Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/254/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214216746
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214216746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s.,
IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanej: D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J. N.
XXX/XX, O. N., o zaplatenie 18,28 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 15. júna 2015, č.k. 11C/528/2014-45, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úrokov z omeškania tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 18,28 eur od

16.02.2014 do zaplatenia a vo zvyšku návrh z a m i e t a.

II. V napadnutej časti náhrady trov prvoinštančného konania rozsudok m e n í tak, že žalovanej
náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 18,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne od 1.8.2013 do zaplatenia, nahradiť

iné trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu 59,14
eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.
2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, vecne dôvodil, že v zmysle úverovej zmluvy zo dňa 1.2.2011 poskytol žalobca žalovanej
spotrebiteľský úver vo výške 504,88 eur, ktorý mala žalovaná vrátiť v 36 mesačných splátkach po 25,20

eur počnúc 15.3.2011, cena úveru bola 864 eur. Žalovaná zaplatila 486,80 eur. Žalobca vyzval žalovanú
na zaplatenie úverovej istiny 96,28 eur, úrokov, poplatkov a poistného 152,40 eur, nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky 41,70 eur s tým, že úver sa stal splatným dňa 1.8.2013. V dôsledku čiastočného
zastavenia konania si žalobca v konaní uplatňoval len rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 504,88
eur a vrátenou sumou 486,80 eur, t.j. sumu 18,28 eur s príslušenstvom. Súd mal za to, že ide o typický
spotrebiteľský úver, v ktorom žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej 504,88 eur a žalovaná ako dlžník a
spotrebiteľ vrátila 486,80 eur, preto súd žalovanú zaviazal na vrátenie rozdielu vo výške 18,28 eur spolu

s úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Svoje rozhodnutie v časti trov konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vo veci mal úspech
žalobca, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania za súdny poplatok za návrh16,50 eur a za právne zastúpenie 59,14 eur (2 hlavné úkony po 16,60 eur a 2 x 8,04 režijný paušál
spolu s 20% DPH).

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná a to v časti priznaného úroku z omeškania a
náhrady trov konania. Uviedla, že v konaní síce neprejavila žiaden odpor alebo iné stanovisko, z toho
všaknemožnousudzovať,žepredmetnýpeňažnýzáväzoknebolaochotnáaleboschopnásplatiť,pričom
predpokladala, že svoj dlh voči žalobcovi splatila. Výzvu, ktorá bola žalobcom doručená žalovanej so
žiadosťou o zaplatenie sumy 96,28 eur ako istinu a 152,40 eur ako úroky, poplatky a náklady spojené s

vymáhaním pohľadávky vo výške 41,70 eur, nemožno za žiadnych okolností považovať za odstúpenie
od zmluvy a teda riadne ukončenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Z platobnej histórie
pritom vyplýva, že žalovaná svoje záväzky riadne a včas splácala a v prípade, ak by jej bol žalobcom
riadne doručený výpis o tom, koľko je potrebné doplatiť, bola by svoj záväzok dosplácala. Žalovaná
nesúhlasísozaplatenímúrokuzomeškaniavovýške8,50%od1.8.2013,pretožežalobcanepodalnávrh
v adekvátnej lehote, odkedy vedel, že mu nárok na domáhanie sa žalovanej sumy vznikol, napr. ku

koncu roka 2013 ale až na konci nasledujúceho kalendárneho roka, t.j. v roku 2014, čím podľa názoru
odvolateľky konal zámerne v záujme získať väčší prospech prostredníctvom úrokov z omeškania. Pokiaľ
by bol podal žalobu okamžite, mohol súd o jeho návrhu rozhodnúť podstatne skôr, čím by sa znížila
aj suma úroku z omeškania, ktoré konanie žalobcu považuje odvolateľka za neprijateľné a v rozpore
s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o rozhodnutie v časti náhrady trov konania, súd hľadel na žalobcu ako

na úspešného účastníka v konaní bez toho, aby zohľadnil skutočnosť, že v časti o zaplatenie sumy
272,10 eur vzal svoj návrh späť. Nakoľko sa jedná o drobný spor, ktorého hodnota predstavuje 18,28
eur, s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca v konaní nebol úplne úspešný, ako aj na to, že vyčíslené
trovy konania v podstatnej miere prevyšujú istinu sporu, mal konajúci súd postupovať v zmysle § 150
ods. 2 O.s.p.. Na základe uvedeného odvolateľka žiadala žalobcovi nepriznať úroky z omeškania a ani

náhradu trov konania.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť, keď bol toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol správne a to tak v časti úroku z
omeškania ako aj pokiaľ ide o náhradu trov konania. Uviedol, že v dôsledku neplnenia dohodnutých

