Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/98/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220380
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:8115220380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v právnej veci žalobcu Dr.

Miroslav Gombita, PhD., nar. 10.4.1967, bytom Humenné, Pakostov 131, proti žalovaným v rade 1./ A.
Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. O., X. O. XXXX/XXX, v rade 2./ O. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
U. O., P. XXX/X, v spore o zaplatenie 1.350 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný v rade 1./ a žalovaná v rade 2./ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 800
eur, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur, splatných vždy ku 25. dňu v mesiaci, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v pomere 18,52 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, sa žalobou podanou dňa 31. 7. 205 na Okresnom súde Prešov, domáhal od žalovaných
splnenia povinnosti zaplatiť sumu 1.350 eur. V žalobe uviedol, že od polovice júla 2012 do polovice
augusta 2013 odoberal z jeho odberného miesta, na chalupe v Liptovskom Hrádku, sused, A. Y. s
jeho súhlasom, elektrickú energiu cez jeho odpočítavacie hodiny. Žalovaný býval v spoločnom dome

na okraji U. C., časť S. T., v samostatnej oddelenej bytovej jednotke. Je to dom s ôsmimi bytovými
jednotkami. Žalovaný sa stal majiteľom jednej bytovej jednotky darom. Žalobca je majiteľom dvoch
bytových jednotiek. Žalovaný mu tvrdil, že má problém s elektrickou prípojkou, lebo jeho predchodca,
majiteľ, nemal zaplatené pohľadávky, preto mu elektrárne odpojili elektrinu. Žalovaný si chcel nahlásiť
prípojku, ale na ďalšie pripojenie, ako mu tvrdil, si musel vybaviť nejaké papiere, a to malo trvať ešte
niekoľko mesiacov. Žalovaný mal dve malé deti a v zime, ako aj počas horúcich letných dní, si museli
klásť do pece, preto ho prosil o elektrinu s tým, že mu to zaplatí. Mal pre jeho momentálnu situáciu

pochopenie, preto súhlasil. Od začiatku hovoril o tom, že to zaplatí, čo mu aj viackrát potvrdil. Žalovaný
mu tvrdil, že je súkromný podnikateľ, má viacero zákaziek na stavbách, takže o zaplatenie sa nemá
obávať. Keďže na chalupe v Liptovskom Hrádku žalobca nebýval natrvalo, dovolil mu predlžovacím
káblom zobrať si elektrickú energiu s tým, že mu potom zaplatí, keď dostane výpis, respektíve účet z
elektrární. Žalobca si odpísal počiatočný údaj hodín, aby vedel, koľko elektrickej energie spotreboval.
Na chalupe má aj podvojné hodiny na meranie elektrického prúdu, keďže je majiteľom dvoch objektov,
ktoré majú oddelené meranie elektriky a vody. Teda v objekte kde býval, keď bol na chalupe, sa

merala elektrina osobitne. V zime tam vôbec nechodil. Keď po niekoľkých mesiacoch zistil, že žalovaný
spotreboval nápadne veľa elektriny, bol tým nemilo prekvapený, lebo musel do elektrární zaplatiť okolo
1.500 eur za elektrinu, ako nikdy predtým. Keď sa na žalovaného obrátil s prosbou vyrovnať podlžnosť a
ukázal mu aj papier, povedal mu, aby ešte trochu počkal, že mu to dá o mesiac. Žalobca čakal asi jedena pol mesiaca, ale žalovaný sa neozval. Následne ho znova vyzval a žiadal, aby mu jeho podiel vo výške
1.200 eur zaplatil. Žalovaný súhlasil. Poprosil ho, aby mu dal číslo účtu v banke, že mu peniaze prídu
na účet, lebo on dostal zaplatené za jednu zákazku na stavbe, že to pre neho nie je problém. Žiadal aj

poslať faktúru za elektrinu, že či požadovaná čiastka je skutočne reálna. Faktúru mu poslal elektronickou
poštou, ako aj číslo jeho účtu. Znova čakal asi mesiac a opäť žiadna reakcia, preto mu znova zavolal
na mobil. Navrhol mu aj, že môže peniaze splácať po čiastkach, ale nikdy mu nebola prevedená žiadna
čiastka. Napriek viacerým telefonátom a urgenciám, žalovanú čiastku nezaplatil a asi od mája 2014 už
vôbec nereagoval na jeho telefonáty.

