Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207467
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416207467.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr.

Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: RadioLAN, spol. s r.o., so sídlom
Kuklovská 9, 841 05 Bratislava, IČO: 35 892 641, zastúpený: Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s.
r. o., so sídlom Šoltésovej 18, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867 683 proti žalovanej: E. J., F.. XX.XX.XXXX,
Q. T. S. XXX/XX, XXX XX R. H. E., Z. J., o zaplatenie 436,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 19. decembra 2016, č. k. 22Csp/43/2016-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej p o t v r d z u j e.
Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 134,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 60,20 eur od 16.08.2013
do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 14,90 eur od 11.09.2013 do zaplatenia, vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 14,90 eur od 11.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 14,90 eur od
11.11.2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14,90 eur od 11.12.2013 do zaplatenia, vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 14,90 eur od 11.01.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa
31.07.2013 zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo sprístupnenie žalovanej verejných elektronických
komunikačných služieb za podmienok stanovených v predmetnej zmluve o pripojení (program služieb U.
A.sdobouviazanosti24mesiacov),pričomžalovanásazaviazalaplatiťdohodnutúcenuzaposkytované
služby. Žalobca vystavil žalovanej nasledovné faktúry:
faktúru č. XXXXXXXX na sumu 60,20 eur s dátumom splatnosti 15.08.2013,

faktúru č. XXXXXXXX na sumu 14,90 eur s dátumom splatnosti 10.09.2013,
faktúru č. XXXXXXXX na sumu 14,90 eur s dátumom splatnosti 10.10.2013,
faktúru č. XXXXXXXX na sumu 14,90 eur s dátumom splatnosti 10.11.2013,
faktúru č. XXXXXXXX na sumu 3,- eur s dátumom splatnosti 01.11.2013,
faktúru č. XXXXXXXX na sumu 14,90 eur s dátumom splatnosti 10.12.2013,
faktúru č. XXXXXXXX na sumu 14,90 eur s dátumom splatnosti 10.01.2014,
faktúru č. XXXXXXXX na sumu 299,- eur s dátumom splatnosti 10.02.2014.

Žalovaná vyššie uvedené faktúry žalobcovi neuhradila. Žalobca preto listom zo dňa 26.11.2013 odstúpil
od zmluvy o pripojení. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je čiastočne
dôvodná.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 písm. b), §
44 ods. 1, § 44 ods. 10 písm. b), § 44 ods. 14 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
(ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 53a ods. 1

Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané,
že žalobca na základe zmluvy o pripojení zo dňa 31.07.2013 poskytol a sprístupnil žalovanej verejné
elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených v predmetnej zmluve o pripojení. Žalovaná
sa zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Z listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca
riadne a včas elektronické komunikačné služby žalovanej poskytol a sprístupnil a na cenu za poskytnuté

služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanej
faktúru č. XXXXXXXX na sumu 60,20 eur s dátumom splatnosti 15.08.2013,
faktúru č. XXXXXXXX na sumu 14,90 eur s dátumom splatnosti 10.09.2013,
faktúru č. XXXXXXXX na sumu 14,90 eur s dátumom splatnosti 10.10.2013,
faktúru č. XXXXXXXX na sumu 14,90 eur s dátumom splatnosti 10.11.2013,
faktúru č. XXXXXXXX na sumu 14,90 eur s dátumom splatnosti 10.12.2013,

faktúru č. XXXXXXXX na sumu 14,90 eur s dátumom splatnosti 10.01.2014.

Žalovaná cenu za poskytnuté služby neuhradila. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie v tejto časti
považoval žalobu za dôvodnú a zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako je to uvedené vo
výroku napadnutého rozsudku. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, v spojení s § 3 vl. nariadenia č. 87/1995 Z.z..
4.Pokiaľišloožalobcomuplatnenýnárokvsume302,-eur(suma3,-eurtitulomupomienkyasuma299,-
eur titulom zmluvnej pokuty), súd prvej inštancie v tejto časti žalobu nepovažoval za dôvodnú. Poukázal
na to, že žalobca faktúrou č. XXXXXXXX vyúčtoval žalovanej sumu 3,- eur za zaslanie upomienky
podľa čl. 4 bodu 4.5 Všeobecných zmluvných podmienok žalobcu v spojení s tarifou. Žalobca však

