Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Agneša Néveryová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/120/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212202549
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4212202549.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobcu: GENERAL
FACTORING, a.s., IČO 35 838 825, so sídlom Bratislava, ul. Košická č.56, v konaní zast. Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Michalská 14 proti žalovanému: U. R., rod. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. F. XXX
(právny nástupca pôvodného žalovaného: Y. R., zomrel dňa X.XX.XXXX), o zaplatenie 1402,71 Euro
s prísl. takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému n e p r i z n á v anáhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Dňa 10.2.2012 žalobca súdu doručil žalobu , ktorou sa domáhal, aby súd žalovaného zaviazal
zaplatiť mu 1402,71 Euro ako aj úroku z úveru vo výške 10,85 % ročne zo sumy 1025,71 Euro za
čas od 22.12.2010 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania zo sumy 1025,71Euro vo výške 9% ročne
za čas od 22.12.2010 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že pôvodný veriteľ -
Slovenská sporiteľňa a.s. - uzatvoril so žalovaným dňa 10.9.2003 zmluvu o kontokorentnom úvere
č.XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru v sume 15000 Sk. Na
základe tejto zmluvy pôvodný veriteľ sa zaviazal, že bude realizovať príkazy žalovaného na prevod a
výbery finančných prostriedkov z účtu, aj v prípade, že nebude existovať jeho pohľadávka z účtu, ktorá
vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti
na tento účet, a to do výšky úverového rámca. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
svojho záväzku, listom zo dňa 11.1.2007 veriteľ mu oznámil zastavenie povoleného prečerpania s tým,
že ak do 10 dní dlžnú sumu nezaplatí, skončí s ním zmluvný vzťah. Odporca na toto oznámenie veriteľa
nereagoval, preto veriteľ vypovedal zmluvu. Dlh vyplývajúci z tejto zmluvy nadobudol postúpením tejto
pohľadávky od pôvodného veriteľa.
Pôvodný žalovaný zomrel dňa X.XX.XXXX, podľa dedičského rozhodnutia Okresného súdu Komárno
9D/323/2012 celé predĺžené dedičstvo po ňom prevzala U. R., preto súd v konaní pokračoval s právnou
nástupkyňou pôvodného žalovaného (o ktorom nebolo potrebné vydať osobitné uznesenie).
Konajúci súd rozsudkom zo dňa 25.11.2015 č.k. 6C/120/2012-169 žalobu v celom rozsahu zamietol,
pretože mal za to, že uplatnené právo je premlčané. V dôsledku odvolania žalobcu tento rozsudok
konajúceho súdu bol zrušený uznesením odvolacieho súdu Krajský súd Nitra č.k. 9Co/292/2016-202
zo dňa 9.2.2017 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V tomto uznesení odvolací súd okrem iného
uviedol: „ Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal významnými námietkami a argumentmi
strán, podstatnými pre rozhodnutie vo veci, avšak dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie, že
premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde začala plynúť najneskôr od 01.
06. 2007 a uplynula dňa 01. 06. 2010, nie je správny“. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca v žalobeuvádzal, že ( keďže po oznámení o zastavení povoleného prečerpania žalovaný na list nereagoval ),
jeho právny predchodca vypovedal zmluvu, uložil konajúcemu súdu zaoberať sa s otázkou, kedy
nastala splatnosť pohľadávky žalobcu, čo je rozhodujúce pre posúdenie otázky premlčania.
2/ Súd na prejedanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu
a žalovaného. Predvolaní sa nedostavili, právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť. V
písomnom podaní doručenom súdu žiadal žalobe vyhovieť s poukazom na rôzne rozhodnutia súdov v
podobných právnych veciach.
Súdu návrh na odročenie pojednávania doručený nebol, vzhľadom na túto procesnú situáciu súd vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti predvolaných.
3/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 10.9.2003,
oznámenia pôvodného veriteľa zo dna 11.1.2007 o zastavení povoleného prečerpania, oznámenia
pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky, doručenky o doručení tohto oznámenia dlžníkovi dňa
31.1.2011 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4/ Dňa 10.9.2003 právny predchodca žalovaného ( ako dlžník ) a právny predchodca žalobcu ako
veriteľ uzatvorili zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej veriteľ dlžníkovi poskytol úver
v sume 15 000 Sk. Listom zo dňa 11.1.2007 pôvodný veriteľ oznámil dlžníkovi, že dňom 11.1.2007
zastavil povolené prečerpanie na jeho sporožírovom účte a vyzval ho, aby odstránil skutočnosť, ktorá
bola príčinou tohto zastavenia. Oznámením zo dňa 28.12.2010 pôvodný veriteľ oznámil dlžníkovi, že
pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy zo dňa 10.9.2003 postúpil v sume 1402,71 Euro s prísl. žalobcovi.
