Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. máj 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202499
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516202499.1

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobkyne: Bc. M. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XX. S. XXX/XX, XXX XX V. N. pr. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom AK,
Sov. hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 520 eur s prísl. a určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 520,00 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 520,00 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd v y h l a s u j e zmluvnú podmienku v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.10.2012
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným uvedenú v bode 11 Všeobecných podmienok poskytnutia

úveru o tom, že 2/3 poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o ktorej výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom z titulu
bezdôvodného obohatenia. Zároveň žiadala určiť, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere v bode 11
Všeobecných podmienok je neprijateľnou podmienkou.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 15.10.2012 uzavrela so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver 1000 eur za poplatok 520 eur s tým, že celkovú čiastku
vo výške 1 520 eur uhradí v 4 splátkach po 320 eur. Na tento úver uhradila spolu sumu 1520 eur.
Pokiaľ by žalovaný namietal, že predmetný úver brala na podnikanie tak prehlásila, že úver brala na
súkromné účely. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 1930/2011 zo dňa
10.1.2012, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 84/2011 zo dňa 26.5.2011

ohľadne zákazu pre žalovaného vyznačovať taký účel úveru, aby spotrebiteľ nebol chránený. Poplatok
vo výške 520 eur je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Zmluvná podmienka
v úverovej zmluve o tejto časti poplatku bola rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 zo
dňa 13.9.2013 vyhlásená za neprijateľnú podmienku a tento rozsudok bol potvrdený aj Krajským súdom
v Prešove rozsudkom sp. zn. 5Co/219/2013 zo dňa 21.8.2014. Administratívny poplatok je uvedený
v bode 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V tomto bode je aj veta týkajúca sa uznania

dlžnej sumy dlžníkom. Ide o formulárové vtesnanie textu do obchodných podmienok pod zámienkou,
aby táto skutočnosť unikla pozornosti dlžníka. V spojení s evidentným zhoršením zmluvného postaveniaspotrebiteľa je aj táto podmienka neprijateľná. Žalobkyňa ďalej namietala, že uzavretá zmluva nemá
náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, okrem iného aj ročnú percentuálnu
mieru nákladov. Úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetný úver považovala

aj za úžerný, keďže po prepočte odplaty na jeden mesiac a následne na 1 rok predstavuje úroková
sadzba 52%. Priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch s platnosťou do 1 roka v októbri
2012 boli vo výške 9,17 %. Bezdôvodné obohatenie žalovaného nastalo vo výške rozdielu medzi jej
platbami a výškou úveru, t.j. vo výške 520 eur. O tom, že sa žalovaný na jej úkor obohatil sa dozvedela v
apríli 2016. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 21Co/72/2014 zo dňa 19.3.2015, ktorý vyvodil, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením
niektorých náležitostí do zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j.
ženebudemôcťoddlžníkažiadaťúrokzúveruaaniinépoplatkyapreprípad,žetourobí,bolzuvedenou
zákonnou sankciou uzrozumený (tzv. nepriamy úmysel), v dôsledku čoho je objektívna premlčacia doba
pri bezdôvodnom obohatení 10 rokov. Zároveň poukázala na ďalšie rozhodnutia slovenských súdov,
ktoré podobne posúdili objektívnu premlčaciu dobu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla žalobe

vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila k žalobe zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 15.10.2012,
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), prehľad splátok, prehľad priemerných
úrokových sadzieb komerčných bánk a prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS

zo dňa 2.5.2016.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol v prvom rade premlčanie nároku. Poukázal na to, že v žalobe
chýbajú skutočnosti o začiatku subjektívnej lehoty, pričom vyslovil názor, že objektívna premlčacia
doba je len 3 roky. Nárok je preto premlčaný v subjektívnej aj objektívnej lehote v celom rozsahu dňa

26.11.2015.VtomtosmerepoukázalnarozhodnutiaKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.17Co/327/2015a
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/567/2015 zo dňa 22.9.2015. Ďalej namietal, že nedošlo
k bezdôvodnému obohateniu, pretože nenastala ani jedna forma bezdôvodného obohatenia v zmysle §
451 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj to, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na
určení neprijateľnej podmienky s poukazom na § 137 písm. c) C.s.p. Poukázal ďalej na to, že zmluvu o

