Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611201010
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5611201010.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci exekúcie oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
spoločnosťou Advocate s. r. o., so sídlom tamtiež a spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnému: G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, A. E., pre vymoženie

pohľadávky vo výške 1.137,13 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu W. XX, T., pod spisovou značkou Ex 1116/11, na základe
odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/121/2011-45 zo
dňa 24.8.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Návrh oprávneného na prerušenie konania a na predloženie návrhu na konanie o súlade právnych
predpisov Ústavnému súdu Slovenskej republiky z a m i e t a .

Účastníkom konania n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok,
ďalej len „EP“) v platnom znení zastavil exekúciu po jej vyhlásení za neprípustnú. Mal totiž za to, že
je daný iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Východiskovo vymedzil, že súdna exekúcia
môže byť nariadená na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Inak, ak
aj bola nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V prípade, ak
oprávnený predloží ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a

zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

2.V okolnostiach posudzovanej veci súd prvej inštancie následne ustálil, že rozhodcovská doložka bola
obsiahnutá v článku 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré mali byť prílohou Zmluvy o

úvere uzavretej medzi povinnou a oprávneným. Tieto podmienky však nie sú podpísané ani jednou zo
zmluvných strán. Platne však možno rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v
zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho
výkladu.Podriadeniesaprávomocisúkromnejosoby,naviacurčenejdruhoustranou,jetakýmzásadným

právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne. Oprávnenému nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskejzmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnula do samotnej zmluvy
a dala klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky alebo nie. V konaní zároveň
nebolo preukázané, že by bola rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. V

danej spojitosti dodal, že táto písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter
všeobecných obchodných podmienok vylúčená.

3.Nadväzne okresný súd argumentoval, že rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou a to aj vtedy,
ak je uzatvorená vo forme doložky k zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3

ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 predmetného
zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv
na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa na ňu nevzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Z rovnakého
princípu vychádza aj právna úprava odstúpenia od zmluvy. Z tohto dôvodu pri uzatváraní zmluvy možno
síce časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, rozhodcovská doložka ale nie
je časťou zmluvy, ale ako samostatná zmluva má vlastný právny osud. Preto nie je možné konštatovať,

že bola platne uzatvorená len tým, že ju oprávnená obsiahla vo všeobecných obchodných podmienkach,
ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.

4.Zhrnúc opísané súd prvej inštancie uzavrel, že nakoľko nebola platne uzatvorená rozhodcovská
doložka, rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci a teda predložený rozhodcovský rozsudok

nie je spôsobilým exekučným titulom.

5.Napokon okresný súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov konania, vzhľadom na to, že súdny
exekútor si na výzvu súdu náhradu trov exekúcie neuplatnil.

6.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia
a vrátenia veci na ďalšie konanie. V rozsiahlom podaní primárne poukázal na závery nálezu Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 499/2012-47 zo dňa 10.7.2013, ktorý (nález) podľa odvolateľa prináša zásadný
prelom pri „svojvoľnej paušalizácii“ rozhodnutí všeobecných súdov v prípadoch, ak nevychádzajú len
z obsahu rozhodcovského rozsudku. Zároveň zdôraznil, že exekučný súd pri aplikácii smernice 93/13

EHS dôsledne neuplatňoval princíp kontradiktórnosti konania a nezohľadnil svoju povinnosť upozorniť
účastníka exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať mu možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako
dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinného. Takýmto nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkom konania realizácie procesných práv v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. V danej spojitosti sa s poukazom na (odlišnú) rozhodovaciu

činnosť Spolkového súdneho dvora v Nemecku a Ústavného súdu Českej republiky podľa odvolateľa
exekučný súd mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/
EHS v tom zmysle, či rozhodcovská doložka, pri ktorej spotrebiteľ musí riešiť spory s dodávateľom
v rozhodcovskom konaní je podľa § 53 ods. 1 a 4 písm. r/ OZ neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Vnútroštátny súd totiž nemôže vylúčiť aplikáciu zmluvnej podmienky, ak sa spotrebiteľ po tom, ako bol

upozornený súdom, rozhodne nedovolávať sa nekalého a nezáväzného charakteru podmienky.

