Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. máj 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316206223
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316206223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu mBank SPOLKA AKCYJNA,

akciová spoločnosť, ul. Senatorska 18, 00 950 Varšava, Poľská republika, podnikajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10,
Bratislava, IČO: 36 819 638, zast. Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35
929 049 proti žalovanej C. J. T., nar. XX. X. XXXX, Ň.S. XXX, C., o zaplatenie 934,55 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd podanú žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 28. 6. 2016 na tunajší súd žalobou, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú

na zaplatenie sumy 934,55 eur, úroku v výške 15,9% ročne zo sumy 934,55 eur od 20. 8. 2013 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 934,55 eur od 11. 9. 2013 do zaplatenia
a na náhradu trov konania.

Podanú žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu Zmluvy o vedený bankových
bežných a sporiacich účtov, na základe ktorej žalobca viedol pre žalovanú bežný účet.

Následne strany sporu uzatvorili prostredníctvom internetového bankovníctva žalobcu Zmluvu o
poskytnutí úveru „mPôžička plus“ č. Y., XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej dňa 12. 11. 2012 úver vo výške 1200 eur, úročený úrokovou sadzbou 15,9% ročne.
Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru a preto žalobca dňa 28. 8. 2013 odstúpil od
zmluvy, kde žalovaná si zásielku prevzala dňa 3. 9. 2013, kedy sa odstúpenie od zmluvy stalo účinným.
Podľa výpisu z účtu ku dňu 19. 8. 2013, je žalovaná v omeškaní so zaplatením istiny 934,55 eur.

Žalobca má za to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom bez ohľadu na povahu zmluvných
strán. Občiansky zákonník žiadnu úpravu zmluvy o úvere alebo úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje, preto neexistujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (s výnimkou §§52-54), ktoré by boli
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Na základe uvedeného žalobca podal žalobu na súd, kde si uplatnil istinu 934,55 eur, zmluvný úrok z
tejto istiny v výške 14,9% ročne a úrok z omeškania z tejto istiny vo výške 8,5% ročne, ako aj náhradu

trov konania.

2. Žalovaná dňa 31. 10. 2016 doručila podanie, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovanú sumu neuznáva.
Potvrdila, že žalobca jej poskytol úver vo výške 1200 eur, ktorý aj splácala do 19. 8. 2013. Vtedysa zhoršila jej finančná situácia a preto dňa 05. 1. 2014 uzatvorila zmluvu so spoločnosťou Prvá
oddlžovacia, ktorej splácala 100 eur mesačne a ktorá túto sumu mala prerozdeliť pre všetkých veriteľov
žalovanej, mimo iného aj prospech žalobcu. Spoločnosť Prvá oddlžovacia sa teda stala správcom dlhov

žalovanej a žalobcovi od mesiaca marec 2014 boli poukazované pravidelné mesačné splátky. Takto
žalobcovi je mesačne poukazovaných 33,25 eur na splátku povoleného prečerpania a 14,55 eur na
splácanie úveru.

3. Dňa 16. 1. 2017 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý uviedol, že medzi stranami sporu boli uzatvorené

až tri úverové zmluvy. Prvou je zmluva o povolenom prečerpaní a druhou zmluva o používaní kreditnej
kartyasplátky,ktorýmiargumentuježalovaná,súuhrádzanéjejzáväzkynatietodvezmluvy.Predmetom
konania je však tretia úverová zmluva zo dňa 4. 11. 2012, kde žalovaná nepreukázala splácanie úveru.

4. Žalovaná dňa 17. 3. 2017 doručila súdu podanie, z obsahu ktorého vyplýva, že svoje záväzky voči
žalobcovi si spláca prostredníctvom Prvej oddlžovacej spoločnosti v rozsahu, ako jej to umožňujú jej

finančné možnosti s tým, že je si vedomá toho, že so žalobcom má uzatvorené tri zmluvy o úvere. Má
za to, že v prospech dlhu, ktorý sa prejednáva pod sp. zn. XC/XXX/XXXX uhrádza mesačne 14,55 eur,
ďalej v prospech jej dlhu, ktorý sa prejednáva pod sp. zn. XC/XXX/XXXX (kde sa prejednáva záväzok
žalovanej zo zmluvy o povolenom prečerpaní), uhrádza sumu 33,25 eur. Okrem toho na účet žalovanej
prichádzala aj suma 47,80 eur, ktorá má slúžiť na úhradu záväzkov z kreditnej karty.