Toto oznámenie bolo dlžníkovi doručené dňa 31.1.2011.
5/ Podľa § 52 ods.1- 4 OZ v znení účinnom od 1.5.2014
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. §-u 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách , ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa §-u 7 ods.1 zákona o bankách udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka
Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení
bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska poprerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie
bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.
6/ Je bezpochybné, že zmluva , ktorú uzatvorili právny predchodcovia strán sporu dňa 10.9.2003
treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože túto uzatvoril dodávateľ a spotrebiteľ. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto spotrebiteľskej zmluvy sa stali aj všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký
počet spotrebiteľov. Je bezpochybné, že právny predchodca žalobcu má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom tvrdené a ani preukázané, že sporný úver
bol poskytnutý za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Táto zmluva neobsahuje
žiadnu zmienku o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a ani nič
nenasvedčuje na to, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či
predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie tejto zmluvy má. Na právny vzťah zo spotrebiteľskej
zmluvy s prihliadnutím na ust. §-u 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od
1.5.2014 ), podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Toto ustanovenie OZ nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá
prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval za spotrebiteľský právny vzťah. Takýto
záver o charaktere predmetného právneho vzťahu ako aj o aplikácii ustanovení OZ na takýto právny
vzťah, je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka 3MCdo 12/2014.
7/ Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalovaného spotrebiteľskú
zmluvu uzavrel s bankou. Žalobca, ktorý nie je bankou , v tomto konaní sa domáha plnenia z
tejto spotrebiteľskej zmluvy dôvodiac, že sporné právo nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok. V prejednávanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd podľa CSP
dokazovanie môže vykonať nielen v rozsahu navrhnutom stranami sporu, práve v rámci súdnej ochrany
spotrebiteľa.Súdteda skúmalaktívnulegitimáciužalobcuvtomtospore,tedaskúmal,čiprávouplatnené
v tomto konaní žalobca nadobudol v súlade so zákonom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
21.12.2010.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu-
žalobcovi nímuplatňovanéprávo(nárok),resp.muvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávnynárok
uplatňovať. Z dokazovania nevyplynulo, že pôvodný veriteľ ( banka) zosplatnil celý úver pred uzavretím
zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca síce tvrdil, že pôvodný veriteľ vypovedal predmetnú zmluvu,
túto skutočnosť však nepreukázal ( napriek písomnej výzve súdu ) , preto súd na základe žalobcom
predložených dôkazov dospel k záveru, že splatnosť predmetného dlhu pred jeho postúpením žalobcovi
nenastala . Žalobca okrem toho nepreukázal, či a kedy mu Národná banka Slovenska udelila povolenie
na poskytovanie a správu nezosplatnených úverov ( hoci na preukázanie tejto skutočnosti žalobca bol
tiež súdom písomne vyzvaný ) .
Na základe vyše uvedených súd dospel k záveru, že absentuje aktívna vecná legitimácia žalobkyne,
keďže zmluvu o postúpení pohľadávok súd považuje za neplatnú z dôvodu, že bez povolenia NBS
na poskytovanie a správu nezosplatnených úverov žalobcovi nemohol byť postúpený takzvaný živý
úver, keďže nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich
správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa zákona o bankách
potrebné bankové povolenie podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách. Predmetom postúpenia z banky na
nebankovú obchodnú spoločnosť môžu byť len splátky úveru , ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po
lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na
úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní.
Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca vyzval dlžníka na úhradu jeho dlhu potom, čo bol
90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním v zmysle prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách a
nepreukázal ani to, že bol postúpený splatný úver. Treba dodať, že právny predchodca žalobcu je
oprávnený postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale to by musel úverový vzťah ukončiť
a následne v súlade so zákonom môže postúpiť aj osobe, ktorá nie je bankou.
Na základe vyše uvedených skutočností, súd pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu
ako nedôvodnú zamietol.Súd dodáva nasledovné: predmetom tohto konania je záväzkový vzťah, ktorého predmetom je bankový
úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností, je regulovaný aj osobitnou právnou
úpravou vyplývajúcou zo Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v
zmysle ust.§ 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu a na činnosťou bánk zároveň
vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady,
vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým
výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania
alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb
na základe verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho
podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 Zákona o bankách). Ust. § 92 ods. 8 Zákona o
bankách v podstate poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom
právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku.
8/ O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 257 CSP a v konaní úspešnému žalovanému nepriznal
náhradu trov konania, pretože zo spisu nevyplýva, že by žalovanému týmto konaním vznikli akékoľvek
trovy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.