Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214201827
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2214201827.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,

a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, právne zast.: Advokátska kancelária
Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanému: Y. X., B.. XX.XX.XXXX, X. D. T. X,
P. T., Z..: G. X., B..XX.XX.XXXX, X. D. T. X, P. T., o zaplatenie 2.743,95 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.417,16
eura od 17.02.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti zostávajúceho nároku žalobcu súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.02.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
2.743,95 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že 08.06.2011
uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému
úver 1.700,- eura. Žalovaný sa zaviazal vrátiť tento úver v mesačných splátkach, ktoré však nesplatil.
Dňa 27.02.2012 žalobca úver zosplatnil. Ku dňu podania žaloby žalovaná suma predstavuje 2.743,95
eura a pozostáva z istiny 1.668,33 eura, úroku do zosplatnenia 204,27 eura, dlžného poistného 4,80

eura, sankčných úrokov z omeškania od 14.3.2012 do podania žaloby vo výške 318,51 eur, zmluvných
pokút od zosplatnenia vo výške 548,04 eur a úrokov z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy
1.877,40 eur od 5.2.2014 do zaplatenia.
2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk 06.06.2014, sa k nej nevyjadril.

3. Súd na pojednávaní dňa 19.12.2014 rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom sp. zn. 15C/76/2014-43,
ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.417,16 eura z titulu splatenia istiny

úveru do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o zvyšnej časti uplatneného
nároku (1.326,79 eura a úroky z omeškania), ako aj o trovách konania súd rozhodne v konečnom
rozsudku. V tejto časti súd zároveň prerušil konanie až do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
predbežnej otázke položenej súdom v inom konaní uznesením č.k. 15C/62/2014-42. Súd tento čiastočný
rozsudok vydal po vykonaní dokazovania vo veci, z ktorého zistil, že žalobca je právnická osoba,
ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný nie je
podnikateľom, resp. v prerokúvanej veci nevystupuje ako podnikateľ. Žalobca 08.06.2011 a žalovaný

13.06.2011 podpísali listinu označenú ako „Úverová zmluva“ resp. „Návrh na uzatvorenie úverovej
zmluvy“ Č.. XXXXXXXXXXXXXX na formulári žalovaného. V časti „Úver“ tejto listiny boli uvedené
základné parametre úveru, ktorý mal žalovaný poskytnúť žalobcovi, a to že ide o bezúčelový úver v
celkovej výške 1.700,- eura splatný v 60 mesačných splátkach po 64,28 eura (aj s poistením, celkovobez poistenia 3.784,80 eura) s ročnou úrokovou sadzbou 36,67 %. Ďalej táto časť obsahuje určenie
RPMN, priemernej RPMN, ako aj údaj, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia
úveru (resp. ak daný mesiac neobsahuje príslušný deň, je splatná v posledný deň kalendárneho mesiaca

po poskytnutí úveru), potom vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, a to vždy bankovým prevodom.
Lehota splatnosti úveru je „60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Úver
mal byť poskytnutý bezhotovostne. Ďalej je v zmluve dohodnutý tzv. balíček poistenia Štandard za 1,20
eura mesačne. Tesne nad podpisom zmluvným strán je predtlačený text, že »Neoddeliteľnou súčasťou
tejto Úverovej zmluvy (ďalej iba „ÚZ“) sú Úverové podmienky (ďalej iba „ÚP“) spoločnosti Home Credit

Slovakia, a.s. (ďalej iba „Spoločnosť“). Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že prevzal
ÚP s kódom ISH 111, je s nimi oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje
ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. ...« Žalovaný žalobcom
poskytnutý úver riadne nesplácal, prvú splátku zaplatil až 25. augusta 2011 v sume 136,56 eura a dňa
27.09.2011 zaplatil sumu 64,28 eura, pričom ďalšie splátky nezaplatil, preto žalobca listom z 27.02.2012
označeným ako „Výzva k splateniu celého úveru“ vyzval žalovaného k splateniu celého úveru do 15 dní

od odoslania výzvy. List bol žalovanému odoslaný 01.03.2012. Po tomto dátume žalovaný zaplatil ešte
82,- eura dňa 25.05.2012. Ďalšie platby žalovaný nezaplatil.