úvere uzatváral so žalobkyňou ako s podnikateľkou, teda nejde o spotrebiteľský vzťah a v takom prípade
je potrebné na danú vec aplikovať Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), keďže ide o tzv. absolútny
obchod.Kpoplatku(t.j.kodplatezaúver)odkázalnarozhodnutieVrchnéhosúduvPrahe sp.zn.12Cmo
95/2005 ako na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorej u nebankových subjektov nemožno
obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Poukázal tiež na § 499 ObZ,

ktorý umožňuje pri zmluve úvere dojednanie aj tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov.
Aj ObZ teda umožňuje vyberanie aj iných platieb ako len splátok úveru a úrokov a možnosť vyberania
poplatkov vyvodil aj z novely zákona o spotrebiteľských úveroch účinnej od 10.6.2013. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť.

5. Na výzvu súdu, aby žalobkyňa presne popísala, na čo použila peňažné prostriedky a predložila
peňažný denník žalobkyňa súdu odpovedala, že peňažný denník neviedla, lebo si uplatňovala paušálne
výdavky. Úver použila na nákup práčky, chladničky a kočiara. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno toho, že bol
úver použitý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania poukázala na rozsudky NS SR sp. zn.
8Sžo/45/2014 zo dňa 19.8.2015 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/275/2016 zo dňa 28.2.2017,

ktoré pripojila k vyjadreniu.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobkyňa ani žalovaný sa
pojednávania nezúčastnili. Žalobkyňa ospravedlnila svoju neúčasť prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, ktorý sa pojednávania zúčastnil. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným

súdu dňa 18.5.2017. Obe strany sporu súhlasili s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti, preto súd
prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu.

7. Právny zástupca žalobkyne trval a pojednávaní na žalobe z dôvodov v nej uvedených. Poukázal
tiež na prax obchodných zástupcov žalovaného, ktorí mali príkaz vyplňovať zmluvy na dlžníkov ako

podnikateľov, ak zistili, že títo majú živnostenské oprávnenie. Takúto praktiku považuje za nekalú.8. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou k žalobe ako sú uvedené v bode 3 tohto rozsudku zistil
tento skutkový stav:

9. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 15.10.2012 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, v ktorej bola
žalobkyňa označená údajmi samostatne zárobkovo činnej osoby. Na základe tejto zmluvy žalovaný
poskytol žalobkyni sumu vo výške 1 000 eur, ktoré mala splatiť spolu s úrokom a administratívnymi
nákladmi spojenými s uzavretím zmluvy spolu vo výške 1 520 eur v 4 splátkach po 380 eur počnúc dňom

23.11.2012. Žalobkyňa splatila úver v 2 splátkach, a to dňa 22.11.2012 sumu 380 eur a dňa 26.11.2012
sumu 1 140 eur. Uvedené skutočnosti ani neboli sporné okrem toho, či uzavrela žalobkyňa zmluvu ak
fyzická osoba alebo ako podnikateľ.

10. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. ObZ účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, na účely

tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. a), f), i), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o
úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, aka) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. A) až k), r) a y) a §10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 457 OZ, zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

24. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

25.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala ochrany pre spotrebiteľa, pričom tvrdila, že zmluvu

uzatvárala ako fyzická osoba. Súd sa preto v prvom rade vysporiadal s tým, v akom postavení
vystupovala žalobkyňa pri podpise zmluvy a následne tým, či došlo k bezdôvodnému obohateniu zo
strany žalovaného a či nárok nie je premlčaný.