5.Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalovanejaoboznámenímsaspredloženýmilistinnýmidôkazmi,
najmä s formulárom pre verifikáciu osobných údajov, so zmluvou o vedení bankových bežných a
sporiacich účtov, Obchodnými podmienkami zriaďovania a vedenia bežných, sporiacich účtov a účtov
k hotovostnému úveru v mBank, zmluvou o poskytnutí úver, Všeobecnými obchodnými podmienkami

mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, Obchodnými podmienkami poskytovania úveru mPôžička
PLUS,Sadzobníkompoplatkov,výpisomzúverovéhoúčtu,poslednouvýzvoukuhradeniudlžnejčiastky/
odstúpením od zmluvy + doručenkou, zmluvou o obstarávaní záležitostí mandanta v odbore správy
dlhov + výpismi z účtu, Zmluvou o povolenom prečerpaní zo dňa 25. 10. 2012 + Žiadosťou žalovanej
o poskytnutie povoleného prečerpania zo dňa 25. 10. 2012 + históriou operácií na tomto účte, Zmluvu

o používaní kreditnej karty mBank zo dňa 4. 11. 2012 + výpisom z tejto kreditnej karty ku dňu 27. 1.
2016 a zistil tento skutkový stav.

6.Stranysporudňa24.2.2010uzatvoriliZmluvuovedeníbankovýchbežnýchasporiacichúčtov,vrámci
ktorej banka sa zaviazala zriadiť a viesť pre žalovanú účet, uvedený v „Potvrdení o zriadení účtu“ a účty

otvorené v neskoršom termíne na základe dispozície majiteľa. Banka sa zaviazala uschovávať peňažné
prostriedky majiteľa a uskutočňovať na jeho príkaz peňažné zúčtovania. Výška a podmienky úročenia,
termíny kapitalizácie úrokov a mena, v ktorej je účet vedený, sú uvedené v „Potvrdení o zriadení účtu“.

Podmienky tejto zmluvy boli bližšie upravené v Obchodných podmienkach zriaďovania a vedenia

bežných, sporiacich účtov a účtov k hotovostnému úveru v mBank.

7. Strany sporu dňa 4. 11. 2012 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí úveru „mPôžička plus“ č. Y./XXXX,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške XXXX eur na účet mKonto XXXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX, úročený pohyblivou úrokovou sadzbou 15,9% ročne. Žalovaná sa tento úver

zaviazala splatiť za obdobie 24mesiacov, ktoré začína plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov
úveru na účet mKONTO dlžníka, pričom konečná splatnosť úveru je 28. 11. 2014. Splatnosť každej
splátky je k 28. dňu v mesiaci. Po poskytnutí úveru bude výška mesačných splátok úveru, vrátane
aktuálnej výšky úrokovej sadzby a obdobia počas, ktorej budú jednotlivé splátky splácané, uvedené
v Harmonograme splátok, ktorý dlžník obdŕži prostredníctvom Internet bankingu mBank. Poplatok za

poskytnutie úveru bol 18 eur. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať prípadné ďalšie poplatky, ktoré súvisia
s vedením účtu mKONTO, ako aj poplatky za mimoriadne služby na ktoré sa nevzťahuje úveru
podľa Sadzobníka. Celkové náklady spojené s úverom vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy predstavujú 1439,11 eur pri priemernej hodnote RPMN 45,23%.

Podľa bodu 7.4 Zmluvy, mBank môže odstúpiť od zmluvy s okamžitou účinnosťou a/alebo vyhlásiť
okamžitú splatnosť úveru spolu s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom, vyplývajúcim z tejto
zmluvy a/alebo prijať akékoľvek ďalšie opatrenia podľa tejto zmluvy smerujúce k úhrade svojich
splatných pohľadávok voči dlžníkovi v prípade ak dlžník nezabezpečí v deň splátky prostriedky na účtemKONTOvovýškeumožňujúcejvykonanieúhradyzrážanejčiastkybeztoho,abydošloknepovolenému
zápornému zostatku na účte mKONTO.

