Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10Csp/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716207949
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1716207949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,

a. s., IČO: 47 967 692, sídlo Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, sídlo Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti
žalovanému: Z. Z., S.. XX.XX.XXXX M., X. X. X, XXX XX Ľ., o zaplatenie 820,95 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 820,95 eur, úrok z nezaplatenej časti istiny
do 18.01.2010 v sume 72,70 eur a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 820,95 € od 17.12.2016 do
zaplatenia a poplatky vo výške 38,18 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.12.2016, domáhal proti žalovanému zaplatenia 820,95 Eur s
úrokom a úrokom z omeškania do 16.12.2016 vo výške 1.945,33 Eur, s úrokom vo výške 24,00 % ročne
zo sumy 820,95 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo
sumy 820,95 Eur od 16.12.2016 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa 28.10.2008 uzavrel

právny predchodca žalobcu (ďalej len „banka“) ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXXX, obsahom ktorej bol záväzok banky poskytnúť žalovanému úver vo výške 995,82 Eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť, zaplatiť úroky a poplatky. V dôsledku omeškania žalovaného žalobca
dňa 18.01.2010 vyhlásil úver za predčasne splatný, poslednú splátku žalovaný zaplatil 24.12.2009 a ku
dňu 18.01.2010 evidoval žalobca voči žalovanému pohľadávku s príslušenstvom v nasledovnej výške:
istina 820,95 Eur, úrok a úrok z omeškania 72,70 Eur, poplatky za upomienky 38,18 eur. Žalobca si voči
žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku vo výške 24,00 % ročne z nezaplatenej istiny úveru až

do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,00 % rovnako z nezaplatenej istiny úveru od 17.12.2016
až do zaplatenia.

2.Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril, vo veci zostal nečinný.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluvou o úvere zo dňa 28.10.2008, všeobecné
obchodné podmienky, obchodné podmienky pre úver verzia 2/2008, výzvou na splatenie úveru s

príslušenstvom, aktuálnym stavom úveru ku dňu 01.06.2010, zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 15.12.2014, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2014 na základe ktorých súd zistil
nasledovný skutkový stav:4. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 18.12.2012 medzi postupcom: Poštová banka,
a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava a postupníkom: BOSSNUT INVESTMANTS LIMITED,

ďalej zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 15.01.2013 medzi postupcom: BOSSNUT
INVESTMANTS LIMITED a postupníkom PRO CIVITAS s.r.o., obe uložené na Okresnom súde Pezinok
pod Spr. 3093/2013, ďalej zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 15.12.2014 medzi
postupcom: PRO CIVITAS s.r.o. a postupníkom: BENCON INVESTMENTS, s.r.o., ďalej, zo Zmluvy o
postúpení pohľadávok uzavretej dňa 14.12.2015 medzi postupcom: BENCON INVESTMENTS, s.r.o. a

postupníkom: BENCONT COLLECTION, a.s., vyplýva, že ich predmetom bolo postúpenie pohľadávok
podľa Prílohy č. 1 ku Zmluve, pričom podľa pripojenej prílohy uloženej na Okresnom súde Pezinok pod
Spr. 3093/2013, boli predmetom postúpenia tiež pohľadávky voči žalovanému v sume 820,95 eur.

5.Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 28.10.2008 zmluvu o úvere, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 995,82 Eur s úrokom 24,00 %. Poskytnutý úver mal

žalovaný splatiť v 40 mesačných splátkach po 36,31 Eur mesačne bez poistenia, so splatnosťou k 24.
dňu v mesiaci od 24.11.2008 do 24.02.2012. V zmluve je uvedené, že žalovaný by mal zaplatiť celkovú
výšku nákladov 458,47 Eur s RPMN 28,82 % pri priemernej RPMN 61,36 %. Súčet všetkých 40 splátok
po 36,31 Eur (vrátane poplatku za vedenie účtu) predstavuje celkovú výšku nákladov 1.452,40 Eur, teda
menej ako je uvedené v zmluve.

6.Žalovaný sa dostal do omeškania, preto žalobca výzvou zo dňa 18.01.2010, oznámil žalovanému, že
pohľadávka sa stala predčasne splatnou dňa 18.01.2010, a vyzval ho na splatenie celej dlžnej sumy
pozostávajúcej z dlžnej istiny v sume 820,95 eur, úroku v sume 72,70 eur, poplatkov za upomienky v
sume 38,18 eur, celkom spolu v sume 931,83 eur.

7.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

9.Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

10.Podľa § 369 ods. 1 Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je
povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli
dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka,ktorásaakospotrebiteľskýprávnyvzťahspravujeajustanoveniami§52anasl.Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch, pričom zmluva bola uzatvorená v súlade s dotknutými
ustanoveniami príslušných právnych predpisov.

9.Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 995,82 Eur, ktorý mal
žalovaný zaplatiť v 40 splátkach vo výške 36,31 Eur splatných od 24.11.2008 do 24.02.2012. Žalovaný
úver riadne nesplácal, dostal sa do omeškania, čím porušil zmluvné povinnosti, a preto žalobca kudňu 18.10.2010 v súlade so zmluvou vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Nezaplatená istina úveru
predstavuje sumu 820,95 Eur, preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 820,95 Eur.

