Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 15P/328/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113238145
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5113238145.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o mal. dieťa:

C. G., nar. XX.XX.XXXX,

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
dieťa rodičov: matka Mgr. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sv. J. XXX/X, X., a otec C. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, X., o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas do rozvodu
manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu mal. C. sumou 133 € mesačne od 1.3.2014 do 31.5.2015, pričom
nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie vo výške 1 995 € je mu povolené splácať k rukám matky
v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným určeným rozsudkom Okresného súdu Žilina
č. k. 15P/328/2013 - 85 zo dňa 15.5.2015 tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého nedoplatku.

II. Konanie v časti zverenia mal. C. do osobnej starostlivosti na čas do rozvodu manželstva a určenia

výživného od júna 2015 do rozvodu manželstva z a s t a v u j e .

III. Vo zvyšnej časti návrh matky z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Návrhom doručeným súdu dňa 18.03.2014 sa matka domáhala úpravy rodičovských práv a povinností
k mal. dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. V danom čase sa už na základe návrhu otca, doručeného
súdu dňa 13.11.2013, viedlo konanie o rozvod manželstva.

2) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a následne súd rozhodol podľa nasledovných
ustanovení zákona:

3) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

4) Podľa § 36 ods. 1, veta prvá a druhá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa

kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.5) Podľa § 62 ZR, ods. 1 - 5
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

6) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

7) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

8) Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia
spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

9)Včasepodanianávrhuúčastnícižilivspoločnejdomácnosti,aleotecsidobrovoľneneplnilvyživovaciu
povinnosťvočimaloletémuvzodpovedajúcomrozsahu,čímbolisplnenézákonnépodmienkypreúpravu

rodičovských práv a povinností k maloletému súdnou cestou.

10) Súd mal preukázané, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina,
č. k. 15P/328/2013-85 zo dňa 15.05.2015, právoplatným a vykonateľným dňa 24.07.2015.Výživné po
rozvode bolo určené v sume 100 € mesačne.

11) V prvom rade súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmových a majetkových pomerov otca, ktorý
je samostatne zárobkovo činnou osobou. Z potvrdenia Daňového úradu Žilina mal súd preukázané, že
otec mal v r. 2012 príjmy zo živnosti vo výške 15046 €, výdavky 9190 € a rozdiel príjmov a výdavkov
predstavoval sumu 5855 €. V r. 2013 mal otec príjmy vo výške 16223,56 €, výdavky 11718,08 € a základ

dane predstavoval 4505,48 €. V r. 2014 mal otec príjmy vo výške 15270,60 €, výdavky 10935,01
€ a základ dane predstavoval sumu 4335,59 €. V r. 2015 mal otec príjmy 22908 €, výdavky 19062,22
€ a základ dane predstavoval sumu 3845,78 €.

12) Z daňových priznaní ďalej vyplývajú jednotlivé položky výdavkov otca, kde otec v rámci nákupu

materiálu kúpil zváračku, do prevádzkovej réžie si dáva pohonné hmoty, keďže často dochádza za
prácou, opravy strojov, spotrebný materiál, náradie, pracovné pomôcky. Ak však súd vychádza z jeho
príjmov zo živosti za rozhodné obdobie (za r. 2014 a 2015), pri zohľadnení nevyhnutných výdavkov,
ktorými sú náklady na odvody do poistných fondov, jeho reálny príjem je cca na priemernej úrovni
1400 € mesačne, z čoho si otec dokáže uhradiť ďalšie výdavky súvisiace so živnosťou ako cestovné

(100 €/mesačne), pracovné a iné pomôcky (100 €/mesačne). Z takéhoto príjmu je otec schopný hradiť
primerané výživné, ktoré súd určil nižšie, aj prípadné ďalšie nevyhnutné a dôvodné výdavky, ktoré mu
vznikli pri výkone živnosti. Súd preto vychádzal len z tých výdavkov, ktoré otec je povinný vynaložiť a
slúžia na dosiahnutie jeho príjmu a zároveň sú účelné, určených buď priamo z daňových priznaní alebo
z výsluchu otca, pričom dokazovanie „položka po položke“ by prekračovalo účelný rámec konania.

