Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32P/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116208878
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116208878.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci

navrhovateľky H. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. F. 8, R., Z XEJ, G. E., zast. N.. J. C., advokátom so
sídlom K. Kráľa 7, E. E. a manžela navrhovateľky B. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. F. 8, R., Z EJ, G.
E., zast. N.. K. R., advokátom so sídlom Z. XX, E. E., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom R., H., nar. XX. XX. XXXX a H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom u rodičov, zast. opatrovníkom O. práce, sociálnych vecí a rodiny E. E., takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky H. R., rod. G., nar. XX. XX. XXXX a manžela navrhovateľky B. R.,
nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v C. L., zapísané v knihe manželstiev N. úradu

C. Ľupča, vo zväzku 4, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode k maloletým deťom R., H., nar. XX. XX. XXXX a H., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:

Maloleté deti R., H. a H. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté
deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí R., H. výživným vo výške XXX H. mesačne
a H. výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom tak, aby súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloleté deti
zverí do jej osobnej starostlivosti, otcovi určí povinnosť prispievať na výživu maloletých detí výživným
v sume 100 Eur mesačne na každé maloleté dieťa zvlášť. Zároveň žiadala rozhodnúť o trovách
konania. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli po dvojročnej známosti. Krátko po svadbe odišli žiť
do Írska, neskôr sa presťahovali do Veľkej Británie, kde sa im narodili dve maloleté deti. Manželstvo
bolo bezproblémové, problémy nastali neskôr z dôvodu pracovnej vyťaženosti manžela a z dôvodu

zdravotných problémov navrhovateľky, kedy starostlivosť o maloleté deti aj domácnosť pripadla na
navrhovateľku. V dôsledku tejto vyťaženosti, izolácie od priateľov a rodiny sa začali s manželom
navzájomcitovoodcudzovať.Ďalejpoznamenala,žejejvážnezdravotnéproblémy,prektorésanemohla
zamestnať viedli k finančným problémom v rodine. Neskôr, po zlepšení jej zdravotného stavu, nájdenízamestnania, napriek vyhľadaniu odbornej pomoci, už si nedokázali k sebe nájsť cestu. Podotkla, že
v súčasnosti, je ich manželstvo rozvrátené, rok spolu intímne nežijú, netrávia spolu voľný čas, nemajú
spoločné záujmy, nemajú záujem na pokračovaní v manželstve.

2. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil. Potvrdil, že s navrhovateľkou sa ocitli v
ťažkých životných situáciách. Navrhovateľka vážne ochorela a on bol pracovne vyťažený, nedokázal
navrhovateľke pomáhať s chodom domácnosti a starostlivosťou o maloleté deti. K vážnemu rozvratu
vzťahov prišlo v roku 2015, odkedy s navrhovateľkou bývajú v spoločnom byte, avšak v samostatných

izbách. Jeden rok spolu intímne nežijú, v domácnosti sa stretávajú minimálne. Netrávia spoločne voľný
čas, nemajú spoločné záujmy. Komunikujú len ohľadom maloletých detí. Poznamenal, že príčinou
rozvratu rozvodu považuje vzájomné citové odcudzenie, rozdielnosť ich pováh, ktoré sa výrazným
spôsobom prejavili pri riešení problémov.

3. Právomoc tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva je daná čl. 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia

Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.
1347/2000 (ďalej len „Nariadenie č. 2201/2003“) tým, že obaja manželia sú štátnymi občanmi Slovenskej
republiky.

4. Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd
pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

5. Vykonaním dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo spočiatku
harmonické a usporiadané. Neskôr sa v manželstve vyskytlo viacero vážnych problémov (ochorenie
navrhovateľky, finančné problémy, pracovná vyťaženosť), na riešenie ktorých mali manželia odlišné
názore a postoje a začalo medzi nimi prichádzať k vzájomnému odcudzeniu. Manželia sa pokúsili

riešiť citové odcudzenie medzi nimi, vyhľadali aj odbornú pomoc, avšak neúspešne. V súčasnosti
manželia ešte žijú v spoločnej domácnosti, avšak každý v samostatnej izbe, spoločne si nepomáhajú,
netrávia spolu voľný čas, nepodieľajú sa spoločne na výchove maloletých detí, neplnia si spoločne
ekonomickú funkciu. O obnovu manželstva nemajú záujem. Na základe vykonaného dokazovania mal
súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je trvalo rozvrátené a neplniace žiadnu zo svojich

funkcií stanovených zákonom o rodine. Manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, jeho
obnova nie je možná a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Príčinu rozvodu súd videl
v rozdielnosti pováh, názorov manželov pri riešení závažných problémov, čo viedlo k vzájomnému
odcudzeniu.

6. Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej rodičia predložili rodičovskú
dohodu, v zmysle ktorej žiadali, aby súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil
povinnosť prispievať na výživu maloletých detí výživným v sume 100 Eur na každé dieťa zvlášť. Styk
otca s maloletými deťmi nežiadali upraviť, nakoľko sa vedia na ňom dohodnúť. Navrhovateľka uviedla, že
maloleté deti majú vzťah k obom rodičom. Všetci žijú v štvorizbovom dome vo Veľkej Británii, kde majú

zabezpečené vhodné podmienky pre výchovu a výživu maloletých detí. Maloletá H. má osem rokov,
navštevuje tretí ročník základnej školy. Maloletá H. má šesť rokov, navštevuje prvý ročník základnej
školy. Ani jedno z maloletých detí nemá záujmové krúžky, sú zdravé, len maloletá H. používa načúvacie
zariadenie, ktoré je však hradené zo zdravotného poistenia. Priemerné mesačné výdavky na maloleté
deti sú 200 Eur na každé dieťa. Poznamenala, že je zamestnaná s čistým mesačným príjmom 900 L.

Príjem otca je vo výške 1 200 L mesačne. Otec potvrdil, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o
maloleté deti, starostlivosť zvláda. Ohľadom výdavkov na maloleté deti, výšky príjmov uviedol totožné
tvrdenia ako navrhovateľka.

7.Opatrovníkmaloletýchdetísanevedelvyjadriťohľadomúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinností

k maloletým deťom, nakoľko mu nie sú známe podmienky detí. Doporučil prihliadať na záujem
maloletých detí.8. Právomoc slovenských súdom ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností je daná čl. 12 ods.
1 Nariadenia č. 2201/2003, nakoľko rodičia maloletých detí podali návrh na rozvod na slovenský
súd, s ktorým je spojené konanie ohľadom rodičovských práv a povinností. V danom prípade sú

dané podmienky dané čl. 12 ods. 1 písm. a), b) Nariadenia č. 2201/2003, nakoľko obaja rodičia sú
nositeľmi rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, prijali právomoc slovenských súdov tým,
že podali návrh na slovenský súd s pripojenou dohodou podpísanou oboma rodičmi a prejednanie
veci slovenským súdom je aj v najlepšom záujme maloletých detí, ktoré sú štátnymi občanmi
Slovenskej republiky, pretože ihneď s rozvodom manželstva bude zároveň stanovený aj výkon a rozsah

rodičovských práv a povinností k deťom. Rozhodné právo je právo slovenské s poukazom na čl. 15 ods.
1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv
a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19. 10. 1996, podľa ktorého pri výkone právomoci
použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.

9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

10. Vykonaním dokazovaním mal súd preukázané, že maloleté deti majú šesť a osem rokov, sú žiačkami
základnej školy. Ich osobnú starostlivosť a výchovu zabezpečujú obaja rodičia, matka v prevažnej miere,
nakoľko otec je pracovne zaneprázdnený. Matka maloletých detí je zamestnaná s priemerným čistým
mesačným príjmom 1 065,28 Eur (900 L; prepočet na základe kurzu určeného NBS platného ku dňu
rozhodovania). Otec maloletých detí je riadne zamestnaný s čistým mesačným príjmom 1 420,37

Eur (1 200 L; prepočet na základe kurzu určeného NBS platného ku dňu rozhodovania). Na základe
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dohodnutá dohoda medzi rodičmi o výchove a výžive
maloletých detí sa neprieči zákonu, ani ich záujmu a preto ju schválil. Pri rozhodovaní o schválení
dohody o výchove maloletých detí súd prihliadol na skutočnosť, že deti majú pozitívny vzťah k obom
rodičom, avšak matka zabezpečuje v prevažnej miere starostlivosť a výchovu o maloleté deti, pričom

otec nenamietal starostlivosť matky v žiadnom smere.

11. Právomoc slovenských súdov ohľadom výživného na maloleté deti je daná čl. 3 Nariadenia Rady
(ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach
vyživovacej povinnosti, v zmysle ktorého je právomoc daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho

poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej
povinnostijespojenástýmtokonaním,pokiaľsatátoprávomocnezakladávýlučnenaštátnejpríslušnosti
niektorého z účastníkov. Rozhodné právo je slovenské, s poukazom na čl. 7 ods. 1 Protokolu z 23.
novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, keďže rodičia sa dohodli na slovenskom
práve ako práve rozhodnom, nakoľko dohodu podali na slovenský súd, pri dohodnutej výške výživného

vychádzali z kritérií stanovených slovenským právnym poriadkom a určili si aj menu €, v ktorej sa má
výživné platiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

13. Pri schvaľovaní dohody o výživnom, súd prihliadol na odôvodnené potreby a záujmy maloletých
detí, na možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj na skutočnosť, že matka zabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloleté deti. Maloleté sú žiačkami základnej školy, sú zdravé, majú primerané výdavky
ich veku. Matka maloletých detí je zamestnaná s nižším príjmom ako otec a zabezpečuje osobnú

starostlivosť o maloleté deti. Otec maloletej je riadne zamestnaný s vyšším príjmom, nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o maloleté deti, teda je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu
maloletých detí bez ohrozenia vlastnej výživy sumou 100 eur na každé dieťa zvlášť. Na základe
uvedeného súd dohodu rodičov o výživnom schválil.

14. O styku otca s maloletou súd rozhodol na návrh rodičov v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine tak,
že styk otca s maloletou neupravil.15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok
na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci
(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia

o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné
priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko,
môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie
sú oprávnení podať odvolanie.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku o výživnom,
môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z.-Exekučný

poriadok.

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú
práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.