Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. jún 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/194/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116217668
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116217668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci žalobcu Ing.

R. Y., C.. XX. XX. XXXX, S. M. XXX/XXX, O., v konaní zastúpenom ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA,
s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 11, Bratislava, IČO: 36 857 769, proti žalovanému v 1. rade Q. B.,
C.. XX. XX. XXXX, S. V. XXXX/X, S. S., v konaní zastúpenom Mgr. Petrom Fischerom, advokátom,
so sídlom advokátskej kancelárie Horná 30, Banská Bystrica, IČO: 35 997 770, a žalovanej v 2. rade
W.. B. U., C.. XX. XX. XXXX, S. M. XXXX/X, S. S., v konaní zastúpenej JUDr. Jánom Vinarčíkom,
advokátom, so sídlom Pod Rybou 5, Banská Bystrica, IČO: 37 950 550, substitučne zastúpeným
JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou, so sídlom Sládkovičova 26, Banská Bystrica, IČO: 42 195 179, o

odporovateľnosti právneho úkonu - neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému v 1. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
voči žalobcovi vo výške 100 %.

Súd žalovanej v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči

žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23. 09. 2016 domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa
18. 11. 2014 uzavretá medzi predávajúcim W.Á. N., C.. XX. XX. XXXX, S. B. XXX, B., a kupujúcim
Q. B., C.. XX. XX. XXXX, S. V. XXXX/X, S. S., o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: byt č.
X - X, nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode č. XX obytnej budovy so súpisným číslom XXXX,
postavenej na parcele č. XX, v podiele 1/1 a k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území U., obec S. S.,
okres Banská Bystrica, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „byt“) v prospech kupujúceho,

je voči žalobcovi neplatná. V žalobe uviedol, že na Okresnom súde T. inicioval konanie o vydanie
platobného rozkazu voči povinnému W. N.. W. N. sa na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom
dňa 13. 02. 2014 stal výlučným vlastníkom bytu. Kúpnou zmluvou sa W. N. zaviazal k úhrade kúpnej
ceny vo výške 37 500,00 Eur. W. N. kúpnu cenu neuhradil, preto po podaní žaloby bol Okresným
súdom T. vydaný platobný rozkaz sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 27. 11. 2015, voči ktorému podal W.
N. odpor, v ktorom namietal aj miestnu príslušnosť. Spor je preto vedený Okresným súdom D. pod sp.
zn. XXC/XX/XXXX. Dňa 18. 11. 2014 povinný W.C. N. kúpnou zmluvou previedol vlastníctvo k bytu na

žalovaného v 1. rade. Kúpna zmluva bola zavkladovaná na mistne príslučnom Okresnom úrade Banská
Bystrica pod č. A. XXXX/XXXX, Č. XXXX/XXXX. Podľa žalobcu uzavretím kúpnej zmluvy medzi W. N.
a žalovaným v 1. rade a následným povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1.
rade sa skracuje uspokojenie žalobcovej pohľadávky voči povinnému W. N. vo výške 37 500,00 Eur a toaj vzhľadom na skutočnosť, že O. W. N. systematicky zbavuje majetku, pretože aj ďalšiu nehnuteľnosť
v jeho vlastníctve previedol darovacou zmluvou A. XXXX/XXXX na tretiu osobu. Právnymi úkonmi sa
povinný W. N. zámerne zbavuje svojho majetku, čím kvalifikovane zmenšuje majetok a ukracuje svojich

veriteľov, vrátane žalobcu. K žalobe pripojil listinné dôkazy: výpisy z listu vlastníctva č. XXXX (I.. Ú.. U.)
X. Č.. XXX (I.. Ú.. B. M. M.), kúpnu zmluvu zo dňa 13. 02. 2014, platobný rozkaz Okresného súdu T.Č.
a poučenie Okresného súdu D..

2. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že nie je

pasívne legitimovaným v tomto spore, pretože kúpnu zmluvu neuzavrel s W. N.. Byt nadobudol na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 10. 2014 od predávajúcej W.. B. U.. Byt našiel v ponuke realitnej
kancelárie F. O.. U.. L.., ktorá sprostredkovala ohliadku, stretnutie s predávajúcou, pripravila kúpnu
zmluvu a podala návrh na vklad. Pred podpisom kúpnej zmluvy sa riadne oboznámil s výpisom z
katastra nehnuteľnosti, kde ako vlastník bola zapísaná predávajúca W.. B. U.. Na liste vlastníctva neboli
vyznačené žiadne ťarchy a poznámky (okrem záložného práva Č.O. X.. O.., ktoré bolo po úhrade kúpnej

ceny vymazané). Tak realitná kancelária, ako aj predávajúca ho ubezpečili, že byt nemá žiadne právne
vady. Následne prebehlo vkladové konanie č. A. XXXX/XXXX, na základe ktorého okresný úrad povolil
vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade dňa 18. 11. 2014. Ani žalobcu a ani W. N.
nepozná, nikdy sa s nimi nestretol a žiadny právny úkon s nimi neuzavrel. Vykonal všetky možné právne
kroky na to, aby byt nadobudol do vlastníctva. Byt nadobudol dobromyseľne s dôverou vo verejné listiny

- výpis z listu vlastníctva, preto jeho vlastnícke právo nemôže byť spochybnené. Žalovaný v 1. rade má
aj pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu, t. j. či je veriteľom W. N.. K vyjadreniu predložil aj kúpnu
zmluvu zo dňa 29. 10. 2014 a list vlastníctva č. XXXX.
3. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného v 1. rade (tzv. replika) podaním doručeným súdu dňa 30.
11. 2016, v ktorom uviedol, že nemal vedomosť o tom, že W. N. stihol od februára 2014 previesť byt

na W.. B. U. a ani pri zachovaní zvyčajnej starostlivosti sa o takomto úkone nemohol dozvedieť. Ako
žalobca má možnosť získať len údaje z verejne dostupných zdrojov, preto nemal možnosť vedieť, že k
prevoduvlastníckehoprávakbytudošlouždvakrátodvtedy,čovlastníckeprávobolonaW.N.prevedené
kúpnou zmluvou zo dňa 13. 02. 2014. Účelom inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu je zabrániť
nepoctivým úkonom dlžníka urobených v posledných troch rokoch pred podaním odporovacej žaloby,

ktorými tento zmenšuje svoj majetok na úkor svojich veriteľov do takej miery, že ukracujú uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Úspešná odporovateľnosť veriteľa právnym úkonom dlžníka má za
následok tzv. relatívnu neúčinnosť právneho úkonu voči jej domáhajúcemu sa veriteľovi. Relatívna
neúčinnosť znamená, že s daným právnym úkonom, ktorému sa úspešne odporovalo, sa inak spájajú
všetkyprávnenásledky,kuktorýmúkonsmeroval,akurátvočiúspešnémuveriteľovisaprejavítak,žeten

môže docieliť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky. Zároveň navrhol, aby súd pripustil zmenu subjektu
na strane žalovaného alebo pripustil, aby do konania pristúpila ako žalovaná v 2. rade W.. B. U.. Petit
žaloby upraví v súlade s rozhodnutím súdu o zmene alebo pripustení subjektu na strane žalovaného.

4. Žalovaný v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 27. 12. 2016 uviedol, že žalobca by si mal pred

podaním žaloby overiť pasívnu legitimáciu, o to viac, ak je zastúpený právnym zástupcom. Ak by
právny zástupca postupoval s odbornou starostlivosťou, mohla byť vec vyriešená mimosúdne, pretože
by od neho získal potrebné informácie. Poukázal na to, že žalobca nesie dôkazné bremeno a je
povinný preukázať, či sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky na uplatnenie nároku na odporovanie
právneho úkonu (aktívnu legitimáciu, existenciu právneho úkonu medzi dlžníkom a žalovaným v 1. rade,

úmysel dlžníka W. N. ukrátiť žalobcu a vedomosť žalovaného v 1. rade o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa).
K podaniu pripojil rozhodnutie okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva a dohodu o zložení
blokovacieho depozitu.

5. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. XC/XXX/XXXX - XX zo dňa 08. 02. 2017 zamietol návrh

žalobcu na pripustenie zmeny subjektu na strane žalovaného a zároveň pripustil, aby do konania na
strane žalovaného pristúpila W.. B. U., ktorá bude v konaní vystupovať ako žalovaná v 2. rade.