10.Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvného úroku v kapitalizovanej sume 1.945,33 Eur za
dobu do 16.12.2016 a vo výške 24,00 % ročne z istiny 820,95 Eur od 17.12.2016 až do zaplatenia.

11.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške. Toto dispozitívne (§ 263 ods. 1 Obchodného

zákonníka) ustanovenie však neupravuje dokedy je dlžník povinný úroky platiť, najmä či len do
predčasného zosplatnenia úveru, alebo do pôvodne dohodnutej doby splatnosti úveru, prípadne až do
doby skutočného (často neskoršieho) vyplatenia úveru veriteľovi.

12.Súd sa pri rozhodovaní o časti úrokov dohodnutých v úverovej zmluve po splatnosti úveru plne
stotožňuje s argumentáciou uvedenou napr. v rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014,

podľa ktorého veriteľ má nárok na zaplatenie úrokov z úveru iba do doby predčasného zosplatnenia
úveru, pretože so stratou výhody splátok úveru pre dlžníka je spojená aj strata nároku veriteľa na úroky
po dobe predčasného zosplatnenia úveru, jednorazovým zosplatnením dlžník stráca oprávnenie užívať
prostriedkyzúveru,dlžníkovivznikápovinnosťjednorázovovrátiťsumuúverunavýšenúokapitalizované
úroky do zosplatnenia a po zosplatnení je dlžník povinný zaplatiť už len sankcie spojené s omeškaním.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené s odvolaním sa na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 6Co/190/2014
má žalobca nárok na zaplatenie tkz. riadneho úroku len do predčasného zosplatnení úveru teda len
za dobu do 18.01.2010. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok z omeškaných
splátok úveru vo výške 72,70 Eur a v časti o zaplatenie úroku v kapitalizovanej sume 1.945,33 - 72,70

t.j. 1.872.63 Eur a vo výške 24,00 % ročne zo sumy 820,95 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

14. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej

istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva
v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie
úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba
postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.
Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,

ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk
pokrývaveriteľovipráveúroksplácanýspoluvrámcisplátkyúveruvrežimedojednanéhozáväzku.Tento
stav tzv. výhody splátok je obvyklý a odnepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný

stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník

nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy

spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto

by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľavoči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu

justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ
nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej
nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu
na inkasovanie odplatných úrokov.

15. Žalovaný si zároveň voči žalobcovi uplatnil sumu 38,18 eur ako náklady súvisiace s vymožením
pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 OZ. Súd uvedenú sumu ako náklady za doručené upomienky
žalovanému považoval za primeranú a v celom rozsahu ju žalobcovi priznal.

16.Žalovaný sa dostal s plnením záväzku do omeškania, preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť

žalobcovi úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 9,00 % ročne zo sumy 820,95 Eur od
16.12.2016 do zaplatenia. Žalobcovi patrí úrok z omeškania od omeškania žalovaného teda od
19.01.2010 zo zaplatenia. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu žiadal úrok z omeškania vo výške 9,00
% ročne od 16.12.2016, ktorý mu súd v zmysle žalobného petitu priznal v celom rozsahu. Výšku úroku
z omeškania súd určil podľa predpisov občianskeho práva a to cit. nariadenia vlády, kedy k stanovenej

výške základnej úrokovej sadzby ECB pre deň 19.01.2010 - 1,00 % pripočítal 8 percentuálnych bodov.

17.Predmetom konania na základe žaloby žalobcu bolo zaplatenie istiny 820,95 Eur, s úrokom do
16.12.2016 vo výške 1945,33 Eur a vo výške 24,00 % ročne zo sumy 820,95 Eur od 17.12.2016 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 820,95 Eur od 16.12.2016 do

zaplatenia, čo ku dňu rozhodnutia súdu vo veci predstavuje spolu 2.938,26 Eur (820,95 Eur + 1945,33
Eur + 97,16 Eur úrok 24,00 % zo sumy 820,95 Eur od 17.12.2016 do 15.06.2017 + 36,64 úrok z
omeškania 9,00 % zo sumy 820,95 Eur od 16.12.2016 do 15.06.2017). Žalobca bol v konaní úspešný v
časti o zaplatenie 968,47 Eur (820,95 + 72,70 eur + 36,64 + 38,18) a jeho neúspech v konaní predstavuje
sumu 1969,79 eur (1872,63 eur + 97,16 eur).

17.Žalobca bol teda v konaní úspešný v rozsahu 33,00 % (968,47 Eur ku 2.938,26 Eur), žalovaný bol v
konaní úspešný v rozsahu 67% čo predstavuje čistý procesný úspech žalovaného 34,00 %. O nároku
žalovaného na náhradu trov konania teda súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že

žalovanému žiadne trovy konania nevnikli súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).