Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317206245
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2317206245.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. D. A., nar. X.X.XXXX, bytom
B., X. XX/XX, zastúpená Mgr. Ing. Mariánom Galbavým, advokátom, so sídlom Trnava, Kapitulská 6,
proti žalovanému: V. H., nar. X.X.XXXX, bytom B., Q. XXXX, zastúpenému JUDr. Evou Matejovovou,
advokátkou, Nitra, Hollého 12, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti

uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 16. marca 2017, č.k. 10C/20/2017-15, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil žalovanému, aby nevstupoval dočasne
do bytu, v ktorom býva žalobkyňa a zdržal sa užívania nehnuteľnosti: byt č. XX, vchod č. XX,
nachádzajúci s v bytovom dome č. X, so súpisným číslom XX, postavenom na pozemku parc. č. 3069/96,
zapísaný na LV č. XXXX, vedenom príslušným katastrálnym odborom Okresného úradu pre katastrálne
územie B., obec B., okres Galanta, a s ním súvisiaci podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti podielu 86/10000, a to až do právoplatného skončenia konania o žalobe

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a súčasne uložil žalobkyni, aby v lehote 30
dní od právoplatnosti uznesenia podala proti žalovanému žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva evidovaného na LV č. XXXX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že
žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2

písm.e),§326ods.1,§328ods.2,§329ods.1,§330ods.1,§333a §335ods.1Civilnéhosporového
poriadku, keď vychádzajúc z tvrdení žalobkyne uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a z predložených listinných dôkazoch, mal súd za to, že neodkladné opatrenie v takom znení,
ako bolo navrhované, je možné nariadiť. Žalobkyňa sa domáhala predmetným návrhom na ochranu
svojho života, zdravia a majetku, ktorá má byť dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému vstupovať do
bytu, v ktorom spolu bývajú a ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve. Medzi žalobkyňou a žalovaným

existuje právny vzťah (pomer), pretože sú spoluvlastníci predmetného bytu, žijú ako druh a družka a
vychovávali spolu spoločné dieťa, pričom tento pomer vyžaduje bezodkladnú úpravu. Predpokladom
nariadenianeodkladnéhoopatreniapodľa§325ods.2písm.e)C.s.p.jeto,žepovinnáosobajedôvodne
podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, pričom sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Súd
mal dôvodné podozrenie z násilia osvedčené zo samotných skutkových tvrdení žalobkyne v návrhu, a
najmä z toho, že žalobkyňa dňa 8.3.2017 podala na V. H. oznámenie, že ju v spoločnom byte fyzicky

napadol. Z potvrdenia vyplýva, že je nespôsobil žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie. Súd
nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu z dôvodu, aby zabránil prípadnému ďalšiemu útokužalovaného na žalobkyňu, ktorý je (vzhľadom na žalobkyňou opísané doterajšie správanie žalovaného)
možné očakávať. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu
povahu, pričom je silnejšie ako aj spoluvlastnícke právo násilníka, či ako právo na obydlie. Súd obmedzil

trvanie tejto povinnosti do právoplatného skončenia konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, pričom uložil žalobkyni túto žalobu podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Súd túto určenú lehotu považoval za primeranú a dostatočnú. O náhrade trov konania
rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a uložiť
žalobkyni nahradiť mu trovy konania. Namietol, že návrh žalobkyne je nedôvodný a čisto účelový,
nakoľko táto neosvedčila dostatočným spôsobom, že sa voči nej mal dopustiť takého konania, ktoré by
ho robilo podozrivým z násilia voči fyzickej osobe. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou sú zavádzajúce
a často až klamlivé. Súhlasil so skutočnosťou že dňa 8.3.2017 došlo medzi ním a žalobkyňou ku

konfliktu, ktorý však rozhodne neprerástol do žiadneho násilia z jeho strany. V uvedený deň vyzdvihol
maloletého R. okolo 16.00 hod. zo škôlky, do 18.00 hod. s ním trávil časť v mestskom parku, následne
išli do obchodu, kde nakúpili potraviny a potom boli doma. Následne prišla domov žalobkyňa, ktorá
bez pozdravenia odišla na balkón telefonovať a fajčiť. O 12.15 hod. žalobkyňa bez udania akéhokoľvek
dôvodu vzala maloletého R., nar. X.XX.XXXX, ktorého rodičmi sú strany sporu, zo spoločnej domácnosti

napriek tomu, že žalovaný s takýmto konaním nesúhlasil a neustále sa pýtal žalobkyne, kam dieťa
berie a prečo. K žiadnemu fyzickému ani psychickému útoku z jeho strany voči žalobkyni nedošlo.
Poukázal na to, že o tejto skutočnosti existuje aj video, ktoré je možné vzhliadnuť na webovej adrese
pod linkom, ktorý uviedol. Uvedené video si žalovaný zhotovil z dôvodu, že obdobná situácia sa stala
už dňa 17.2.2017, kedy sa žalovaná rozhodla opustiť byt vo večerných hodinách s chorým dieťaťom

po hádke. Z videa zo dňa 8.3.2017 je zrejmé, že žalovaný bol pri odchode žalovanej a dieťaťa kľudný,
len sa dožadoval vysvetlenia, prečo matka berie dieťa preč v takej neskorej hodine. Za nepravdivé
označil tvrdenie žalobkyne, že jej v odchode z domácnosti chcel zabrániť tým, že ju zamkol v izbe.
Uviedol, že po tom, čo sa maloletý R. raz vymkol z jednej miestností bytu, rodičia odstránili z každých
dverí v byte kľúče, aby sa tomu predišlo, preto je vylúčené, aby žalovaný žalobkyňu v izbe zamkol.

