosti o úver uviedla inú
výšku jej čistého príjmu, čím ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie úveru
alebo na splácanie úveru. Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu v žalobe žiadnu splátku zo zmluvy o úvere

neuhradila a spôsobila tak žalobcovi škodu, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil v celkovej výške
1.043,64 Eur pozostávajúcej z istiny poskytnutého úveru vo výške 531,10 Eur a ušlého zisku (poplatku)
vo výške 512,51 Eur.

14. Súd posúdil uplatnený nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon,

spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie s tým, že
uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Súd vychádzal z ust. § 193 C.s.p., podľa ktorého
je súd okrem iných rozhodnutí v civilnom sporovom konaní viazaný aj rozhodnutím o tom, že bol
spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Keďže žalovaná bola právoplatne rozsudkom uznaná za vinnú z
prečinu úverového podvodu, v príčinnej súvislosti s ktorým bola v trestnom konaní konštatovaná škoda

vzniknutá žalobcovi ako poškodenému, súd v nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že predpoklady
pre vznik zodpovednosti za škodu boli naplnené. Žalobca bol so svojím nárokom na náhradu škody
odkázaný na občianske súdne konanie, preto je v civilnom sporovom konaní potrebné posúdiť výšku
spôsobenej škody. Aj keď v trestnom rozhodnutí je uvedená výška škody ako kvalifikačný moment a vo
výroku je vyčíslená, toto vyčíslenie nie je záväzné pre súd rozhodujúci v civilnom sporovom konaní o

nároku na náhradu škody (R 22/1979). Podľa judikatúry citované ustanovenie § 193 CSP znamená, že
súd je viazaný iba výrokom, a to v rozsahu, v akom sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodné
so skutočnosťami rozhodnými pre náhradu škody. Výrok trestného rozhodnutia nerieši pre civilný súd
záväzne otázku rozsahu a výšky škody, a to ani vtedy, ak je odškodniteľná ujma pojmovým znakom
trestného činu.

15. Súd sa tak zaoberal výškou uplatnenej škody. Podľa Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná
škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku
poškodeného a ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; ušlý zisk
je teda ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu

majetkových hodnôt napriek tomu, že sa dali očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí s tým, že
nestačí iba pravdepodobnosť zvýšenia majetku. V tomto prípade bolo nepochybné, že skutočnú škodu
predstavuje suma 531,10 Eur, teda suma, ktorú žalobca reálne poskytol žalovanej v zmysle uzatvorenej
zmluvy o úvere. Žalobca si podanou žalobou však uplatnil i nárok na zaplatenie sumy 512,51 Eur ako
poplatku dohodnutého v zmluve, ktorý má predstavovať z jednej tretiny úrok a dvoch tretín náklady na

vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tou spojenou. Požadovaná výška
poplatku je však iba tvrdením žalobcu, ale podľa názoru súdu nie je preukázaným nárokom, ktorý by súd
mohol posúdiť ako ušlý zisk podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd predovšetkým poukazuje
na to, že na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu sa vyžaduje, aby páchateľ
už v čase uzavierania zmluvy o úvere konal v úmysle vypožičané peniaze buď vôbec nevrátiť, alebo

ich nevrátiť v dohodnutej lehote, alebo konal aspoň s vedomím, že ich v dohodnutej lehote nebude
môcť vrátiť a že tým uvádza iného do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil. Škoda vznikla
následkom trestného činu podvodu v situácii, keď žalovaná už pri uzatváraní zmluvy nemala úmysel
úver (istinu) vrátiť a ak nemala úmysel vrátiť istinu, potom nemohla mať v úmysle dohodnúť a platiť
akékoľvek poplatky. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobca by nezískal poplatok v uvedenej výške,

ak by žalovaná poskytla pri uzatváraní zmluvy správne informácie o svojich príjmoch a výdavkoch, teda
ak by poskytnutie úveru protiprávne nevylákala, pretože v takom prípade by zmluva nebola uzavretá a
žalobca by nebol uvedený do omylu ohľadom splnenia podmienok na poskytnutie úveru. Uvedením do
omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie, resp. splácanie úveru, je potrebné chápať situáciu,
kedy sa veriteľ mylne domnieva, že dlžník spĺňa podmienky na poskytnutie (splácanie) úveru, ale v