27. Žalobkyňa bola v zmluve v 1. rámčeku označená ako živnostníčka, teda ako podnikateľka. V treťom

rámčeku sú zase uvedené údaje o žalobkyni ako fyzickej osobe. V zmluve je zároveň predtlačená
formulácia, že „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.“ Z úradnej
činnosti je súdu tiež známe, že obchodní zástupcovia žalovaného mali príkaz vpisovať do zmlúv
údaje o dlžníkoch ako o podnikateľoch, ak zistili, že títo vlastnia živnostenské oprávnenie. Na jednej
strane je tu teda tvrdenie žalobkyne, že peniaze použila na osobnú potrebu, kým na druhej strane

tvrdenie žalovaného o účele úveru. Žalovaný poukazoval na obsah zmluvy, neuviedol však žiadne bližšie
skutočnosti, ktorými by preukázal, že žalobkyňa skutočne žiadala peniaze na účely podnikania, príp.
nejaké iné doklady, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že skutočne žiadala peniaze na účely podnikania.
Predtlačenú formuláciu v zmluve o účele použitia poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorú dlžník
nemôže zmeniť, súd nepovažuje za dostatočnú na preukázanie účelu využitia poskytnutého úveru,

najmä ak sú tu vyššie uvedené pochybnosti. V prípade pochybností o obsahu spotrebiteľskej zmluvy
pritom platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel,
že žalobkyňa vystupovala pri uzatváraní ako spotrebiteľ.

28. Je nepochybné, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v

Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a povinnosti zmluvných
strán sa teda riadia ObZ. Ak však ide o spotrebiteľský úver, okrem všeobecnej úpravy v Obchodnom
zákonníku je potrebné aplikovať aj špeciálnu úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a takátozmluva musí obsahovať náležitosti upravené v tomto zákone. Zároveň dohodnuté práva a povinnosti v
spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť v rozpore s § 52 a nasl. OZ.

29. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tá neobsahuje údaj o druhu spotrebiteľského
úveru, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru
nákladov, ani konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedená
zmluva teda neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 9 ods. 2 písm. a),
f), i), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

30. Absencia uvedených náležitostí spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje bezúročný a bez
poplatkov v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. Žalovanému preto vzniklo
právo na vrátenie iba skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru bez akýchkoľvek úrokov,
poplatkov a upomienok. Žalobkyňa z poskytnutého úveru 1 000 eur zaplatila žalovanému sumu 1 520
eur, čo mal súd preukázané z výpisov žalovaného, teda preplatila poskytnutý úver o sumu 520 eur.

Uvedený prípad pre účely posúdenia vzniku bezdôvodného obohatenia je možné posúdiť ako plnenie
zo zmluvy, ktorá je v časti neplatná, keďže jednak časť zmluvnej podmienky upravujúcej poplatok
za poskytnutý úver súd považuje za neprijateľnú podmienku (z nižšie uvedených dôvodov), ktorá je
v dôsledku toho neplatná, pričom odplatu vo výške dosahujúcej 52 % z poskytnutej istiny je možné
považovať aj za odplatu dohodnutú v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ) a aj s dobrými mravmi, t.j. tiež

ako neplatnú, a to už len s prihliadnutím na priemerné úrokové sadzby bánk pri obdobných úveroch v
čase podpisu zmluvy (priemerné úrokové sadzby v októbri 2012 pri úveroch do 1 roka predstavovali 9,17
%, kým úrok dohodnutý v zmluve a prepočítaný na 1 rok predstavuje cca 52%, t.j. bol dohodnutý takmer
v 6-násobnej výške oproti priemeru). Rozhodnutie o nemožnosti porovnávať úrokové sadzby bánk a
nebankových spoločností, na ktoré odkazuje žalobca, je jednak staršieho dáta, ale hlavne vychádza z

inej právnej úpravy, keďže samotný OZ v § 53 ods. 6 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy upravuje
povinnosť, aby odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov podstatne neprekračovali porovnateľné
produkty na finančnom trhu.

31. Súd sa následne zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Pri bezdôvodnou obohatení OZ

rozlišuje tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, ktorej začiatok je spojený s nadobudnutím vedomosti
poškodeného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a tzv.
objektívnu premlčaciu dobu, ktorej začiatok je spojený úkonom, ktorým došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná, kým pri objektívnej premlčacej dobe zákon
rozoznáva 3-ročnú a 10- ročnú premlčaciu dobu. Druhá, dlhšia doba sa uplatňuje v prípade úmyselného

bezdôvodného obohatenia. Obe premlčacie doby (subjektívna aj objektívna) plynú nezávisle od seba
pričom platí, že ak uplynie jedna z nich, nárok je premlčaný, aj keby ešte druhá premlčacia doba
neuplynula.