Taktiež videozáznam preukazuje, že dvere boli otvorené a na konci videa je vidieť, ako žalobkyňa
s dieťaťom smeruje k otvoreným dverám. Namietol, že by vo vchodovej časti obytného domu chytil
žalobkyňu pod krkom a udieral ju opakovane o výťahové dvere, že z potvrdenia samotného OO PZ
v Seredi vyplýva, že žalobkyni neboli spôsobené konaním žalovaného žiadne zranenia vyžadujúce
lekárske ošetrenie. Ak by tvrdenie žalobkyne bolo pravdivé, potom by na jej krku museli byť zrejme

podliatiny a vo vlasovej časti by museli byť minimálne podliatiny, ak nie rovno odreniny alebo otvorené
rany. Predložil tiež výpis hovorov z telefónneho čísla žalobkyne, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa dňa
8.3.2017, kedy malo dôjsť k jej fyzickému napadnutiu, sa viac venovala telefonovaniu ako čomukoľvek
inému. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za prejav šikany motivovaný
majetkovým prospechom žalobkyne. Nikdy žalobkyňu neudrel ani nijako fyzicky nenapadol, ale pritom

nie je oprávnený už ani užívať vlastnú nehnuteľnosť, z ktorej polovicu žalobkyňa získala od neho
darovacou zmluvou. Uviedol, že žalobkyňa sa opakovane a dlhodobo správa s motívom vyprovokovať
násilie, nakoľko sa pripravuje na zrušenie podielového spoluvlastníctva. Domnieval sa, že žalobkyňa
účelovo dňa 8.3.2017 kričala na chodbe bytového domu pri odchode s maloletým dieťaťom a následne
búchala na dvere susedovi, pýtajúc sa, či všetko počul. Žalobkyňa nezavolala priamo políciu, aby sa

dostavila na miesto incidentu a zasiahla a až po hodine išla predmetnú udalosť oznámiť na políciu. Až
do vydania napadnutého uznesenia sa žalobkyňa priebežne zdržiavala s ním v spoločnej domácnosti,
dokonca dňa 18.3.2017 spoločne v pokojnej atmosfére riešili zrušenie podielového spoluvlastníctva k
bytu jeho vzájomné vyporiadanie. Podľa jeho názoru sa žalobkyňa len snaží vytvoriť si falošné dôkazné
prostriedky pre budúce preukázanie existencie dôvodov, pre ktoré bude môcť byť nehnuteľnosť v rámci

zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaná do jej vlastníctva.

4. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k podanému odvolaniu a navrhla napadnuté uznesenie z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný svoje tvrdenia opiera o dôkazy
- video a výpis hovorov, ktoré boli získané nezákonným spôsobom. Trvala na tom, že aj naďalej

existuje nevyhnutná potreba upraviť pomery, keď medzi ňou a žalovaným dochádza dlhodobo k slovným
konfliktom, ktoré dňa 8.3.2017 prerástli až do fyzického napadnutia.5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP a § 357 psím. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je správne.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/20/2017 je nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým malo byť žalovanému uložené nevstupovať dočasne do bytu.

7. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil žalovanému, aby nevstupoval dočasne
do bytu, v ktorom býva žalobkyňa a zdržal sa užívania nehnuteľnosti: byt č. XX, vchod č. XX,
nachádzajúci s v bytovom dome č. X, so súpisným číslom XX, postavenom na pozemku parc. č. 3069/96,
zapísaný na LV č. XXXX, vedenom príslušným katastrálnym odborom Okresného úradu pre katastrálne

územie B., obec B., okres Galanta, a s ním súvisiaci podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti podielu 86/10000, a to až do právoplatného skončenia konania o žalobe
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a súčasne uložil žalobkyni, aby v lehote 30
dní od právoplatnosti uznesenia podala proti žalovanému žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva evidovaného na LV č. XXXX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že

žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuanapadnutéhorozhodnutiasúdu
prvej inštancie.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba

úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho naradenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej,
i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že reálne existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je

potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená
iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej
strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich

skutočností z priložených dôkazov.

14. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e)
CSP musí mať súd za preukázané odôvodnené podozrenie z násilia. Vzhľadom na to, že neodkladné
opatrenie tohto obsahu možno nariadiť len na návrh, dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi,

ktorý musí preukázať existenciu odôvodneného podozrenia z násilia, a to predloženými relevantnými
hodnovernými potvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že telesná alebo duševná stránka nesú stopy
psychického alebo fyzického násilia. Z praktického pohľadu najtypickejšími dôkazmi budú v týchto
prípadoch lekárske správy, trestné oznámenia a podobne. Osvedčenie takéhoto podozrenia musí tedavyplývať z listín súdu predložených, napr. z obsahu potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia
vydaného podľa § 27a ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení zákona č. 491/2008
Z.z., ktoré dôvodné podozrenie z násilia vo vzťahu k osobe blízkej osvedčujú.

15. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že dňa
8.3.2017 došlo medzi ňou a žalovaným k slovnému konfliktu, ktorý prerástol do jej fyzického napadnutia
žalovaným, v dôsledku ktorého incidentu táto chcela opustiť spoločnú domácnosť, v čom jej žalovaný
zabránil tým, že ju zamkol v izbe a po tom, ako sa jej podarilo ujsť z izby von, žalovaný ju vo vchodovej

časti bytového domu fyzicky napadol, držal ju pod krkom a opakovane udieral jej hlavu o výťahové
dvere, pričom hluk, ktorý konflikt sprevádzal, vyvolal pozornosť suseda. O útoku podala žalobkyňa na
príslušnom oddelení PZ dňa 8.3.2017 trestné oznámenie.

16. Týmto tvrdeniam však nezodpovedá obsah v spise sa nachádzajúcich listín a tvrdenia žalobkyne boli
spochybnené tiež tvrdeniami žalovaného. Obe strany sporu pripustili, že dňa 8.3.2017 došlo medzi nimi

k slovnému konfliktu, avšak už nebolo preukázané, že by tento konflikt prerástol do fyzického násilia
zo strany žalovaného voči žalobkyni. Nebolo preukázané, že by žalovaný žalobkyňu zamkol v izbe,
keď sa zdá byť hodnoverným tvrdenie žalovaného o odstránení kľúčov z dverí nachádzajúcich sa v
byte vzhľadom na to, že v byte spolu so stranami sporu bývalo ich maloleté dieťa, maloletý R., nar.
X.XX.XXXX. Pokiaľ by aj žalovaný odložený kľúč vzal a žalobkyňu v izbe zamkol, nie je zrejmé ako

by sa žalobkyni podarilo z izby dostať von. S prihliadnutím na žalobkyňou tvrdený priebeh fyzického
útoku vo vchodovej časti bytového domu by celkom nepochybne žalobkyňa utrpela zranenia, avšak z
potvrdenia OO PZ Sereď zo dňa 13.3.2017 vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 8.3.2017 o 23.30 hod.
oznámenie, že ju napadol žalovaný, čím jej nespôsobil žiadne zranenia vyžadujúce lekárske ošetrenie.
Pokiaľ by došlo k fyzickému útoku tak, ako to opisuje žalobkyňa, nepochybne by táto utrpela zranenia

a vyhľadala by lekárske ošetrenie. Z obsahu spisového materiálu tiež vyplynulo, že žalobkyňa tak pred
tvrdeným fyzickým útokom, ako aj po ňom mala k dispozícii mobilný telefón, opakovane telefonovala,
avšak napriek tomu ihneď nezavolala na políciu, ale tvrdený skutok oznámila na polícii až následne
osobne.

17. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise
teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a
naliehavosti procesnej prevencie, keď žalobkyňa ohrozenie nároku osvedčila len listinným dôkazom -
potvrdením o podaní oznámenia na OO PZ Sereď, ktoré je založené na jej tvrdeniach, teda listinnými
dôkazmi neosvedčila bez akejkoľvek pochybnosti reálne a aktuálne hroziace domáce násilie.

18. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo
skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. V
tomto čase však objektívne neprichádzalo do úvahy vyhovenie návrhu žalobkyne, pretože táto súdu
žiaden postačujúci dôkaz útoku - násilia voči jej osobe, ktorý by dosiahol intenzitu vyžadujúcu okamžitý

zásah súdu voči žalovanému, nepreukázala a ani samotný návrh neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá
by osvedčila existujúci nárok žalobkyne.

19. Preto odvolací súd dospel k záveru, že ani v čase vydania rozhodnutia prvoinštančného súdu
neexistovala naliehavá potreba úpravy pomerov medzi účastníkmi a uznesenie súdu prvej inštancie už

len z tohto dôvodu nebolo možné ako vecne správne potvrdiť. Podľa názoru odvolacieho súdu teda
žalobkyňa dostatočne neosvedčila naplnenie hypotézy uvedenej v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e)
CSP, t.j. že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia, v dôsledku čoho právny i
skutkový záver prvoinštančného súdu nie je možné považovať za vecne správny, čo viedlo odvolací súd
k zmene napadnutého uznesenia v zmysle § 388 CSP a zamietnutiu návrhu žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia.

20. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní bol
v celom rozsahu úspešný žalovaný.

21. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).