skutočnosti to tak nie je. Pri uvedení pravdivých údajov by nebol žalovanej úver poskytnutý a žiadna
zmluva by nebola uzavretá. Ak by nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere, žalobca by nemohol mať nárok
ani na žiadny poplatok. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd žalobu v sume 512,51 Eur predstavujúcej
poplatok ako nedôvodnú zamietol.16. Súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou nároku na zaplatenie sumy 531,10 Eur predstavujúcej
poskytnutú istinu peňažných prostriedkov. Žalobcovo tvrdenie, že žalovaná neuhradila ani časť dlhu

bolo zo strany žalovanej popreté a zároveň bolo listinnými dôkazmi doložené, že žalovaná vykonala
na splatenie dlhu úhrady minimálne vo výške 300,- Eur. Celkovo boli preukázané úhrady žalovanej
nasledovne 30.11.2015 vo výške 30,- Eur, 8.12.2015 vo výške 20,- Eur a 5 x po 50,- Eur dňa 16.3.2016,
12.5.2016, 25.1.2017, 10.4.2017, 7.3.2017, pričom posledné tri úhrady boli vykonané po podaní žaloby.
Súd preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške rozdielu medzi poskytnutou sumou

531,10 Eur a vykonanými úhradami vo výške 300,- Eur, t.j. 231,10 Eur.

17. Súd sa zaoberal aj otázkou nároku na úrok z omeškania uplatneného žalobcom od dátumu
27.4.2009, a teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy malo dôjsť k splatnosti úveru. Podľa názoru súdu
však v danom prípade nie je možné priznať úroky z omeškania od splatnosti dlhu, pretože právnym
dôvodom žaloby nie je plnenie zo zmluvy, ale náhrada škody. Nemožno akceptovať názor, podľa ktorého

by sa príslušenstvo pohľadávky posudzovalo podľa iného právneho režimu, než samotná pohľadávka;
právny režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.
septembra 2012, sp. zn. 7 M Cdo 15/2011). Ak predmetom konania je pohľadávka žalobcu spočívajúca
v jeho práve na náhradu škody spôsobenej trestným činom, aj právna povaha úrokov z omeškania ako
príslušenstva tejto pohľadávky sa spravuje ustanoveniami o náhrade škody. Keďže Občiansky zákonník

pri náhrade škody neustanovuje čas plnenia, treba uplatniť § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého je dlžník povinný zaplatiť náhradu škody prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie.

18. Nakoľko v danom prípade sa jednalo o náhradu škody spôsobenej trestným činom, súd vychádzal
aj z R 27/1977, podľa ktorého „úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď

sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je
ustanovený čas splnenia, podľa ustanovenia § 78 (teraz § 563) treba vychádzať z toho, že škodca
je povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čoho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie
dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; dňom zročnosti pohľadávky
uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto

žaloby žalovanému.“ V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, že by
žalovanú pred podaním žaloby vyzval na plnenie z titulu náhrady škody, keď v trestnom konaní, ktoré
predchádzalo tomuto konania, žalobca uplatňoval voči žalovanej škodu vyššiu. Súd tak konštatuje, že
žalovaná bola preukázateľne vyzvaná na plnenie z titulu náhrady škody v konkrétnej výške 1.043,64 Eur
s príslušenstvom až dňa 6.2.2017, kedy jej bola súdom doručená žaloba s prílohami. Súd tak priznal

v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z
omeškania v zákonnej výške 5% ročne z dlžnej sumy od 7.2.2017, s prihliadnutím na čiastkové úhrady
vykonané 7.3.2017 a 10.4.2017, do zaplatenia.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

22. Celková výška uplatneného nároku bola 1.043,64 Eur, žalobca bol úspešný v časti nároku 231,10
Eur, t.j. v rozsahu 22% a žalovaná v rozsahu 78%. Žalovanej ako v prevažnej miere úspešnej strane
vzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko jej však doposiaľ žiadne nevznikli, súd jej ich náhradu

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V podanísauvedie,ktorémusúdujeurčené,,ktohorobí,ktorejvecisatýka,čosanímsledujea podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.