splátok zo strany žalovanej žalobca vypovedal zmluvu dňa 10.05.2013, ktorá výpoveď nadobudla
účinnosť dňa 31.07.2013 a tým sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Žalobca si úroky z
omeškania uplatnil od 01.08.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti výpovede. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že dátum podania žaloby nemá vplyv na dátum, od ktorého si uplatňuje úroky
z omeškania, keďže ten závisí od dátumu účinnosti výpovede. Aj keby bol podal žalobu skôr, , koncom

roka 2013, nemalo by to žiadny vplyv na sumu, z ktorej žalobca úroky požaduje, ani na dátum, od ktorého
sú úroky z omeškania uplatňované. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobca uviedol, že v zastavenej
časti konania ( k čomu došlo v dôsledku jeho čiastočného späťvzatia žaloby pred začatím konania ),
mal súd posúdiť otázku náhrady trov konania v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., v zmysle
ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo

zastavené, s tým, že súd mohol posudzovať otázku zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., pričom
však žalovaná si žiadne trovy konania neuplatnila, preto jej súd nemohol náhradu trov konania priznať.
V časti, o ktorej súd rozhodoval, mal žalobca plný úspech, preto súd správne rozhodol o náhrade trov
konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

6. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo pôvodne zaplatenie sumy 290,38 eur s
príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretom medzi
stranamisporudňa01.02.2011,keďževšakžalobcapredotvorenímpojednávaniavzalnávrhspäťvčastio zaplatenie sumy 272,10 eur s príslušenstvom a súd v tejto časti konanie zastavil, zostalo predmetom
konania zaplatenie neuhradenej istiny 18,28 eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od
01.08.2013 do zaplatenia.

9. Podané odvolanie sa nedotýka priznanej istiny, iba úrokov z omeškania. Predovšetkým treba
vyhodnotiť ako neopodstatnenú námietku odvolateľky, že žalobca zámerne a v rozpore s dobrými
mravmi nepodal žalobu hneď ako dlh žalovanej vznikol, ale až neskôr, čím sa podľa jej názoru snažil
na úkor žalovanej získať prospech formou úroku z omeškania. Takáto výhrada neobstojí. Podľa § 517

Občianskeho zákonníka (ďalej len “OZ”) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Úroky z omeškania
tak predstavujú majetkovú sankciu, ktorú zákon spája s omeškaním plnenia peňažného záväzku.
Predstavujú určitú náhradu za používanie istiny dlžníkom po dátume splatnosti pohľadávky. Pokiaľ

trvá omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku, veriteľovi vzniká právo požadovať od neho
úroky z omeškania. Pôsobia jednak preventívne vo vzťahu k povinnosti platiť včas a riadne a v
prípade porušenia tejto povinnosti plnia sankčnú funkciu. Plnenia zo strany dlžníka sa však môže veriteľ
domáhať prostredníctvom súdu kedykoľvek, pokiaľ sa mu nepodarilo domôcť sa zaplatenia pohľadávky
mimosúdnou cestou. Keďže však práva zo záväzkových vzťahov podliehajú premlčaniu, a úroky z

omeškania sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, znášajú osud
hlavnej pohľadávky a premlčujú sa spolu s ňou.

10. Na druhej strane však žalovanej treba prisvedčiť pokiaľ ide o tú časť jej argumentácie, v ktorej
dôvodila, že výzvu na zaplatenie, ktorú jej žalobca doručil, nemožno považovať za odstúpenie od

zmluvy a teda za riadne ukončenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Odvolací súd
zistil, že jeho výzva zo dňa 10.05.2013, označená ako výpoveď, na doručenie ktorej sa podľa jeho
názoru viaže predčasné ukončenie zmluvného vzťahu, nebola v skutočnosti spôsobilou ukončiť zmluvný
vzťah. Pri plnení v splátkach môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky len vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Podľa Všeobecných obchodných

podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. k Zmluve o spotrebiteľskom úvere a k Zmluve o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ( ďalej len VOP), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy, bola výpoveď ako jeden zo spôsobov zániku zmluvy možná iba v prípade, že išlo o zmluvu
o revolvingovom úvere ako to vyplýva z bodu. IV. 4.1 VOP, zatiaľ čo v prípade zmluvy o klasickom
spotrebiteľskomúvere,zktorejsižalobcauplatňovalnárokyprávevprejednávanejveci,bolzánikzmluvy

dohodnutý v bode III.6.1 VOP, a podľa neho k zániku mohlo dôjsť odstúpením, nie však výpoveďou.
Odvolací súd navyše poznamenáva, že podľa § 14 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch veriteľ môže vypovedať iba zmluvu o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú. Z uvedeného je
treba vyvodiť právny záver, že listom zo dňa 10.05.2013 nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvného
vzťahu a dlh žalovanej sa nestal splatným v celom rozsahu ku dňu 31.07.2013 ako to v konaní tvrdil

