Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/444/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614206221
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1614206221.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: RadioLAN, s.r.o., so
sídlom Kuklovská 9, Bratislava, IČO: 35892641, zastúpeného: Advokátska kancelária SOLICITOR SK,
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 18, Bratislava, proti žalovanému: L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX,
W., o zaplatenie 360,29 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Malacky zo dňa 3.5.2016, č.k. 6C/141/2015 - 38, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania
z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
161,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 56 eur od

28.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 105,29 eur od 11.9.2012 do zaplatenia titulom dlhu žalovaného zo
Zmluvy o internetovom pripojení uzavretej medzi stranami sporu, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku žalobu ohľadom uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
199 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 22.1.2013 do zaplatenia zamietol a
žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak postupom podľa § 115a zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom
do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania vzhľadom na drobný charakter sporu
právne vec posúdiac poukazom na ust. § 43 , § 42 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách, § 52, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods.1, § 545a zák.č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Obč. zákonník“), keď na základe výsledkov vykonaného
dokazovania zistil, že dňa 16.8.2012 strany sporu uzatvorili Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXX, na

základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému služby internetového pripojenia a dátového
spojenia a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu služieb podľa platnej tarify poskytovateľa.
Uviedol, že z Objednávky služby - K. Y. vyplýva, že doba viazanosti bola dohodnutá
na 24 mesiacov s dátumom pripojenia dňa 17.8.2012 s mesačným poplatkom 7,90 eur. Žalovanému
boli za poskytnuté služby vystavené faktúry v celkovej sume 161,29 eur ( faktúra č. XXXXXXXX zo dňa
20.8.2012 na sumu 56 eur splatná dňa 27.8.2012, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 31.8.2012 na sumu

105,29 eur, splatná dňa 10.9.2012). Keďže žalovaný uvedené faktúry neuhradil, súd prvej inštancie ho
zaviazal k zaplateniu sumy 161,29 eur spolu s úrokom z omeškania, pri ktorom zohľadnil, že žalovaný
je so zaplatením označených faktúr v omeškaní. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199
eur s príslušenstvom vyfakturovanej žalovanému faktúrou č. XXXXXXXX súd prvej inštancie zamietol
konštatujúc,ženárokovanásuma predstavujesankciuporušenímhociktorejpovinnostivbode8Zmluvy,
alebo v čl. IX bod 2, alebo v čl. X písm. a/ až c/ Všeobecných zmluvných podmienok žalobcu (ďalej

„VZP“). Konštatoval, že v danom prípade porušenie konkrétnej povinnosti žalovaným žalobca žiadnymspôsobom nepreukázal a naviac, zo VZP platných od 1.8.2012 zistil, že tieto neobsahujú ustanovenie
čl. IX a čl.X, na ktoré sa zmluva o pripojení odvoláva.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods.2 O.s.p. v spojení s §
151 ods.1 O.s.p. zohľadňujúc, že žalovaný návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal a z obsahu
spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú.

4. Proti zamietajúcemu výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací

súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
S argumentáciou použitou súdom prvej inštancie vo vzťahu k zmluvnej pokute vo výške 199 eur
s príslušenstvom nesúhlasil, keďže z predmetného sporu je zrejmé, že žalovaný porušil konkrétnu
zmluvnú povinnosť, a to povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytnutú službu. Nakoľko žalovaný
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dní splatnosti, využil žalobca svoje právo a ukončil
s ním zmluvný vzťah. Súd prvej inštancie si podľa jeho názoru v odôvodnení rozhodnutia protirečí, keď

na str. 4 rozsudku zároveň uvádza, že „súd mal preukázané, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti,
nakoľko neuhradil vyššie špecifikované faktúry, celkovo neuhradené v sume 161,29 eur, preto ho súd
na úhradu tejto sumy zaviazal“. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že zo VZP platných od 1.8.2012 zistil,
že tieto neobsahujú ustanovenie, a to čl. IX a čl. X, na ktoré sa zmluva odvoláva, odvolateľ konštatoval,
že táto chyba v písaní nemôže automaticky zakladať zamietnutie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Zmluvný odkaz na povinnosti uvedené v ust. čl. IX a čl. X je uvedený exemplifikatívne a príkladmo -
využitím slova najmä, preto uvedenú chybu v písaní nemožno vykladať reštriktívne. Zmluvné povinnosti
žalovaného sú uvedené v rôznych zmluvných dokumentoch, a to napr. v zmluve o pripojení, objednávke
služby, VZP a pod. pričom je nesporné, že žalovaný mal o nich detailnú vedomosť. Podľa názoru
odvolateľa zmluvnápokutavovýške199eur, predstavujúcasankciuzaporušeniepovinnostižalovaným

za to, že jeho zavinením došlo k ukončeniu zmluvy o pripojení uzavretej s viazanosťou 24 mesiacov
(dojednanej kvôli odvolateľom poskytnutým benefitom, t.j. zníženému mesačnému poplatku z 9,90 eur
na 7,90 eur, zriadeniu služby inak spoplatnenej sumou 99 eur zadarmo, poskytnutému wifi reutera do
bezplatného užívania), nie je neprimeraná. Zmluvná pokuta bola dojednaná platne, jej výška objektívne
nevyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, keď odvolateľom poskytované

benefity mali byť kompenzované predpokladaným ekonomickým výnosom, ktorý by dosiahol pri riadnom
plnení povinnosti zo strany žalovaného počas celej dohodnutej doby viazanosti. Žalovaný pritom
úmyselne a vedome porušil zmluvné povinnosti, keď bol dlhodobo v omeškaní s úhradou ceny za
poskytnuté služby.

5. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie alebo nariadenie pojednávania by si vyžadoval dôležitý verejný záujem
zohľadňujúc okamžitú aplikabilitu ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 470 ods.1,2 C.s.p.).
Odvolaciemu prieskumu podrobil odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým
bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75% ročne od 22.1.2013 do zaplatenia.

7. Ako prvoradé poznamenáva, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že

majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie bola rámcovo upravená v §
157 ods. 2 O. s. p., pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutieouplatnenejžalobe.Právonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutianeznamená,žesúd
musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). V tejto súvislosti treba

upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté
stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania
v zmysle 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenierozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku“.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že vo vzťahu k prijatému zamietajúcemu výroku, ktorý bol
podrobený odvolaciemu prieskumu, sa v danej veci jedná o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí
ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016, ktorý je dôvodom pre uplatnenie
(ako výnimky) druhej vety citovaného stanoviska analogicky aplikovaného na podmienky odvolacieho

konania. V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len veľmi stručne
uviedol podrobne zistený skutkový stav, v rozhodnutí citoval právne predpisy vzťahujúce sa na daný
hmotnoprávny vzťah, avšak vo vzťahu k prijatým právnym záverom tieto náležite nevysvetlil spôsobom,
z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či i napriek
citovaným predpisom daný vzťah súd prvej inštancie posúdil ako vzťah spotrebiteľský s následkami
z toho plynúcimi a naviac, jeho skutkové tvrdenia v použitom stručnom odôvodnení rozhodnutia sú

vzájomne rozporné (na str. 4 ods. 2 konštatuje neplnenie zmluvných povinností žalovaným , pre ktoré
žalobe čiastočne vyhovel a zároveň na str. 4 ods. 3 zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie zmluvnej
pokuty s príslušenstvom odôvodňuje tým, že porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti žalovaným
žalobca nepreukázal). Uvedené znamená, že odvolací súd nevedel vo vzťahu k nezodpovedajúcemu
odôvodneniu rozhodnutia vzťahujúcemu sa k zamietajúcemu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie

posúdiť odôvodnenosť odvolacích námietok uvedených žalobcom.

9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd bez ďalšieho rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 199 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 22.1.2013 do zaplatenia

podľa § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. (vrátane závislého výroku o trovách konania) zrušil a vec v rozsahu
zrušenia podľa § 391 ods.1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri
ďalšom prejednaní veci opätovne skúmať a posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu v časti o zaplatenie
zmluvnej pokuty v sume 199 eur spolu s príslušenstvom, opätovne o zostávajúcom nároku rozhodnúť
a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a

jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení
nároku, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvej
inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

10. Uvedené nebráni odvolaciemu súdu k zostávajúcemu predmetu konania dať do pozornosti súdu
prvej inštancie, že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 ods.1,2 Občianskeho zákonníka).
Podstatným znakom dojednania o zmluvnej pokute musí byť jej určitosť a zrozumiteľnosť, ktorú súd
prvej inštancie, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia nehodnotil v kontexte všeobecných zákonných
ustanovení o právnych úkonoch (§ 37 a nasl. Občianskeho zákonníka). V danom prípade je
nepochybné, že medzi stranami uzavretú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako zmluvu

spotrebiteľskú a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené znamená,
že na právny vzťah založený posudzovanou zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách uvedených ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ktoré súd prvej inštancie síce v napadnutom rozhodnutí uviedol,

ale v odôvodnení žiadnym spôsobom nevysvetlil a nekonkretizoval ich aplikáciu na daný prípad) a
platnosť dojednania o zmluvnej pokute posudzovať i z hľadiska jeho prijateľnosti v spotrebiteľskom
zmluvnom vzťahu. Žalobca v danom prípade právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
žespotrebiteľobsahzmluvy,atedaidojednanieozmluvnejpokutepodstatnýmspôsobomneovplyvňuje.

Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Pokiaľide o spotrebiteľský vzťah, musí dohodnutá zmluvná pokuta obstáť v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok zo zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkony, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so

zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru
odvolacieho súdu, v spotrebiteľskej veci by vo všeobecnosti pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ.
Absencia reciprocity sankcií na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka
zmluvy. Uvedené odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie z dôvodu, že z listinných

dokladov obsiahnutých v spise v čase rozhodovania odvolacieho súdu, nie je žalobca ako dodávateľ
nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane.
Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje
tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v
konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to,
že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška

dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal,
alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Odvolací súd napokon zdôrazňuje i to, že v prípade,
ak je zmluvná pokuta dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a je neprimerane vysoká, je
sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka čo
znamená, že v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené

v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká a znižovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu nie je možné.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).