4. Súd na základe takto vykonaného dokazovania vec právne posúdil tak, že žalobca sa
domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky

a žalovaný sa zaviazal vrátiť ich a zaplatiť dohodnutý úrok v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval tento úver v rámci svojho podnikania a
žalovaný ho neprijímal na takéto účely, účastníci spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2
písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 08.06.2011, a táto úverová zmluva je zároveň

zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je
spotrebiteľským úverom (§ 1 ods. 2 cit. zákona). Keďže v prerokúvanej veci bolo zistené, že žalovanému
bol poskytnutý úver v sume 1.700,- eura a žalovaný splatil celkovo 282,84 eura, súd mal za to, že aj
keby sa úverová zmluva medzi žalobcom a žalovaným považovala za bezúročnú a bez poplatkov podľa
§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., nemalo by to vplyv na povinnosť žalovaného vrátiť sumu 1.700,-

eura, zníženú o už vykonané platby. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že je nevyhnutné žalovaného
zaviazať na zaplatenie 1.417,16 eura (1.700 eura - 282,84 eura) čiastočným rozsudkom. Okrem toho
súd posudzoval, či ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.) by bol dlh žalovaného splatný
aspoň v tejto výške. Súd poukázal na to, že podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (v znení
účinnom k 08.06.2011) mohol žalobca dlh žalovaného zosplatniť až potom, čo ho na riziko využitia tohto

práva upozornil 15 dní vopred. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že žalobca k zosplatneniu
pristúpil k 27.02.2012, hoci k tomuto dátumu ešte len odosielal žalovanému výzvu na
splatenie dlhu. Žalobca tak nateraz nepreukázal, že by boli splnené podmienky upravené v citovanom
ustanovení na zosplatnenie celého úveru. Z obsahu úverovej zmluvy však vyplýva, že ku dňu vyhlásenia
čiastočného rozsudku (19.12.2014) by bolo splatných celkovo 41 resp. 42 splátok po 64,28 eura, teda

suma prevyšujúca splatnú istinu. Preto mohlo byť žalobe podľa § 152 ods. 2 O.s.p. čiastočne vyhovené
rozsudkom sp. zn. 15C/76/2014-43.

5. Súd zároveň v čiastočnom rozsudku argumentoval, že pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona predpisuje okrem iného, že musí obsahovať výšku, počet

a termíny splátok istiny. V úverovej zmluve z 13.06.2011 medzi žalobcom a žalovaným sú tieto
náležitostiobsiahnutéčiastočnevtexteúverovejzmluvy,čiastočne lenvšeobecnevtexteúverových
podmienok, ktoré čiastočne určujú obsah zmluvy (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ak by súd
dospel k záveru, že úverová zmluva z 13.06.2011 nespĺňa náležitosti § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.,
považovala by sa podľa § 11 ods. 1 za bezúročnú a bez poplatkov. Následne, v závislosti od posúdenia,

či úverová zmluva upravuje riadne a v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. splatnosť splátok, bude
možné posúdiť, či vôbec a od kedy má žalobca právo na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu.

6. Súdny dvor Európskej únie dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 vyniesol rozsudok, ktorý bol tunajšiemu
súdu v inom konaní doručený dňa 14.11.2016. Z uvedeného dôvodu súd pokračoval v konaní, nakoľko

dôvod jeho prerušenia odpadol.

7. Súd nariadil na deň 31.05.2017 ďalšie pojednávanie vo veci, ktoré vykonal bez účasti žalobcu,
resp. jeho právneho zástupcu, ktorý mal predvolanie na toto pojednávanie riadne a včas vykázané,avšak ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, o jeho odročenie nepožiadal a súhlasil s rozhodnutím
súdu v neprítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Na tomto pojednávaní bola stranám
sporu poskytnutá možnosť vyjadriť sa k predbežnému právnemu posúdeniu veci s tým, že súd zmluvu

uzavretú medzi stranami sporu dňa 13.06.2011 právne posudzuje podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, a to predovšetkým z hľadiska jej náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a
k) tohto zákona, ako aj na základe príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách vrátane jeho § 53 ods. 8. Názor súdu, že žalobca v konaní nepreukázal, že by boli splnené
podmienky upravené v § 53 ods. 8 OZ na zosplatnenie celého úveru zároveň vyplýva aj z vydaného

čiastočného rozsudku súdu.

