Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/251/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813225323
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813225323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: TEZAS, s.r.o. so sídlom v Prievidzi,
Garážová č. 1, IČO: 36 011 185, právne zastúpený Mgr. Milanom Trylčom, PhD., advokátom so sídlom
v Senici, J. Kráľa č. 738/12, proti žalovanému: Mesto Prievidza so sídlom v Prievidzi, Námestie slobody
č. 14, IČO: 318 442, o určenie neplatnosti výpovede komisionárskej zmluvy a určenie, že komisionárska
zmluva zostáva naďalej v platnosti aj po 31.12.2013, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 07. marca 2016, č.k. 8C/175/2013-745, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal voči
žalovanému určenia, že výpoveď komisionárskej zmluvy daná žalovaným je neplatná, so súčasným
určením, že komisionárska zmluva zostáva naďalej v platnosti. Súd prvej inštancie po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a ďalej ust. § 266 ods. 1, 2, 3, § 577 a § 578 ods.
1 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu dospel k záveru, že tento je u
žalobcu daný, pretože úzko súvisí s vyriešením otázky ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi

výpoveďou, ktorá okolnosť je spornou medzi účastníkmi a zároveň je spôsobilá vyriešiť, či zmluvný vzťah
naďalej trvá alebo nie. Žalovaný trvá na platnosti výpovede z komisionárskej zmluvy, ktorej neplatnosti
sa naopak žalobca domáha, jeho právne postavenie je neisté a preto právna neistota môže byť
odstránená jedine určovacím výrokom. Vo vzťahu ku komisionárskej zmluve, k tejto uviedol, že zmluva
má synalagmatický charakter, z jej základného ustanovenia vyplýva, že záväzku komisionára zariadi
pre komitenta obchodnú záležitosť vo vlastnom mene na jeho účet, zodpovedá záväzok komitenta
zaplatiťkomisionárovizazariadeniedojednanejobchodnejzáležitostiodplatu.Základnýmičasťamitohto

zmluvného typu v zmysle § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka sú určenie obchodnej záležitosti, ktorá
má byť zariadená, záväzok komisionára zariadiť obchodnú záležitosť pre komitenta vlastným menom a
na jeho účet a záväzok komitenta zaplatiť komisionárovi za zariadenie záležitosti odplatu. Komisionár
musí mať vedomosť o záujmoch komitenta, ktoré sú zrejmé z účelu zariadenia dojednanej obchodnej
záležitosti, ktorá je predmetom zmluvy.

2. Vychádzajú zo skutkových zistení v predmetnej veci a zhodnotiac vykonané dokazovanie, súd dospel

k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto je potrebné ju zamietnuť. Predmetom konania bol určovací
návrh žalobcu, ktorým mal súd vysloviť, že výpoveď zo dňa 30.04.2013 daná žalobcovi v súvislosti
s komisionárskou zmluvou zo dňa 02.01.2002 v znení jej neskorších zmien a doplnkov, je neplatná.
Žalobca v prvom rade namietal, že výpoveď smerovala k právnemu úkonu komisionárskej zmluve zroku 2010, pričom právny úkon z roku 2010 mal len deklaratórnu povahu, pretože išlo len o spracovanie
úplného znenia zmluvy uzavretej v roku 2002 a žalovaný komisionársku zmluvu zo dňa 02.01.2002
riadne nevypovedal a preto sa domáha aj určenia, že právny vzťah zo zmluvy zo dňa 02.01.2002 naďalej

trvá. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 02.01.2002 bola uzavretá medzi mestom Prievidza
ako komitentom a spoločnosťou TEZAS, s.r.o. Prievidza ako komisionárom komisionárska zmluva,
ktorou zanikla predchádzajúca komisionárska zmluva zo dňa 31.12.1996 v znení jej doplnkov a vznikol
nový záväzok z tejto zmluvy. Dňa 01.10.2010 podpísali obe strany listinu s názvom Komisionárska
zmluva - úplné znenie v znení dodatkov 1 až 37, ktoré úplné znenie sa vydalo v zmysle uznesenia

mestského zastupiteľstva zo dňa 30.09.2008. V bode 3 sa konštatuje, že uzatvorením tejto dohody
zaniká záväzok pôvodnej komisionárskej zmluvy z 31.12.1996 v znení jej doplnkov 1 až 10 a vzniká
nový záväzok, ktoré súčasťou sú dodatky od 1 až 37. Toto znenie zmluvy bolo riadne podpísané oboma
zmluvnými stranami zo dňa 01.10.2010 a aj z názvu ostatných doplnkov vyplýva, že ide o doplnky ku
komisionárskejzmluvezodňa02.01.2002.Pokiaľsavzáverevýpovedekonštatuje,žetýmtopodľačl.IV.
ods. 2 písm. b/ komisionárskej zmluvy uplatňuje žalovaný výpoveď a písomne oznamuje, že vypovedá

komisionársku zmluvu v zmení všetkých doplnkov z dôvodu podstatného porušenia komisionárskej
zmluvy. Podľa názoru súdu v písomnej výpovedi je jasným a zrozumiteľným spôsobom definované o
akú výpoveď ide, ktorej zmluvy sa výpoveď týka, komu bola určená a z akého výpovedného dôvodu sa
uplatňuje. Výpoveď z komisionárskej zmluvy ako tak Obchodný zákonník neupravuje. Je ponechaná na
vôli účastníkov zmluvy, pričom účastníci zmluvy si stanovili pre tento spôsob skončenia zmluvy písomné

oznámenie - výpoveď účastníka v prípade podstatného porušenia zmluvy. Vychádzajúc z pomocného
interpretačného pravidla podľa § 266 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka a vzhľadom na predchádzajúcu
zavedenú prax účastníkov zmluvy, musel žalobca prikladať uzavretiu o podpísaniu zmluvy z 01.10.2010
práve taký význam, že sa uzatvára aj z hľadiska prehľadnosti a úplnosti nová zmluva. Výklad žalobcu,
že výpoveď bola daná z právneho úkonu, ktorý má len deklaratórnu povahu sa javí súdu ako účelový,

pretožeajpodrobnýopisvývinuzmluvyvúvodnejčastivýpovedenemoholužalobcuzaložiťvčasedania
výpovede žiadne pochybnosti o tom, že výpoveď, z ktorého právneho úkonu ide a s akými právotvornými
účinkami.

