Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613214113
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1613214113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr.

Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej: A. B., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Š. E. XXX/XX, X., o 532,56
eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 30. septembra 2016, č. k.
4C/70/2015- 72, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia

532,56 eur s prísl. z titulu nesplateného úveru. Žalovanej súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov
konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX,
zo dňa 28.02.2008 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (ďalej len „zmluva o
úvere“) právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebný bezúčelový úver vo výške 663,88 eur
s premenlivou úrokovou sadzbou, ktorá bola ku dňu uzatvorenia zmluvy 18,40 % ročne a RPMN vo

výške 27,33 %. Celkové náklady spojené s úverom boli 116,31 eur, výška splátky bola dojednaná v sume
19,02 eur mesačne s tým, že prvá splátka bude splatná dňa 20.03.2008 a konečná splatnosť úveru
nastane dňa 20.03.2013. Počet splátok bol 60 s tým, že každá bola splatná k 20. dňu v kalendárnom
mesiaci (bod. I. 1. zmluvy o úvere). Zmluvné strany dojednali, že právne vzťahy výslovne neupravené
v zmluve o úvere sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí (bod II. 3. zmluvy o úvere). Zo Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE, zo dňa súd zistil, že 15.12.2011 Slovenská sporiteľňa, a.s.,

so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanej z titulu nesplateného úveru na žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy bola Príloha č.
1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE, zo dňa 15.12.2011, ktorá podrobne špecifikovala
pohľadávku, ktorá bola predmetom postúpenia. Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č.
1599/2011/CE, zo dňa 15.12.2011 vyplýva, že poskytnutá suma úveru bola 663,88 eur, splatnosť úveru
20.02.2013, zostatok pohľadávky 1.698,93 eur (čo je aj údaj o výške omeškaných splátok), dátum
poslednej úhrady žalovanej 20.06.2008. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011 súd

zistil, že žalobca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 15.12.2011 vo výške 1.968,93 eur a to tak, že predmet postúpenia je označený ako: „XXA - S. Ú.
na Č. B. XXXX, Č. Ú.K. Ú.: XXXXXXXXX, E. W. B. Q. Y.: B. A., XX.XX.XXXX“. Z písomnosti právneho
zástupcu žalobcu adresovanej žalovanej Pokus o zmier zo dňa 04.10.2013 súd zistil, že žalobca vyzvalžalovanú na zaplatenie pohľadávky pozostávajúcej z istiny vo výške 1.346,80 eur, zmluvných/zákonných
úrokov vo výške 544,86 eur, riadneho úroku vo výške 192,74 eur, úroku z omeškania vo výške 120,46
eur, zmluvného úroku 1 v sume 9,03 eur a nešpecifikovaných nákladov v sume 29,90 eur do 11.10.2013.

V písomnosti je uvedené, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pričom
údaj o dátume takéhoto úkonu je nevyplnený. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanej zo dňa
23.01.2012 Výzva na úhradu a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyplýva, že žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 23.01.2012 a vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 1.861,88
eur do 02.02.2012. Obsah listiny nekorešponduje so skutkovými tvrdeniami žalobcu v žalobe, že vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru 11.02.2012. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba
nie je dôvodná.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 92
ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v prvom rade skúmal
vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, teda či sa žalobca stal veriteľom pohľadávky, ktorú vymáha v súdenej
veci. Otázka vecnej legitimácie strany v sporovom konaní zásadne vyplýva z ustanovení hmotného

práva, a nie z ustanovení práva procesného. Pokiaľ na strane žalobcu vystupuje subjekt, ktorý nie
je vecne aktívne legitimovaný, súd žalobu musí z tohto dôvodu zamietnuť a ďalšie dokazovanie už
nevykonáva, nakoľko v jeho prospech nesvedčí hmotnoprávny vzťah k žalovanému. V danej veci z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že splátkový úver bol poskytnutý žalovanej na základe zmluvy zo
dňa 28.02.2008 právnym predchodcom žalobcu, ktorým je banka (Slovenská sporiteľňa, a.s.), pričom