6. Žalovaná v 2. rade navrhla, aby súd žalobu zamietol. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04. 04. 2017
uviedla, že nemala žiadnu vedomosť o nejakých záväzkoch pána husára voči žalobcovi a nebola ani

povinná ich skúmať. M. N. nepoznala, stretla sa s ním až v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy. Byt,
ktorý od neho kúpila, bol inzerovaný, cez rôzne realitné kancelárie. V kúpnej zmluve W. N. prehlásil, že
na byte neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená a ani žiadne iné právne povinnosti v prospech tretej osoby,
okrem zákonného záložného práva. Hmotnoprávnou podmienkou pre podanie odporovacej žaloby je to,že dlžník urobil v prospech tretej osoby odporovateľný právny úkon, ktorým sa zbavil majetku s úmyslom
ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o
tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkov právny úkon skracuje jej uspokojenie, nesie veriteľ.

O ukracujúci právny úkon nemôže ísť vtedy, ak pán N. dostal za predaj bytu reálne obvyklú cenu za
prevádzanú nehnuteľnosť. Podľa jej názoru v danom prípade nevyplývajú ani žiadne okolnosti, z ktorých
by mal vyplývať úmysle W. N. ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Posledným predpokladom odporovateľnosti
právneho úkonu je preukázanie vedomosti tretej osoby, na ktorú bol majetok prevedený (teda žalovanej
v 2. rade), o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa alebo preukázanie toho, že vzhľadom na okolnosti, za

ktorých došlo k právnemu úkonu, jej musel byť úmysel dlžníka známy. Dôkazné bremeno však zaťažuje
aj v tomto prípade veriteľa - žalobcu. Ak boli tretie osoby dobromyseľné, t. j. ak nevedeli o tom, že
ich právny predchodca urobil odporovateľný právny úkon, nemôžu byť právne účinky odporovateľnosti
zasahovať do ich právneho postavenia. Je potrebné prihliadať na dobromyseľnosť pri nadobudnutí
vlastníckeho práva, navyše ak bola potvrdená aj údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie a najmä,
keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci (kataster nehnuteľností). Princíp dobrej viery

chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty
odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ
v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu
sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. K
vyjadreniu pripojila listinné dôkazy: kúpna zmluva zo dňa 07. 03. 2014 a rozhodnutie okresného úradu

o povolení vkladu č. A. XXXX/XX

7. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a zistil:

8. Skutkový stav týkajúci sa vlastníctva bytu (vrátane prevodu vlastníckeho práva k bytu) je nesporný

a vyplýva z listín nachádzajúcich sa v spise. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13. 02. 2014 (vklad
vlastníckeho práva povolený rozhodnutím okresného úradu sp. zn. A. XXX/XXXX zo dňa 26. 02. 2014)
vlastnícke právo k bytu nadobudol W. N. (ako kupujúci) od žalobcu Y.. R. Y. (ako predávajúceho). Kúpna
cena bola stanovená dohodou účastníkov podľa dohody o splatení vymáhanej pohľadávky zo dňa 06.
09. 2013 vo výške 37 500,00 Eur. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07. 03. 2014 previedol W. N. (ako

predávajúci) vlastnícke právo k bytu na kupujúcu W.. B. U. (žalovanú v 2. rade). Vklad vlastníckeho
práva bol povolený rozhodnutím okresného úradu sp. zn. A. XXXX/XX zo dňa 01. 04. 2014. Následne
aj žalovaná v 2. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 10. 2014 previedla vlastnícke právo k bytu
na kupujúceho Q. B. (žalovaný v 1. rade). Okresný úrad rozhodnutím sp. zn. A. XXXX/XXXX zo dňa
18. 11. 2014 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva k bytu v prospech žalovaného v 1. rade.