3. Ďalším dôvodom neplatnosti výpovede bolo, že v čase dania platnej výpovede museli byť všetky

dôvody uvedené vo výpovedi dané a jestvujúce, pretože ide o jednostranný právny úkon, ktorý tvorí
neoddeliteľný celok a nemôže byť rozdelený. Namietal, že pre účely platnej výpovede museli byť
naplnené všetky v zmluve uvedené výpovedné dôvody. Súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje.
Podľačl.IV.bod2písm.b/zmluvy,stranysadohodlinatom,žepreduplynutímdohodnutejdobyplatnosti
sa zmluva skončí na základe písomného oznámenia - výpovede účastníkov v prípade podstatného

porušenia zmluvy k 31.12. príslušného roka, pričom do 31.05. príslušného roka je potrebné doručiť túto
výpoveď druhej strane. Za podstatné porušenie zmluvy sa považuje porušenie povinnosti uvedených
v čl. 5 ods. 2 písm. d/, e/, f/, g/, r/ a s/. Bolo by úplne nelogické, aby pre danie výpovede museli byť
súčasne splnené podstatné porušenia zmluvy u všetkých vymenovaných zmluvných povinností, čo by
sa míňalo účelu skončenia zmluvy v dôsledku porušenia zmluvných povinností, pretože v praxi by takáto

situácia ani nemusela nastať. Preto mal súd za to, že tvrdenie žalobcu, že museli byť dané všetky dôvody
súčasne je len účelovým tvrdením. Na druhej strane však súd prisvedčuje správnosti argumentácie
žalobcu v tom smere, že skutkový dôvod výpovede musí byť daný a trvať v čase dania výpovede. Ak má
byť výpoveď sankciou za porušenie povinností, má zmysle dať výpoveď len v situácii, keď toto porušenie
pretrváva. Vychádzajúc z tohto potom súd dospel k právnemu záveru, že pre platné danie výpovede z

komisionárskej zmluvy stačilo naplniť jeden výpovedný dôvod a to podstatné porušenie čo i len jednej zo
zmluvných povinností. Zmluva neobsahuje bližšiu definíciu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti.

4. Porušenie povinností v zmysle čl. 5 ods. 2 písm. d/ komisionárskej zmluvy, ktorá mala spočívať v tom,
že komisionár nespracoval návrh plán údržby, opráv, zriaďovania prevádzky, rekonštrukciu a výkonu

ostatných činností nasledujúci rok a tento predložiť na schválenie komitentovi do 15.10. príslušného
kalendárneho roka pre účely dania výpovede podľa názoru súdu nemohol založiť dôvod výpovede. Preto
ohľadom tohto výpovedného dôvodu, ktorý bol použitý v roku 2013, kedy nepredloženie návrhu plánu
na rok 2011 už nemohlo mať pre obe zmluvné strany žiadny význam sa súd prikláňa k argumentáciu
žalobcu.

5. Ďalší dôvod výpovede spočíval v porušení povinností v zmysle čl. 5 ods. 2 písm. f/ komisionárskej
zmluvy a to zabezpečiť vykonávanie revíznych činností a dodržiavanie podmienok bezpečnosti
prevádzky a požiarnej ochrany zvereného majetku podľa platných noriem vzhľadom k tomu, ženeexistoval v čase dania výpovede, v tejto časti tiež nebol spôsobilým výpovedným dôvodom. V čase
dania výpovede boli všetky tieto nedostatky zistené príslušným štátnymi orgánmi odstránené, pretože
išlo o zistenia z roku 2010 a 2011.

6. K výpovednému dôvodu spočívajúcemu v porušení povinnosti v zmysle čl. 5 ods. 2 písm. g/
komisionárskej zmluvy a to povinnosti poistiť zverený majetok ako aj výkon činnosti podľa zmluvy na
vlastné náklady súd konštatuje, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že porušenie povinností v tejto
oblasti nenastalo. Kontrolou účtovníctva malo dôjsť k zisteniu, že zo zvereného majetku nebola poistená

časť celého majetku, pričom poistenie zvereného majetku je zmluvnou povinnosťou, na ktorej mal
žalovaný záujem trvať na to, že vzhľadom na to, že išlo o majetok patriaci mestu a slúžiace na plnenie
aj verejnoprospešných úloh obce. A preto danie výpovede z tohto dôvodu je akceptovateľné.

7. Za najzávažnejšie porušenie povinností z komisionárskej zmluvy považoval žalovaný porušenie
povinnosti na úseku nakladania s komunálnym odpadom, t.j. zberu prepravovania, zhodnocovania,

zneškodňovania odpadu vrátane starostlivosti o miesto zneškodnenia, pričom išlo o miesto
zneškodnenia na území žalovaného a žalobca mal tieto činnosti vykonávať v súlade s platným zákonom
o odpadoch. Žalovaný skutkovo založil tento dôvod na zistení SIŽP na základe protokolu z kontroly zo
dňa 24.08.2011, ktorá konštatovala porušenie viacerých bodov integrovaného povolenia v prevádzke
skládkaodpadovPrievidza-Ploštiny,ktorejprevádzkovateľomježalobca,pričominšpekciakonštatovala

porušenie § 2 ods. 2 písm. a/ zák.č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania
životného prostredia v platnom znení.

