Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/208/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417202385
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417202385.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: J. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov, matky: W.. G. J.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX J. a otca: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX,

XXX XX J., zastúpený spoločnosťou STEFANKOVA I law Office s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04
Bratislava, na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.03.2017, č.k. 25P/54/2017-53, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 28.03.2017, č.k. 25P/54/2017-53,
dočasne zveril maloletého J. J., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky a vo zvyšku jej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 329 ods. 1 prvá veta
Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a § 2 ods. 1 a § 366 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len C.m.p.) dospejúc k záveru o potrebe vytvorenia stabilného prostredia maloletého dieťaťa, ktoré
vníma starostlivosť matky ako primárnu pre zabezpečenie svojho komfortu a pohody. Skonštatoval, že
maloletý J. má s matkou vytvorený dobrý vzťah a nedostatky v matkinej starostlivosti neboli zistené ani
šetrením vykonaným kolíznym opatrovníkom. Mal za preukázané, že maloletý momentálne k svojmu

otcovi prechováva negatívne pocity a uviedol, že v danom štádiu konania nie je možné bez dokazovania
určiť príčinu tohto postoja maloletého. Navyše maloletý vykazuje v škole problémové správanie, čomu
je potrebné venovať dostatočnú pozornosť. K tomuto by mali byť nápomocní obidvaja rodičia aj tým, že
maloletého nebudú vystavovať pre neho zaťažujúcim situáciám. Súd prvej inštancie pozitívne zhodnotil
vyjadrenie otca o tom, že akceptuje momentálnu nechuť maloletého stretávať sa s ním a spoločné
stretnutia si vynucovať nebude. Vo zvyšku návrh matky zamietol, ktorým sa domáhala uloženia zákazu

otcovistýkaťsasmaloletýmapriblíženiasaknemunavzdialenosťkratšiuako10metrov,akoajzdržania
sa nevyžiadaného kontaktu s maloletým, a to písomného, telefonického, elektronického, alebo inými
prostriedkami. Zdôraznil, že uvedený zákaz nie je možné nariadiť bez náležitého osvedčenia všetkých
rozhodných skutočností. Vyslovil, že až v konaní vo veci samej bude môcť rozhodnúť o konečnej úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému v jeho najlepšom záujme.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka v časti výroku
týkajúceho sa zamietnutia jej návrhu. Odvolací súd žiadala, aby jej návrhu na nariadenie neodkladnéhoopatrenia vyhovel. Vyčítala súdu prvej inštancie zamietnutie návrhu len na základe vyjadrenia otca o
akceptovaní neochoty maloletého stretávať sa s ním a prehlásenia, že si stretnutia s ním vynucovať
nebude. Uviedla, že dňa 26.04.2017 sa otec dostavil do školy a dožadoval sa stretnutia s maloletým

J., ktoré mu umožnené nebolo. Tým bolo potvrdené, že otec nebude dodržiavať svoje vyjadrenia o
vynucovaní si styku s maloletým. Poukázala na to, že po otcovi maloletého bolo v dňoch 03.04.2017
až 17.04.2017 vyhlásenie policajné pátranie, čo svedčí o jeho nespoľahlivosti. Tvrdila, že otec klame a
zavádza, manipuluje s ľuďmi, je príživník a podvodník, preto nemá dôvod veriť mu. Tiež zdôraznila, že
OkresnýsúdBratislavaIVvyhoveljejnávrhunazákazpriblíženiasaotcamaloletéhoknejnavzdialenosť

kratšiu ako 50 metrov a uložil mu, aby sa s ňou nekontaktoval písomne, telefonicky, elektronicky
alebo inými prostriedkami až do právoplatného skončenia konania vo veci rozvodu a úpravy pomerov
rodičov k maloletému dieťaťu. Opakovane sa domáhala poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany života a
zdravia maloletého syna s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 11.03.2013, sp. zn. 3Cdo
355/2012, podľa ktorého pred nariadením predbežného (neodkladného) opatrenia v zmysle jej návrhu
postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Dôvodila vyjadrením občianskeho združenia

- poradenské centrum Nádej zo dňa 13.03.2017, podľa ktorého maloletý vníma otca negatívne, sťažoval
sa na jeho nezáujem a nedostatočnú starostlivosť, a uviedol, že ho otec bil, preto chce mať od neho
pokoj a nechce sa s ním stretávať.

4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a

§ 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 Zák. č.
160/2015 Z.z. C.s.p. a odvolanie matky vyhodnotil ako neopodstatnené.

5. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení
C.m.p. a C.s.p. neodkladným opatrením dočasne upravil výchovné prostredie maloletého dieťaťa

pochádzajúceho z manželstva rodičov a vo zvyšku návrh matky na zákaz styku otca s maloletým
dieťaťom, resp. aj kontaktu otca s ním, zamietol. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie
iba matka.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase

rozhodovania. Po preskúmaní prejednávanej veci odvolací súd tak ako aj súd prvej inštancie dospel
k záveru, že sú dané podmienky na dočasnú úpravu pomerov maloletého dieťaťa čo sa týka jeho
výchovného prostredia. Z obsahu súdneho spisu je nesporné, že vzťahy medzi rodičmi sú komplikované
a matka má obavu zo stretnutia maloletého dieťaťa s otcom. Otcovi nedôveruje a považuje ho za osobu
ohrozujúcu život a zdravie ich dieťaťa.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa osobnej
starostlivosti maloletého dieťaťa, keď za súčasnej situácie je namieste stabilizovať jeho výchovné
prostredie u matky prostredníctvom procesného inštitútu neodkladného opatrenia napriek tomu, že
maloleté dieťa sa v osobnej starostlivosti matky už nachádza a otec túto skutočnosť nijakým spôsobom

nenamieta a nespochybňuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletého dieťaťa do matkinej
osobnej starostlivosti však priamo súvisí s ďalšou časťou návrhu, nakoľko matka, ako rodič majúci
maloleté dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, bude rozhodovať o tom, či styk s maloletým dieťaťom
otcovi umožní, v ktorom čase a v akom rozsahu. V prípade, že sa rodičia v danej veci nedohodnú,
resp. otec nebude rešpektovať stanovisko matky, bude na otcovi, či sa rozhodne vec riešiť podaním

návrhu na súdnu úpravu styku. Je potrebné dať matke do pozornosti, že rozhodnutie súdu o zverení
maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti predstavuje ochranu dieťaťa pred jeho odňatím z jej
opatery hoci aj v rámci realizácie styku s druhým rodičom a musí byť rešpektované bez výhrad každým,
napr. aj školou, ktorú maloletý navštevuje. To znamená, že otec sa môže s maloletým stretávať, príp.
kontaktovať, výlučne len so súhlasom matky a za stanovenia podmienok styku matkou.

9. Odvolací súd sa stotožnil aj s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšnej časti
návrhu matky, pretože o zákaze styku otca s maloletým dieťaťom je možné rozhodnúť až po obsiahlom
dokazovaní, ktoré prekračuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahusúdneho spisu nie sú zrejmé žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné odvodiť
záver o ohrození maloletého dieťaťa prítomnosťou otca. K výroku o zákaze styku otca s maloletým
dieťaťom nepostačujú tvrdenia matky obsiahnuté v návrhu bez ich preukázania dôkazmi, ktoré je možné

vykonať len v meritórnom konaní. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je špecifickým druhom
obmedzenia rodičovských práv a predstavuje tak závažný zásah do ich výkonu, že pred jeho vyslovením
je nevyhnutné podrobne preskúmať všetky podstatné okolnosti daného prípadu.

10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa

§ 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p..

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).