32. Z predloženého prehlásenia mal súd preukázané, že žalobkyňa sa o tom, že došlo k bezdôvodného

obohatenia a kto sa na jej úkor obohatil, dozvedela v apríli 2016. Žaloba bola súdu doručená dňa
30.6.2016, teda v rámci 2-ročnej subjektívnej doby. Aj keď v predloženom prehlásení nie je uvedený
konkrétny dátum, vzhľadom na to, že žaloba bola podaná najneskôr do troch mesiacov, od kedy sa
žalobkyňadozvedelaobezdôvodnomobohatení,jezrejmé,žesubjektívna premlčaciadobaneuplynula.
Objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 27.11.2012, preto súd skúmal, či možno v danom

prípade aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu, keďže v 3-ročnej premlčacej dobe žaloba na súd nebola
doručená.

33. Žalovaný podniká okrem iného v oblasti poskytovania úverov, teda musí mu byť zrejmé, aké
náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako aj aké sankcie vyplývajú z neuvedenia

zákonom požadovaných náležitostí. S týmto je teda minimálne uzrozumený. Ak tieto údaje zo zmluvy
o úvere neuvedie a napriek tomu žiada do dlžníka plnenie uvedené v zmluve o úvere v plnej výške,
nemožno jeho konanie hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia,
minimálne s nepriamym úmyslom. Za takéhoto stavu potom súd uzavrel, že v prípade úmyselného
obohatenia nastupuje 10-ročná premlčacia doba, ktorá v čase doručenia žaloby ešte neuplynula. K

rozdielnym názorom na túto otázku súd uvádza, že sa z vyššie uvedených dôvodov priklonil k názorovej
líniirozhodnutí,ktorévporovnateľnýchprípadochvyhodnotili,žeobjektívnapremlčaciadobeje10ročná.34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho rozdiel medzi celkovo zaplatenou
sumou zo strany žalobkyne a sumou skutočne poskytnutého úveru.

35. Žalovaný zhruba 2 týždne po pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, doručil súdu svoje
druhé vyjadrenie k veci reagujúc na podanie žalobkyne, ktoré súd žalovanému zaslal iba na vedomie
(na vyjadrenie ho súd nevyzýval), a to napriek tomu, že vedel o termíne pojednávania. Vzhľadom na
vyhlásenie rozsudku na pojednávaní súd na tvrdenia žalovaného v tomto vyjadrení nemôže prihliadať.

36. Žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy, a to od druhého dňa po doručení
žaloby žalovanému. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 16.12.2016. Keďže žalovaný je v omeškaní
s peňažným plnením, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania, a to v súlade s cit. § 517 ods.
1a2Obč.zákonníka.Keďžezáväzkovývzťahmedziúčastníkmikonaniavznikolpred1.februárom2013,
výškaúrokovzomeškaniasariadipodľapredpisovúčinnýchk31.januáru2013ajzadobuomeškaniapo

31. januári 2013 v zmysle prechodných ustanovení upravených v § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 bola výška úrokov z
omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 17.12.2016 bola základná úroková
sadzba ECB vo výške 0,00%, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške

8,00 % ročne z dlžnej sumy.

37. Súd sa ďalej zaoberal návrhom žalobkyne vyhlásiť za neprijateľnú podmienku celé znenie bodu 11
VPPÚ. Súd pritom vychádzal z kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a
posudzoval, či táto nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§

53 ods. l OZ). Občiansky zákonník deklaratórne vymenúva niektoré prípady neprijateľných podmienok.
Zákonodarca vymedzil len príklady podmienok predstavujúcich najkrikľavejšie porušenie rovnováhy vo
vzťahu majúcom sa inak vyznačovať vyváženosťou práv a povinnosti zmluvných strán. Hoci z pomerne
obsiahleho výpočtu, postupom času i dopĺňaného, možno nepochybne vybadať úmysel zákonodarcu
včleniť do textu zákona podľa možnosti všetky mu známe, a teda najtypickejšie prípady dojednaní na

ujmu spotrebiteľa, je tiež badateľné, že si uvedomuje nemožnosť reagovať priamo zákonom na všetky
do úvahy prichádzajúce situácie a takto i nutnosť poskytnúť možnosť práve súdom, aby existujúcu
právnu úpravu dotvorili výkladom. Zoznam neprijateľných podmienok v § 53 OZ teda nebráni súdu
vyhlásiť za neprijateľnú aj inú podmienku, ktorá podľa názoru súdu dosahuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