8. Podľa názoru súdu tieto zistenia v spojitosti so zisteniami na základe obhliadke o kontrole vykonanej
dňa 22.03.2013 založili dôvod na danie výpovede z komisionárskej zmluvy, pretože išlo o závažné

porušenie povinnosti pri zneškodňovaní odpadu na prevádzke skládky komunálneho odpadu, čo bolo
objektívne zistené, konštatované a nakoniec aj sankcionované príslušnými orgánmi štátnej správy v
oblasti vodného hospodárstva. Súd nepovažoval za potrebné dokazovať pravdivosť zistení SIŽP na
skládke odpadov, keďže práve takéto zistenia boli prenesené do rozhodnutí správnych orgánov a
stali sa podkladom pre zákaz činnosti žalobcu na tejto skládke a podkladom pre uloženie pokuty.

Prevádzkovanie skládky odpadov a to starej i novej skládky je bezprostredne spojené s plnením
povinnosti žalobcu ako komisionára z komisionárskej zmluvy na úseku odpadového hospodárstva. V
tejto oblasti bol výkon celej činnosti v jeho kompetencii, pretože naň nedopadal tzv. objednávkový
systém. Žalobca aj vzhľadom na povahu činnosti v súlade so zmluvou, ale aj všeobecne záväznými
predpismimalvykonávaťčinnosťtak,abynedochádzalokporušeniuzákona.Akzaodbornústarostlivosť

sa považuje taká starostlivosť, ktorú možno objektívne požadovať od každého, kto takúto záležitosť za
rovnakých podmienok zariaďuje. Každý iný subjekt pri zariaďovaní záležitostí na úseku zneškodňovania
odpadov musel dodržiavať platný zákon o odpadoch, vodný zákon a iné všeobecné právne predpisy.
Žalobca porušil ustanovenia zákonov, v dôsledku čoho došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pričom
porušenie povinnosti boli v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkovaním skládky odpadov, kde

sústreďoval odpad zberaný na základe komisionárskej zmluve so žalovaným. Pokiaľ žalobca tvrdil,
že tento výpovedný dôvod nie je dôvodom, pretože skládka odpadov bola výlučne v réžii žalobcu,
prevádzkovaním skládky nevykonával žiadnu činnosť pre žalovaného, zmluvou nebolo prevádzkovanie
skládky upravené a miesto spracovania zneškodnenia odpadov nie je miestom skládky s týmto sa súd
nestotožňuje. Súd prvej inštancie poukazoval na § 2 ods. 5 zák.č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v spojení

s § 2 ods. 18 cit. zákona, kedy skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadu,
kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme. Bližšie povinnosti prevádzkovateľa
skládky odpadov sú stanovené v § 21 cit. zákona. Pokiaľ mal žalobca v čl. 5 ods. 2 písm. r/ predmetnej
zmluvy vymedzené povinnosti v celej oblasti nakladania s komunálnym odpadom, patrilo medzi tieto
povinnosti jednoznačne aj zneškodňovanie odpadov a v rámci toho prevádzkovanie skládky odpadov,

pretože zneškodňovať odpad je možné len zákonom stanoveným spôsobom. Tieto činnosti nie je
možné oddeľovať ako tvrdí žalobca, aj prevádzka skládky odpadov bola žalobcom vykonávaná práve
na podklade uzavretej komisionárskej zmluvy, pretože týmto si žalovaný plnil celý rad práv a povinností
na úseku odpadového hospodárstva, ktoré mu vyplývajú o.i. i zo zákona o odpadoch. Súd posudzoval
pre účely spôsobilosti výpovede tento výpovedný dôvod a dospel k záveru vzhľadom na všetky zistenia,

že žalovaný správne nemohol zotrvať ďalej v zmluvnom vzťahu a nie je možné spravodlivo od neho
požadovať, aby v komisionárskej zmluve ďalej pokračoval. Dlhodobé porušovanie povinností v mieste
skládky odpadov, ktoré je miestom zneškodňovania odpadov, nemožno kvalifikovať inak ako podstatné
porušenie zmluvy.9. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že výpovedný dôvod pre prípad porušenia povinností, ktoré
by mal byť postavený na objektívnom princípe je logicky vylúčený a nemôže byť platným dôvodom

výpovede, súd konštatuje, že ide o nesprávne ponímanie porušenia povinností. Výpoveď je považovaná
aj v obchodnoprávnych vzťahoch za riadny spôsob zrušenia záväzku založeného na dobu neurčitú
spočívajúca obvykle v trvajúcom alebo opakovanom tvrdení. V danej veci mali účastníci ako spôsob
skončenia zmluvy dojednanú výpoveď z určitých jasne vymedzených dôvodov, mali stanovený čas
dania výpovede a uplynutie zmluvného vzťahu k 31.12. príslušného roka. Ide o dojednanie výpovede

a nie odstúpenie od zmluvy, ktoré má iné právne následky. Účastníci si zmluvu vymedzili pre prípad
podstatného porušenia zmluvných povinností, možnosť vypovedať zmluvu a to obojstranne, teda zo
strany oboch zmluvných strán. Zmluva neobsahuje definíciu podstatného porušenia zmluvy pre účely
výpovede a túto nemožno prebrať ani zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka. Pre účely
možnosti dania výpovede stačí mať preukázané porušenie zmluvnej povinnosti niektorej zo zmluvných
strán bez ohľadu spôsobený následok. Dôležité je, že porušenie povinností spôsobil účastník zmluvy

bez ohľadu na to, či bola škoda spôsobená alebo nie. V predmetnej veci je preukázané, že žalobca
porušil právne povinnosti a súd preberá preukázanie porušenia týchto povinností, ktoré bezprostredne
a priamo súvisia s výkonom jeho činnosti ako komisionára s výsledkov kontrol SŽIP a nakoniec aj z
citovaných rozhodnutí tohto orgánu. Zodpovednosť žalobcu za porušenie povinnosti nesie následok a
to povinnosť trpieť výpoveď zo zmluvného vzťahu.