2. Podaním, doručeným Okresnému súdu Prešov žalobca doplnil svoj žalobný návrh, označil strany
sporu na strane žalovaných, keď na strane žalovaných označil A. Y. a jeho manželku O. Y.. Žalovanú
čiastkušpecifikovaltak,žezaspotrebovanúelektrickúenergiužiadaluhradiťsumu1.200eurasumu150
eur za náklady za telefonovanie do zahraničia, za obdobie, v ktorom ho žalovaný zavádzal a sľuboval,
že mu dlh zaplatí.

3. Žalovaní vo svojom vyjadrení doručenom Okresnému súdu Prešov, dňa 27. 4. 2016, namietli miestnu
príslušnosť Okresného súdu Prešov, uviedli, že miestne príslušný na konanie je Okresný súd Liptovský
Mikuláš, preto navrhli, aby Okresný súd Prešov v zmysle ustanovenia § 105 ods. 2 OSP vo veci nekonal,
ale postúpil vec na konanie Okresnému súdu Liptovský Mikuláš. V žalobe uviedli, že odmietajú žalobný

návrh tak, ako bol podaný. Odmietajú viaceré nepravdivé tvrdenia žalobcu a návrh považujú čiastočne
za neoprávnený a nezákonný. Dodali, že je pravdou, že žalovaný A. Y. sa dohodol so žalobcom, že bude
krátkyčasodoberaťelektrickúenergiu,cezjehoodpočítavaciehodiny.Zároveňsasožalobcomdohodol,
že ako odplatu za tento odber, bude dozerať na žalobcovu nehnuteľnosť v čase jeho neprítomnosti,
a zároveň vykonávať služby v prospech žalobcu, a to predovšetkým kosenie trávnika. Išlo o ústnu

dohodu medzi účastníkmi, pričom sám žalobca priznáva, že žalovaný odoberal elektrickú energiu s jeho
súhlasom. V rovnakom čase však na predmetné odpočítavacie hodiny bol napojený aj sám žalobca,
ktorý taktiež odoberal elektrickú energiu, pričom žalobca v rovnakom čase mal často krát návštevy, ako
aj prijímal hostí a prenajímal svoju nehnuteľnosť, a teda je zrejmé, že nie len žalovaný, ale aj žalobca a
jehohostia,spotrebovalielektrickúenergiu,napojenúnarovnakéodpočítavaciehodiny.Samotnýfakt,že

po podaní trestného oznámenia zo strany žalobcu, polícia vyhodnotila situáciu tak, že nedošlo zo strany
žalovaného k porušeniu zákona neoprávneného odberu, svedčí o tom, že táto dohoda medzi účastníkmi
konaniaskutočneexistovala.Požiadavkažalobcu,abyžalovanýuhradilcelúplatbuzaelektrickúenergiu,
a to bez ohľadu na skutočnosť, že v rovnakom čase bola hlavne využívaná aj nehnuteľnosť zo strany
žalobcu ako aj jeho ubytovaných hostí, kedy dochádzalo tiež k odberu elektrickej energie, ako aj

skutočnosť, že žalobca úplne opomenul cenu služieb a prác, ktoré vykonával za odber elektrickej
energie, v prospech žalovaného, je nezákonná. Žalovaný sa nebráni vstúpiť do mediačného, prípadne
zmierovaciehokonaniaapopreukázanískutočnejvýškyspotrebovanejelektrickejenergie,tútopomernú
časť uhradiť. Žalobca však dosiaľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom množstva spotrebovanej
elektrickej energie žalovaným a jej ceny. Odvolávať sa na vystavenú faktúru za odber elektrickej energie