Podľa bodu 7.5 Zmluvy, dlžník je povinný v deň určený v odstúpení od zmluvy mBank zaplatiť celý úver,
úroky a poplatky.

Zmluva neobsahovala ani údaj o výške celkovej splátky a ani údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Taktiež zmluva neobsahovala údaj o RPMN, len údaj o priemernej hodnote RPMN (45,23%).

8. Súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky
(platné od 1. 6. 2011), Obchodné podmienky poskytovania úveru mPôžička PLUS účinné od 15. 8. 2012
a Sadzobník poplatkov.

Podľa bodu 2.4.3. Obchodných podmienok poskytovania úveru mPôžička PLUS účinných od 15. 8.

2012, omeškanie dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splatnej pohľadávky mBank vyplývajúcej zo zmluvy o
úvere alebo porušenie akejkoľvek povinnosti dlžníka vyplývajúcej zo zmluvy o úvere oprávňuje mBank
na to, aby:
a.) prijala akékoľvek opatrenia smerujúce k uspokojeniu splatných pohľadávok, predovšetkým ich
uhradenie započítaním s akýmikoľvek prostriedkami dlžníka na účte mKONTO a tiež s peňažnými

prostriedkami nachádzajúcimi sa na ostatných účtoch Dlžníka vedených v Bank a odmietla vykonať
akékoľvek platby z účtu mKONTO, vrátane platieb bankovými kartami vystavenými k účtu mKONTO
alebo
b.) žiadala od Dlžníka zriadenie doplňujúceho zabezpečenie úveru, alebo
c.) vyhlásila okamžitú splatnosť úveru a vyzvala dlžníka na zaplatenie celej sumy v omeškaní a to

najneskôr v deň určený v výzve doručenej dlžníkovi.

Podľa bodu 2.5.2. písm. a) Obchodných podmienok poskytovania úveru mPôžička PLUS účinných od
15. 8. 2012, mBank má právo odstúpiť od zmluvy o úvere s okamžitou platnosťou najmä v prípade
ak dlžník nesplní ktorúkoľvek podmienku poskytnutia úvere alebo sa jeho úverová schopnosť zníži po

poskytnutí úveru.

Podľa bodu 2.5.4. Obchodných podmienok poskytovania úveru mPôžička PLUS účinných od 15. 8.
2012, nasledujúci deň po účinnosti odstúpenia Dlžníka od zmluvy o úvere sa všetky záväzky dlžníka
vyplývajúce zo zmluvy o úvere stávajú splatné a dlžník je povinný v tento deň uhradiť celý úver spolu

s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere. Pohľadávky mBank
nesplatené v deň nasledujúci po dni účinnosti odstúpenia sú považované za sumy v omeškaní, pričom
sa použije článok 2.4.2 týchto Obchodných podmienok.

Podľabodu2.5.5.ObchodnýchpodmienokposkytovaniaúverumPôžičkaPLUSúčinnýchod15.8.2012,

Po nadobudnutí účinnosti odstúpenia môže mBank pristúpiť k vymáhaniu svojich pohľadávok a domáhať
sa uspokojenia z celého majetku dlžníka. Môže pristúpiť k uplatneniu právnych zabezpečení úveru,
pričommôžemBankvymáhaťsvojupohľadávkusamostatnealebomôžepoveriťvymáhanímpohľadávky
tretiu osobu.

9. Podľa výpisu z úverového účtu, dlh žalovanej ku dňu 19. 8. 2013 žalobca vyčíslil na sumu 934,55
eur. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1200 eur, z čoho poplatok za otvorenie úveru je 18 eur,
teda žalovaná reálne titulom úveru čerpala sumu 1182 eur. Jednotlivými splátkami uhradila žalobcovi
sumu 385,38 eur.