8. Vykonaním ďalšieho dokazovania vo veci listinami nachádzajúcimi sa v spise (podľa zoznamu na
č.l. 91), a to vo vzťahu k zostávajúcej časti nároku žalobcu (nad rozsah priznanej istiny čiastočným
rozsudkom), súd zistil skutkový stav tak ako je opísaný vyššie s tým, že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, jej

neoddeliteľnou súčasťou boli úverové zmluvné podmienky, pričom žalovaný mal uhradiť poskytnutú
sumu v 60 splátkach s ročnou úrokovou sadzbou 36,67 %, RPMN od 43,5 % do 45,9 %, priemerná
hodnota RPMN bola 17,62 %, termíny splatnosti splátok neboli uvedené v zmluve a lehota splatnosti
60 mesiacov bola stanovená po poskytnutí úveru a do 15. dňa v poslednom mesiaci. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere zo dňa

13.06.2011 Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške
1.700,- eura, pričom úverová zmluva, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere
upravenou v ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. zák.“).
Táto zmluva patrí v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre
ktoré je daná pôsobnosť Obch. zák. bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaný uzavrel predmetnú

zmluvu ako spotrebiteľ, keďže žalobca pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ -
veriteľ zameraný na poskytovanie bankových, investičných a iných služieb, ktoré dodával i fyzickým
osobám s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti
a peňažné prostriedky neprijímal na takéto účely, preto na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v
listinách, tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

9. Súd preto vec právne posudzoval predovšetkým podľa ust. § 52 a § 53 OZ, ako aj podľa ust. §
9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“).

10. S účinnosťou od 01.07.2016 súd ďalej v konaní postupoval podľa nového procesného predpisu,
ktorým je zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a to s poukazom na ust.
§ 470 ods. 1 tohto zákona, v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú

s nesplnením jeho záväzku,

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny
vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

11. Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. S.-XX/XX z 09.11.2016 okrem iného vyplýva,
že Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/ES z 23.

apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady XX/XXX/EHS v spojení s
článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10
ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Článok 10 ods.
2 písm. h/ smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere

uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

12. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva, ktorú uzavrel žalobca so
žalovaným, má písomnú formu na účely zákona č. 129/2010 Z. z., avšak zmluva neobsahuje všetky

zákonom predpísané náležitosti tak ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, a to ani s poukazom na citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci S.-XX/
XX. Podľa názoru súdu pritom nie je podmienkou považovania spotrebiteľského úveru za bezúročný
a bez poplatkov kumulatívne splnenie podmienok uvedených v § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č.
129/2010 Z. z.. Poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere nemá písomnú formu (§ 11 ods. 1 písm. a)), a aj keď zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.13. Súd podrobil predmetnú zmluvu kontrole prijateľnosti jej zmluvných podmienok a zistil, že zmluva
neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch - ročnú percentuálnu
mieru nákladov. Úverová zmluva neobsahuje presne vyjadrenú výšku RPMN, keďže táto je v zmluve

vyjadrená rozsahom „od 43,5 % do 45,9 %“, s poznámkou, že klient súhlasí s
tým, že presnú výšku RPMN mu oznámi spoločnosť po poskytnutí úveru a že presná hodnota RPMN
závisí na dni poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu takto uvedenú RPMN nemožno považovať za
RPMN vyjadrenú v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Pritom ročná percentuálna miera
nákladov je aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ dôležitým údajom pri rozhodovaní spotrebiteľa,

podľa ktorého posudzuje jednak rôzne ponuky úverov, jednak rozsah svojho záväzku (pozri uznesenie
C-76/10, Pohotovosť proti Korčkovskej). Absencia tejto náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o
spotrebiteľskýchúverochmázanásledok,žeposkytnutýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,
pričom podľa názoru súdu je potrebné takúto sankciu považovať za primeranú aj v zmysle záverov
rozsudku Súdneho dvora EÚ S.-XX/XX. Súd tu poznamenáva, že časť II prílohy č. 2 cit. zákona obsahuje
viacero predpokladov, za ktorých sa má RPMN vyčísliť aj pri úveroch, pri ktorých presný dátum jeho

poskytnutia nie je uvedený. Z toho teda vyplýva, že zákonodarca si bol vedomý ťažkostí, ktoré vznikajú
pri vyčíslení RPMN pri úveroch čerpaných vo vopred neurčený deň. Napriek tomu však požiadavku na
jej uvedenie v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. ustanovil, pričom zároveň v uvedenej prílohe
upravil postupy na prekonanie týchto ťažkostí. Z uvedeného dôvodu považoval súd poznámku v zmluve
o nemožnosti určenia presnej RPMN za nesprávnu.