a požadovať celú úhradu bez ohľadu na to, že žalovaný odoberal elektrickú energiu len počas časti
fakturačného obdobia, a nebol jediný, ktorý odoberal elektrickú energiu, je v hrubom rozpore s dobrými
mravmi a vykazuje snahu žalobcu neoprávnene sa obohatiť na úkor žalovaného. Tvrdenie žalobcu,
že si odpísal stav merača, usvedčuje žalobcu zo zavádzania, keďže odpisy vykonáva zamestnanec
SSE a.s. na začiatku a na konci zúčtovacieho obdobia, a teda ak žalobca sám odpisoval stav merača,

vyslovene tým priznáva, že žalovaný neodoberal elektrickú energiu počas celého fakturačného obdobia,
ktoré žalobca požaduje uhradiť a že žalobca nie je schopný preukázať skutočné množstvo odobratej
elektrickej energie ani je ceny. Žalovaní odmietli úhradu údajnej platby za telefonické hovory vo výške
200 eur, respektíve 150 eur, ako žiadal žalobca. Ide o pokus žalobcu sa podvodne obohatiť na úkor
žalovaných. Žalobca nijakým spôsobom nie je schopný preukázať, že tieto náklady mu vznikli v súvislosti

s konaním žalovaného a okrem toho v telefonickom rozhovore riešili aj iné otázky, než len odber
elektrickej energie. Je teda vecou žalobcu, aby preukázal výpismi od telefónneho operátora presný
rozpis hovorov so žalovaným, ako aj presnú výšku nákladov na tieto hovory a zároveň aby preukázal
súvislosť prejednávaných hovorov s touto vecou.

4. Dňa 24. 6. 2016 Okresný súd Prešov postúpil vec podľa ustanovenia § 105 ods. 1., 2. Občianskeho
súdneho poriadku Okresnému súdu Liptovský Mikuláš.5. Dňa 14. 6. 2016 doručil žalobca vyjadrenie k veci, v ktorom uviedol, že žalovaní nepravdivo tvrdili, že
za odber elektrickej energie mali dozerať na jeho byt a vykonávať služby v jeho prospech. Takáto dohoda
nikdy nebol ani ústna, ani písomná. Je pravdou, že keď raz prišiel na chalupu, našiel pokosený trávnik

o veľkosti asi 3 árov, ale o toto žalovaného nikdy nežiadal. Chápal to ako znak dobrých susedských
vzťahov, keďže mu daroval aj iné veci, ako drevo na kúrenie, veci do domácnosti, hračky pre deti a
podobne. Kosením mu zničil asi 15 malých ihličnatých stromčekov, ktoré tam pred niekoľkými týždňami
vysadil, čím mu spôsobil škodu, preto mu hneď zakázal kosiť jeho pozemok. V prípade, že by sa
so žalovaným dohodol na kosení, bol by ho na novo vysadené stromčeky upozornil. Nehnuteľnosť

v Liptovskom Hrádku užíva už 18 rokov, a nikdy nikoho nepotreboval na pokosenie trávnika, ani na
dohliadanie bytu. Preto tieto tvrdenia považoval za absurdné a nepravdivé. Odber elektrickej energie sa
zaznamenáva na odpočítavacích hodinách SSE, uložených vonku na dome. Mesačne uhrádza paušálny
poplatok a v júli každý rok dostane faktúru za distribúciu elektriny. Je majiteľom dvoch bytových jednotiek
v jednom bytovom dome, pre ktoré sú jedny odpočítavacie hodiny. Keďže oba byty sú vedľa seba
a súčasťou jedného bytového domu, tvoria jeden objekt. Tieto odpočítavacie hodiny zaznamenávajú

celkovú spotrebu v celom objekte, teda v obidvoch bytoch. Oba byty majú ale separátne meranie
elektriny a vody, lebo tam má podvojné elektrické hodiny ako aj merač spotreby vody. Diferencia sa
zistí rozdielom medzi údajom na odpočítavacích hodinách a podvojných hodinách. Spotrebu elektrickej
energie v byte, ktorý používa pre seba a jeho súkromné návštevy počas letných mesiacov, vie preto
rýchlo odpočítať. Žalovaný bol pripojený na druhý byt a preto jeho spotrebovanú elektrickú energiu vedel

