Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/227/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115230635
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115230635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: R.F.Plus, s.r.o., so sídlom Leopoldov,
M. Bela 2309/14, IČO: 36 827 771, zastúpený: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát so sídlom Advokátskej
kancelárie v Hlohovci, Pribinova 46, proti žalovaným: 1./ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., F. XXX/XX
a X./ S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., F. XXX/XX, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 1. decembra 2015, č. k. 25C/543/2015-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
okrese D. Obec U., katastrálne územie U., zapísané na LV č. XXX, ktorými sú stavba, rodinný dom so
súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXX/XX, na ulici F. XX, v U. a pozemky parcely „C“
evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
parcela č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 a odovzdať ich žalobcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách

konania súd rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Dalibora Pavelku v sume 358,27
eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. 118 ods. 1, § 119 ods. 1, 2, § 123, § 126 od. 1,
2, § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 663 a § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania
nehnuteľnostízapísanýchnaLVXXX kat.úz.U.,atodomuapriľahlýchpozemkov.Výlučnýmvlastníkom
nehnuteľností je žalobca, ktorý ich kúpil od F. L. a tento ich kúpil od žalovaných. Žalovaní sa zaviazali
vypratať nehnuteľnosť do 17. 04. 2013. Napriek tomu naďalej bez právneho titulu nehnuteľnosti užívajú.

4. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby. Žalobca uviedol, že nemá bližšie

vedomosti o osobe F. L.. Právny zástupca žalobcu v záverečnom návrhu uviedol, že trovy konania
vyčíslipísomne.Právnyzástupcažalobcunapojednávaníuviedol,žepodnikávnehnuteľnostiach,dostal
ponuku na kúpu predmetného domu, predtým predávajúceho F. L. nepoznal. Vedel, že tam bývajúžalovaní, títo ho požiadali, aby ešte tam mohli nejakú dobu bývať, kým si nájdu náhradné ubytovanie.
Odvtedy však ubehli dva roky.

5. Žalovaný v 1. rade sa pridržiaval písomného vyjadrenia a výpovede žalovanej v 2. rade. Žalovaná v
2. rade uviedla, že v minulosti si jej syn požičal od Slovenskej sporiteľne peniaze, kde oni ručili domom.
Syn prestal byť schopný splácať pôžičku, malo prísť k dražbe domu, ktorú odvrátili tak, že pán L. kúpil
ich dom, teda vyplatil banku, mal im dať aj peniaze na ruku, ktoré im nedal a spravil im aj nejakú pôžičku
vo výške 8 000,- eur, ktorú od nich vymáhal. Notársku zápisnicu ohľadne pôžičky podpísali, aby neprišli

o dom. Boli s p. L. dohodnutí, že syn predá inú nehnuteľnosť a ich dlh bude vyplatený, predávajú ju však
už tri roky. Nakoniec p. L. predal dom žalobcovi, ktorý o tejto situácii vedel. Najprv čakal, potom sa začal
domáhať vypratania, resp. navrhol aby dom odkúpili za 60 000,- eur. Žalovaná v 2. rade v záverečnom
návrhu uviedla, že v januári 2016 by mal syn predať dom.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom

nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese D., P. U., katastrálne územie U., zapísané na LV č. XXX,
ktorými sú stavba, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXX/XX, na ulici F.
XX v U. a pozemky parcely "C" evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a parcela č. XXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 31. 07. 2013,

zavkladovanou v konaní S - XXX/XX, od predávajúceho F. L. za sumu 41 500,- eur. Kúpnou zmluvou
zo dňa 16. 01. 2013 kúpil F. L. nehnuteľnosti od žalovaných za sumu 45 700,- eur, pričom sumou 32
200,- eur vyplatil úver žalovaných a sumu 13 500,- eur podľa zmluvy vyplatil žalovaným pri podpise
zmluvy. Žalovaní sa zaviazali nehnuteľnosti uvoľniť do 17. 04. 2013. Doposiaľ tak neurobili, pričom
nemajú žiaden právny titul na ich užívanie. Žalobca navrhoval vypratanie v lehote troch dní, na podnet

súdu súhlasil s lehotou na vypratanie tridsať dní. Žalovaní s návrhom nesúhlasili. Dom založili k úveru
syna, kde vystupovali ako ručitelia. Pre nesplácanie dlhu malo prísť k dražbe, ktorá sa neuskutočnila,
pretože žalovaní predali dom a kupujúci sa zaviazal vyplatiť úver. Žalovaná v 2. rade tvrdila, že im
nebola vyplatená kúpna cena a boli donútení pri predaji domu podpísať u notára aj pôžičku na 8 000,-
eur. Notárska zápisnica na pôžičku bola podpísaná dňa 31. 07. 2013. Boli ústne dohodnutí s F. L. a