14. Súd ďalej zistil, že zmluva neobsahuje ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch - termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z obsahu zmluvy nemožno
určiť termín splatnosti už prvej splátky. Podľa údajov vyplývajúcich zo zmluvy, že: „Prvá splátka je
splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí

úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto
kalendárnom mesiaci“, ako aj z hlavy 4. § 1 Úverových zmluvných podmienok žalobcu (ÚP): „Úver je
klientovi poskytnutý v okamihu prijatia finančnej čiastky v hotovosti v danej výške alebo tretím dňom odo
dňa odoslania predmetnej čiastky z účtu spoločnosti na bankový účet určený klientom za týmto účelom
v ÚZ.“ bežný spotrebiteľ nemôže byť schopný určiť, kedy je prvá splátka splatná, lebo nemá vedomosť,

kedy boli prostriedky zo strany dodávateľa odoslané na jeho účet. Potom nemožno určiť ani splatnosť
ďalších splátok, ktoré sú splatné vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym
mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.

15. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v zmluve absentuje aj náležitosť podľa § 9 ods.

2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže v
zmluve je uvedená len „lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15.
dňa v poslednom mesiaci“. Žalobca ako veriteľ bol povinný špecifikovať konečnú splatnosť konkrétnym
dátumom, pretože spotrebiteľ už pri podpise zmluvy musí byť informovaný, v akých termínoch, po akú
dobu v akej výške je povinný plniť si povinnosti splácať úver. Preto bolo nutné, aby dodávateľ v zmluve

presne časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, a to na základe dátumu poskytnutia
úveru spotrebiteľovi, splatnosti prvej splátky, frekvencie, výšky a počtu splátok. Avšak ako už bolo vyššie
uvedené, v danom prípade podľa názoru súdu nie je jednoznačne určený termín splatnosti už prvej
splátky.

16. Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia, a. s., proti W. X. vo veci S.-
XX/XX síce vyplýva, že čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať okrem iného v
tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s
istotou identifikovať dátumy týchto splátok a že Čl. 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice stanovuje, že zmluva

o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, a prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia (viď bod 50 a bod 52 rozsudku S.-XX/XX), avšak z údajov v predmetnej
úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.06.2011, a to z bodu 40 (,,počet splátok 60“) a z bodu
48 ,,lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“ bežný

spotrebiteľ nemôže presne zistiť, kedy bol úver poskytnutý. Cieľom ustanovenia čl. 10 ods. 2 písm. h)
smernice 2008/48 je zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorom je splatná každá splátka úveru (bod
48 rozsudku), a teda, kedy je splatná aj prvá splátka poskytnutého úveru. V dôsledku toho je tento cieľ
splnený, ak podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumytýchto splátok (bod 49 rozsudku S.-XX/XX). Nakoľko v prejednávanej veci nebolo možné určiť termín
splatnosti už prvej splátky, vyššie uvedená podmienka v tejto veci nie je splnená, keďže nie je možné
s istotou dátumy splátok identifikovať.

17. Vzhľadom k tomu, že v zmluve absentovali náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona
č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, táto skutočnosť v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) uvedeného
zákona spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z toho dôvodu súd
žalobu v časti požadovaných zmluvných úrokov do času zosplatnenia vo výške 204,27 eur a poplatkov,

t.j. poplatku za poistenie (dlžné vo výške 4,80 eur) zamietol (súčasť výroku II). Žalovaný čerpal
úver vo výške 1.700,- eur, pričom z výpisu čerpania splátok vyplýva, že uhradil 282,84 eur. Keďže súd
považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi patrí len nárok na zaplatenie dlžnej istiny, ktorá
jej už bola priznaná čiastočným rozsudkom vo výške 1.417,16 eur (1.700 - 282,84). Na zvyšok istiny
(uplatnená istina do zosplatnenia a zosplatnená istina v celkovej výške 1.668,33 eur - priznaná istina
1.417,16 eur), uplatnený v žalobe, t.j. vo výške 251,17 eur tak žalobca nemá nárok, preto súd žalobu v

časti istiny prevyšujúcej priznanú čiastku istiny v čiastočnom rozsudku zamietol (súčasť výroku II).