žalobca. Zmluva tak trvala až do 15.02.2014, kedy podľa splátkového kalendára mala byť uhradená
posledná splátka. Splátkový kalendár obsahuje rozpis splátok a ich zloženie, t.j. aká časť splátky
predstavuje istinu, aká časť úroky, a aká časť poistenie. Podľa tohto rozpisu posledná, t.j. v poradí 36.
splátka pozostáva z istiny vo výške 23,21 eur, úrokov 0,79 eur a poistného 1,20 eur. Z uvedeného je
zrejmé, že pokiaľ si žalobca uplatnil v konaní iba nárok na zaplatenie sumy 18,28 eur ako doplatenie

rozdielu poskytnutej istiny úveru 504,88 eur a žalovanou celkovo splatenej istiny úveru 486,60 eur,
potom splatnosť tohto zostatku istiny nastala splatnosťou poslednej splátky úveru, t.j. 15.02.2014.
Žalobca má teda nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 18,28 eur odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti dlžnej sumy, t.j. od 16.02.2014 v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase omeškania žalovanej, podľa ktorého výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo v uvedenom prípade predstavuje
úrok z omeškania 5,25% ročne, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku
dňu 16.02.2014 predstavovala 0,25%. Nebolo preto možné dať odvolateľke za pravdu, že žalobcovi

neprislúchali žiadne úroky z omeškania, keďže tieto mu patria, nie však od 1.8.2013 do zaplatenia ale
až od 16.02.2014 do zaplatenia a nie vo výške 8,50% ročne, ale 5,25% ročne. V zmysle uvedeného
preto odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti úrokov z omeškania tak, že žalobcovi priznal iba
tieto úroky z omeškania a vo zvyšku jeho žalobu zamietol.11. Žalovaná sa odvolala aj v časti týkajúcej sa rozhodnutia súdu o trovách konania a odvolací súd musel
dať jeho argumentácii za pravdu, pretože v tomto prípade súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci pokiaľ žalobcu posúdil ako úspešného účastníka konania a priznal mu náhradu
trov podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

12. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 142 ods. 1 O. s. p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ). V prejednávanej veci

išlo o prípad, kedy žalobca sa pôvodne domáhal sumy 290,38 eur s príslušenstvom, pričom konanie
bolo zastavené v časti o zaplatenie 272,10 eur s prísl. v dôsledku späťvzatia návrhu a následne bol
žalobca potom úspešný v meritórnom rozhodnutí, ktoré sa týkalo zvyšnej sumy 18,28 eur.

13. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa odseku 2 vety prvej rovnakého ustanovenia ak niektorý

z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy a napokon podľa vety
druhej citovaného odseku 2 ustanovenia, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Prvá veta ust. § 146 ods. 2 O. s. p. so zavinením na
zastavení konania pracuje výlučne z procesného hľadiska a zásadne toto zavinenie pričíta iniciátorovi
konania, teda žalobcovi. Zavinenie na zastavení konania pre späťvzatie žaloby síce nemusí byť vždy

pričítané žalobcovi, podmienkou postupu podľa § 146 ods. 2 vety druhej O. s. p. je však jednak možnosť
aspoň predbežného záveru o dôvodnosti žaloby a jednak také správanie osoby či viacerých osôb, voči
ktorým požiadavka uplatnená žalobou smeruje, ktoré donútilo žalobcu k späťvzatiu žaloby. V uvedenom
prípade po podaní návrhu vzal žalobca návrh v časti o zaplatenie 272,10 eur s príslušenstvom späť
a žiadal konanie zastaviť, pričom ako dôvod uviedol, že „zvyšok prevyšuje bezdôvodné obohatenie“ a

preto v tej časti berie návrh späť. Z uvedeného je zrejmé, že k čiastočnému späťvzatiu návrhu nedošlo z
dôvodov na strane žalovanej, ale zavinenie treba jednoznačne pričítať práve žalobcovi. Ak bol aj potom
žalobca úspešný v sume 18,28 eur, jeho úspech bol nepatrný. Na základe vyššie citovaných ustanovení
zákona teda právo na náhradu trov konania vzniklo nepochybne žalovanej, ktorá mala neúspech v
pomerne nepatrnej časti ( § 142 ods. 3 O.s.p. ) a patrila by jej v tomto prípade plná náhrada trov konania.

Nakoľko však predpokladom jej priznania bol v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na priznanie
náhrady trov konania, ktorá podmienka v prípade žalovanej splnená nebola, správne mal súd prvej
inštancie rozhodnúť tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, posúdil odvolací súd podané odvolanie ako dôvodné a rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutých častiach za použitia ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).