žalobcom, že dom odkúpia po tom ako syn s nevestou predajú iný dom, čo sa však za tri roky nestalo,
žalovaní podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia aj voči žalobcovi, aby nemal právo nakladať
snehnuteľnosťami.A.opatreniesúdneprávoplatneodmietolzdôvodu,ženebološpecifikované,čohoby
sa žalovaní domáhali vo veci samej. Vo vyjadrení k veci žalovaní uviedli, že by sa domáhali neplatnosti
kúpnych zmlúv a určenia vlastníctva. Zmluvy podľa nich boli uzavreté v rozpore s právom a výkonom

vlastníckeho práva žalobcu by ich ohrozil, keďže nemajú náhradné ubytovanie.

7. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd návrhu vyhovel tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti bez právneho titulu, keď nie
sú ani vlastníkmi, ani nemajú iné zákonné právo na užívanie nehnuteľnosti (napr. vecné bremeno), nie

sú ani nájomníkmi či podnájomníkmi, resp. vlastník im ďalšie užívanie neumožnil. Podľa listu vlastníctva
je výlučným vlastníkom nehnuteľností žalobca a žalovaní nemajú zriadené žiadne užívacie právo k
predmetnej nehnuteľnosti. Súd sa ako s predbežnou otázkou vyporiadaval s uvádzanými kúpnymi
zmluvami na predmetné nehnuteľnosti. Súd žiadny rozpor so zákonom pri uzavretí kúpnych zmlúv
nezistil, žalovaní od predaja počas skoro troch rokov žiadny konkrétny dôvod neuviedli. Žalovaní, aby

zabránili dražbe, vedome nehnuteľnosti predali v roku 2013. Podľa zmluvy bola kúpna cena dohodnutým
spôsobom vyplatená, čo potvrdili v zmluve aj žalovaní. Namietaná pôžička bola uzavretá až pol roka
od uzavretia kúpnej zmluvy s F. L.. Nijako s kúpnou zmluvou nesúvisí. Žalovaní sa zaviazali vypratať
nehnuteľnosť ešte v roku 2013 a dobrovoľne tak neurobili. Vlastník nehnuteľnosti nie je žalovaným pri
vyprataní povinný poskytnúť žiadnu bytovú náhradu. Žalovaní sa teda zdržiavajú v nehnuteľnostiach

žalobcu neoprávnene, dobrovoľne ich neopustil, preto súd rozhodol o tom, že sú povinní nehnuteľnosti
vypratať v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

8. Žalobcovi súd priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. l OSP. Trovy konania pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eura a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej

pomoci po 64,53 eura (prevzatie veci, podanie návrhu, účasť na pojednávaní 01. 12. 2015), trikrát režijný
paušál po 8,39 eura, náhrada za stratu času 27,96 eura, cestovné 12,05 eura v zmysle vyhlášky o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci číslo 655/2004 Z. z.9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, žiadajúc odvolací
súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietali, že súd
prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam,

vrátanie posúdenia uvedených dôkazov a nevzal tak na zreteľ dôležité skutočnosti uvedené v konaní
o nariadenie predbežného opatrenia, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

10. Zdôraznili, že súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodnutí len zo skutočnosti, že výlučným

vlastníkom nehnuteľností je žalobca, ktorý sporné nehnuteľnosti odkúpil od F. L. a tento ich odkúpil
od žalovaných. Nezaoberal sa však genézou sporu, jeho vznikom a dôvodom a taktiež neprihliadol
na dôvodnosť podaného návrhu o nariadenie predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia).
Doposiaľ im nie je známe, ako odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní proti rozhodnutiu o
odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali zamedzenia nakladania
s predmetnými nehnuteľnosťami žalobcom. Poznamenali, že súd prvej inštancie nevykonal riadne

navrhnuté dôkazy a riadne nevypočul strany sporu, čím sa im zamedzilo odstrániť zásadný rozpor medzi
tvrdeniami.