7.Následne, v rámci rozsiahleho odvolania vymedzil okruh základných odvolacích dôvodov nasledovne:

A. rozhodovanie súdu nad rámec zverenej právomoci - podľa odvolateľa všeobecný súd, ktorý koná

v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému
komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takého rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený.
Všeobecný súd je limitovaný ustanovením § 40 až 43 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré zároveň
negatívnym spôsobom vymedzuje jeho právomoc. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný

súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského
rozsudku tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase a
to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Interpretácia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je priamo v rozpore
s ústavným právom žalobcu na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces, ako aj v rozpore
so zásadou legality princípov ochrany na legitímne očakávanie a princípov právnej istoty. Oprávnený

poukazujenaproblémplynutiačasuatovtejsúvislosti,žeakustanovenie§41Zákonaorozhodcovskom
konaní pri stanovení lehoty, v ktorej účastník konania môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku sleduje účel - zabezpečiť právnu istotu v tom smere, aby sa po uplynutí tejto lehoty
nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností rozhodnutiami rozhodcovských súdov -potom je neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového obmedzenia vstupovať
do právnych vzťahov založených týmto rozsudkom. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc
posudzovaťzákonnosťrozhodnutírozhodcovskýchsúdovibavrámcikonaniaozrušenírozhodcovského

rozsudku. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie
rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Povinnému nič nebránilo využiť
možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné
za súčasného právneho stavu zvrátiť predmetné rozhodnutie rozhodcovského súdu v konaní pred
exekučným súdom. Exekučný súd musí s rozsudkom rozhodcovského súdu nakladať rovnako ako s

rozsudkom všeobecného súdu, inak by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny
procesnýpostup.Exekučnýsúdnedisponujeprávomocourušiťčimeniťrozhodnutie,ktoréjeexekučným
titulom, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu. Ani v prípade pasívneho
správania účastníka v konaní nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného
titulu.
B. nesprávny procesný postup - túto vadu odvolateľ vidí v tom, že § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom

konaní explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatku v rozhodcovskom konaní
a nie v rozsudku rozhodcovského súdu.
C. iná vada v konaní - okresný súd nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol povinný účiniť,
taktiež výrazne znevýhodnil oprávneného v exekučnom konaní, pričom z okolností daného prípadu
nemožno podľa oprávneného vyšpecifikovať skutočnosti, ktoré mohli objektívne a rozumne ospravedlniť

odlišné zaobchádzanie. Svojim postupom exekučný súd vylúčil oprávneného z možnosti zhmotnenia
akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí. Podľa odvolateľa zo zásady rovnosti procesných
strán vyplýva aj rovnocenná možnosť vznášať námietky proti argumentom druhého. V tejto súvislosti
namieta, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie exekučného súdu, čím došlo k porušeniu kontradiktórnosti súdneho konania ako i

princípu rovnosti zbraní.
D. nesprávne právne posúdenie veci - oprávnený uvádza konštatovanie súdu o značnej nevýhodnosti
rozhodcovského konania pre spotrebiteľa, ku ktorému záveru exekučný súd nevykonal žiadne
dokazovanie.
E. (bez označenia - pozn. odvol. súdu) - odvolateľ namieta porušenie princípu legitímnych očakávaní, v

dôsledku napadnutého rozhodnutia totiž dôjde k premlčaniu pohľadávky, nesúhlasí s posúdením zmluvy
o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere, s hodnotením (ne)primeranosti úrokov z omeškania, poplatku
za poskytnutie úveru a za zasielanie upomienok, a (ne)platnosti rozhodcovskej doložky. Uzavrel, že súd
v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na
základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.

8.Súčasne odvolateľ navrhol, aby všeobecný súd prerušil konanie a obrátil sa na Ústavný súd SR s
návrhom na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá
Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých
subjektov práva v právny poriadok.