10. Listom zo dňa 28. 8. 2013 žalobca upozornil žalovanú, že napriek predošlým urgenciám eviduje
voči nej dlžnú čiastku ku dňu vyhotovenia tejto výzvy vo výške 99,56 eur. Zároveň žalovanú vyzval na
úhradu dlžnej čiastky a to vrátane poplatku 23,40 eur za zaslanie tejto upomienky a to najneskôr do 7dní
od doručenia tejto výzvy. Ak nedôjde v uvedenom termíne k úhrade dlžnej pohľadávky, je táto výzva
zároveň aj odstúpením o zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička Plus podľa ustanovenia

§506 Obchodného zákonníka z dôvodu, že žalovaná je v omeškaní so splácaním už viac ako dvoch
splátok úveru. Tento list bol žalovanej doručený dňa 3. 9. 2013.11. Žalovaná súdu predložila zmluvu o obstarávaní záležitostí, uzatvorenú dňa 28. 1. 2014 medzi
spoločnosťou Prvá oddlžovacia s.r.o. Žilina ako mandatárom a žalovanou ako mandantom. Predmetom
tejto zmluvy je splátkové zariadenie záležitostí uvedených v tejto zmluve mandatárom v mene a na účet

mandanta.

Podľa Výpisov z účtu, žalovaná prostredníctvom Prvej oddlžovacej s.r.o. Žilina uhrádzala žalobcovi
mesačne sumu 33,25 eur a 14,55 eur.

12. Za účelom preukázania, že medzi stranami sporu boli uzatvorené až tri úverové zmluvy, žalobca
súdu predložil Zmluvu o povolenom prečerpaní č. HNM057641020/2012 zo dňa 25. 10. 2012, ktorá bola
uzatvorená na základe žiadosti o poskytnutie povoleného prečerpania zo dňa 25. 10. 2012 + históriu
operácií na tomto účte a Zmluvu o používaní kreditnej karty mBank č. HNM097396102/2013 zo dňa 4.
11. 2012 + výpis z tejto kreditnej karty ku dňu 27. 1. 2016.

13. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že so žalobcom uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej jej
bol poskytnutý úver vo výške 1200 eur. Spočiatku posielala splátku vo výške, ako bola dohodnutá a
presne podľa úverovej zmluvy. Neskôr sa dostala do finančných problémov a úver prestala splácať. Dlh
voči žalobcovi uznáva, nie však jeho výšku a to z toho dôvodu, že prostredníctvom Prvej oddlžovacej
spoločnosti žalovaná splácala svoje dlhy vo výške 100 eur mesačne, kde z tejto sumy odchádzali

platby aj žalobcovi a na zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania, malo byť poukazovaných 14,55
eur. Žalovaná pripustila, že mohlo dôjsť k technickej nezrovnalosti. Poukázala na to, že po uzatvorení
zmluvy s Prvou oddlžovacou, táto spoločnosť nepoznala číslo účtu, na ktoré mala splátky posielať. Preto
posielala splátky na bežný účet žalovanej, odkiaľ si žalobca stiahol splátku. Ak sa uvedenými splátkami
pokryl iný dlh žalovanej, žalovaná s tým súhlasí. Potvrdila, že dňa 3. 9. 2013 jej bolo doručené písomné

odstúpenie od zmluvy. V prípade neúspechu v konaní požiadala o povolenie úhrady dlhu v splátkach,
pretože dostáva len minimálnu mzdu a snaží sa uspokojiť viacerých veriteľov.

14. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné
zamietnuť v celom rozsahu.

15. Podľa ustanovenia §1 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) Zák. č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Podľa ustanovenia §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. V danej veci súd mal za preukázané, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca poskytol
žalovanej úver vo výške 1182 eur (bez poplatku za poskytnutie úveru 18 eur). Žalovaná sa tento úver
zaviazala splatiť 24mesačnými splátkami vždy v 28. deň v mesiaci pri konečnej splatnosti 28. 11. 2014.

Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, dostala
sa do omeškania, preto žalobca s účinnosťou ku dňu 3. 9. 2013 odstúpil od úverovej zmluvy.

