Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/327/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207722
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Praha - Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému:
C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. S., Z. XXX/X, o zaplatenie 106 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 29. 02. 2016 č. k. 8C/99/2014-66 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov

konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, čl. I § 5 ods. 1 - 3, § 11 ods. 1 a 3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2, § 20
ods. 2. § 33 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“), § 3 ods. 1, § 34, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
§ 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., § 79 ods. 3 a 4, § 372y Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou
domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 106 eur so zmenkovým úrokom vo
výške 0,25% denne zo sumy 126 eur od 13. 10. 2010 do 19. 05. 2011, 116 eur od 20. 05. 2011 do 29. 06.
2011, 106 eur od 30. 06. 2011 do zaplatenia, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 126 eur od 27. 12. 2010
do 19. 05. 2011, 116 eur 20. 05. 2011 do 29. 06. 2011, 106 eur od 30. 06. 2011 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny vo výške 0,42 eura a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalobca ako indosatár
je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 23. 09. 2009 na zmenkovú

sumu 106 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 13. 10.
2010 a indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“, indosant predložil zmenku k zaplateniu. Dňa 23. 12. 2015 zobral žalobca svoj návrh
čiastočne späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne, a teda si uplatňuje len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Vzhľadom
na to, že predmetom konania sú práva a povinnosti účastníkov konania zo zmenky, súd prvej inštancie
sa predovšetkým oboznámil so zmenkou, ktorú vystavil žalovaný dňa 23. 09. 2009 v Zemianskej Olči

a skúmal, či táto zmenka spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle Čl. I § 75 zákona č.
191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“). Konštatoval, že žalobcom predložená zmenka
má zákonné označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku, obsahuje
„bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu“ 126 eur slovom a aj v číslach (Čl. I. § 75 bod2. ZZŠ), obsahuje údaj zročnosti (splatnosti) - na videnie (Čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ). Tiež obsahuje údaj
miesta, kde sa má plniť - Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava (Čl. I. § 75
bod 4. ZZŠ), meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35

807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1,
Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B (Čl. I. § 75 bod 5. ZZŠ). Zmenka obsahuje dátum a miesto vystavenia
zmenky - v Zemianskej Olči dňa 23. 09. 2009 (Čl. I. § 75 bod 6. ZZŠ) a je podpísaná žalovaným vpravo
dole na zmenke, pričom žalovaný podpísal zmenku ako C., Z. XXX/X, XXX XX B. S., 660430/6148 (Čl.
I. § 75 bod 7. ZZŠ). S poukazom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že v danom prípade ide o

platnú zmenku so všetkými náležitosťami, pričom sa jedná o vistazmenku, t.j. zmenku bez uvedenia
splatnosti - splatnú pri predložení. Argumentoval, že pri tomto type zmenky je možné úročenie podľa
Čl. I § 5 ZZŠ. V zmenke je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 13. 10. 2010. Na zadnej
strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu. Ďalej dôvodil, že ZZŠ neobsahuje definíciu vlastnej
zmenky (ani zmenky cudzej). Právna prax zmenku definuje ako dlžnícky cenný papier vystavený vo

forme stanovenej zákonom (ZZŠ), ktorým sa určité osoby zaväzujú majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom
mieste a v určitom čase istú peňažnú sumu s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné
a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier, tzv. skriptúra. To znamená, že práva a povinnosti zo
zmenkových vzťahov sú definované výhradne zmenkovou listinou, zápismi (doložkami, poznámkami)
na nej uvedenými, a tiež, že môžu existovať len spolu s touto listinou. Dodal, že s účinnosťou od 23. 12.

2015 v zmysle ustanovenie § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je žalobca v konaní, v ktorom sa
uplatňuje nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, povinný opísať aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, ako aj skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky
proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca

však v konaní namietal iba vytýčenie ústneho pojednávania, žalobu v zmysle ust. § 79 ods. 3 OSP
žiadnym spôsobom nedoplnil. Keďže žalobca nepreukázal opak, súd prvej inštancie pri posudzovaní
jeho nároku vychádzal z toho, že uplatnený nárok zo zmenky proti žalovanému vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, pričom sa oprel aj o poznatky z jeho úradnej činnosti, teda že žalobca sa v
konaní domáha uplatnenia pohľadávky na základe indosovanej zmenky, ktorá slúžila ako zabezpečenie

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dodal, že v čase vystavenia zmenky bola platná a účinná právna
úprava, podľa ktorej smel veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov len vtedy,
ak zmenková suma v čase jej vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a
príslušenstva vrátane zmluvných pokút a iných nárokov vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
úveru (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch). Použitie zmenky na zabezpečenie

záväzku podľa úpravy platnej a účinnej v čase vystavenia zmenky bolo prípustné, ale iba za splnenia
vyššie uvedenej podmienky a zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s touto podmienkou,
ktorá platila aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, veriteľ nesmel
prijať. V súvislosti s dodržaním zásad ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok expresis verbis
zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so

spotrebiteľom, a zaviedol nové povinnosti účastníka konania v konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky,
a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Povinnosťou
účastníka konania je nielen povinnosť tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Uzavrel, že žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť doplniť žalobu, opísať skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným a preukázať, že zmenka bola vyplnená

veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému
náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli a ich náhradu si ani
neuplatnil.

3. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia
žalobe v celom rozsahu. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konaťpredsúdomarozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.
Argumentoval, že súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným

spisom a ďalšími listinnými dôkazmi a takéto dokazovanie strany sporu nenavrhli, pričom podľa § 120
OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza
len zo skutočností tvrdených stranami sporu a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany navrhli. Súdu
predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku spĺňajúcu všetky formálne a materiálne náležitostipredpokladané zák. č. 191/1950 Sb., ktorou dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva a voči forme obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli námietky. Neexistovala preto
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V

danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. Mal za to, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Konštatoval, že žalovaný mohol v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté,
a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Vytkol prvoinštančnému

súdu, že z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa, hoci žalovaný sa tejto
obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju
prakticky uznal. Súd prvej inštancie tak iniciatívne rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom
smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie žaloby na uplatnenie pohľadávky,
nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, a

teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Naviac pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z
podľa neho nesporných skutočností, za ktoré považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou
zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto skutočnosti však neboli tvrdením
ani jednej zo strán sporu a súd ich vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Za situácie,

že žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,
akým by súd mohol dospieť k ich nespornosti. Ak teda súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil
na týchto nesporných skutočnostiach, jeho rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok
jeho nesprávnosť. Uzavrel preto, že prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva

Európskej únie. V tejto súvislosti uviedol, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie
je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než
sú na zmenke uvedené. Namietal, že prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o
zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal, čím ignoroval predmet sporu. Žalovaný vo

všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný,
tým menej tak môže činiť sám súd, čo podporil poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Vytkol prvoinštančnému súdu, že porušil
poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, porušil tiež ustanovenia o vykonávaní

jednotlivých dôkazných prostriedkov, a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné
prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu.
Ďalej uviedol, že pokiaľ prvoinštančný súd vyhodnotil zmenku ako vadnú zmenku, t.j. neplatný právny
úkon, jeho záver vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani niktorá
zo strán nepreukazovala, pričom kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a teda

zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše mu nie je známy
obsah údajného zmluvného záväzku. Mal za to, že vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť a
nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona o
spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Argumentoval, že zmenka uplatnená v tomto konaní
má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Tvrdil, že povinnosť vyplývajúcu

z ust. § 79 ods. 3 zák. č. OSP nemožno aplikovať na podania podané pred účinnosťou novelu č.
438/2015. Záverom uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa,
aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka s tým, že limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z toho vyplýva, že
prípustné sú akékoľvek zmenky, doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky

v dohode o vyplňovacom práve. Okrem toho zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované
dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie
zo strany veriteľa. Vyplýva z toho, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prípade spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.5. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01.
07. 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného
sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § CSP) po zistení, že odvolanie podala
v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. V tomto konaní sa žalobca svojou žalobou voči žalovanému domáha zaplatenia zmenkovej sumy 106
eur, zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 126 eur od 13. 10. 2010 do 19. 05. 2011, 116
eur od 20. 05. 2011 do 29. 06. 2011, 106 eur od 30. 06. 2011 do zaplatenia, úrok vo výške 6 % ročne zo
sumy 126 eur od 27. 12. 2010 do 19. 05. 2011, 116 eur 20. 05. 2011 do 29. 06. 2011, 106 eur od 30. 06.

2011 do zaplatenia a zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,42 eura
dôvodiac, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 23.
09. 2009, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“ a indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku neuhradil.
Žalobca žalobu uplatnil podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,

ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“).

8. Cieľom nariadenia je zjednodušenie a urýchlenie zahraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8
preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý

proces a zásadu kontradiktórneho konania a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania
a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly
a článok 9 nariadenia). Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch,
bez ohľadu na povahu súdu a celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky
nepresahuje čiastku 2.000 eur v čase doručenia žalobného formulára na súd (článok 2 ods. 1

nariadenia). Veci vylúčené z vecnej pôsobnosti nariadenia sú taxatívne vypočítané v článku 2 ods. 2
nariadenia, pričom nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ
vystupuje ako účastník konania či už na strane žalobcu alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné,
ide o tzv. „formulárové konanie“, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so súdom
prostredníctvom vzorových tlačív. V prípade, ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca,

nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár návrhu nie je správne vyplnený a pokiaľ
sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosť
formulár návrhu doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady alebo
vziať návrh späť a to v lehote, ktorú určí (článok 4 ods. 4 nariadenia). V prípade, že súd dospeje
k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený alebo návrh je neprípustný alebo ak žalobca formulár

návrhu v určenej lehote nedoplnil alebo neopravil, súd návrh zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo
neprípustnosť návrhu sa posudzuje podľa vnútroštátneho práva - ods. 13 preambuly nariadenia). Z
článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. S
ohľadom na uvedené je na mieste konštatovať, že nariadenie nekladie žiadne prekážky pre aplikáciu

všetkých procesnoprávnych princípov použiteľných v slovenskom právnom poriadku a v možnosti súdu
preskúmavať predložené listinné dôkazy. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s
rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, vo
veci môže konať aj formou nariadeného pojednávania a to nielen na základe návrhu účastníka, ale aj
keď to sám považuje za potrebné. Rovnako tak môže aplikovať svoje znalosti určitých okolností z jeho

činnosti(notoriety)azohľadniťochranuslabšiehovkonaní,čiochranudobrýchmravov.Znariadeniatotiž
nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť a pokiaľ vzhliadne v návrhu také skutočnosti,
ktoréhovedúkzáveruojeho neprípustnosti,návrhzamietneatoajvprípadeabsencieaktivityžalovanejstrany v konaní, čo vyplýva priamo z článku 4 bod 4 nariadenia. Nariadenie je tak len alternatívnym
nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu.

9. Z hľadiska hmotného práva žalobca v žalobe uplatnil práva zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 23.
09. 2009 podľa zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., ktorý je prevzatím textu Ženevského
dohovoru o jednotnom zmenkovom zákone zo dňa 07. 06. 1930 (ďalej len „ZZŠ). Ide o kogentnú
a súkromnoprávnu normu, ktorá je prísne formálna, čo si vyžaduje jej špecifický predmet, ktorým
sú zmenky. Zároveň ide o zákon „lex specialis“, pričom všeobecným právnym predpisom k nemu je

Občiansky zákonník.

10. Podľa článku I. § 16 ods. 1 veta prvá ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament.

11. Podľa článku I. § 17 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

12. Podľa článku I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1/ zmenkovú sumu, pokiaľ nebola

zmenka prijatá alebo zaplatená s úrokmi, ak boli dojednané, 2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti,
3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy, 4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.

13. Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník

povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

14. V tejto súvislosti však nemožno opomínať, že judikatúrou Súdneho dvora EÚ bola vyslovená

všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho
právamedzipredajcomalebododávateľomaspotrebiteľom,nemôžupredstavovaťskutočnosťspôsobilú
ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť
poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 Smernice 87/102/EHS. Smernica rady č. 87/102/EHS z 22. 12.
1986 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré

sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „smernica“) síce používanie zmeniek v spotrebiteľských
zmluvách nezakazuje, ale podľa článku 10 smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa.
Pojem „vhodná ochrana“ spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na článok 14 smernice, ktorá zakazuje
znížiť štandard ochrany spotrebiteľa, a preto je ju potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany

spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorá zahŕňa aj
povinnosťvnútroštátnychsúdovexoffoskúmaťnekalosťzmluvnýchpodmienok.Vprípadezáveru,žepri
vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy
a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej,
išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady

efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by totiž spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až
následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Znamená to potom, že pokiaľ súd spoľahlivo
zistí, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, bez ohľadu podľa akého procesného predpisu sa
nárok uplatňuje, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto
smere už Ústavný súd ČR vo svojich nálezoch judikoval, že súčasné napätie spojené so zmenkami

je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, na ktorých nemožno
znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. V prípade spotrebiteľov,
ktorých práva boli dotknuté konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, všeobecné súdy
nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia a pri svojej rozhodovacej činnosti musia
hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie

zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tiež
vyslovil pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom, a pokiaľ právna
norma určité správanie aprobuje, a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v
skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím súdynesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami (sp. zn.
Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16. 10. 2012, IV. ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013, I. ÚS 210/15 zo dňa 16. 09. 2015).

15. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12.
2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
prechádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

16. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom (§ 4 ods. 7 zák.

č. 258/2001 Z. z.).

17. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vo svetle vyššie citovanej právnej úpravy, ako i podaného
výkladu odvolacieho súdu postupoval, v tomto smere vo veci riadne zistil skutkový stav a túto i správne
posúdil po právnej stránke. Nakoľko odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho
správnosti, a preto súdom prvej inštancie uvádzané dôvody duplicitne opakovať nebude.