ľahko odpočítať. V druhom byte nikto nebýval, lebo už roky slúži ako sklad. Toto aj žalovanému povedal,
keď mu umožňoval u neho pripojiť sa na odber elektriny. Keby bol tento byt obývaný a keby nebola
možnosť presne zistiť, koľko elektriky spotrebuje žalovaný, tak by mu nedovolil na napojiť na jeho zdroj
elektriny. V čase pripojenia s tým žalovaný súhlasil, lebo aj on to považoval za transparentné. V období,
keď žalovaný odoberal elektrickú energiu, bol len veľmi zriedka na chalupe, z dôvodu pracovného

zaťaženia. Za dva roky tam bol asi len dvakrát, nemal tam žiadne návštevy, ani tam neprenocoval, ani
v tom čase neprenajímal. Vec sa už snažil riešiť mediačnou cestou, avšak bezúspešne.

6. Žalovaný v podaní doručenom dňa 29. 5. 2017 uviedol, že je pravda, že na základe súhlasu žalobcu
bol dočasne napojený na jeho rozvod elektrickej energie, zároveň však bol v rovnakom období na

tento elektrický rozvod napojený aj žalobca, a teda aj žalobca v tomto období odoberal elektrickú
energiu. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, akú časť spotrebovanej elektrickej energie odobral
on s manželkou, a akú časť odobral žalobca a osoby, ktoré k nemu chodievali na návštevu a užívali
jeho nehnuteľnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti uznal, že čiastočne v rozhodnom období odoberal
elektrickú energiu cez prípojné miesto žalobcu a preto navrhoval žalobcovi mimosúdnu dohodu, kde by

navrhoval uhradiť sumu 800 eur v troch splátkach, keďže v tom čase mal sľúbenú pôžičku na takéto
riešenie. Toto však žalobca odmietol. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a nie je schopný preukázať,
ktokoľkoelektrickejenergiespotrebovalaužvôbecniejeschopnýpreukázaťtelefonickéhovory,ichčas,
cenu a hlavne skutočnosť, že sa obsah týchto telefonických hovorov týkal vyslovene riešenia spotreby
elektrickej energie. Navrhol, že uhradí časť ceny za spotrebovanú elektrickú energiu vo výške 800

eur v mesačných splátkach po 50 eur. V súčasnej dobe je vo veľmi zlej finančnej a sociálnej situácii,
je zadlžený, manželka je dlhodobo práceneschopná, nepracuje, majú dve maloleté deti, jediný živiteľ
rodiny je on. Pričom v roku 2016 mal nulové daňové priznanie. Celkové dlhy v súčasnej dobe vrátane
príslušenstva má na úrovni 40 000 eur a teda nie je schopný platiť vyššie splátky než 50 eur mesačne.
Vo zvyšnej časti navrhol žalobu zamietnuť.

7. Súd určil pojednávanie na deň 30. 5. 2017 o 9.30 hod.. Žalobca doručil súdu, prostredníctvom
emailovejpošty,podanie,vktoromuviedol,žebudemaťproblémdostaviťsanapojednávanie,vzhľadom
na skutočnosť, že v čase pojednávania bude pracovne v zahraničí. Deň pred pojednávaním by musel
zvládnuť vzdialenosť 1400 kilometrov a po pojednávaní následne späť ďalších 1400 kilometrov. Ak by

bolo potrebné a nutné, išiel by za advokátom, ktorý by ho zastupoval. Bude mať problém zúčastniť
sa pojednávania. Súd poučil žalobcu v zmysle § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z akých
dôvodov je pojednávanie možné odročiť, s tým, že žiadal o spresnenie dôvodov, pre ktoré sa nemôže
žalobca zúčastniť pojednávania, súčasne žiadal, o spresnenie, či žalobca žiada o odročiť pojednávanie.
Žalobca na výzvu súdu uviedol, že v čase vytýčeného pojednávania bude musieť byť v zahraničí. Nejde