súdu žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že by žalovanej skutočne upomienku zaslal. Súd prvej
inštancie preto žalobe v tejto časti nevyhovel.
5. Pokiaľ išlo o zmluvnú pokutu, túto si žalobca uplatnil voči žalovanej v sume 299,- eur, ktorú
jej vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX, konkrétne ako sankciu v súlade s bodom 2.3. ods. 4 písm. a/
Všeobecných zmluvných podmienok v spojení s bodom 9 Zmluvy, v zmysle ktorých je žalovaná povinná

uhradiťžalobcovizmluvnúpokutuvhodnote199,-eurvprípadeporušeniazmluvnejpovinnosti(žalovaná
nezaplatila cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu
Zmluvy uzavretej s viazanosťou pred uplynutím doby viazanosti) a sankciu v súlade s bodom 2.5.4. ods.
1 Všeobecných zmluvných podmienok, v zmysle ktorého je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi zmluvnú
pokutu v hodnote 100,- eur v prípade nevrátenia koncových telekomunikačných zariadení, ktoré jej boli

zapožičané.
6. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa
11.07.2013, sp. zn. 11C/37/2013, ktorým súd zmluvnú podmienku obdobného znenia (ako je uvedená
v bode 2.5.4 ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok) vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Aj v tomto prípade bol súd prvej inštancie názoru, že znenie zmluvnej podmienky v bode 2.5.4 ods. 1

Všeobecných zmluvných podmienok žalobcu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko v
danom ustanovení je jednak pre prípad nevrátenia koncového telekomunikačného zariadenia dojednaná
zmluvná pokuta vo výške 100,- eur avšak zároveň zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká možnosť
žalobcu domáhať sa nároku na náhradu škody vzniknutej najmä, no nielen, z dôvodu straty, poškodenia,
či nevrátenia zariadení. Podľa súdu prvej inštancie, toto zmluvné ustanovenie spôsobuje nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, nakoľko je
neprimeranousankciouzaporušeniezmluvnejpovinnostižalovanou,keďžeumožňuježalobcoviuplatniť
si voči žalovanej zmluvnú pokutu a zároveň aj cenu koncového telekomunikačného zariadenia.
7. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom v súlade s bodom 2.3 ods. 4 písm. a/ Všeobecných
zmluvných podmienok, v spojení s bodom 9 Zmluvy, aj túto súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách.
Ustanovenieozmluvnejpokutevzmluveopripojení,vspojenísoVšeobecnýmizmluvnýmipodmienkami
považuje súd za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase
uzavretia zmluvy, v spojení so smernicou Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách a s poukazom na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko
požaduje od žalovanej ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatila neprimerane vysokú
sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jej záväzku a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.8. Vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah, vzťahuje sa na konanie
osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými bola do slovenského
právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná. V zmysle judikatúry Súdneho dvora

ES, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať
nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú
doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa
uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka obsahuje len demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom,
keď z obsahu záväzku vyplynie značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.
9. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd prvej inštancie
z posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nespochybnil význam zmluvnej pokuty

a uznal aj jej vzťah k úrokom z omeškania, teda že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných
úrokoch z omeškania. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá
obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti
právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z
hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť

vyvážené.
10. Žalobca ako dodávateľ v dojednanej zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, či v dôsledku
porušenia zmluvných povinností, vznikne žalovanej ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú
pokutu na začiatku alebo konci viazanosti zmluvným vzťahom, alebo vo vzťahu k porušeniu ktorých
zmluvných povinností prišlo. Zmluvnú pokutu žalobca žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej

výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti a k akému porušeniu zmluvy
došlo. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných
klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom práva Európskej únie, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou
jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. V skutočnosti môže nastať aj situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri
viazanosti 24 mesiacov 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre

jeho nezaplatenie uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa
hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Takáto zmluvná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto súd prvej inštancie žalobu
v tejto časti zamietol.