10. Pokiaľ ide o ďalší výpovedný dôvod a to povinnosť informovať komitenta podľa potreby prípadného
požiadania o skutočnostiach týkajúcich sa nakladania z TKO, z dôvodu potrieb komitenta vo vzťahu
k orgánom alebo organizáciám, žalobca nepreukázal, že túto povinnosť splnil, pričom skládka sa
nachádza na pozemkoch vo vlastníctve mesta a bolo dané dôvodné podozrenie z ohrozenia životného

prostredia a zdravia ľudí. Ide tiež o závažný nedostatok vo výkone prác žalobcu, ktorý založil dôvod
výpovede.

11. Ostatné porušenia povinností neboli dané v čase dania výpovede, resp. nešlo o porušenie povinností
podstatné, ale len evidenčného charakteru.

12. Vychádzajúc zo zásady hospodárnosti v konaní súd ďalším dokazovanie nevykonával, keďže pre
potreby rozhodnutia súdu považoval doteraz zistený skutkový stav za náležitý a dostatočný.

13. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
prípadne zmenil tak, že žalobe vyhovie. Namietal v prvom rade tú skutočnosť, že výpoveď považuje
za absolútne neplatný právny úkon preto, lebo je pre žalobcu nezrozumiteľná, neurčitá a nevzťahuje
sa ku konštitutívnemu právnemu úkonu. Preto sa žalobca v žalobe domáhal vyslovenia petitu o tom,
aby súd určil, že komisionárska zmluva zostáva v platnosti. Súd prvej inštancie nemohol dospieť k tomu

právnemu záveru a to ani za použitia interpretačného pravidla, že žalobca musel prikladať k uzavretiu
o podpísaniu zmluvy z 01.10.2010 taký význam, že sa uzatvára aj z hľadiska prehľadnosti a úplnosti
nová zmluva. Tento názor nemôže obstáť. Žalobca sa nikdy necítil byť právne viazaný dokumentom
označeným ako komisionárska zmluva zo dňa 01.10.2010. Tento dokument má deklaratórny charakter
a žalovaný komisionársku zmluvu, ktorou bol založený záväzkový vzťah zo dňa 02.01.2002 nikdy

nevypovedal. Už z tohto dôvodu mal súd prvej inštancie určiť, že komisionárska zmluva zo dňa
02.01.2002 zostáva naďalej v platnosti. Ďalej namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Pokiaľ si zmluvné strany určili výpovedné dôvody, tak je zrejmé, že zmluvu
možno vypovedať len z týchto výpovedných dôvodov, nakoľko sa týmto výpovedné strany vzdali

práva vypovedať zmluvu bez špecifikácie dôvodu. Výpovedné dôvody musia byť jasné, zrozumiteľne
špecifikované tým spôsobom, aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti zakladá
výpovedný dôvod. Výpoveď jednostranným právnym úkonom a preto výpovedné dôvody uvedené vo
výpovedi musia byť dané a preukázané a splnenie ako celok, t.j. všetky, ktoré sú vo výpovedi uvedené.
V opačnom prípade by zmluvná strana, v prospech ktorej je výpoveď podľa zmluvy dojednaná mohla

toto svoje postavenie v právnom vzťahu voči zmluvnej strane, v neprospech ktorej sú výpovedné dôvody
zmluvne upravené zneužiť tým spôsobom, že do písomného vyhotovenia výpovede zahrnie akékoľvek
údajné výpovedné dôvody s tým, že postačuje, ak preukáže aspoň jeden z nich. V tejto súvislosti
zároveň uvádzal, že dôvody musia byť v čase doručenia adresátovi trvať. Výpovedný dôvod uvedenývo výpovedi a to, že spôsobil mimoriadne zhoršenie stavu vôd udalosťou, ktorá sa odohrala na skládke
odpadov nie je výpovedným dôvodom. Žalobca prevádzkovaním skládky nevykonával pre žalovaného
žiadnu činnosť, ktorá by žalovanému vyplývala z jeho samosprávnych povinností, alebo z pozície

samosprávneho subjektu. K tomu, aby povinnosti súvisiace s prevádzkou skládky mohli byť predmetom
záväzkuvyplývajúcehozpredmetnejkomisionárskejzmluvybybolonevyhnutné,abyprevádzkovateľom
skládky odpadov bol žalovaný, nakoľko iba v tom prípade by mohlo byť plnenie povinností spojené s
prevádzkovaním skládky postúpené predmetnou komisionárskou zmluvou zo žalovaného na žalobcu,
teda upravené ako zmluvný záväzok. Ak prevádzkovateľom skládky nebol žalovaný, neboli a ani nemohli

byť povinnosti spojené s prevádzkovaním skládky predmetom dotknutej komisionárskej zmluvy. Z tohto
dôvodu nemôže byť porušenie povinností v súvislosti so skládkou odpadov výpovedným dôvodom,
pretože žalobca nemal v rámci záväzkového vzťahu upravenú voči žalovanému povinnosť prevádzkovať
skládku odpadov. O tomto svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca za prevádzkovanie skládky nedostával od
žalovaného žiadnu odplatu. Od tohto je potrebné odlišovať odplatu za uskladnenie odpadov patriacich
žalovanému na skládke, čo však nie je odplata za prevádzkovanie skládky. Žalobca bol povinný podľa

komisionárskej zmluvy zbierať a zneškodňovať odpad pochádzajúci od žalovaného, avšak toto sa
nedotýka plnenia o povinnosti žalobcu ako prevádzkovateľa skládky odpadov voči orgánom štátnej
správy. Na porušení povinností žalobcu pri prevádzkovaní skládky odpadov nemožno založiť výpovedný
dôvod predmetnej komisionárskej zmluvy. Porušenie má subjektívny základ spočívajúci v zavinení
subjektu, jeho konaní pri porušení povinností. Výpovedný dôvod pre prípadné porušenie zmluvnej

povinnosti, ktorej porušenie by malo byť postavené na objektívnom princípe je logicky vylúčené.
Zavinenie žalobcu pri vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd nebolo nijakým spôsobom preukázané
ani pred orgánmi štátnej správy. Nesúhlasil tiež s konštatovaním súdu prvej inštancie vo vzťahu k
porušeniu povinností žalobcu poistiť zverený majetok za roky 2010 a 2011, kedy súd považoval danie
výpovede z tohto dôvodu za akceptovateľné. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v roku 1997 od