38. Súd po preskúmaní bodu 11 VPPÚ dospel k záveru, že neprijateľnou podmienkou v tomto bode
je časť jeho znenia upravujúceho, že 2/3 poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úver spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Ide o vágne a do veľkej miery
neurčité ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide. Naviac poplatok v takejto výške súd

považuje za neúmerne vysoký, najmä za situácie, že nemožno zistiť, za čo mal byť vlastne zaplatený.
Je vysoko pravdepodobné, že žalovaný do neho skrýva odplatu za poskytnutie úveru, teda úrok, resp.
aspoň nejakú časť z neho. Takto špecifikovaný poplatok, naviac zahrnutý do VPPÚ písaných drobných
písmom, spôsobuje podľa názoru súdu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Naviac tento poplatok považuje súd za plnenie, ktoré žalobkyni po

materiálnej stránke nebolo dané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Zaplatením tohto poplatku spotrebiteľ nedostáva reálne poskytnutú protihodnotu. Tzv. teória skutočného
plnenia sa medzičasom už premietla aj do zoznamu neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 4 písm. t)
OZ), čo nasvedčuje tomu, že aj keď táto podmienka nebola výslovne uvedená ako neprijateľná v čase

uzavretia zmluvy, svojou povahou bola neprijateľná. Naviac táto už bola vyhlásená za neprijateľnú
rozsudkom Okresného súdu Prešov špecifikovaným v žalobe. Súd preto túto časť zmluvnej podmienky
v zmysle § 298 ods. 2 C.s.p. uviedol aj vo výroku tohto rozsudku. K námietke žalovaného, že § 499 ObZ
umožňuje dojednať si aj odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov, resp. že možnosť dojednania
takejto odplaty je možné odvodiť aj z iných právnych predpisov súd poznamenáva, že nespochybňuje

možnosť dohodnúť si odplatu v zmysle platných právnych predpisov, ale v spotrebiteľských zmluvách
musia byť tieto určito vyjadrené, pričom musí ísť o poplatky, resp. odplaty, ktoré v prevažnej miere
nesledujú iba záujmy dodávateľa. V danom prípade súd splnenie týchto podmienok nemal preukázané.
Pokiaľ ide o žalovaným namietaný nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení jepotrebné uviesť, že neprijateľnú podmienku súd môže vyhlásiť za neprijateľnú aj bez návrhu, pričom
spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na vyhlásení určitej podmienky za neprijateľnú, najmä ak od
nej závisí úspech jeho žaloby na plnenie, keďže jeho postavenie sa týmto stáva nepochybne istejším.

39. Vyhlásenie bodu 11 VPPÚ za neprijateľnú podmienku pokiaľ ide o jej časť, že 1/3 poplatku má
predstavovať úrok, súd nepovažoval za dôvodné. Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ sa netýka hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne. Úrok pri zmluve o úvere súd považuje za hlavný predmet plnenia a táto zmluvná

podmienka bola vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. V tejto časti preto prichádza do úvahy jej
neplatnosť, keďže jednak odporuje § 53 ods. 6 OZ účinného v čase podpisu zmluvy a výšku odplaty cca
52 % za rok (po prepočte 1/3 zo sumy 520 eur vychádza úrok na cca 173,33 eur za 4 mesiace, čo za
rok predstavuje odplatu vo výške 519,99 eur, t.j. 52 % z poskytnutej istiny) je možné považovať aj za
rozporné s dobrými mravmi. Keďže však súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov, nebolo potrebné sa týmto bližšie zaoberať.

40. O nároku na náhradu trov konania žalobkyne súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu pokiaľ ide o požadované
plnenie a súd vyhovel v časti aj jej návrhu na vyhlásenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ktorú súd
môževyhlásiťajbeznávrhu),tedamánároknaplnúnáhradutrovkonania.Ovýšketrovbuderozhodnuté

po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.