11. Žalovaná v 2. rade uviedla celý skutkový stav, ako prišlo k sporu so žalobcom, pričom uviedla ako
ručili synovi za pôžičku, ktorú nesplácal, až po nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu. Ďalej uviedla,

že žalobca žiada zaplatiť za dom 60 000 - 65 000,- eur, pričom dom má reálne hodnotu až 83 000,- eur.
Predmetný dom žalobca nadobudol za 41 500,- eur, čím sa žalobca obohatí na tomto dome najmenej o
41 500,- eur, keď dom žalovaným vezme. Takéto konanie vykazuje znaky úžery a tendenčného konania
za účelom získania neopravného prospechu na úkor žalovaných. Zdôraznila, že právnym predchodcom
žalobcuažalobcomboliuvedenídoomylu,pričomprávnypredchodcažalobcuažalobcakonalisjasným

cieľom, a to získať nehnuteľnosti.

12. V ďalšej časti odvolania žalovaní opätovne poukázali na skutkový stav, pričom opísali skutočnosti,
ako si syn s manželkou zobrali úver zo Slovenskej sporiteľne a ako zábezpeku tohto úveru použili
nehnuteľnosti žalovaných. Poukázali na nepriaznivú finančnú situáciu syna a manželky, ktorí úver

nezvládali splácať. Ako spôsob v zabránení výkonu dražby videli možnosť úveru od F. L., ktorý im
poskytol úver vo výške 45 700,- eur, a to tak, že Slovenskej sporiteľni, a. s., dňa 16. 01. 2013 vyplatil
sumu 32 170,- eura a zvyšnú sumu 13 530,- eur mal vyplatiť priamo žalovaným. Žalovaní však tvrdia,
že táto suma im nebola nikdy vyplatená. Malo ísť o úverovú zmluvu na 6 mesiacov, nevedeli však, že
podpísali kúpnu zmluvu na sporné nehnuteľnosti. Uviedli, že rovnopisom kúpnej zmluvy nedisponujú,

nebola im daná zo strany p. L.. Vlastnia len nepodpísaný opis zmluvy. Dňa 18. 01. 2013 prišlo k prepisu
nehnuteľností zo žalovaných na p. L., ktorý mal využiť tieseň žalovaných a uviedol ich tak do omylu,
aby neoprávnene získal nehnuteľnosti žalovaných. Zo znaleckého posudku č. XXX zo dňa 19. 10. 2014
vyplýva, že hodnota nehnuteľnosti je 83 500,- eur.

13. Sprostredkovateľka p. S. žalovaných odkázala na spoločnosť žalobcu, ktorý mal vyplatiť p. L. čiastku
41 500,- eur a ktorému predal nehnuteľnosti žalovaných. P. L. naliehal na žalovaných, že ich vyhodí
z domu a požadoval od nich ďalších 8 000,- eur titulom úrokov z poskytnutia pôžičky. Pod nátlakom
podpísali Zmluvu o pôžičke peňazí dňa 31. 07. 2013 a podpísali notársku zápisnicu NZ XXXXX/XXXX zo
dňa 31. 07. 2013. Právny predchodca žalobcu teda za nehnuteľnosti zaplatil len sumu, ktorú vyplatil

Slovenskej sporiteľni, pričom žalovaným uviedol, že zo zvyšných peňazí uhradí nevyhnutné poplatky.
Pôžička vo výške 8 000,- eur od žalobcu je žalovaným zrážaná zo mzdy, pričom v exekučnom konaní
podali návrh na zastavenie exekúcie. Právny predchodca žalobcu na základe notárskej zápisnice podal
návrhnanariadenieexekúcieaOkresnýsúdNitrapoverenímč.5403154788zodňa13.10.2014poveril
súdneho exekútora JUD. Soňu Stodolovú, so sídlom Exekútorského úradu Nitra, výkonom exekúcie,

ktorá je vykonávaná pod sp. zn. EX 1335/2014.