o pracovnú cestu, ale momentálne v zahraničí pracuje. Pôvodne mal dovolenku do konca mája, čo sa
však zmenilo, takže už 22. mája musí ísť znova pracovať. Ak by bola možnosť preložiť pojednávanie
na niektorý pracovný deň v júli, bol by rád. Potom však bude do konca roka v zahraničí a nebude
sa môcť pojednávania zúčastniť. Ďalej uviedol, že by nemal nič proti tomu, aby súd v určený deň, t.j. 30. mája, pojednával, aj bez jeho prítomnosti, a aby bol upovedomený ohľadom uznesenia, alebo
rozsudku elektronickou poštou, nakoľko nie je doma na Slovensku, aby sa mohol prípadne včas odvolať.
Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, nakoľko nezistil dôležité dôvody na odročenie

pojednávania, o čom aj žalobcu upovedomil. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal dôležitý dôvod
na odročenie pojednávania.

8. Žalovaný 1./ na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach, ktoré súdu doručil. Ďalej
uviedol, že nesúhlasí s úhradou plnej sumy 1.350 eur. V tom čase, ako odoberali elektrickú energiu

od pána B., tak aj jemu chodili návštevy, takže nevie preukázať, koľko spotreboval elektrickej energie
on, takisto ako nevie preukázať, koľko spotrebovali elektrickej energie oni. Ide o dom pozostávajúci
z dvoch izieb, prakticky z kuchyne a jednej izby o rozlohe približne 60 m2. Keď si to tak prepočítali,
tak spotrebovali energiu zhruba za 800 eur. Išlo o bežnú spotrebu rodiny. Bola napojená chladnička
a bojler, aj to nie vždy, keď sa nahriala voda, potom to vypínali. Príležitostne bol zapojený ohrievač,
avšak kúrili drevom. Práčka bola zapojená. Snažili sa aj šetriť. Varili na peci, kúrenie mali na pevné

palivo. Ponúkal možnosť dohodnúť sa so žalobcom na vyplatenie 800 eur v splátkach, nakoľko mal
možnosť si požičať od iných osôb peniaze. Žalobca uviedol, že to nechce, že sa nejako dohodnú. Chcel
aj splácať nejaké zálohy a splátky, lebo vedel, že to bude potom naraz veľká čiastka, avšak aj na to
mu povedal že netreba, že nejakým spôsobom sa vysporiadame. Byt zdedili po pani I.. Následne prišli
pracovníci z elektrární a odpojili elektrickú energiu z toho dôvodu, že to nie je správne zapojené, že je

potrebné vypísať novú žiadosť. V tom čase peniaze na to nemali. Takže im žalobca navrhol, že kým si
nevybavia potrebné náležitosti, že môžu od neho odoberať elektrickú energiu. Boli napojení tak, že mali
vonkajškom natiahnutý predlžovací elektrický kábel. Boli dohodnutí, že budú žalobcovi o nehnuteľnosť
starať, kosiť, že mu dajúe na dom pozor, že ho skontrolujú, či sa niečo náhodou nestalo. Preto si aj
telefonovali. Žalobca sa informoval, v akom stave má dom, či niečo netreba. Mali kľúče od jeho domu

a robili mu takých správcov. Aj preto, keď navrhoval nejaké zálohové platby, tak žalobca uviedol, že
nechce, že je to v poriadku, že sa dohodnú. Keď prišlo vyúčtovanie a faktúra, tak s touto faktúrou prišiel
žalobca za ním, nesúhlasil s úhradou celej čiastky. Mali snahu sa dohodnúť, avšak k dohode nedospeli .
Žalovaný 1./ uznal dlh vo výške 800 eur z titulu, ktorý bol žalovaný. Navrhoval dlh splácať v splátkach vo
výške 50 eur z toho dôvodu, že síce má záujem vysporiadať sa aj skôr ak sa mu podarí zarobiť, avšak

nechcel sa zaviazať na niečo, čo nebude schopný platiť. V súčasnej dobe žije s rodinou v podnájme v
Liptovskom Mikuláši. Výdavky na bývanie sú 260 eur na byt, strava pre celú rodinu je 400 eur mesačne.
Majú dve maloleté deti, dcéra má 10,5 roka, syn má 6 rokov. Dcéra navštevuje štvrtý ročník základnej
školy, syn bol momentálne s manželkou doma a bude navštevovať predškolskú prípravu. Manželka je
na dlhodobej PN.