Predaj bytu medzi žalovanou v 2. rade a žalovaným v 1. rade sprostredkovala realitná kancelária. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca na základe päťstrannej dohody o splatení vymáhanej
pohľadávky mohol predať byt tretím osobám za minimálnu sumu vo výške 70 000,00 Eur tak, že z
takého predaja môže následne uspokojiť svoju pohľadávku vo výške 40 000,00 Eur. Následne dohodou
o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 12. 02. 2014 sa W. N. so žalobcom dohodli na cene

nehnuteľnosti len vo výške 37 500,00 Eur. Podľa tvrdenia žalobcu tento svoj záväzok W. N. nesplnil,
a preto sa žalobou na plnenie domáhal zaplatenia tejto kúpnej ceny. Okresný súd D. na pojednávaní
konanom dňa 25. 04. 2017 vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal W. N. na zaplatenie 37 500,00 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy od 26. 03. 2014 do zaplatenia, a to v pravidelných
mesačnýchsplátkachpo700,00Eur,splatnýchk20.dňuvmesiacipodnásledkomstratyvýhodysplátok.

9. Spornou je teda skutočnosť, či právny úkon dlžníka W. N. (kúpna zmluva zo dňa 18. 11. 2014) je
odporovateľným právnym úkonom a ukracuje žalobcu ako veriteľa uspokojiť jeho (súdom neprávoplatne
priznanú) pohľadávku vo výške 37 500,00 Eur s príslušenstvom.

10. Právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá. W. N. sám tvrdí, že je živnostníkom,

nič nevlastní a všetky nehnuteľnosti previedol na iné osoby. Žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva je
neúčinná.

11. Právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že žaloba by mala byť zamietnutá, pretože je
neprípustná z procesných dôvodov. Právny status osôb sa nezmení v prípade akéhokoľvek rozsudku

súdu,pričomsaneriešianiprávnyzákladsporu.Žalovanýv1.radenemalvedomosťonejakomprávnom
vzťahu medzi W.C. N. a žalobcom, nemal ani vedomosť o náležitostiach zmluvy, ktorou bolo vlastnícke
právo k bytu prevedené na žalovanú v 2. rade. Kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a N. neobsahuje
žiadne podmienky a ani zabezpečovacie inštitúty, čo možno považovať za nezodpovednosť žalobcuvo vzťahu k jeho majetku. Za nedodržanie nejakej dohody nemôžu zodpovedať žalovaní ako tretie
osoby. Namietal aj petit žaloby, pretože tvrdil, že kúpna zmluva zo dňa 18. 11. 2014 neexistuje. Žalobca
nepreukázal, že W. N. zmenšil svoj majetok predajom bytu.

12. Právny zástupca žalovanej v 2. rade tiež trval na zamietnutí žaloby. Považuje ju za zmätočnú
a nedôvodnú. Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou v 2. rade a pánom N. neodporuje žiadnym
dohodám, pričom zmluvu vypracoval N. sám. Žalovaná v 2. rade tak nemohla mať žiadnu vedomosť o
záväzkoch N., teda nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na vyhovenie žalobe. Nebol preukázaný

úmysel pána N. ukrátiť žalobcu a už vôbec nie vedomosť žalovanej v 2. rade o nejakom podobnom
úmysle.

13. Žalovaná v 2. rade uviedla, že byt kúpila od pána N. a stretla sa s ním trikrát, z toho raz bola aj
so svojím otcom. Pána N. predtým nepoznala, kontaktovala ho na základe inzerátu. Nepýtala sa, prečo
chcel N. byt predávať. Byt si kúpila ako holobyt z dôvodu, že sa chcela osamostatniť od rodičov. Situácia

sa však po kúpe zmenila, pretože jej otec v O. postavil polyfunkčnú budovu, kde mal byť pôvodne
penzión, avšak to by bolo nerentabilné, tak to zmenil na byty. Dostala od otca ponuku, že si môže vybrať
byt podľa jej predstáv, čo využila a byt, ktorý je predmetom sporu, ďalej predala žalovanému v 1. rade.
Predala ho za takú cenu, za akú ho aj kúpila, a to cez realitnú kanceláriu.

14. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

15. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj

pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

16. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ má voči W. N. ako
dlžníkovi (súdom neprávoplatne priznanú) pohľadávku vo výške 37 500,00 Eur s príslušenstvom. Tiež
bolo nepochybné, že vlastnícke právo k bytu previedol W. N. najprv na žalovanú v 2. rade (kúpnou
zmluvou) a následne žalované v 2. rade na žalovaného v 1. rade (rovnako kúpnou zmluvou).