konečná splatnosť úveru bola v zmysle tejto zmluvy dojednaná 20.02.2013. Pohľadávku z tohto úveru
banka postúpila žalobcovi, ktorý nie je bankou, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011. Z
Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE, zo dňa 15.12.2011 vyplýva, že právny
predchodca žalobcu postúpil celú úverovú pohľadávku, bez vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru,
hoci posledná úhrada žalovanej je evidovaná v prílohe k zmluve 20.06.2008. Z Oznámenia o postúpení

pohľadávky zo dňa 27.12.2011 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky tak, že
predmetpostúpeniajeoznačenýako:„XXA-S.Ú.naČ.B.XXXX,Č.Ú.Ú.:XXXXXXXXX,názovadátum
uzatvoreniazmluvy:B.A.,XX.XX.XXXX“.Žalobcavyhlásilpredčasnúsplatnosťúverukudňu23.01.2012
(čo nekorešponduje so skutkovým tvrdením v žalobe, že sa tak malo stať ku dňu 11.02.2012) a to vo
vlastnom mene ako nový veriteľ pohľadávky. Z čl. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok

Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplýva, že v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola
Slovenská sporiteľňa, a.s. oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu
o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Slovenská sporiteľňa, a.s. nevyužila ani jednu z týchto
možností a pohľadávku teda postúpila žalobcovi bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť,
resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Pokiaľ

nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z
neho bol splatný skôr ako nastala riadne dohodnutá splatnosť, t.j. pred 20.02.2013. Splatnými sa do tej
doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní, avšak so
zmluvy jej prílohy, ako aj citovaných písomností nevyplýva, že predmetom postúpenia pohľadávky boli
výlučne takéto splátky úveru, naopak, predmetom postúpenia bol celý úver.

4. Z § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne§92ods.7)doslovauvádza:„Vodseku7saupravujemožnosťpoužiťinštitútpostúpeniasvojej
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda právny
predchodca žalobcu postúpil zmluvou z 27.06.2014 pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi,

tento postup bol zjavne v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z.. Ku dňu postúpenia pohľadávky
nebol splatným celý úver, banka preto nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane
úrokov z neho v celosti inému subjektu, ale môže postúpiť inému subjektu iba nesplácaný dlh, t. j. tú časť
úveru, ktorú pred postúpením zosplatnila, resp. ktorá sa stala splatnou a ktorú dlžník nesplatil. Banka
totižnemôžepostúpiťvšetkyprávaapovinnostizpríslušnejúverovejzmluvy,alelensplatnúpohľadávku,

resp. nesplácaný dlh (viď. dikcia ods. 8 § 92 zákona o bankách „môže svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť“). Žalobca nie je bankou, nie je subjektom oprávneným poskytovať
úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to a tiež s
poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne,

a.s.. nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru. Pokiaľ teda žalobca vykonával
namiesto svojho právneho predchodcu správu úverovej zmluvy so žalovanou, ďalej úver úročil a vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, k takýmto úkonom nebol ani zo zákona, ani zo zmluvy o postúpení
pohľadávky legitimovaný. Pokiaľ tak urobil, tento jeho úkon nemohol vyvolať žiadne následky, tedanemohol spôsobiť splatnosť predmetného úveru. Zmluva o postúpení pohľadávok č.
1599/2011/CE uzatvorená medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 15.12.2011, preto v časti
postúpenej pohľadávky voči žalovanej neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka, rovnako aj jednostranný právny úkon žalobcu vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, v
dôsledku čoho žalobcovi chýba aktívna vecná legitimácia a súd prvej inštancie potom nemohol jeho
žalobe voči žalovanej vyhovieť a túto zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie. Uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení
pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanej, ktoré bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd je potom
povinný z tohto oznámenia vychádzať. Súd prvej inštancie preto podľa žalobcu pochybil a vec nesprávne
právne posúdil, ak napriek predloženému oznámeniu o postúpení pohľadávky skúmal platnosť zmluvy
o postúpení. V ďalšom poukázal na to, že zo znenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že

predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Zmyslom tohto
ustanovenia je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej
bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä
jej nezaplatený zostatok zaniká. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti
peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne

uvedené. Pri výklade zaujatom súdom prvej inštancie by bola druhá veta ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách v praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko v prípade, ak by dlžník pred postúpením
pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva, tak
by už banka nemala čo postupovať (nakoľko predmet postúpenia bol dlžníkom uhradený ešte pred
postúpením) a teda banka by ani nemala aké právo uplatňovať. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že

zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením
termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaná sa dostala do omeškania, uvedené termíny neplnila a
právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Právny
predchodca žalobcu toto svoje právo nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca, a to
podaním zo dňa 23.01.2012. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 11.02.2012. Na