žalovaného odkúpil všetky prevádzky schopné dopravné prostriedky a zvyšné dopravné prostriedky
prevzal na základe nájomnej zmluvy z roku 2002 s tým, že dopravné prevádzky neschopné prostriedky
budú postupne vyraďované z evidencie žalovaného. Nemožnosť z poistenia neprevádzky schopných
dopravných prostriedkov je potvrdená stanoviskom poisťovateľa žalobcu. Okrem toho údajné porušenie
zmluvnej povinnosti, ktoré by malo zakladať údajne výpovedný dôvod malo nastať v roku 2010 a

2011, pričom výpoveď bola daná žalovaným žalobcovi dňa 30.04.2013, teda po vyše dvoch rokoch od
údajného vzniku výpovedného dôvodu. Preto mal za to, že predmetné porušenie povinností nenastalo.
Rovnako výpovedný dôvod spočívajúci v povinnosti žalobcu informovať žalovaného podľa potreby,
alebo prípadne na jeho požiadanie o skutočnostiach týkajúcich sa nakladania z TKO, nemôže zakladať
výpovedný dôvod. Okrem toho v čase vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd disponoval žalovaný širšími

informáciami ako samotný žalobca a žalobca nedisponoval žiadnou informáciu, o ktorej by žalovaný
nemal vedomosť. V priebehu celého dokazovania na súde prvej inštancie sa prvostupňový súd ani týmto
výpovedným dôvodom nezaoberal. V prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalobcu
o tom, že porušenie povinností pri prevádzkovaní skládky odpadov nezakladá výpovedný dôvod, keďže
povinnosti žalobcu vyplývajúce z prevádzkovania skládky neboli predmetnom dotknutej komisionárskej

zmluvy poukázal na to, že súd prvej inštancie návrh vo veci samej zamietol práve z dôvodu, že túto
skutočnosť považoval za preukázanú, pričom návrh na doplnenie dokazovania nevykonal. Preto sa
doteraz vykonané dokazovanie zo strany súdu prvej inštancie javí ako nedostatočné a rozhodnutie za
predčasné.

14. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

15. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSPadospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštancie
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2

CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením
súdu prvej inštancie, na ktoré zároveň poukazuje.

16. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
záverov rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval,

keď rozhodol v zmysle výroku svojho rozhodnutia, pričom dôvody, pre ktoré tak urobil správne a
podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd
stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.17. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj odvolacím dôvodom,
odvolací súd dodáva:

18. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom vypovedania zmluvy, keďže žalobca považoval výpoveď
za absolútne neplatný právny úkon, pretože je pre neho nezrozumiteľná, neurčitá a nevzťahuje sa ku
konštitútívnemu právnemu úkonu s prihliadnutím na znenie samotnej komisionárskej zmluvy, odvolací
súd dodáva. Účastníci konania uzatvorili komisionársku zmluvu v úplnom znení v znení doplnkov 1 až
37 v zmysle ust. § 577 a nasl. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, kedy ako komitent

vystupovalo Mesto Prievidza a ako komisionár spoločnosť TEZAS, s.r.o. s tým, že v zmysle čl. I. bod
1 dôvodmi uzavretia tejto dohody o kumulatívnej novácii pôvodného záväzku z komisionárskej zmluvy
zo dňa 31.12.1996 sú dôvody prehľadnosti zmluvného vzťahu s potrebou vylúčiť všetky pozmeňujúce
doplnky pôvodnej zmluvy do jednej zmluvy. Z čl. 1.1 tiež vyplýva, že zmluvné strany sa touto zmluvou
dohodli na zmene rozsahu vzájomných práv a povinností stanovených komisionárskou zmluvou zo
dňa 31.12.1996. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie komisionárska zmluva, ktorou zanikla

predchádzajúca komisionárska zmluva zo dňa 31.12.1996 v znení jej doplnkov vznikol nový záväzok
z tejto zmluvy s tým, že 01.10.2010 podpísali obe strany listu s názvom Komisionárska zmluva
úplné znenie, kde sa konštatuje zmena vzájomných práv a záväzkov a zánik záväzku z pôvodnej
komisionárskej zmluvy z roku 1996. Úplné znenie zmluvy bolo riadne podpísané oboma zmluvnými
stranami dňa 01.10.2010. Úprava právnych úkonov je obsiahnutá predovšetkým v Občianskom

zákonníku, pričom právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene, zániku práv a to takých práv,
ktoré sú s ním podľa právnych predpisov spojené. Môže byť učinený buď výslovným prejavom, teda
určitým konaním, ak nejde o výslovný prejav, musí ísť o konanie, z ktorého prejav vyplýva dostatočne
jasne. To je pravidlo všeobecne platné a pre určité prípady môže byť daná špeciálna úprava. Pre
niektoré prípady stanoví formu kogentne zákon pre ďalšie prípady môže stanoviť dohoda strán. V