18. Súd opätovne poukazuje na to, že podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k
08.06.2011) mohol žalobca dlh žalovaného zosplatniť až potom, čo ho na riziko využitia tohto práva
upozornil 15 dní vopred. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že žalobca k zosplatneniu

pristúpil k 27.02.2012, hoci k tomuto dátumu ešte len odosielal žalovanému výzvu na splatenie dlhu
a uskutočnenie výzvy zo strany žalobcu podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka min. 15 dní pred
zosplatnením nebolo nijakým spôsobom preukázané. Žalobca tak nepreukázal, že by boli splnené
podmienky upravené v citovanom ustanovení na zosplatnenie celého úveru. Nakoľko v danom prípade
nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, pričom na základe podkladov predložených v konaní žalobcom

nie je možné určiť, aká časť každej jednotlivej splátky sa mala použiť na splátku istiny a aká jej časť
mala splácať bežné úroky a poplatky, a to po celú dobu do konečnej splatnosti úveru (nebol žalobcom
predložený taký splátkový kalendár, ani amortizačná tabuľka), nebolo možné žalobcovi priznať vyčíslené
úroky z omeškania, ani zmluvné pokuty, ktoré boli počítané od dátumu, kedy podľa názoru žalobcu mal
byť úver zosplatnený, a ktoré by žalobcovi z dôvodu už vyslovenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru a neplatného zosplatnenia úveru mohli patriť (popri splnení aj iných podmienok) len z tých častí
jednotlivých splátok, ktoré sa mali použiť na splátku istiny, a to samostatne odo dňa nasledujúceho
po splatnosti každej jednotlivej splátky do nadobudnutia vykonateľnosti čiastočného rozsudku vo veci,
čo však v danom prípade objektívne nebolo možné vyrátať. Súd však poznamenáva, že v prípade
posudzovania opodstatnenosti nároku žalobcu na uplatnenú zmluvnú pokutu by bolo potrebné zároveň

prihliadnuť aj na to, či nejde o také ustanovenie ÚZP žalobcu, ktoré podľa § 53 ods 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu (v danom prípade popri úrokoch z omeškania) ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

19. Vzhľadom na uvedené preto súd žalobcovi priznal len úrok z omeškania z dlžnej istiny priznanej
mu v čiastočnom rozsudku od vykonateľnosti tohto rozsudku, keďže tu mal súd presne určenú výšku,
ako aj splatnosť nezaplatenej istiny s tým, že pokiaľ sa žalovaný dostane so zaplatením tejto istiny do
omeškania, a teda ju dobrovoľne neuhradil do troch dní od právoplatnosti čiastočného rozsudku, z tohto
priznaného nároku prislúchajú žalobcovi aj úroky z omeškania, a to od 17.2.2015 do zaplatenia tejto

istiny. Z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1.417,16
eur od 17.02.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku v zákonnej výške
určenej podľa predpisov občianskeho práva odo dňa 17.2.2015 vo výške 8,05 % ročne (výrok I), a teda
nie v žalobcom požadovanej výške 8,76 % ročne (0,024 % denne), pričom žalobu v časti nároku na
úroky z omeškania od 05.02.2014 v rozsahu tohto rozdielu a tiež v rozsahu rozdielu sumy 1.877,40

eur a čiastočným rozsudkom priznanej istiny 1.417,16 eur, ako aj nároku na vyčíslené sankčné úroky
z omeškania od 14.3.2012 do podania žaloby vo výške 318,51 eur a vyčíslenú zmluvnú pokutu od
zosplatnenia vo výške 548,04 eur zamietol (súčasť výroku II).

20.Nazákladevšetkýchuvedenýchskutočnostísúdrozhodoltak,akojevovýrokochrozsudkuuvedené.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol (výrok III) podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 2 CSP, pričom žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konečnom
dôsledku boli strany sporu v takmer rovnakej miere úspešní a aj neúspešní.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).