žalobcu spolu s postúpenou pohľadávkou prešli všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj
právovyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru.Žalobcazastávanázor,ževyhláseniemimoriadnejsplatnosti
úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. V ďalšom zastáva názor, že
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako
postupníka pohľadávky. Táto norma totiž nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi

banky, ale iba administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50
ods. 1 zákona o bankách. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankáchniejetakpodmienkoupreplatnépostúpeniepohľadávky.Vzáverepodanéhoodvolaniažalobca
uviedol, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania
odo dňa splatnosti jednotlivých splátok až do zaplatenia. Pokiaľ ide o otázku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu, predmetnú skutočnosť preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany
postupcu, ako aj zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
9. K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že predmetný splátkový úver vo výške

20.000,- Sk (663,88 eur) poskytla žalovanej Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe zmluvy z 28.02.2008.
V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20.02.2013. Pohľadávku z tohto úveru
Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok z 15.12.2011. Z čl.
7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a.s. oprávnená okrem iného vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Slovenská
sporiteľňa, a.s. nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku teda postúpila spomenutej
spoločnosti bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah
zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Až žalobca listom z 23.01.2012 oznámilžalovanej, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 23.01.2012, čím sa stal záväzok zo zmluvy
splatným v celom rozsahu aj s príslušenstvom (č. l. 22). Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od nej, nie

je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 18,40 % ročne bol splatný. Splatnými
sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní.
Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému
subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto
ustanoveniu(pôvodneišloo§92ods.7)doslovauvádza:„Vodseku7saupravujemožnosťpoužiťinštitút

postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“
Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou z 15.12.2011 predmetnú pohľadávku z úveru v
celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. Totiž keďže ku dňu
postúpeniapohľadávkynebolsplatnýmcelýúver(nedošlokvyhláseniujehomimoriadnejsplatnosti,anik
odstúpeniuodúverovejzmluvy),Slovenskásporiteľňa,a.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávku
z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 15.12.2011

je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna
vecná legitimácia.
Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto
ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, resp. odstúpenie
od úverovej zmluvy je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom

na to žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Aj z dôvodovej správy k ust. § 92
ods. 8 (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) vyplýva, že banka môže postúpiť pohľadávku inému subjektu iba v
rozsahu zodpovedajúcom nesplácanému (rozumej splatnému) dlhu. Banka teda nemôže postúpiť inému
subjektu iba samotnú pohľadávku z úveru bez ohľadu na splatnosť úveru, ale môže postúpiť inému
subjektu iba nesplácaný dlh, t.j. tú časť úveru, ktorú pred postúpením zosplatnila, resp. ktorá sa stala

splatnou a ktorú dlžník nesplatil.
V konaní bolo preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nevykonal pôvodný veriteľ
(Slovenská sporiteľňa, a. s.), ale až žalobca listom zo 23.01.2012, teda až po tom, ako mu predmetnú
pohľadávku postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. Žalobca však nie je subjektom oprávneným
poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

úveru je úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Žalobca preto nebol oprávnený
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a naviac podľa Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej
sporiteľne, a.s., pokiaľ tak urobil, tento jeho úkon nemohol vyvolať žiadne následky, teda nemohol
spôsobiť splatnosť predmetného úveru. Inými slovami, aj keby bola zmluva o postúpení predmetnej
pohľadávky z 15.12.2011 platným právnym úkonom, predmetný úver sa nestal splatným a žalobu by

bolo treba aj v tomto prípade zamietnuť.
10. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa §
387 ods. 1 C.s.p.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p.aichnáhraduúspešnejžalovanejnepriznal,pretožejejvodvolacomkonanížiadnetrovynevznikli.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).