Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/322/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112202110
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3112202110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu : GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom
Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému U. J., bytom N. XX/XXX, N., do
30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianskeho združenia slovenských
spotrebiteľov AZ, so sídlom Lehnice 725, Lehnice, IČO: 42 264 154, zast. advokátom JUDr. Jozefom
Kempom, so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, IČO: 42 185 726, o zaplatenie 1.754,05
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. mája

2016, č.k. 12C/517/2012-145, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II., III. ap o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. pripusti zmenu žaloby; výrokom II. návrh
zamietol; výrokom II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal a výrokom IV. žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 139,03 eur k rukám jeho právneho zást. JUDr. Jozefa Kempa, advokáta, do 3 dní po právoplatnosti

rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 21.12.2010 uzatvoril žalobca Zmluvou o postúpení pohľadávok od
Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, vrátane pohľadávky voči žalovanému. Jeho právny predchodca
uzatvoril so žalovaným dňa 22.8.2003 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0170222845/1 k bežnému
účtu žalovaného s úverovým rámcom 1.161,79 eur, s úrokovou sadzbou 10,85 % ročne, s poplatkom
za správu úveru 0,20% mesačne z úverového rámca s konečnou splatnosťou dňa 21.8.2004 s

automatickým predlžovaním o 1 rok, ak dlžník neoznámi nezáujem o predĺženie. Listom zo dňa
27.9.2007 právny predchodca žalobcu vypovedal predmetnú zmluvu uplynutím 3. dňa odo dňa jej
doručenia. Ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu t.j. ku dňu 21.12.2010, pohľadávka pozostávala z
istiny po splatnosti vo výške 1.214,27 eur, nezaplatených úrokov vo výške 46,91 eur, úrokov z omeškania
vo výške 484,24 eur a poplatkov vo výške 8,63 eur.

3. Súd posúdil predmetný nárok podľa ustanovení § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretia zmluvy; § 497, § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka; § 52
ods. 2, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v
znení účinného od 1.5.2014.4. V danej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zák. č. 258/2001
Z.z. a spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter účastníkov konania. V dôsledku zmeny právnej
úpravy v § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd z úradnej povinnosti skúma, či uplatnený

nárok nie je premlčaný. Aj keď ide v danej veci o úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, vzťahujú sa ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa
ako lex specialis, ktorý ma podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( bez prechodných ustanovení)
prednosť pred ustanovenia Obchodného zákonníka ako všeobecného zákona.

5. Z dôvodu procesnej hospodárnosti konania súd najskôr skúmal, či žalovaný nárok žalobcu nie je
premlčaný podľa § 101 a 103 Občianskeho zákonníka. Zo žaloby ako aj z Výpovede predmetnej zmluvy
žalobcom listom zo dňa 27.9.2007 vyplýva, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi
a k možnosti vymáhania pohľadávky veriteľom. Dlh žalovaného z predmetnej zmluvy sa stal splatným
výpoveďou zmluvy t.j. v september- október 2007 a od tohto dňa začala plynúť všeobecná 3- ročná
premlčacialehotapodľa§101Občianskehozákonníka.Tátoskončilaseptember-október2010.Žalobca

podal žalobný návrh na súd dňa 26.1.2012, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, čím došlo k
stratevymáhateľnostijehonároku.Ztohtodôvodusúdžalobnýnávrhakopremlčanýzamietolazdôvodu
hospodárnosti konania sa nezaoberal ďalšími skutočnosťami.

6. Podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. súd nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov

konania, pretože žiadnu nežiadal a žiadna mu ani nevznikla. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal
úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu účelne vynaložených trov konania
proti neúspešnému žalobcovi. Jeho trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia za 2 úkony ( prevzatie
veci v r. 2012, písomné vyjadrenie r. 2016) po 61,41 eur (zo základu 1.161,79 eur) t.j. 122,82 eur a
režijného paušálu za rok 2012 vo výške 7,63 eur a za rok 2016 vo výške 8,58 eur, t.j. 16,21 eur, spolu

139,03 eur.
7. Proti tomuto rozsudku proti výroku o zamietnutí žaloby a proti výroku, ktorým ho súd zaviazal zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej
inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav,

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdu prvej inštancie
doručil vyjadrenie zo dňa 2.5.2016, v ktorom sa podrobne zaoberal otázkou režimu úverovej zmluvy
i premlčania, pričom súd prvej inštancie sa s obsahom tohto vyjadrenia nevysporiadal. Podotkol, že
samotná zmienka o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah je vo vzťahu k limitom stanoveným
požiadavkami na rozhodovaciu činnosť nepodstatná, nakoľko v ním uvádzaných prípadoch sa jednalo

o obdobné vzťahy ako v tomto súdnom konaní. Len uvádzaný znak spotrebiteľa potom nemôže byť
spôsobilý viesť k inému rozhodnutiu, bez ohľadu na to, že aj iné rozhodnutie musí byť v každom
prípade náležite odôvodnené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukázaním na rozhodnutia
Krajských súdov, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Generálneho prokurátora Slovenskej republiky
sú potvrdené závery a jeho tvrdenia o tom, že na predmetný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať

