Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Slávka Zborovjanová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/345/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815206659
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815206659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5,
IČO: 36 613 843, proti žalovanému Š. P., E.. XX.X.XXXX, B. K., E. XXX, o zaplatenie 1 882,94 € s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C/211/2015-47 z 8.4.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v jeho zamietavej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 197,81 € spolu
s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,00 % od 2.7.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v
rozsahu 56 % a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti potvrdzuje výrok o zamietnutí žaloby.
Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi
1 285,76 € istiny s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od 2.7.2012 do zaplatenia a náhradu trov
konaniavovýške40,50€súdnehopoplatkua77,52€trovprávnehozastúpenia,trovyzaplatiťzástupcovi
žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v
prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca (pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding

a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok) žalobou, podanou uňho domáhal a
ako ju skutkovo odôvodnil. Konštatoval, že uznesením č. k. 10C/211/2015 - 38 z 3.2.2016 pripustil
zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu - spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s., vstupuje do konania nový žalobca - spoločnosť EOS KSI Slovensko,
s.r.o., že žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s konaním v
jeho neprítomnosti, že žalovaný sa k podanej žalobe napriek výzve súdu a procesným poučeniam
nevyjadril, na nariadenom pojednávaní sa napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnil a svoju neúčasť

nijakým spôsobom neodôvodnil, preto v súlade s § 101 ods.2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti
účastníkov. Ďalej uviedol, že sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a
zistil nasledovné: Zo Žiadosti a Zmluvy o pôžičke č. 20134244, uzavretej 1.10.2011 (ďalej len „Zmluva“)
vyplýva, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným, že jej
predmetom bola pôžička (finančné plnenie) vo výške 1 780,27 € na zakúpenie spotrebného tovaru -
nábytku ANITA - s kúpnou cenou 1 978,08 €, s akontáciou 197,81 € (10 %), so splátkou vo výške 98,90
€ v počte 20 splátok, s celkovou sumou pôžičky 1 978,00 €, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 197,73 €,

s termínom konečnej splatnosti máj 2013, s ročnou úrokovou sadzbou 13,01 %, s ročnou percentuálnou
mierou nákladov 13,01 % a s priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov 20,65 %, že
poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky bolo žalovaným v Zmluve odmietnuté. Z Prehľadu splátok
a úhrad pripojeného k Zmluve č. 20134244 vyplynulo, že žalovaný splátkami v období od 1.10.2011do 5.1.2012 uhradil celkovo sumu vo výške 494,51 €. Z predžalobnej upomienky z 23.6.2012 zistil, že
celková dlžná čiastka predstavuje sumu vo výške 1 720,86 € a jej splatnosť bola určená tretím dňom
od doručenia upomienky. V zmysle pripojenej fotokópie poštovej doručenky bola predmetná upomienka

žalovanému doručená 28.6.2012 a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je čiastočne dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto jej v tejto časti
vyhovel. V prevyšujúcej časti bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedodržania ustanovení zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na

ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Citujúc znenie § 52 ods.1, § 52 ods.3,4, § 53 ods.1,5, § 54 ods.1,2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014, t.j. v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“),
§ 1 ods.2, § 9 ods.1,2,3,4,5,6,7,8, § 11 ods.1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do

30.11.2011, t.j. ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) dospel k záveru,
že Zmluva o pôžičke č. 20134244 z 1.10.2011 je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených
zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Zistil, že Zmluva o pôžičke č.
20134244 z 1.10.2011 je v rozpore s § 9 ods.2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V Zmluve je totiž uvedená mesačná splátka sumou 98,90 € a je tam uvedený počet splátok 20 bez
uvedenia termínu splátok. Vo Všeobecných obchodných podmienkach platných od 15.7.2010, v článku
6 Podmienky splácania, je v bodoch 6.1, 6.2 a 6.3 jeho znenie citoval a mal za to, že v jednotlivých

splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Z uvedeného nevyplýva
výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky, t.j. aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov
a aká je výška splátok ďalších poplatkov, ani termíny ich splatnosti, nakoľko tie majú byť v zmysle
uvedeného ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok určené v splátkovom kalendári, avšak
tento k Zmluve nebol pripojený. Právny predchodca žalobcu do Zmluvy uviedol len celkovú splátku,

z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania Zmluvy ani v
priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom z akých položiek, v akej výške pozostáva
navýšenie úveru. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú
podmienku a ako takú za neplatnú v zmysle citovaného § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka. Navyše,
poukazuje na § 11 ods.1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva

o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2, okrem iných aj písm. k), a to výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na
konkrétne chýbajúce údaje v Zmluve, o tom, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o

výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver
čerpal,súdzmluvuospotrebiteľskomúvereuzavretúmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovaným
považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného § 11 ods. 1 písm. a) zákona
o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti,
že žalovaný celkovo čerpal peňažné prostriedky vo výške 1 780,27 €, pričom vzhľadom na žalobcom

predložený prehľad splátok a úhrad žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) uhradil spolu sumu vo
výške 494,51 €, súd dospel k záveru, že žalobca má nárok len na plnenie, ktoré jeho právny predchodca
poskytol žalovanému, znížené o uhradené splátky, čo v danom prípade predstavuje sumu 1 285,76 €, a v
prevyšujúcejčastiježalobupotrebnévsúlades§9ods.2a§11ods.1písm.a)zákonaospotrebiteľských
úveroch v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zamietnuť. Pri úrokoch z omeškania dospel

k záveru, že úroky z omeškania uplatnené žalobcom vo výške 9,00 % ročne sú v súlade s § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých bol zákonný úrok
zomeškaniakprvémudňuomeškaniažalovanéhovovýške9,00%ročneadospelkzáveru,žežalovaný
sa dostal do omeškania so splatením celého úveru 2.7.2012, nakoľko z listu - predžalobnej upomienky

z 23.6.2012 vyplýva, že splatnosť celého dlhu nastáva tretím dňom od jej doručenia, teda v zmysle
priloženej fotokópie poštovej doručenky od 28.6.2012. Posledný deň na plnenie bol deň 1.7.2012, úroky
z omeškania boli preto priznané od 2.7.2012, a to zo sumy istiny, na ktorú má žalobca podľa záverov
súdu nárok, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o §142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku (jeho znenie citoval), pričom žalobca si uplatnil trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 112,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške
323,24 €, ktoré v zmysle žalobcom predloženého vyčíslenia pozostávajú z tarifnej odmeny za tri úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, podanie návrhu na zmenu účastníka)
po 81,33 €, z dvoch režijných paušálov za rok 2015 po 8,39 €, z jedného režijného paušálu za rok 2016
vo výške 8,58 € a z DPH vo výške 20 %. Nakoľko žalobcom uplatnený úkon podanie návrhu na zmenu
účastníka nepovažoval za podanie, ktoré by sa týkalo veci samej, a teda za taký úkon právnej služby, za
ktorý by žalobcovi v zmysle § 13a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len
„vyhláška“) patrila odmena, žalobcovi náhradu trov (vrátane uplatneného režijného paušálu) za tento
úkon nepriznal, a teda trovy konania v časti trov právneho zastúpenia považoval za dôvodne uplatnené
iba v časti 215,33 €, v ktorej tieto v súlade s vyhláškou pozostávajú z tarifnej odmeny za dva úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) po 81,33 €, z dvoch režijných paušálov
po 8,39 € a z DPH vo výške 20 %. Žalobca bol úspešný na 68 % v pomere k celku a žalovaný bol úspešný

na 32 % v pomere k celku. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, má žalobca právo
na 36 %-nú náhradu trov konania, čomu zodpovedá suma 40,50 € kráteného zaplateného súdneho
poplatku a suma 77,52 € zodpovedajúca kráteným, dôvodne uplatneným, trovám právneho zastúpenia.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku, ktorým súd rozhodol, že zamieta
žalobu o zaplatenie sumy 197,81 € a predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že úver posúdil ako

bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.
Nakoľko žalovaný uhradil sumu 494,51 € a bola mu poskytnutá suma 1 780,27 €, súd mal za to, že
jeho návrh je dôvodný len v časti sumy 1 285,76 € s prísl. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, ktoré odôvodňujem nasledovne:
Nebráni právnemu posúdeniu poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, avšak má za to,

že súd nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil. Celková suma pôžičky bola v zmysle zmluvy 1
978,08 €. Nakoľko žalovaný bol povinný v zmysle zmluvy zaplatiť akontáciu v sume 197,81 €, predmetná
suma bola započítaná na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovanému bola následne
poskytnutá suma vo výške 1 780,27 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými
splátkami. Žalovaný celkovo uhradil sumu 494,51 €, tzn. akontáciu a 3 splátky po 98,90 €. Suma úhrad