Súčasne súd mal za preukázané, že žalovaná čerpala úver vo výške 1182 eur a jednotlivými splátkami
v danom úverovom vzťahu uhradila sumu 385,38 eur, čo preukazuje výpis z úverového účtu.

Žalovaná síce tvrdila, že prostredníctvom Prvej oddlžovacej spoločnosti uhrádzala žalobcovi na úhradu
svojich dlhov sumy 33,25 eur, 14,55 eur a 47,80 eur mesačne. Preukázala však výpismi, že žalobcovi
uhrádzala mesačne len sumy vo výške 33,25 eur a 14,55 eur, čo spolu predstavuje 47,80 eur. Zároveň
potvrdila, že so žalobcom mala uzatvorené tri úverové zmluvy a to úverovú zmluvu, ktorá je predmetom

tohto konania, zmluvu o kreditnej karte a zmluvu o povolenom prečerpaní na účte. Teda súd má za
preukázané, že žalovaná mesačne uhrádzala žalobcovi spolu sumu vo výške 47,80 eur, ktorá však sa
započítavala na úhradu záväzkov žalovanej z povoleného prečerpania a z kreditnej karty, nie však z
úverovejzmluvy,ktorájepredmetomtohtokonania.Pretosúdzhodnotil,žezoZmluvyoposkytnutíúveru
„mPôžička plus“ č. Y./XXXX zo dňa 4. 11. 2012 žalovaná čerpala úver vo výške 1182 eur a jednotlivými

splátkami uhradila sumu 385,38 eur.

17. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je

fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými
znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom
občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,
a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené vObčianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako
aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,

došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne, zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

18. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, je zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j.
spotrebiteľa - žalovanej aj v súdnom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy uzavreté v
rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu.

Predmetnú úverovú zmluvu je potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal,
či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch,
pričom dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky.

19. Z citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o

spotrebiteľskom úvere bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
slová výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej v zákone uvedenej zložke spotrebiteľského
úveru, ktoré má žalovaný žalobcovi ako veriteľovi vracať, teda sa to týka istiny, úrokov aj iných poplatkov.
Podľa zákona musí byť v každej zmluve jednoznačne, určito a zrozumiteľne a to priamo v zmluve
uvedená nielen výška istiny, ale aj výška riadnych úrokov a iných poplatkov a taktiež aj počet a termíny

splátok istiny, riadnych úrokov a iných poplatkov. Cieľom je zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri uzatváraní
zmluvy mal jasne, určito a zrozumiteľné vyjadrené čo, kedy a kde má platiť a z čoho pozostáva úver, ako
aj odmena a všetky sumy a splátky, ktoré má veriteľovi za tento úver ako spotrebiteľ zaplatiť. V opačnom
prípade sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (ustanovenie §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z.).

V tomto prípade z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje
údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené podľa § 9 ods. 2
písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba celkový
počet splátok s tým, že absentuje výška celkovej mesačnej splátky, ako aj rozlíšenie z čoho takátosplátka pozostáva (bez rozlíšenia istiny, riadnych úrokov, poplatkov a iných súm a ich termínov). Takéto
znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným
ustanovením a s cieľom tejto právnej úpravy.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch ako to už bolo uvedené je, aby spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy bol riadne, určito a zrozumiteľnej informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný veriteľovi plniť svoje záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z čoho pozostávajú tieto jeho
záväzky. Cieľom je poskytnutie ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo a to priamo zo zákona byť

informovaný pri uzatváraní zmluvy o splácanej istine, o splácanej mesačnej sume istiny, výške úrokov
z úveru a poplatkov súvisiacich s úverom. Žalobca mal ako dodávateľ priamo zo zákona povinnosť v
zmluve o spotrebiteľskom úver určito, jasne a zrozumiteľne uviesť výšku úrokov, výšku poplatkov a to
priamo v zmluve a priamo aj pri mesačných splátkach pod sankciou straty práva na úroky a poplatky.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX Krajský súd v Prešove uviedol -„Jednou

z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná

suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch

súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie

NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX).