4 ročnú premlčaciu dobu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Pričom aplikovanie režimu
Obchodného zákonníka a i 4 ročnej premlčacej doby bolo aktuálne potvrdené v rozhodnutiach iných
okresných a krajských súdov, na ktoré poukázal. V rozhodnutí súdu prvej inštancie nie sú uvedené
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie odchylné od uvedených rozhodnutí s aplikovaním
Obchodného zákonníka a 4 ročnej premlčacej doby. Súd musí v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia

dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery,
ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre účastníkov konania, ale aj pre verejnosť prijateľné,
racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V skúmanom prípade závery súdu
nespĺňajú dané podmienky, čím sa rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné. Pokiaľ bol návrh podaný dňa
26.1.2012 a vedľajší účastník uvádza výpoveď zo dňa 18.2.2008 (tento dátum sa uvádza i v žalobnom

návrhu), nárok nemôže byť premlčaný. Namietal, že súd prvej inštancie otázku premlčania nesprávne
posúdil. Rozsudok ďalej vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný. Rozsudok je postihnutý
vadou nepreskúmateľnosti i z dôvodu, že súd prvej inštancie na strane 4 napadnutého rozsudku uvádza
skončenie zmluvného vzťahu so žalovaným výpoveďou zo dňa 27.9.2007, pričom v žalobnom návrhu
sa uvádza dátum vyhotovenia výpovede 18.2.2008. Nie je potom zrejmé, odkiaľ súd disponuje dátumom

27.9.2007, je však zrejmé, že na tomto dátume súd založil svoje rozhodnutie a zamietnutie návrhu.
Rovnakonepovažujetrovyvedľajšiehoúčastníkazaúčelnevynaložené.Spoukazomnauvedenéžiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie a vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného náhradu trov konania neprizná, alternatívne navrhoval, aby odvolací súd rozsudokokresného súdu v uvedenom rozsahu (druhý a štvrtý výrok) zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej
inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. K odvolacím
námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
12. V prejednávanej veci žalobca v odvolaní, aj v priebehu konania, zotrváva na stanovisku,
že daný právny vzťah medzi účastníkmi mal byť posudzovaný ustanoveniami Obchodného zákonníka,
a to najmä otázka premlčania.

13. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie na otázku premlčania uplatneného práva
žalobcu správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Je nepochybné, že v danej
veci, kedy sa žalobca domáha zaplatenia dlhu žalovaného z úverového vzťahu vzniknutého zmluvou o
úvere, sa jedná o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Na druhej strane
je však záväzkový vzťah medzi účastníkmi vzťahom spotrebiteľským, keď bol založený spotrebiteľskou

zmluvou uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľa pri jeho podnikateľskej
činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou, ktorý nekonal v rámci podnikania, povolania, či svojho
zamestnania. Hoci v čase uzatvorenia zmluvy boli podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami len na kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné zmluvy upravené
v 8. Časti Občianskeho zákonníka, ako aj zmluva uzatvorená podľa § 55 Občianskeho zákonníka,

nemožno opomenúť ustanovenia § 23a v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorých ustanovení bol žalovaný
spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorý nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti; právny predchodca
žalobcu bol predávajúcim - podnikateľom, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby

a zmluva o kontokorentnom úvere, ktorú uzatvorili bola tzv. typovou /spotrebiteľskou/ zmluvou, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom
na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany
spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva /keďže úverový záväzkový vzťah je tzv. absolútnym

obchodom/ potrebné aplikovať ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia
zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku,
bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka potrebné na právny vzťah účastníkov subsidiárne

aplikovať aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Preto súd prvej
inštancie postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné právne normy chrániace
spotrebiteľa.
14. Ďalej odvolací súd uvádza, že práve na uvedený charakter záväzkového vzťahu medzi účastníkmi /
spotrebiteľský vzťah/ treba brať prednostne zreteľ pri posudzovaní otázky premlčania práv z tohto

záväzkového vzťahu a žalovaným ako spotrebiteľom treba poskytnúť zvýšenú právnu ochranu a to aj
tým, že otázka premlčania sa spravuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre žalovaných ako spotrebiteľov priaznivejšie. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom medzi
dvomi podnikateľmi ale vzťahom medzi podnikateľom a nepodnikateľom, spotrebiteľom, pričom takéto
spotrebiteľské vzťahy sú primárne upravené ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách. V tomto zmysle potom platí, že podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej
úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z. /1. 1. 2004/ došlo k

zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu občianskeho
zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 "spotrebiteľovi sa ani inak nesmie
zhoršiť jeho postavenie". Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na
spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje také zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Jepreto nevyhnutné a správne na otázku premlčania práv zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.
15. Posúdením skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie podľa príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré vo veci správne aplikoval súd prvej inštancie, je potom
potrebnédospieťkrovnakémuzáveruakodospelsúdprvejinštancievnapadnutomrozhodnutí,žeprávo
žalobcu uplatnené návrhom na začatie konania v predmetnej právnej veci je premlčané.
16. Čo sa týka námietky žalobcu uvádzanej v odvolaní, že súd prvej inštancie na strane 4 v napadnutom
rozsudku uvádza skončenie zmluvného vzťahu so žalovaným výpoveďou zo dňa 27.9.2007, pričom

v žalobnom návrhu sa uvádza dátum vyhotovenia výpovede 18.2.2008, a teda nie je potom zrejmé,
odkiaľ súd disponuje dátumom 27.9.2007, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko
tento dátum vyplýva priamo z listiny založenej v spise na č.l. 31, ktorú predložil sám žalobca.
17. Súd prvej inštancie rozhodol správne i o náhrade trov konania a preto sa v tejto časti odvolací
súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie tak ako to predpokladá ust. § 387 ods. 2 CSP.
Odvolací súd v danom prípade nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa neúčelnosti trov

vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva žalovaného ako
spotrebiteľa.
18. Pokiaľ niektoré odvolacie súdy rozhodujú iným spôsobom, takýmto rozhodovaním iných odvolacích
súdov Krajský súd v Trenčíne v preskúmavanej veci viazaný nie je.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne

správny potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane
nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).