obchodných vzťahoch vyžaduje zmluva písomnú formu popri prípadoch stanovených zákonom, keď
aspoň jedna zo strán pri ich uzatváraní prejaví vôľu, aby zmluva bola uzatvorená v písomnej forme
( § 272 Obchodného zákonníka v tomto prípade ide o jednostranný prejav vôle). Písomný právny úkon
musí byť podpísaný osobou, ktorá jedná len v prípade, ak je to obvyklé môže byť podpis nahradený
mechanickými prostriedkami. Podmienkou preto, aby išlo o platný právny úkon je, že musí byť urobený

slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Pokiaľ ide o určitosť právneho úkonu ako podmienky pre jeho
platnosť, nejde o určitosť absolútnu vo všetkých podrobnostiach. Ide o určitosť prejavu vôle v podstate
toho, čo má byť právnym úkonom právne docielené. Ak je právny úkon ako taký dostatočne určitý, ale
nie je do dôsledkov presne jednoznačný, možno túto nepresnosť odstrániť výkladom podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka (§ 266 Obchodného zákonníka). Následne náležitosti prejavu vôle

upravuje ust. § 266 Obchodného zákonníka a neplatnosť právnych úkonov v ust. § 267 Obchodného
zákonníka, kde sa stanovuje odchýlka od všeobecného pravidla stanovenú v pravidlách 39 Občianskeho
zákonníka.

19. V prejednávanej veci jedna z podstatných odvolacích námietok zo strany žalobcu smerovala k

neurčitosti právneho úkonu zo strany žalovaného, teda výpovede, ktorá bola predmetom posúdenia
tohto právneho vzťahu. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu
prvej inštancie, ktorý považoval výpoveď za dostatočne presnú, určitú a zrozumiteľnú. Zmluvné strany
v prejednávanej veci uzatvorili komisionársku zmluvu v zmysle obchodného zákonníka § 577 a nasl.,
pričomdôvodomtzv.kumulatívnejnováciebolaprehľadnosťzmluvnéhovzťahuspotrebouvylúčiťvšetky

pozmeňujúce doplnky pôvodnej zmluvy. Kumulatívnu nováciu upravuje ust. § 516 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva zmena obsahu záväzku dohodou strán, ktorá sa nazýva kumulatívnou
nováciou. Túto kumulatívnu nováciu je potrebné odlišovať od tzv. privatívnej novácie, ktorá je upravená
v § 570 ods. 1, 2 OZ. Pri kumulatívnej novácii ide o zmenu za trvania existujúceho záväzkového
správneho vzťahu, ktorá spočíva v zániku určitých doterajších vzájomných práv a povinností v ich

nahradení novodojednanými právami a povinnosťami alebo vo vzniku ďalších práv a povinností popri
doposiaľ existujúcich. Pri kumulatívnej novácii sa pôvodný záväzkový vzťah mení, ale nezaniká. K
zmene dochádza tým, že k pôvodnej právnej skutočnosti, z ktorej záväzok vznikol pristupuje ďalšia
právna skutočnosť, dohoda, ktorou strany menia svoje vzájomné práva a povinnosti, čo je prejednávaný
prípad. Tým sa mení obsah ich pôvodného záväzku. Právnym dôvodom zmeneného záväzku je potom

pôvodná právna skutočnosť, ktorá spôsobila vznik záväzkov a tak dohoda o zmene jej obsahu. Pôvodný
záväzok musí v dobe zmeny platne existovať, pretože neexistujúci záväzok nemožno meniť. Pokiaľ teda
zmluvné strany uzatvárajú dňa 01.10.2010 komisionársku zmluvu v úplnom znení dodatkov 1 až 37 a
predmetom výpovede je zmluvný vzťah, kde sa okrem iného konštatuje vo výpovedi, že dňa 01.10.2010bolo uzavreté úplné znenie komisionárskej zmluvy v znení dodatkov 1 až 37 s tým, že k zmluve boli
uzatvorené následné dodatky a v závere výpovede sa konštatuje, že týmto uplatňuje žalovaný výpoveď
a písomne oznamuje a vypovedá komisionársku zmluvu úplného znenia v znení všetkých dodatkov,

možno teda konštatovať, že výpoveď je jasná, zrozumiteľná a určitá a preto odvolacia námietka vo
vzťahu k absolútnej neplatnosti výpovede zo strany žalobcu v prejednávanej veci neobstojí. Vo zvyšku
ako bolo vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

20. Ďalšia odvolacia námietka smeroval k tej právnej skutočnosti, že výpoveď ako jednostranný právny
úkon mala obsahovať výpovedné dôvody, ktoré mali byť dané a preukázateľne splnené ako celok.
Okrem toho výpovedné dôvody mali v čase doručenia výpovede adresátovi trvať. Aj s týmto odvolacím
dôvodom sa súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení riadne vysporiadal, pretože vo vzťahu k vôle
konajúcich osôb a ich úmyslu by bolo nelogické, aby pre danie výpovede museli byť súčasne splnené
pre podstatné porušenie zmluvy všetky z vymenovaných zmluvných povinností. Preto sa odvolací súd

nestotožňuje s odvolacou námietkou v tom smere, že by mali byť splnené všetky výpovedné dôvody
súčasne. Faktom však je tak, ako správne uzatvoril súd prvej inštancie, že skutkové dôvody výpovede
by mali byť dané a musia byť dané v čase dania výpovede s čím sa rovnako súd prvej inštancie vo
svojom odôvodnení rozsiahlo a dôsledne zaoberal a odvolací súd nemá dôvody túto argumentáciu
opakovať. Preto sa odvolací súd stotožňuje s tým právnym záverom súdu prvej inštancie, že pre platné

danie výpovede stačilo naplniť jeden výpovedný dôvod a to pre podstatné porušenie čo i len jednej
zo zmluvných povinností, pretože zmluva neobsahuje bližšiu definíciu podstatného porušenia zmluvnej
povinnosti.