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255
ods. 2 C.s.p..
12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým
súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti (v časti zaplatenia zmluvnej pokuty) zamietol. Navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v
tejto časti, príp. aby ho v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a
rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový
stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie,
pri poukaze na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.07.2013, sp. zn. 11C/37/2013,

nevzal do úvahy odlišnosti a špecifiká tohto sporu a bez ďalšieho skúmania zamietol nárok žalobcu na
zaplatenie zmluvnej pokuty 100,- eur. V tomto spore si žalobca od žalovanej náhradu škody neuplatňuje
a škodu, vzniknutú nevrátením zariadení, chcel kompenzovať výhradne uplatnením zmluvnej pokuty
100,- eur. V ďalšom súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 199,-
eur, avšak žiadnym spôsobom sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaná vedome, úmyselne

a hrubým spôsobom porušovala svoju základnú zmluvnú povinnosť, keď sa dostala do omeškania
s úhradou ceny za poskytnuté služby už na začiatku zmluvného vzťahu, pričom bola dohodnutá
viazanosť na 24 mesiacov. Týmto rozhodnutím súd nevyvážil práva a povinnosti zmluvných strán,
ale podstatným spôsobom zvýhodnil žalovanú, ktorá od vzniku zmluvného vzťahu porušovala svoje
povinnosti. Žalobca si uplatňuje od žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 199,- eur, ktorá predstavuje

sankciu za to, že pre porušenie povinnosti žalovanej došlo k ukončeniu zmluvy o pripojení uzavretej s
viazanosťou pred uplynutím doby viazanosti. Medzi žalobcom a žalovanou bola dohodnutá viazanosť
24 mesiacov. Táto bola dojednaná kvôli akciovým benefitom, ktoré žalobca poskytol žalovanej. Nakoľko
zavinením žalovanej došlo k ukončeniu zmluvy počas doby viazanosti už po piatich mesiacoch, žalobcaprišiel tiež o sumu 283,10 eur, čo predstavuje súčet poplatkov za služby počas zvyšných 19 mesiacov
viazanosti. S poukazom na uvedené, žalobca nepovažuje zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú.
Takto dohodnutá zmluvná pokuta bola primeraná vzhľadom na význam a hodnotu výhod poskytnutých

žalovanej. Nepriznaním nároku na zmluvnú pokutu by sa spôsobilo nepomerne výhodnejšie postavenie
žalovanej, ktorá dlhodobo a vedome porušoval svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a využívala
benefity žalobcu len po obmedzenú dobu.
13. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
16. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že sporové strany uzavreli dňa 31.07.2013 zmluvu o
poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.

Podľa bodu 1 tejto zmluvy, predmetom tejto zmluvy je poskytovanie internetového pripojenia a dátového
spojenia účastníkovi prevádzkovateľom. Za poskytovanie týchto telekomunikačných služieb sa účastník
zaväzuje prevádzkovateľovi platiť cenu podľa platnej tarify prevádzkovateľa. Fakturačným obdobím je
kalendárnymesiac.Podľabodu9vprípadeporušeniazmluvnýchpovinností(najmähociktorejpovinnosti
v bode 8 tejto zmluvy, alebo porušenia niektorého z ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok)

zo strany užívateľa je užívateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 199,- eur.
Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo prevádzkovateľa na náhradu škody v plnom
rozsahu,ktorámuvzniklaporušenímpovinnosti,naktorújeviazanázmluvnápokuta.Užívateľjezároveň
povinný uhradiť prevádzkovateľovi náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty. Podľa článku
2 bod 2. 5. 4 ods. 1 všeobecných zmluvných podmienok, v prípade ukončenia zmluvy je účastník

povinný vrátiť poskytovateľovi na adresu kontaktného centra alebo iným dohodnutým spôsobom všetky
zariadenia, doplnkové zariadenia, či iné súčasti, ktoré mu boli zapožičané alebo prenajaté, a to do 30 dní
od zániku zmluvy. Pre prípad porušenia tejto povinnosti sa účastník zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi
zmluvnú pokutu vo výške 100,- eur za každé jedno porušenie povinnosti. Toto zmluvnou pokutou
nie sú dotknuté nároky na náhradu škody, vzniknutej najmä, no nielen z dôvodu straty, poškodenia,

zničenia či nevrátenia zariadení. Pri ukončení zmluvy sa cena za zariadenie pripojenia nevracia,
ani sa o ňu neznižuje cena za zariadenie a aktiváciu pripojenia na inom mieste. Tieto všeobecné
podmienky, vyhotovené ako samostatný právny dokument, nie sú podpísané žalovanou, a ani zo zmluvy
o poskytovaní verejných služieb ich prevzatie žalovanou nevyplýva.
17. V danej veci si tak žalobca uplatňuje nárok na 2 zmluvné pokuty, a to: 1/ v zmluvnú pokutu vo výške