vo výške 494,51 €, ktorú súd započítal na sumu poskytnutej pôžičky vo výške 1.780,27 €, zahŕňa aj
úhradu akontácie vo výške 197,81 €, ktorú súd započítal na sumu už poníženú o akontáciu. Z uvedeného
je teda zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá pôžička bez úrokov a bez poplatkov v sume 1 978,08 a
nie v sume 1 780,27 6, ako uvádza súd. Suma 1 780,27 € predstavuje sumu, od ktorej je už odpočítaná
akontácia. Zároveň je však akontácia zahrnutá aj medzi platbami v sume 494,51 €. Súd teda v danom

prípade zohľadnil zaplatenú akontáciu dvakrát, nakoľko akontácia je zahrnutá v sume úhrad zo strany
odporcu vo výške 494,51 €, ktorú súd odpočítal od sumy 1 780,27 €, čo je suma pôžičky už ponížená
o akontáciu. Vyššie uvedený názor vyplýva z množstva súdnych rozhodnutí, z ktorých navrhovateľ
príkladmopoukazujerozhodnutieKrajskéhosúduvŽilinez30.10.2015,sp.zn.8Co/488/2015,Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 22.9.2015, sp. zn. 13Co/619/2015, Krajského súdu v Trnave zo 16.9.2015,

sp. zn. 11 Co/691/2014, Krajského súdu v Trnave z 12.8.2015, sp. zn. 23Co/405/2014. Na základe
vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku v zmysle § 221 OSP zmenil
tak, že žalovaného popri povinnosti vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Rožňava z 8.4.2016, sp.
zn. 10C/211/2015 zaviaže na zaplatenie sumy vo výške 197,81 € s prísl. opätovne rozhodne o trovách
konania.

4.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
6.Rozsudok, vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný uhradiť žalobcovi 1 285,76 € s 9,00 %
ročným úrokom z omeškania od 2.7.2012 do zaplatenia, nebol odvolaním napadnutý a tento
nadobudol právoplatnosť (§367 ods.1,3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní

preskúmavaný.
7.Odvolací súd nariadil pojednávanie (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací
súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý
verejný záujem.), na ktorom prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, ženie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1
CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 197,81 € spolu
s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,00 % od 2.7.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v

rozsahu 56 % a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti potvrdil výrok o zamietnutí
žaloby podľa § 387 ods.1 CSP.
8.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm.
f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)
a týka sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové

zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie,
na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia
je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,

ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo

vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými
skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak,
z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194

CSP.
9.Uplatnený odvolací dôvod je daný.
10.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že skutkové zistenie nezodpovedá
dôkazom a nemá v nich oporu. Súd mal za to, že žalovaný celkovo čerpal peňažné prostriedky vo výške
1 780,27 € a vzhľadom na žalobcom predložený prehľad splátok a úhrad žalobcovi (jeho právnemu

predchodcovi) uhradil spolu sumu vo výške 494,51 €. Zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX z 1.10.2011
(č. l. 3) však vyplýva, že celková suma pôžičky bola 1 978 €, ktorá zodpovedala výške kúpnej ceny.
Žalovaný zaplatil akontáciu 197,81 € v deň uzatvorenia pôžičky (1.10.2011), čo vyplynulo z prehľadu
splátok a úhrad (č. l. 7) ale aj tvrdenia žalobcu. Finančné plnenie žalobcu bolo vo výške 1 750,27 €, ktoré
žalovaný mal žalobca vrátiť podľa splátkového kalendára. Skutočne žalovaný vrátil formou splátok len

sumu 296,70 € (3x98,90), teda výška nesplatenej pôžičky bola 1483,49 € (1 978 - 197,81 - 296,70). Súd
dospel k chybnému záveru, že žalobca má nárok len na plnenie, ktoré jeho právny predchodca poskytol
žalovanému, znížené o uhradené splátky vo výške 1 285,76 €. Rozdiel medzi súdom priznanou sumou a
nárokom žalobcu predstavuje 197,73 € (1483,49 - 1 285,76). Súd mylne odrátal zaplatenú akontáciu zo
sumy 1 750,27 €, pričom táto suma predstavuje výšku pôžičky po odrátaní akontácie z požičanej sumy.

11.Žalovaný sa dostal do omeškania so splatením celého úveru 2.7.2012, preto bol žalobcovi priznaný
zo sumy 197,73 € úrok z omeškania v súlade s § 517 ods.2 O. z. (ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.) v nadväznosti na § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995

Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých bol zákonný
úrok z omeškania k prvému dňu omeškania žalovaného vo výške 9,00 % ročne.
12.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15.Odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56% (úspech žalobcu 78%
- 22% úspech žalovaného), o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením súdny úradník.
16.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
17.Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu bola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške tiež rozhodne samostatným uznesením súdny
úradník.18.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.