20. V súlade s ustanovením §9 odsek 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je podstatnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, vypočítanej
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danej veci však

údaj o RPMN absentuje. Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady
vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako
ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na
porovnávanie úverov alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského

úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však neuvedený údaj o
RPMN v úverovej zmluve, spotrebiteľovi neumožňuje porovnať túto výšku RPMN s obdobnými úvermi,
poskytovanými inými, či už bankovými alebo nebankovými subjektmi. Podľa názoru súdu, absencia
presne uvedeného údaja RPMN má za následok, že daný úverový vzťah sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov (ustanovenie §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z.).

21. Keďže Zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. j) a k) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, považuje sa v zmysle ustanovenia §11 ods. 1 citovaného zákona úver za
bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov
z úverovej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalovaná celkovo vyčerpala sumu 1182 eur a vrátila

žalobcovi už sumu 385,38 eur, čo je zrejmé zo žalobcom predloženého výpisu z úverového účtu.

Preto súd je toho názoru, že žalobcovi z danej úverovej zmluvy by patrila len suma 796,62. Súd je toho
názoru, že uvedená suma by patrila žalobcovi aj z nasledovného dôvodu.

22. Podľa ustanovenia §48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je
to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.Podľa ustanovenia §48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ustanovenia §451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Súd mal za preukázané, že žalobca listom ku dňu 3. 9. 2013 odstúpil od úverovej zmluvy.

Podľa Občianskeho zákonníka, v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od
začiatku (ex tunc, §48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia
od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody).
Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú
jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich
zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie

spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutých medzi stranami sporu
sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Predmetná vec sa týka aj práva európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na

dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení §54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
XMCdo XX/XX).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru

pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený

v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. XCo/X/XXXX, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom
právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. XCo XX/XXXX,
XCo XXX/XXXX, XCo XXX/XXXX, XCo XXX/XXXX. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne
nekonformný (napr. vec I. ÚS XXX/XXXX), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok

súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. 7.5 Zmluvy, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu
od zmluvy, je upravené pre žalovaného nevýhodnejšie oproti úprave v §48 v spojení s §54 ods. 1, 5 a
§457 Občianskeho zákonníka.Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej

úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení §52 až §54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj
definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak
ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenie §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie §54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva,
no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré

bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu
zákonníku, §54 ods. 1 OZ).

V zmysle čl. 7.4. Zmluvy, banka môže odstúpiť od zmluvy o úvere v prípade, ak klient podstatne
poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Odstúpením končí

platnosť všetkých súvisiacich bankových produktov a služieb viažucich sa k zmluve o úvere.

Zmluvná podmienka, ktorá pri odstúpení od zmluvy zaväzuje spotrebiteľa na úhradu nad rámec
povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, potom táto zmluvná podmienka nie je vyvážená
a naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac

je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postaveniežalovanéhospotrebiteľa.Slovamizákona(§54ods.1OZ) ideo,,odchýleniesavneprospech
spotrebiteľa“, ktoré jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Veriteľ pritom
nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné inštitúty
súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaného platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení už
na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie po
odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením

vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, čím sa zmluva
od začiatku zruší, pričom v súlade s ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva zrušená,
je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje §457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.

23. Podľa ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ustanovenia §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

24. Žalobcovi teda aj v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovanou, ktoré sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe.

Žalobca odstúpil od zmluvy s účinnosťou ku dňu 3. 9. 2013. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru,
že žalobca svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy bol oprávnený uplatniť súdnou cestou už dňa 4. 9.
2013 s tým, že týmto dňom začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá v zmysle vyššie uvedených
zákonných ustanovení uplynula dňa 4. 9. 2015. Zo strany žalobcu bola žaloba na súd podaná dňa 28. 6.
2016, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Vzhľadom k tomu, že právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky, nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je premlčaný. Súd

s poukazom na ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z.z. musel prihliadať na premlčanie keďže v
predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Preto súd žalobu žalobcu vrátane požadovaného úroku a
úroku z omeškania zamietol.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia §255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala úspech vo veci, ale trovy
konania jej nevznikli, preto jej ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.