199,- eur podľa článku 9 zmluvy o pripojení a 2/ zmluvnú pokutu vo výške 100,- eur podľa článku 2 bod
2. 5. 4 ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok.
18. V tomto smere odvolací súd uvádza, že ako podnikateľ, tak aj spotrebiteľ musia mať adekvátnu
možnosť sa s obsahom obchodných podmienok oboznámiť, to však neznamená, že tak skutočne urobia.
Aj keď je spotrebiteľom priznaná vyššia právna ochrana pre ich fakticky slabšie postavenie, nedochádza

tým k úplnému potlačeniu starorímskej zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým).
Obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, a ktoré sú k nej pripojené alebo sú zmluvným stranám
známe, nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však
musí ten, kto sa ich dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo že boli druhej strane známe
(rozsudek Vrchního soudu v Praze ze dne 24.02.1998, sp. zn. 5Cmo/318/97, publikováno v soudních

rozhledech 10/1998, str. 259). Ak tento výklad platí pre obchodnoprávne vzťahy, ktoré vo všeobecnosti
vykazujú vyššiu mieru dispozitívnosti, tým skôr musia platiť aj pre spotrebiteľské vzťahy.
Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú
slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často

neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
prespotrebiteľanevýhodnéaoktorýchpredpokladá,žepozornostispotrebiteľazrejmeuniknú(napríklad
rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí,
nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu.
V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská

doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len
spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Výnimku predstavujú
špecifické prípady, kedy sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (zmluva o preprave osôb a pod.) -
k tomu pozri nález Ústavného súdu ČR z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11.19. I v posudzovanej veci dojednaná (žalovaná) zmluvná pokuta (uplatňovaná podľa článku 2 bod 2. 5.
4 ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok vo výške 100,- eur) bola výlučne obsahom všeobecných
obchodných podmienok žalobcu a nebola obsahom samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Navyše, nakoľko

zmluvnú pokutu možno dohodnúť len písomne (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka), v danom
prípade neboli Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, resp. ich prevzatie podpísané žalovanou.
Možno tak konštatovať, že zo strany žalobcu sa jednalo nielen o nekalú praktiku v spotrebiteľskom
vzťahu (t.j., že zmluvná pokuta nemôže byť súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, ale len
obsahom samotnej spotrebiteľskej zmluvy), ale súčasne zmluvná pokuta nebola uzavretá v predpísanej

písomnej forme, nakoľko dohoda o nej (VP) nebola podpísaná druhou zmluvnou stranou, t. j. žalovanou
(§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Nakoľko takto uzavretá dohoda o zmluvnej pokute nebola platná,
nebolo možné žalobcovi priznať nárok na jej zaplatenie (vo výške 100,- eur).
20. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že ak žalovaná predmetné zariadenie, doposiaľ nevrátila, toto
zostáva vo vlastníctve žalobcu. Žalobca tak má možnosť domáhať sa vydania tejto veci tzv. vindikačnom
žalobou (vydanie veci od vlastníka). Až keby nebol s touto žalobou úspešný (napríklad preto, že

predmetné zariadenie neexistuje, bolo zničené, poškodené), vznikol by mu nárok na náhradu škody.
Pokiaľ však možno žalovať priamo na vydanie tohto zariadenia (ako hnuteľnej veci), nemožno tu hovoriť
o vzniku škody na majetku žalobcu, bez preukázania toho, že predmetné zariadenie nebolo zničené.
Inými slovami povedané, nárok žalobcu na náhradu škodu by tu vznikol až potom, čo by nebolo možné
toto zariadenie dostať od žalovanej späť. Je tak zrejmé, že uplatnený nárok nemôže byť ani nárokom

na náhradu škody.

21. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 199,- eur (podľa čl. 9 Zmluvy), odvolací súd je v zhode
so súdom prvej inštancie, že ani táto nebola dohodnutá platne. Podľa Občianskeho zákonníka sa

zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo
zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné
obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia
(§ 457 OZ). Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj
napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy

zhoršujúpostaveniespotrebiteľa,pretožespotrebiteľazaväzujúnadrámecpovinnostívzniknutýchpodľa
Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa,
vrátane platenia zmluvnej pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex
tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané, dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa
zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy

v Občianskom zákonníku.
Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej
zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka
(princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení
Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián

Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk).
22. Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová
zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty
súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr.
výpoveď). Vzhľadom na zánik práv a povinností z predmetnej zmluvy vrátane práv a povinnosti zo

zmluvnej pokuty, keďže je koncipovaná nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, a teda je
neplatná pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1, v spojení s § 39 OZ), je i nárok žalobcu na plnenie zo
zmluvnej pokuty vo výške 199,- eur nedôvodný.
23. Súd musí brať pri vyhodnocovaní neprijateľnej zmluvnej podmienky do úvahy aj ostatné zmluvné
podmienky a okolnosti, za ktorých je zmluva uzavretá (čl. 4 ods. 1 smernice, § 41 OZ). K tvrdeniu

žalobcu, že nepriznaním nároku na zmluvnú pokutu by sa spôsobilo nepomerne výhodnejšie postavenie
žalovanej, ktorá porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení, odvolací súd uvádza,
že nároky žalobcu vyplývajúce z porušenia práva, týmto rozsudkom nijako nie sú dotknuté. Odvolací
súd poznamenáva, že v záujme naplnenia jedného zo základných práv v Európskej únii „politiky
štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 98 Charty základných práv Európskej

únie), je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala prepotrebná
dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Problémová
zmluvná pokuta podľa názoru odvolacieho súdu nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveruspotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu
elektronickýchkomunikáciímátotižodbornúprevahunadspotrebiteľom,ktorýimsvojeslužbyposkytuje,
a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom

nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného
vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČR v Náleze zo dňa 15.06.2009, sp. zn. I. ÚS 342/09
a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.
24. Žalovaná síce porušila zmluvnú povinnosť v prvom roku zmluvného vzťahu a môže sa javiť, že v
jej prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je

však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice,
ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že
problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a
nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Žalobca ako dodávateľ v dojednanej
zmluvnej pokute totiž vôbec nerozlišuje situáciu, či v dôsledku porušenia zmluvných povinností, vznikne
žalovanej ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu na začiatku alebo konci viazanosti

zmluvným vzťahom, alebo vo vzťahu k porušeniu ktorých zmluvných povinností prišlo. Zmluvnú pokutu
žalobca žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva
do konca doby viazanosti a k akému porušeniu zmluvy došlo. Ako už bolo uvedené, súdna kontrola
štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v
rozpore s cieľom práva Európskej únie, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ

chránil a druhý nie. V skutočnosti môže totiž nastať aj situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri viazanosti
24 mesiacov 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho
nezaplatenie uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa hneď
na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v
štandardných zmluvách teda poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v

spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu
na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci doby viazanosti. Takáto zmluvná
pokuta potom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a je neplatná.
25. Navyše slovné spojenie uvádzané v čl. 9 Zmluvy o pripojení, teda „v prípade porušenia zmluvných

povinností (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy, alebo porušenia niektorého z ustanovení
Všeobecných zmluvných podmienok) zo strany užívateľa“, signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení
alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú
neakceptovateľné a rovnako predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.
26.Zuvedenéhovyplýva,žerozsudoksúduprvejinštanciejevnapadnutejčastivovecisamejzhľadiska

odvolacích dôvodov vecne správny. Preto ho odvolací súd v napadnutej časti vo veci samej v celom
rozsahu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
27. Výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 134,70 eur s
príslušenstvom odvolaním napadnutý nebol a nadobudol právoplatnosť.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení

s § 396 ods. 1 C.s.p. a ich nárok na náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, aleboe/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).