9. Žalovaná 2./ na pojednávaní uviedla, že žalobca sa ochotne ponúkol, že sa môžu pripojiť na jeho
elektriku, že nemusia nič platiť. Za to mu manžel sľúbil, že sa mu bude starať o záhradu. Pridržala
sa manželovej výpovede, v ktorej všetko opísal. Snažili sa pri spotrebe šetriť. Pripojenie ale bolo
nevyhnutné, kým si nevybavili svoje, čo sa im aj podarilo. Žalovaná uznala dlh vo výške 800 eur. Mala
za to, že by to bolo spravodlivé, keďže aj žalobca odoberal z tohto miesta a v danom čase elektrickú

energiu. Navrhla splátky s tým, že v prípade, ak budú mať finančné prostriedky, tak sa budú to snažiť
zaplatiť čo najskôr, aby boli vysporiadaní a mali v tejto otázke pokoj. S telefonátmi nesúhlasila, nakoľko
nie dôvod na úhradu týchto nákladov.
10. Z vyjadrení strán sporu, z listinných dôkazov ktoré sú súčasťou spisu a to z Dohody o uznaní
a postupnom splácaní pohľadávky, z podacích lístkov, z faktúr za dodávku a distribúciu elektriny, z

potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, z potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2016,
súd zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalovaní v období od polovice júla 2012 do polovice augusta 2013, so súhlasom žalobcu, odoberali z
odberného miesta žalobcu, na adrese O. X/X, U. C. elektrickú energiu prostredníctvom predlžovacieho

kábla. Žalovaní bývali v byte pozostávajúcom z dvoch izieb, respektíve z kuchyne a jednej izby o rozlohe
približne 60 m2. Elektrickú energiu odoberali na bežnú spotrebu rodiny (zo spotrebičov mali napojený
bojler, chladničku, príležitostne ohrievač).

12. Z faktúry Stredoslovenskej energetiky č. 3034930018 za fakturačné obdobie od 13. 7. 2011 do 11.

7. 2012 súd zistil, že Stredoslovenská energetika vyfakturovala O. B. na odbernom mieste č. 3034930
na adrese O.Š. X/X, U. C., sumu 262,19 eur.13. Stredoslovenská energetika faktúrou č. 3034930019 vo fakturačnom období od 12. 7. 2012 do 30. 6.
2013 vyfakturovala O. B. na odbernom mieste č. 3034930 na odbernom mieste O. X/X, U. C., odobratú
elektrickú energiu vo výške 1318,46 eur.

14. Stredoslovenská energetika faktúrou č. 3034930020 vo fakturačnom období od 1. 7. 2013 do 11.
7. 2014 vyfakturovala cenu odobratej elektrickej energie vo fakturačnom období od 1. 7. 2013 do 11.
7. 2014 vo výške 166,14 eur.

15. Z dohody o uznaní dlhu a postupnom splácaní pohľadávky, súd zistil, že návrh dohody bol
medzi stranami, veriteľom O.. O. B. a dlžníkom A. Y.. Dohoda bola vyhotovená dňa 19. 3. 2015 v
Humennom. Predmetom dohody malo byť postupné splácanie pohľadávky veriteľa vo výške 1200 eur.
Dlh predstavoval nedoplatok z vyúčtovania elektrickej energie z elektrickej prípojky v U. C., S. T., za
obdobie roka 2013. Z predmetnej dohody súd zistil, že k jej podpisu zmluvnými stranami nedošlo.

