Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8106221530
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8106221530.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: S.. F. J., R.. X.X.XXXX, H. XX,
080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná
27, proti žalovanému: F. N., R.. X.X.XXXX, D. F. Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom,
advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, o zaplatenie príslušenstva, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.4.2016 č.k. 16C/309/2007 - 328 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 10.212,50 Eur od 24.3.2008 do zaplatenia a to v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania
súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 11.10.2012, č.k.
XXC/XXX/XXXX-XXX, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.212,50 Eur spolu s 9 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 10.212,50 Eur od 24.3.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania za
zaplatené súdne poplatky vo výške 1.225 Eur. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 28.11.2013, č.k.
XCo/XXX/XXXX,potvrdilrozsudokvovýrokuopovinnostižalovanéhozaplatiťžalobcovisumu10.212,50
Eur a zrušil rozsudok vo výroku oporu povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 10.212,50 Eur od 24.3.2008 do zaplatenia a súvisiaceho výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v nesprávnej výške. Vychádzajúc zo záveru súdu o splatnosti

nároku žalobcu ku dňu 2.8.2005 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 3 % (§ 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z.), takže priznaný úrok z omeškania vo výške 9 % je neopodstatnený. Najvyšší súd SR
svojim uznesením zo dňa 8.10.2015, sp.zn. XCdo X/XXXX, dovolacie konanie o dovolaní žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.11.2013, sp.zn. XCo/XXX/XXXX zastavil. Žaloba
bola doručená súdu dňa 4.10.2006. Tunajší súd uznesením zo dňa 24.3.2011 pripustil zmenu petitu
žalobného návrhu jeho rozšírením o 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 10.212,50 Eur od 24.3.2008
do zaplatenia. Žalovaný na pojednávaní dňa 1.4.2016 vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil

tým, že nárok na zaplatenie úrokov z omeškania bol uplatnený na pojednávaní dňa 24.3.2011. Ak by
sa vychádzalo od splatnosti dohodnutej podielovej odmeny, t.j. od septembra 2003, resp. od splatnosti
faktúrypouplynutílehotyštrnástichdníodprevzatiafaktúryžalovaným,t.j.ododňa9.2.2004,takvoboch
týchto prípadoch už uplynula premlčacia lehota, nakoľko nárok na zaplatenie úrokov z omeškania boluplatnený až dňa 24.3.2011, teda po uplynutí 3- ročnej premlčacej lehoty. Nárok na úroky z omeškania
nie je nárokom, ktorý by bolo možné automaticky priznať. Tento nárok je potrebné si uplatniť a nakoľko
bol nárok uplatnený až v roku 2011, žalovaný má za to, že námietka premlčania je dôvodná. Ak by aj

súd dospel k záveru o dôvodnosti časti nároku žalobcu na úroky z omeškania, žalovaný namietal výšku
sadzby úrokov z omeškania, nakoľko v čase omeškania bola základná úroková sadzba NBS vo výške
3 % a v zmysle v tom čase platného právneho predpisu sa úrok z omeškania stanovoval vo výške 2-
násobku úrokovej sadzby stanovenej NBS. Okrem toho uviedol, že proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu
SR podal mimoriadne dovolanie a takisto ústavnú sťažnosť. Žalobkyňa na pojednávaní toho istého dňa

uviedla, že úroky z omeškania nie sú premlčané, nakoľko samotná listina nie je premlčaná.

3. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka, § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom.

4. Žalovaný s úhradou sumy 10.212,50 Eur žalobcovi mešká, je preto povinný za obdobie ako žalobca
žiadal, zaplatiť mu aj úrok z omeškania. Súd považuje nárok na úrok z omeškania samostatným právom
pri zachovaní jeho akcesority v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a zastáva názor, že právo
na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom nemusí byť
uplatnené za celé obdobie omeškania. Uplynutím už len jediného dňa v rozsahu jeho 24 hodín sa dlžník

môže dostať do omeškania nezaplatením istiny a už za tento deň môže veriteľ uplatniť svoje právo na
úrok z omeškania, ako aj za každý nasledujúci deň omeškania bez toho, aby bolo potrebné súčasne
uplatniť aj nárok na zaplatenie istiny ako hlavného záväzku. Úrok z omeškania vzniká v dôsledku
povinnosti dlžníka splniť záväzok, t.j. z povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní,
resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatnosti, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z

ktorej vzniká právo na úrok z omeškania za tento deň. Zároveň k rovnakému dňu porušenia povinnosti
začína plynúť premlčacia doba k takto vzniknutému právu z porušenia povinnosti k úroku z omeškania.
Porušením svojej povinnosti splniť záväzok, resp. povinnosť nebyť v omeškaní, dlžník vytvára pre seba
každý deň novú možnosť porušiť povinnosť splniť záväzok i nasledujúci deň. Trvanie omeškania je
preto potrebné chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok.

Úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe (v prejednávanej veci na
tunajšom súde v trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. Občianskeho zákonníka), z čoho vyplýva,
že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale, ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa
podania žaloby spätne (ostatné neskoršie sú premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej štvorročnej
premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania) a dňom, keď vznikne možnosť na účinné

vznesenie námietky premlčania voči istine. Tento interval je však vždy maximálne 4 roky bez jedného
dňa a každým uplynutým dňom sa o deň zmenšuje. (viď rozsudok NS SR sp.zn. 2 Obdo 36/2010 zo dňa
18.11.2011). V danom prípade žalovaný porušil svoju povinnosť zo zmluvy tým, že nezaplatil dohodnutú
sumu podielovej odmeny, pričom k porušeniu došlo až vtedy, keď sa dohodnutá podielová odmena stala
dôvodne žiadanou, t.j. právoplatne prisúdenou. Prisúdenou sa stala vtedy, keď rozhodnutie súdu vo

veci sp.zn. XXC/XXX/XXXX nadobudlo právoplatnosť. Z rozhodnutí vydaných v predmetnom konaní
vyplýva, že nedošlo k premlčaniu istiny pohľadávky vo výške 10.215,50 Eur, ktorá sa stala splatnou
dňa 2.8.2005. Od tohto dňa sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením odmeny za zastupovanie v
súdnom konaní, v dôsledku čoho mu vznikol záväzok platiť z tejto sumy úroky z omeškania, a zároveň
mu začala plynúť aj premlčacia doba k nároku na úrok z omeškania, ktorý vznikal za každý jednotlivý deň

omeškania žalovaného s úhradou dlhu. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil úroky z omeškania
na pojednávaní dňa 24.3.2011 počnúc dňom 24.3.2008, t.j. 3 roky spätne od ich uplatnenia. Ako bolo
už spomenuté vyššie nárok na zaplatenie úrokov z omeškania nemusí byť uplatnený za celé obdobie
omeškania. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania
vrozsahu,vakomsiichuplatnil,niejepremlčanýatedanámietkažalovanéhoniejedôvodná. Čosatýka

výšky úrokov z omeškania tak ku dňu 2.8.2005 platilo znenie § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej
Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K uvedenému
dňu bola diskontná sadzba stanovená vo výške 3 % a teda jej dvojnásobok činí 6 %. Z tohto dôvodu
súd zamietol nárok na úroky z omeškania v rozsahu prevyšujúcom sadzbu 6 % ročne. Podanie podnetu

generálnemu prokurátovi na podanie mimoriadneho dovolania samo o sebe neznamená, že generálny
prokurátor aj tomuto podnetu vyhovie a mimoriadne dovolanie aj podá. Rovnako podanie ústavnej
sťažnosti samo o sebe neznamená, že takáto sťažnosť aj bude úspešná. Na základe vyššie uvedenýchskutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto to rozsudku. O trovách konania súd
rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. v lehote tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd prvý výrok napadnutého rozsudku zmenil
tak, že žalobu v tejto časti zamietne. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Z ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 101 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
pokiaľ si veriteľ neuplatnil svoje právo v zákonom stanovenej dobe a dlžník vznesie na súd námietku

premlčania, nemôže súd veriteľovi premlčané právo priznať. Splatnosť pohľadávky žalobcu vo vzťahu,
kuktorejpredstavujúúrokyzomeškaniajejpríslušenstvonastalavseptembriroku2003,resp.vofebruári
roku 2004, pričom žalobca si svoje právo na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnil až dňa 24.3.2011,
po uplynutí premlčacej lehoty.

7. Žalovaný sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že právny nárok na

zaplatenie príslušenstva pohľadávky predstavuje samostatný ( hoci akcesorický) nárok a nemusí byť
uplatnený a súdom priznaný „ v celku“ , ale môže byť priznaný aj v časti (v danom prípade podľa súdu
v nepremlčanej časti).

8. Zodpovedajúci právny názor súdu prvej inštancie nevyplýva z ustanovenia žiadneho právneho

predpisu a z tohto dôvodu ho žalovaný nemôže akceptovať.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na to, že dôvody, ktoré uvádza žalovaný vo svojom odvolaní nie sú ničím novým,
sú iba opakovaním jeho tvrdení, s ktorými sa súd v priebehu dlhoročného sporu náležitým spôsobom

vyporiadal.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné.

13. V zmysle čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku právna istota je stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

14. Ak teda súd prvej inštancie svoj právny názor na otázku, či je právo na úrok z omeškania jediné
právo, ktoré podlieha premlčaniu ako celok, alebo je to súhrn práv, teda právo na zaplatenie jednotlivých

splátok, denne vznikajúcich sekundárnych práv, ktoré sa premlčujú samostatne, odôvodnil v súlade s
prezentovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo/39/2010 zo dňa
18.1.2011, nemožno tomuto postupu súdu prvej inštancie nič vyčítať.

15. Tento dlhodobo prevládajúci názor, že úroky z omeškania sa premlčujú samostatne vždy vo vzťahu

k jednotlivej dennej splátke a nezávisle od istiny je vyjadrený aj v odbornej literatúre (ŠŤEVČEK M. K.
GRAUSOVÁ Premlčanie úrokov z omeškania. Bulettin Slovenskej advokácie. 2010, roč. 16, č. 12, s.
17. ISSN 1335-1079.).

16. Za tohto stavu, keď odvolateľ vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie uvádza len to, že nevyplývajú

z ustanovenia žiadneho právneho predpisu, odvolací súd poukazujúc na ustálenú rozhodovaciu prax
Najvyšších súdnych autorít ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 319/1999, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo 36/2010), napadnutý rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil postupom podľa ustanovenia § 387 CSP.17. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 a § 262 ods. 1 a ods. 2

CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).