18. Civilné sporové konanie je ovládané (okrem iného) dispozičným a prejednacím princípom. Z
dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej
a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva,
že súd nemôže prekročiť návrhy strán sporu a posúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že
znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať

i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa strany sporu domáhali. Súd musí rešpektovať
predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z
iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Jedine právna
kvalifikácia (v tomto prejednávanom prípade odporovateľnosť právneho úkonu) je vždy vecou súdu v
zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby.

19. Žalobca sa domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 18. 11. 2014 uzavretá medzi predávajúcim
W. N. a kupujúcim Q. B. o prevode vlastníckeho práva k bytu je voči nemu neplatná. Vykonaným
dokazovaním však bolo preukázané, že takáto kúpna zmluva neexistuje a nedošlo ani k prevodu
vlastníckeho práva k bytu z W. N. C. Q. B., preto ani nemôže byť tento právny úkon vo vzťahu k žalobcovi

právne neúčinný. Súd viazaný žalobným návrhom vyplývajúcim so žalobcom tvrdeného a následne
dokazovaním zisteného skutkového stavu nemohol takejto žalobe vyhovieť.20. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi,
ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú
pohľadávku. Pokiaľ nejde o vymáhateľnú pohľadávku spravidla judikovanú v súdnom konaní, veriteľ v

spore o neúčinnosť právneho úkonu nie je aktívne legitimovaný.

21. Pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom ktorého je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu prospech.

22. Žalobca voči W. N. zatiaľ nemá vymáhateľnú pohľadávku (t. j. rozsudok, ktorým bola pohľadávka
priznaná, ešte nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť), avšak ide už o pohľadávku judikovanú.
Nárok pritom vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 13. 02. 2014 (vklad vlastníckeho práva povolený
rozhodnutím okresného úradu sp. zn. A. XXX/XXXX zo dňa 26. 02. 2014)

23. Čo sa však týka pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade, žalobca v konaní nepreukázal, že by

žalovaný v 1. rade mal z kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou v 2. rade prospech, a to na úkor žalobcu.
V podstate sa najprv žalobca domnieval, že žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k bytu
kúpnou zmluvou uzavretou priamo s W. N.. Nemal tak vedomosť o tom, že vlastnícke právo k bytu bolo
prevedené už dvakrát (po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 13. 02. 2014). Okrem preukázania získania
prospechu z odporovateľného právneho úkonu musel žalobca tiež preukázať aj skutočnosť, že úmysel

W. N. ukrátiť ho ako veriteľa musel byť žalovanému v 1. rade známy. Túto skutočnosť však žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal.

24. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade súd nemal o čom rozhodovať, pretože zo strany žalobcu nedošlo
k úprave petitu. Avšak aj pri žalovanej v 2. rade bolo povinnosťou žalobcu preukázať úmysel W. N. a

získanie prospechu z odporovateľného právneho úkonu (kúpna zmluva). Tieto skutočnosti tiež žalobca
nepreukázal.

25. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je

predpokladompreúspechvspore.Nesplneniepovinnostitvrdiť,resp.nesplneniepovinnosti„relevantne“
tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre strany
sporu procesnoprávnu sankciu, konkrétne v podobe prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom
rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa
zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie a môže strany vyzvať

nadoplnenieskutkovýchtvrdení(§150ods.2C.s.p.).Tentomateriálnykorektívvšaknemôženahrádzať
procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť.

26.Akobolouvedené,žalobcavkonanínepreukázalanihmotnoprávnepodmienkyprevyhoveniežaloby
o neúčinnosť právneho úkonu (odporovateľnosť právneho úkonu)

27. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odseku 19. (ako aj odseku 25.) súd žalobu ako v celom rozsahu
zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní boli úspešní žalovaní, pretože súd
žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalovaní boli v konaní zastúpení, preto im vznikli trovy právneho
zastúpenia, ktorých náhradu (vrátane trov konania) im súd priznal. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení štvormo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v štyroch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Banská Bystrica 02. 06. 2017