14. Žalovaní uviedli, že v súčasnosti nemajú finančné prostriedky na vyplatenie žalobcu, ktorý od nich
požadoval sumu 65 000,- eur a obviňuje ich z neoprávneného odberu jeho plynu a elektriny. V tomto
smere dodali, že plyn a elektrinu, ktorú spotrebúvajú si platia sami. Poznamenali, že od právneho

predchodcu žalobcu a ani od žalobcu okrem jednej výzvy k vyprataniu nehnuteľnosti zo dňa 10. 09. 2015
nedostali žiadnu písomnú výzvu o výške svojho dlhu voči žalobcovi, ktorý by mali uhradiť.15. S poukazom na uvedené skutočnosti žiadali žalovaní zamietnutie žaloby žalobcu a vo veci samej
plánujú podať žalobu o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a určenie vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam v lehote, ktorú im určí súd. Uviedli, že realizácia vlastníckeho práva žalobcu by

žalovaným spôsobila vážnu ujmu, keďže nemajú zabezpečené náhradné bývanie pre seba a ani pre
svoje deti. Opätovne zdôraznili, že v domnení, že podpisujú úverovú zmluvu, podpísali kúpnu zmluvu s
právnym predchodcom žalobcu. Zaplatenie kúpnej ceny, ktorú žalobca požaduje by bola pre žalovaných
likvidačnou. Záverom dodali, že sa domnievajú, že pri uzatváraní zmluvy bola obmedzená autonómia
vôle a boli uvedení do omylu. Strata obydlia je najextrémnejší zásah do práva na rešpektovanie obydlia

a v tomto smere dali do pozornosti odvolacieho súdu rozsudok vo veci Cosic v. Chorvátsko z 05. 06.
2009 a sťažnosť č. 28261/06.

16. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za vecne správne, a preto ho žiada potvrdiť. Mal za preukázané, že súd sa
vysporiadal so všetkými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi otázkami a správne vydal rozhodnutie,

ktoré je v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou súdov. Dostatočne zistil skutkový stav a dospel k
správnemuprávnemuzáveru,keďžalobcaosvedčilbezakýchkoľvekpochybnostísvojevlastníckeprávo
k predmetným nehnuteľnostiam. V konaní bolo preukázané, že žalovaní sa v sporných nehnuteľnostiach
združujú a užívajú ich bez akéhokoľvek právneho titulu viac ako dva roky, a to aj napriek viacerým
prísľubom doteraz nehnuteľnosti nevypratali.

17. Žalovaní poukazujú na to, že súd sa nezaoberal celou genézou sporu, preto nemohol rozhodnúť
správne. Z povahy veci je však pre toto konanie podstatné len to, že žalovaní previedli svoje vlastnícke
právo na právneho predchodcu žalobcu p. L. uzavretím riadnej kúpnej zmluvy zo dňa 16. 01. 2013,
ktorá bola zavkladovaná dňa 18. 01. 2013. F. L. následne previedol svoje vlastnícke právo v prospech
žalobcu, ktorý podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, pretože žalovaní doposiaľ neoprávnene užívajú

nehnuteľnosti, ktoré už nie sú predmetom ich vlastníckeho práva.

18. Súd prvej inštancie vykonal pre konanie všetky potrebné dôkazy a dokazovanie ohľadom minulých
finančných vzťahov žalovaných s F. L., exekučných konaní, ktoré sú proti nim vedené a problémov ich
syna so splácaním hypotekárneho úveru, by bolo vo vzťahu k predmetnej veci bez právneho významu.

Takéto dokazovanie by bolo nadbytočné a nehospodárne. Pokiaľ ide o námietky žalovaných, že
správanie sa právneho predchodcu žalobcu bolo účelové a tendenčné, vykazujúce znaky úžery, žalobca
zdôraznil, že uvedené začali tvrdiť až v čase, keď žalobca podal žalobu o vypratanie nehnuteľností.
Účelové a tendenčné sa naopak javí správanie sa žalovaných, ktorí bez právneho dôvodu užívajú aj
naďalej sporné nehnuteľnosti a bez akejkoľvek odplaty.