21. Pokiaľ ide o jednotlivé výpovedné dôvody súd prvej inštancie v prejednávanej veci správnej zistil,

že porušenie povinností v zmysle čl. 5 ods. 2 písm. d/ komisionárskej zmluvy, ktoré malo spočívať
v tom, že komisionár nespracoval návrh plánu údržby opráv, zriaďovania prevádzky, rekonštrukcie
výkonov ostatných činností do 15.10. príslušného roku, pričom za obdobie roku 2010 pre rok 2011 si túto
povinnosť nesplnil, pre účely dania výpovede nemožno založiť dôvod výpovede. Rovnako sa odvolací
súd tiež stotožnil s tou skutočnosťou, že ďalší dôvod výpovede spočívajúci v porušení povinností v

zmysle čl. V. ods. 2 písm. f/ a to zabezpečiť vykonávanie revíznych činností a dodržiavanie podmienok
bezpečnosti prevádzky požiarnej ochrany neexistoval v čase dania výpovede a teda v tejto časti nebol
spôsobilým výpovedným dôvodom.

22. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že definícia komisionárskej zmluvy

obsiahnutáv§577anasl.Obchodnéhozákonníka,podľaktoréhosatoutozmluvoukomisionárzaväzuje,
že zariadi vlastným menom pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa
zaväzuje zaplatiť mu úplatu. Pojmové znaky tohto zmluvného typu tvoria zariadenie určitej obchodnej
záležitosti, komisionárove konanie vlastným menom a na meno komitenta, úplatnosť a skutočnosť, že
obasubjektyzmluvysúpodnikateľmi.Týmtoznakmisakomisionárskazmluvaakozmluvnýtyplíšiodtzv.

dilerskej zmluvy a od zmluvy od sprostredkovateľskej, napr. od zmluvy o obchodnom zastúpení. Pojem
obchodná záležitosť zákon nevymedzuje. Zároveň z obsahu definície komisionárskej zmluvy zakotvenej
v Obchodnom zákonníku § 577 až § 590 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri vybavovaní obchodných
záležitostí je komisionár povinný konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa pokynov komitenta
musí venovať potrebnú odbornú starostlivosť výber osoby, s ktorou uskutočňuje právne úkony a obsahu,

prípadne forme týchto úkonov. Ak poruší komisionár túto povinnosť nemusí komitent uznať vykonané
konanie za uskutočnené na svoj účet. Podmienkou je, že odmietne účinnosť konania bez zbytočného
odkladu, potom ako sa o obsahu konania dozvedel. Komisionár je tiež povinný chrániť známe záujmy
komitenta, oznamovať okolnosti rozhodné pre zmenu komitentových príkazov, podávať správy o
zabezpečovaní záležitostí podľa dojednaní v zmluve alebo na výzvu komitenta sa starať o veci prevzaté

od komitenta, prípadne o veci pre neho získané. Komitent je povinný poskytnúť komisionárovi potrebnú,
prípadne dohodnutú súčinnosť, predovšetkým oznámiť pokyny a príkazy, poprípade veci potrebné k
zabezpečeniu záležitostí. Tiež je povinný zaplatiť komisionárovi dojednanú úplatu, prípadne úplatu
primeranú na uskutočnenie činností k dosiahnutému výsledku s prihliadnutím k obvyklej poskytovanej
úplate za obdobnú činnosť v dobe uzavretia.

23. V náväznosti na vyššie uvedené je nutné konštatovať, že vo vzťahu k výpovednému dôvodu
týkajúceho sa porušenia povinnosti žalobcu na úseku nakladania s komunálnym odpadom došlo k
podstatnému porušeniu zmluvných záväzkov zo strany žalobcu voči žalovanému. V tomto smereodvolací súd odkazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvej inštancie, ktorý sa riadne zaoberal obsahom samotnej komisionárskej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi a to záväzkami žalobcu stanovenými v dojednaniach bodu V. 2 písm. r/ a/ s/, kedy odvolací

súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za preukázané porušenie zmluvných povinností žalobcu v
rámci činnosti, ktorá mu bola zverená komisionárnou zmluvou. Pokiaľ mal žalobca v danej komisionárnej
zmluve vymedzené povinnosti v celej oblasti nakladania s komunálnym odpadom, neobstoja jeho
námietky v tom smere, že jeho povinnosťou bolo len zbierať a zneškodňovať odpad pochádzajúci od
žalovaného s tým, že by malo byť nutné rozlišovať povinnosť žalobcu ako prevádzkovateľa skládky

odpadov s tým, že žalobca neprevádzkoval skládku na základe komisionárskej zmluvy. Toto tvrdenie zo
strany žalobcu neobstojí. V tomto smere došlo práve k porušeniu záväzku žalobcu vykonávať činnosť
s potrebnou odbornou starostlivosťou tak, ako túto definuje § 578 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ktorá sa považuje taká starostlivosť, ktorú možno objektívne požadovať od každého s tým, že na
základe právoplatných rozhodnutí správnych orgánov je nepochybné, že žalobca porušil jednotlivé
ustanovenia zákonov, v dôsledku čoho došlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd, pričom porušenie

tejto povinnosti bolo v priamej bezprostrednej súčinnosti práve s prevádzkovaním skládky odpadov. Aj
v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie s tým,
že pokiaľ mal žalobca vymedzené povinnosti v celej oblasti nakladania s komunálnym odpadom, patril
medzi tieto povinnosti aj zneškodňovanie odpadov a v rámci tohto prevádzkovanie skládky odpadov
a tieto činnosti nie je možné oddeľovať tak, ako tvrdí žalobca s tým, že v konečnom dôsledku aj

prevádzka skládky odpadu bola vykonávaná na podklade uzavretej komisionárskej zmluvy a práve
porušeniejehopovinnostízakladalovýpovednýdôvod,ktorýzakladaldôvodnosťdaniavýpovedezdanej
komisionárskej zmluvy.