16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

19. Súd čiastočne vyhovel žalobe, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa
žalobného nároku domáhal na skutkovom základe zaplatenia sumy 1350 eur za odobratú elektrickú
energiu a zaplatenia ceny za telefonovanie žalovaným. Podstatou bezdôvodného obohatenia je
zákonom ustanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie

tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Za bezdôvodné obohatenie sa
považuje majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu,
z právneho dôvodu ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov, tým že sa za neho plnilo hoci podľa práva
mal plniť sám. Ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, určuje, čo sa má vydať. Zo znenia
ustanovenia vyplýva, že povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje obohatenie a to za súčasného

určenia povinnej osoby, ktorou je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Súd mal preukázané, že dohoda,
ktorú strany sporu medzi sebou uzatvorili, na základe ktorej odoberali žalovaní elektrickú energiu od
žalobcu, je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko bola uzatvorená v rozpore so zákonom o
energetike. Žalobca a žalovaní nemohli uzatvoriť zmluvu o odbere elektrickej energie, pretože žalobca
nie je distribútorom elektrickej energie, ktorý v zmysle Zákona o energetike č. 251/2012 Z. z., môže

distribuovať elektrickú energiu do inej domácnosti. Na základe tohto úkonu však žalovaní plnenie prijali,
t. j. odoberali elektrickú energiu, preto na ich strane došlo k bezdôvodnému obohateniu z neplatného
právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní odoberali elektrickú
energiu prostredníctvom predlžovacieho kábla z odberného miesta žalobcu, s jeho súhlasom. Táto
skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. K odberu elektrickej energie zo strany žalovaných

došlo počas obdobia od polovice júla 2012 do polovice augusta 2013, čo medzi stranami taktiež nebolo
sporné. Medzi stranami bola sporná výška bezdôvodného obohatenia. Žalovaní uznali dlh čo do dôvodu
a jeho výšky v sume 800 eur. Žalobca tvrdil, že skutočnú spotrebu elektrickej energie žalovanými vie
preukázať z dôvodu, že si odpísal stav elektromera v bytovej jednotke, z ktorej žalovaní odoberali
elektrickú energiu. Druhá bytová jednotka, ktorú užíval on, má samostatné hodiny. Toto svoje tvrdenie

však žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Stredoslovenská energetika vyfakturovala žalobcovi vo
fakturačnom období do 12. 7. 2012 do 30. 6. 2013 faktúrou č. 3034930019 na odbernom mieste
č. 3034930, na adrese O. X/X, U. C., cenu za odobratú elektrickú energiu vo výške 1318,46 eur.
Z predloženej faktúry jednoznačne nevyplýva, koľko elektrickej energie bolo spotrebované v bytovej
jednotke, z ktorej odoberali elektrickú energiu žalovaní a koľko elektrickej energie spotreboval žalobca.

Z rozpisu fakturácie za dodávku a distribúciu elektrickej energie nie je jednoznačne vyšpecifikovaná
spotreba v každom jednom byte, ktorých je žalobca vlastníkom, ale faktúra bola vystavená na jedno
odberné miesto. Žalobca teda v konaní nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno, koľko presnežalovaní odobrali elektrickej energie z jeho odberného miesta, preto súd žalobcovi priznal sumu 800 eur,
ktorú žalovaní z titulu odberu elektrickej energie uznali.

20. Súd zamietol návrh žalobcu na zaplatenie sumy 150 eur, z titulu úhrady cien za telekomunikačné
služby, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal
v akom období, koľkokrát, v akej dĺžke hovoru, čo bolo obsahom telefonického hovoru, telefonoval
žalovanému a akú cenu zaplatil za telefonické hovory.

21. Súd povolil žalovaným splácať dlh žalobcovi v splátkach vo výške 50 eur mesačne, pričom pri
rozhodnutí vychádzal z pomerov žalovaných, ktorí majú dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom.
Žalovaná je dlhodobo práceneschopná, základ dane žalovaného, podľa potvrdenia o podaní daňového
priznania za rok 2016 bol 0 eur.

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Úspech žalobcu v konaní predstavoval sumu 800 eur, čo je 59,26 %, neúspech predstavoval 550 eur,
čo je 40,74 %. Pomer úspechu a neúspechu je 18,52 % (59,26 % - 40,74 %). Žalobca bol v spore
úspešnejší, preto mu súd priznal náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci, t. j. 18,52
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm.
a/ Civilného sporového poriadku).
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku:

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.