9.Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu

danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods.
3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

11.Primárne sa v reakcii na obsah/charakter predostretého odvolania žiada zdôrazniť, že odvolacia

argumentácia oprávneného je založená na ignorácii ustálených záverov rozhodovacej činnosti (nie
len) súdov SR súvisiacej s aplikáciou spotrebiteľského práva, ktoré tvorí súčasť nášho právneho
poriadku na základe pozitívneho záväzku Slovenskej republiky prispievať k vyššiemu životnému
štandardu spotrebiteľov. Právne normy z oblasti spotrebiteľského práva je totiž potrebné vykladať
tak, aby boli naplnené ciele a zmysel ochrany spotrebiteľa ako spoločenskej hodnoty postavenej

na roveň hodnôt verejného poriadku. Ochrana poskytovaná exekučným súdom v exekučnom konaní
vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o presadení noriem vyššej právnej sily a záväzku
štátu prijať všetky kroky nevyhnutné na to, aby nekalá podmienka spotrebiteľa nezaväzovala. Arbitráž
predstavuje inštitút typický pre dva rovné subjekty, najčastejšie podnikateľov, ktorí uprednostniaarbitráž pred všeobecným súdom. Z tohto hľadiska je vhodné považovať spotrebiteľské (resp. aj
pracovnoprávne) veci za objektívne a subjektívne nearbitrabilné. Exekučná súdna kontrola v tejto
súvislosti nie je o podporovaní nečinnosti spotrebiteľov ale o zamedzení nekalosti dodávateľov. Existuje

totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej
podmienky.

12.V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie
(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské

konania sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa
rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona
o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania namietať nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a domáhať sa žalobou
na príslušnom súde zrušenia rozhodcovského súdu, vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského
súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“). Nevyužitie postupu podľa dotknutých ustanovení
v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú
zmluvu (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013).
13.V danej spojitosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo
dňa 1.11.2011, v ktorom k otázke platnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách uviedol,

že rozhodcovské konanie musí všeobecne zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré
by bolo na mieste v prípade, že by sa spotrebiteľ k dojednaniu rozhodcovskej doložky nezaviazal. To
znamená ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok v uplatnení práv
spotrebiteľa atď.
14.V preskúmavanej veci konanie pred rozhodcovským súdom nebolo ústne, dokonca rozhodcovský

rozsudok bol vydaný bez vypočutia povinného. Opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku
taktiež nebol prípustný. Účastník sa mohol domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podľa
§40zákonač.244/2002Z.z.,ktorýúkonodspotrebiteľanemožnospravodlivopožadovať;predovšetkým
vzhľadom na taxatívne dôvody takej žaloby, ale aj vzhľadom na všeobecné a formálne odôvodnenie
dotknutého rozhodcovského rozsudku, ktorý fakticky len prevzal tvrdenia oprávneného.

15.Pokiaľ je dojednanie o rozhodcovskej doložke zaradené do všeobecných obchodných podmienok
(všeobecné podmienky poskytnutia úveru), je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná
individuálne. Spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemohol ovplyvniť jej obsah, ktorý bol dopredu daný;
mohol ju iba buď prijať ako celok alebo ako celok odmietnuť. Zároveň podanie žaloby veriteľom/

oprávneným na rozhodcovskom súde malo za následok, že v tej istej veci sa druhá strana už nemohla
obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Uvedené vo
svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli definitívne
(vy)riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, čo osobitne platí v prípadoch, keď sa s nárokom na
rozhodcovský súd obráti dodávateľ, a tých je absolútna väčšina. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné

(ako správne poznamenal i prvostupňový súd), či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť
chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol
vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred formulárovými zmluvami.

16.Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní teda dáva exekučnému súdu
oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a z hľadiska
ustanovenia § 230 CSP nie je ním viazaný. Pri riešení otázky (tiež NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 z
13.10.2011), či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je nie

len oprávnený, ale povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je daná existencia relevantnej
okolnosti so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia nepripustný. Takýto postup exekučného
súdu nie je posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k zrušeniu
rozhodnutia, exekučný súd si ani neosvojil postavenie odvolacieho súdu, iba skúma, či oprávneným

predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medzi iným či ho vydal rozhodcovský
súd s právomocou pre daný spor.
17.Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa
charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvoraEÚ vo veci C-40/08. Obdobne, judikatúra týkajúca sa priamo právnej úpravy v SR - prípad C-76/10,
rozhodnutie zo dňa 16.11.2010, potvrdzuje nielen oprávnenie, ale aj povinnosť exekučného súdu
vykonať tiež vecný prieskum rozhodcovského rozsudku práve tým, že posúdi charakter jednotlivých

podmienok spotrebiteľskej zmluvy s cieľom, aby spotrebiteľ nebol viazaný takouto neprijateľnou
podmienkou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky odvolací súd opiera
podporne aj o stanovisko Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 (Pannon GSM), odsek
40, v ktorom Súdny dvor EÚ konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a

ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlopredajcualebododávateľa,spĺňavšetkypodmienky,abymohlabyťzhľadiskasmernice93/13/EHS
kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora EÚ spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky nekalosti už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je
všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V predmetnom prípade navyše ide o súd rozhodcovský.

18.Rovnako aktuálna vnútroštátna judikatúra priznáva oprávnenie exekučnému súdu skúmať
(ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky (bližšie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 z 13.1.2013).

19.Ani tvrdenia odvolateľa o diskriminačnom prístupe súdu, o odlišnom zaobchádzaní s ním a povinnou,
prípadne o porušení princípu rovnosti zbraní súdom, nie sú opodstatnené. Určujúcim pri hodnotení

(možnej) diskriminácie je vždy posúdenie, či je s porovnávanými subjektmi za rovnakých okolností
objektívne nakladané rozdielnym spôsobom. Z tohto pohľadu neobsahuje odvolanie žiadnu konkrétnu
argumentáciu; v ponímaní odvolateľa ide skôr len o svojvoľné „narábanie“ s predmetným právnym
inštitútom na vyjadrenie (jeho) subjektívneho pocitu. Pokiaľ k porušeniu princípu rovnosti zbraní malo
dôjsť tým, že súd oprávneného nevypočul, odvolací súd poznamenáva, že v konaní nebol vypočutý ani

povinný. Pritom rozhodnutie exekučného súdu, ktorým v obdobných prípadoch totožného oprávneného
zastavilexekúciuvedenúnapodkladeexekučnéhotitulu-rozhodcovskéhorozsudku,navydaniektorého
nemal rozhodcovský súd pre neplatnosť rozhodcovskej doložky právomoc, nepredstavuje „nóvum“
v judikačnej činnosti minimálne okresných súdov v obvode tunajšieho súdu. Oprávnenému zároveň
zostala plne zachovaná zákonná možnosť namietať nesprávnosť záverov exekučného súdu ako súdu

prvého stupňa a možnosť ich prieskumu súdom vyššej inštancie, čoho dôkazom je aktuálne odvolacie
konanie.
20.Tým je vyvrátená i námietka údajného porušenia princípu kontradiktórnosti (resp. dvojinštančnosti)
súdneho konania. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a neoboznámenie so
stanoviskom o nekalosti zmluvnej podmienky je zhojené možnosťou oprávneného vyjadriť (čo odvolateľ

využil) v opravnom prostriedku námietky ku skutkovým zisteniam a právnym záverom exekučného súdu
(bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 ECdo 25/2014, 6 CoE 15/2014). Taktiež Ústavný
súd SR dospel v zjednocujúcom stanovisku vydanom pod PLz. ÚS 1/2014 z 7.5.2014 k záveru, že
pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému súdom reálne poskytnutá
možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho prieskumu (predovšetkým pokiaľ ide o iné listiny než vyplýva

z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) v odvolacom konaní. Opačný záver by odporoval zásade efektivity
konania a bol by v rozpore s princípom racionality ako základným princípom právneho štátu.
21. Závery Ústavného súdu SR (sp. zn. II. ÚS 499/2012), ktoré odvolateľ prezentuje v súvislosti s
námietkou možnosti odňatia konať pred súdom, sa týkajú odlišnej procesnej situácie, preto nie sú
v súdenej veci bezprostredne aplikovateľné. Základom označeného rozhodnutia je situácia, kedy sa