24. Vo vzťahu k porušeniu tejto zmluvnej povinnosti odvolací súd ďalej poukazuje na dodatok č. 36 k

predmetnej komisionárskej zmluve, kde sa v predmete doplnku V. čl. 3 ods. 6 konštatuje aká má byť
odmena za nádobu a vývoz, zber a zneškodňovanie komunálneho odpadu, vrátane DPH a ďalších
špecifikovaných bodov. Pokiaľ teda vychádzame z toho, že predmetom komisionárskej zmluvy bol nielen
zber, ale aj zneškodňovanie komunálneho odpadu v kontexte s porušením povinnosti žalobcu ako
prevádzkovateľa skládky, pričom na základe rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo

dňa 16.08.2013 bola v konečnom dôsledku zastavená činnosť v prevádzke Skládky odpadov Prievidza
s tým, že všetky správne rozhodnutia ohľadom pokút, uloženia povinnosti žalobcovi ako aj zastavenie
činnosti v prevádzke boli judikované rozhodnutím správnych orgánov, mali v konečnom dôsledku za
následok také podstatné porušenie komisionárskej zmluvy, ktoré zakladalo výpovedný dôvod tak, ako
ho konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje.

Tento výpovedný dôvod následne úzko súvisí s výpovedným dôvodom v zmysle čl. V. ods. 2 písm.
s/ komisionárskej zmluvy, v rámci ktorej sa komisionár zaväzoval komitenta podľa potreby, prípadne
na jeho požiadanie o skutočnostiach týkajúcich sa nakladania s TKO z dôvodu potrieb komitenta
vo vzťahu k orgánom štátnej správy, resp. iným zainteresovaným orgánom, organizáciám alebo pre
jeho vlastnú potrebu. Pokiaľ bol teda žalobca postihnutý správnymi orgánmi za nedostatok činnosti pri

prevádzke skládky odpadu a nesplnil svoju informačnú povinnosť s prihliadnutím na tú skutočnosť, že
v predmete jeho činnosti bolo o.i. aj zneškodňovanie odpadov, nesplnenie tejto informačnej povinnosti
má za následok podstatné porušenie komisionárskej zmluvy. Tieto nedostatky vo sfére informovanosti
úzko súvisia s porušením v zmysle čl. V. ods. 2 písm. r/ komisionárskej zmluvy, ktorý bol podrobne
rozobratý v odôvodnení súdu prvej inštancie, na ktorý zároveň odvolací súd poukazuje. Už len táto

samotná povinnosť o nedostatku informovanosti by mohla sama o sebe zakladať výpovedný dôvod z
danej komisionárskej zmluvy.

25. Ďalším podstatným porušením povinnosti vo vzťahu k komisionárskej zmluvy je porušenie povinnosti
v zmysle čl. 5 ods. 2 písm. g/, kde komisionár bol povinný poistiť zverený majetok, ako aj výkon činnosti

podľa tejto zmluvy na vlastné náklady. Ako sa konštatuje v správe o výsledku následnej finančnej
kontroly, na ktorú sa odvoláva aj súd prvej inštancie v kontexte s poistením vozidla, sú presne definované
porušenia vo vzťahu žalobca žalovaný na č.l. 421 až 425 spisu, kde sa konštatuje v rámci kontrolného
zistenia, že kontrolu účtovníctva kontrolovaného subjektu a uzavretých poistných zmlúv bolo zistené, že
zo zvereného majetku dopravných prostriedkov vedených na účte 023 v hodnote 308.475,76 eur bola

poistená časť majetku v obstarávacej cene 247.765,- eur, čím došlo k porušeniu čl. V. ods. 2 písm. g/
komisionárskej zmluvy, podľa ktorej bol kontrolovaný subjekt povinný poistiť zverený majetok na vlastné
náklady. Kontrolou uzatvorených dodatkov k nájomnej zmluve v roku 2010 bolo zistené, že v roku 2010
nedošlo k zníženiu hodnoty dopravných prostriedkov evidovaných na účte a tým nedošlo k vylúčeniumajetku z poistenia a majetok mal byť poistený v obstarávacej cene 308.475,76 eur. Jedná sa pritom o
kontrolované obdobie roku 2010. Rovnako v kontrolovanom období roku 2011 ako vyplýva z predmetnej
správy obdobné porušenie ako v roku 2010, t.z. že pri kontrole účtovníctva majetku dopravných

prostriedkov bolo zistené, že bola poistená len časť majetku v obstarávacej hodnote 247.765,- eur,
čím došlo k porušeniu čl. V. ods. 2 písm. g/ komisionárskej zmluvy, podľa ktorej bol kontrolovaný
subjekt povinný poistiť zverený majetok na vlastné náklady. Kontrolou účtovníctva a subjektu dodatkov
k nájomnej zmluve a uzavretých poistných zmlúv bolo zistené, že v roku 2011 nedošlo k zníženiu stavu
dopravných prostriedkov evidovaných na účte na základe uzavretých dodatkov k nájomnej zmluve a tým

nedošlo k vylúčeniu majetku z poistenia a teda majetok mal byť poistený celkovo v sume 308.475,76
eur. Aj toto porušenie danej komisionárskej zmluvy možno považovať za podstatné porušenie zmluvy,
ktoré mohlo zakladať samo o sebe výpovedný dôvod z predmetnej zmluvy.

26. Preto v konečnom dôsledku odvolací súd dospel k tomu právnemu záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, odvolacie námietky dôvodné nie sú a vo zvyšku odkazuje na vecne

správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

27. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, kedy v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania voči
žalobcovi priznaná nebola, nakoľko tomuto žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, z obsahu spisu

mu nevyplývajú a žiadne trovy odvolacieho konania si neuplatnil. Preto odvolací súd o trovách konania
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).