13) Ďalej súd prihliadol k tomu, že matka v rozhodnom období bola zamestnaná na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, pričom jej príjem za obdobie 03/2013-02/2014 bol v priemere v sume
499,83 € mesačne. Za obdobie 01-08/2014 mala čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 510,44 €,za obdobie 10/2014-03/2015 mala čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 564,25 € a za obdobie
04/2015-07/2015 mala čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 542,71 €.
14) Ďalej súd vychádzal z pomerov maloletého, ktorý bol v čase podania návrhu žiakom 5. ročníka

základnej školy. Medzi mesačné výdavky maloletého patria na stravu 150 €, lieky 5 €, oblečenie 30
€, mobil 5 €, poistenie 25 €, škola 20 €, kultúra 10 €, hygiena 5 €, okuliare 5 €, na ošetrenie zubov
10 €. Priemerné výdavky maloletého dosahujú 265 € mesačne, pričom najvyššou položkou je strava
vzhľadom na vek maloletého, ktorý sa vyvíja a rastie, a preto potrebuje vyváženú stravu. Maloletý bol
dispenzarizovaný u logopéda, očného a zubného lekára. Súd takéto výdavky vzhľadom na svoju prax

vyhodnotil ako primerané a účelné.

15) Súd má za to, že výživné vo výške 133 €, t. j. 50 % výdavkov maloletého, je vo vzťahu k
príjmu otca primerané, pretože v danom čase zabezpečoval bytové potreby dieťaťa on, pričom matka
zabezpečovala jeho osobnú starostlivosť. Ak je aj uvedené výživné vyššie, než je určené v čase po
rozvode manželstva, súd musí poukázať na to, že zvýšenie príjmu otca v roku 2015 v čase rozhodovania

o výživnom po rozvode nebolo súdu známe, keďže daňové priznanie sa podáva až v nasledujúcom
kalendárnom roku. Preto sa súd rozvodovým rozsudkom necítil viazaný a vec posúdil nanovo.

16) Aj keď otec poukazoval na to, že nie je schopný hradiť viac ako 100 € mesačne, súd má za to,
že môže navýšiť svoj príjem znížením výdavkov zo živnosti, ako súd poznamenal vyššie. Výživné má

taktiež prednosť pred inými výdavkami otca, otec je preto povinný vynaložiť čo najväčšie úsilie, aby
zabezpečil maloletého aj po hmotnej stránke.

17) Matka žiadala určiť výživné na mal. C.a s účinnosťou od 01.09.2013, pričom návrh podala až dňa
18.03.2014. Z jej návrhu ani výsluchu súd nemal preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného

zreteľa tak, aby súd mohol priznať výživné spätne za obdobie pre podaním návrhu. Takouto okolnosť
sa rozumie prekážka, ktorá oprávnenej osobe alebo jej zákonnému zástupcovi bráni podať návrh na
určenie výživného. Okolnosť uvedená matkou, že nechcela vyhrocovať vzťahy s otcom, súd neuznal
a nepovažuje za preukázanú; zhoršenie vzťahov, ktoré bolo sprevádzané viacerými priestupkovými či
trestnými konaniami, podľa dokazovania nastalo až na jar 2014. Zároveň je nutné podotknúť, že otec

v rozhodnom období hradil všetky výdavky spojené s bývaním vrátane výdavkov matky, teda nielen
dieťaťa, pričom v domácnosti sa zdržiaval len počas pracovných dní. Teda minimálne v takomto rozsahu
si vyživovaciu povinnosť plnil. Súd preto stanovil počiatok platenia výživného od 01.03.2014 (teda od
počiatku mesiaca, v ktorom bol podaný návrh). Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol.

18) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

19) Otcovi vznikol za obdobie od 01.03.2014 do 31.05.2015 nedoplatok v sume 1 995 € (15 mesiacov
x 133 €). Tento nedoplatok mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 50 €, a to za podmienok
splatnosti uvedených vo výroku tohto rozhodnutia.

20) Výživné sa uhrádza k rukám matky dokým mal. dieťa nenadobudne plnoletosť.

21) Predmetom konania bolo aj zverenie mal. C. do osobnej starostlivosti matky na čas do rozvodu
manželstva a určenie výživného aj za obdobie 01.06.2015-24.07.2015.

22) Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),

navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je
návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví.

23) Na základe dispozitívneho úkonu matky ako navrhovateľky disponovať s návrhom na začatie

konania, súd podľa ustanovenia § 29 CMP rozhodol o zastavení konania tak, ako je uvedené v II. výroku
tohto rozhodnutia. Už bolo bezpredmetné rozhodovať v tejto časti, keďže výživné bolo v tomto období už
uhradené a rozvodovým rozsudkom sa upravila aj otázka zverenia mal. dieťaťa do starostlivosti matky.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku
tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.