exekučný súd neobmedzil na skúmanie obsahu oprávneným predloženého exekučného titulu, ale nad
jeho rámec si z vlastnej iniciatívy vyžiadal od súdneho exekútora (teda nie od samotného oprávneného)
poistnú zmluvu, vrátane všeobecných poistných podmienok. Následne týmito listinami vykonal
dokazovanie, vo vzťahu k výsledkom ktorého (dokazovania) neumožnil oprávnenému relevantne sa
vyjadriť. V konkrétnostiach súdenej veci je nutné zdôrazniť, že sám oprávnený (prostredníctvom

súdneho exekútora) predložil rozhodcovský rozsudok ako i úverovú zmluvu, spolu s „Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru“. Exekučný súd teda neposudzoval žiadne iné písomnosti (dôkazy) než
tie, ktoré k návrhu pripojil oprávnený. Nadväzne pre oprávneného nemohlo byť uznesenie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prekvapivé; osobitne, ak
vystupuje v množstve obdobných vecí a rozhodovacia činnosť exekučných súdov (minimálne v obvode

Krajského súdu v Žiline) v otázkach rozhodcovských doložiek je konštantná - zhodná so závermi v
prejednávanom prípade.
22.Zmätočnou je odvolacia námietka o povinnosti exekučného súdu nariadiť pojednávanie, keďže
rozhodoval v čase, kedy takáto povinnosť objektívne neexistovala.23.Pokiaľ odvolateľ namieta porušenie právnej istoty, resp. princípu legitímnych očakávaní, odvolací súd
poznamenáva,žeprincípprávnejistotynepredstavujepovinnosťsúdurozhodnúťvzmyslestranousporu
vybraných rozhodnutí, nepredstavujúcich navyše väčšinovú rozhodovaciu prax súdov. Taktiež kategóriu

„legitímnych“ nespĺňajú očakávania úspešnosti nároku uplatňovaného v rozpore s právnym poriadkom,
t.j. na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

24. Odhliadnuc od doteraz konštatovaného, dôvodom postačujúcim (bez ďalšieho) pre potvrdenie
napadnutého rozhodnutia by bola aj len okolnosť principiálnej viazanosti odvolacieho súdu

dôvodmi vymedzenými odvolateľom v predloženom opravnom prostriedku. Z obsahu predostretého
formulárového odvolania je totiž zrejmé, že je len sumarizáciou argumentácií oprávneného vo vzťahu k
rozhodovacej činnosti súdov SR bez konkrétnej reakcie/protiargumentácie na špecifické závery, ktoré
viedli súd prvej inštancie k zastaveniu exekúcie v súdenej veci, t.j. samostatný charakter rozhodcovskej
zmluvy/doložky a tým daný/vyvolaný nedostatok jej požadovanej písomnej formy. Zároveň (ako ďalší
dôkaz formulárového odvolania) odvolateľ rozsiahlo polemizuje so závermi (poplatky za upomienky, ne/

primeranosť úroku z omeškania), ktoré vôbec neboli predmetom posudzovania zo strany exekučného
súdu.

25.Ako neopodstatnený napokon odvolací súd zamietol aj návrh oprávneného na predloženie návrhu
Ústavnému súdu SR na konanie o súlade právnych predpisov a na prerušenie konania. Z ustanovenia §

58 ods. 1 EP vyplýva povinnosť exekučného súdu v ktoromkoľvek štádiu exekúcie z úradnej povinnosti
zisťovať, či (nie) sú dané dôvody jej zastavenia podľa § 57 ods. 1, 2 EP. Táto prieskumná činnosť
exekučného súdu je jednou zo základných charakteristík exekúcií a práve ona prispieva k princípu
právnej istoty, aby nútený výkon práva nebol svojvoľne zneužívaný či už zo strany veriteľov/oprávnených
alebo zo strany súdnych exekútorov. Predmetný výklad zaujal i samotný Ústavný súd SR (napr.

uznesenie sp. zn. II. ÚS 165/2011 z 20.4.2011).

26.Na základe konštatovaného odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu I. stupňa v otázke zastavenia
exekúcie ako vecne správne, keďže zodpovedá nielen výslovnej vnútroštátnej právnej úprave -
Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z., ale v plnom rozsahu rešpektuje aj judikatúru Súdneho

dvora EÚ.

27. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu
vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Povinnému však v súvislosti s

predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom
nepriznal nárok náhradu trov žiadnemu z účastníkov dotknutého konania.

28.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.