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len opätovne
podčiarkuje, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho

v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje v rámci európskeho konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa nariadenia. Žalobcom predložená zmenka má svoj základ v
dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho
predchodcu žalobcu tvoriacich neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej úverovej zmluvy. V nadväznosti
na to súd prvej inštancie preto dôvodne skúmal charakter tohto vzťahu, keď nariadenie je síce

procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni súdu postupovať rešpektovaním vyššej
súdnej ochrany spotrebiteľa, pričom prieskum uplatneného nároku, s oporou v doloženej zmenke,
nemôže byť ovplyvnený povahou použitého procesného nástroja. V tomto smere je potrebné vychádzať
zo zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, ktorý spotrebiteľský úver definoval ako

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/ zákona). Za veriteľa označoval
fyzickú alebo právnickú osobu poskytujúcu spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 3 ods.
1 zákona) a za spotrebiteľa fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel,
než na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 zákona). Je už notorietou, že

základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. I podľa názoru odvolacieho súdu v tomto
konaní bolo preukázané výsledkami vykonaného dokazovania, že sporom dotknutá zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou, ktorej súčasťou boli všeobecné úverové podmienky vopred pripravené pre
veľký počet spotrebiteľov a tieto žalovaný ovplyvniť nemohol. Rovnako tak právny predchodca žalobcu

ako dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v konaní nebolo preukázané, že
úver bol žalovanému poskytnutý za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V tomto
smere žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, ktorá ho v konaní zaťažovala (§ 120 ods. 1 prvá veta
OSP, 132 ods. 1 CSP), na preukázanie nespotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy a to spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Takouto okolnosťou totiž nemôže byť len všeobecný údaj o

poskytnutí úveru uvedený v úverovej zmluve bez bližšieho ozrejmenia a preukázania súvislostí medzi
výkonom povolania, zamestnania, resp. podnikateľskou činnosťou dlžníka a uzatvorením konkrétnej
zmluvy. Bez preukázania, že žalovanému ako dlžníkovi bol úver poskytnutý na výkon povolania, má
tak v úverovej zmluve uvedený účel jej uzatvorenia rovnaký dôsledok, ako by tam uvedený nebol.
Odvolací súd si preto v plnom rozsahu osvojil názor prvoinštančného súdu, že v danej veci žalovaný je

spotrebiteľom, na ktorého sa vzťahuje ochrana podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
ako aj zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), do ktorých boli transponované smernice č. 93/13/EHS
z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajúspotrebiteľského úveru a relevantná je aj príslušná judikatúra Európskeho súdneho dvora, týkajúca sa
ochrany práv spotrebiteľov, ktorú úpravu následne súd prvej inštancie i v konaní dôsledne aplikoval.

19. Reagujúc i na ďalšie námietky žalobcu uplatnené v jeho odvolaní odvolací súd dodáva, že jeho
argumentácia spochybňujúca postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní dôkazov je neopodstatnená z
dôvodov podľa už zhora podaného výkladu odvolacieho súdu. Rovnako tak neobstojí tvrdenie žalobcu,
podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej
zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Abstraktný charakter

zmenky bol totiž spochybnený už v ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pričom v danom prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit
zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na
žalobcu. Zmenka tak bola vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s
právom Európskej únie. Naviac, rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
aj z pohľadu judikatúry Súdneho dvora EÚ.

20. Odvolací súd tiež poukazuje na dohodu o vyplňovacom práve zmenky, ktorá je upravená v článku
14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), podľa ktorej „Na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku

úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ.
Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy
sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa

voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh“, a umožňovala vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých
jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.

Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné
dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je
zásadne kauzálny a neposkytuje žiadnu ochranu spotrebiteľovi, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné
a tým neplatné v súlade s § 53 ods. 5 OZ, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 OZ.
Okrem toho uzavretím takej dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o

tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je rozporné i s ust. § 53 ods. 4 písm. o/ OZ.
Naviac, z uzatvorenej dohody žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného ako
spotrebiteľa nevyplývajú, pričom neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť
v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad
zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo tak žalovanému zhoršené

jeho zmluvné postavenie. V tejto súvislosti je právne významné aj ust. § 54 ods. 1, 2 OZ, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje

právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, preto odporuje ust. § 54 ods. 1, 2 OZ a na podklade takéhoto
dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Z neplatnej zmenky nemôže
potom žalobca vyvodzovať ani v konaní uplatnené práva na zmenkový úrok a úrok zo zmenkovej sumy
a zmenkovú odmenu.

21. V neposlednom rade odvolací súd odkazuje i na spoločné stanovisko prijaté občiansko-právnym
kolégiom a obchodnoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR dňa 20. 10. 2015 k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa,
z ktorého odvolací súd vychádzal i pri posudzovaní predmetnej veci. Podľa tohto stanoviska, ak žalobca
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného

nástroja, ktorý použil, že I. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu
súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; II. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi kprieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň

dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav a
vyvodil z neho i správny právny záver.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo
namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanému podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že
žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu
čl. 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).