19. V súvislosti s námietkou žalovaných, že na Okresnom súde Nitra podali návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ku ktorému súd v tomto konaní neprihliadal, uviedol, že toto podanie bolo
uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 03. 11. 2015, č. k. 15C/350/2015 odmietnuté. V nadväznosti na
uvedené sú tvrdenia žalovaných spochybňujúce v minulosti uzavreté kúpne zmluvy, ktorých predmetom

bol prevod sporných nehnuteľností právne irelevantné. Záverom uviedol, že žaloba bola podaná
dôvodne a súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru. Žalobca si uplatnil aj náhradu trov
odvolacieho konania vo výške celkovo 74,58 eura, ktoré pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej
služby - vyjadrenie k odvolaniu a za tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby, t. j. 66,- eur + režijný
paušál v sume 8,58 eura.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385
ods. 1 CSP a contrario, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej
tabuli súdu (§ 219 ods. 2 v spojení s § 378 CSP) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v

ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.), a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

21. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v

súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa§470ods.2CSPprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

22.PodľaČl.1,§1ods.1zákonač.125/2015z18.novembra2015,oniektorýchopatreniachsúvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise
používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj
„žaloba“, „žalobca“, „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej
inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie
sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie
sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

Podľa § 1 CSP, Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a osôb
zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má vlastník veci právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

Podľa ust. § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

Podľa ust. § 129 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo
opätovný výkon.

Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa ust. § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.Podľa ust. § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva

neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

23. Civilný proces je jedným zo záruk zákonnosti, pod ktorým treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii
práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv
účastníkov konania v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v súlade s právom na spravodlivý
súdny proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je
Slovenská republika viazaná. Z procesného hľadiska je súd povinný svojou činnosťou zabezpečiť výkon
spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu.

24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

ak zo správny skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou o vypratanie nehnuteľnosti
doručenou súdu prvej inštancie dňa 15.10.2015 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D., P. U., katastrálne územie U., zapísané

na LV č. XXX, ktorými sú stavba, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXX/
XX, na ulici F. XX, v U. a pozemky parcely „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a parcela
č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a odovzdať ich žalobcovi v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň žiadal uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť nahradiť mu

náhradu trov konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
26. Súd prvej inštancie začal vo veci konať, pričom prihliadol na všetky listinné dôkazy predložené
stranami sporu a z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaní ako záložcovia dňa 21.11.2006 uzatvorili
soSlovenskousporiteľňou,a.s.,Bratislava,akozáložnýmveriteľomZmluvuozriadenízáložnéhoprávak
nehnuteľnostiamvkat.úz.U.zapísanýminaLVč.XXXakoparc.č.XXX/X,parc.č.XXX/Xaparc.č.XXX/

XX s rodinným domom súp. č. XXX, ktorou bolo zriadené záložné právo k označeným nehnuteľnostiam
žalobcov na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 11. 2006 v znení jej dodatkov, uzatvorenej medzi záložným veriteľom a
M. A., O. A. a O. A., a na základe ktorej záložný veriteľ poskytol dlžníkom úver vo výške 850 000,-
Sk a ktorej vklad do Správy katastra D. bol povolený dňa 02. 02. 2007 pod č. XXXX/XX. Dňa 16. 01.

2013 žalovaní ako predávajúci a právny predchodca žalobcu ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu,
ktorou odpredali do výlučného vlastníctva právneho predchodcu žalobcu zhora označené nehnuteľnosti
za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 45 700,- eur s tým, že právny predchodca žalobcu F. L. časť kúpnej
ceny vo výške 32 200,- eur uhradí bankovým prevodom na účet predávajúcich v Slovenskej sporiteľni,
a. s., pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a zvyšná časť vo výške 13 500,- eur bola

uhradená pri podpise kúpnej zmluvy v hotovosti do rúk predávajúcich.

27. Podľa článku V bod 3. žalovaní ako predávajúci prehlásili, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
prevodu, budú voľné a plne k dispozícii kupujúcemu dňa 17. 04. 2013, do tohto termínu majú prednostné
právo ich kúpy a do uvedeného termínu sa zaviazali z nehnuteľnosti vysťahovať a zrušiť na adrese

trvalý pobyt. Rozhodnutím Správy katastra D., odbor katastrálnych konaní zo dňa 18. 01. 2013, č. S bol
povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech
právneho predchodcu žalobcu, pričom k tomuto dňu nastali aj právne účinky vkladu. Kúpnou zmluvou zo
dňa31.07.2013právnypredchodcažalobcupredmetnénehnuteľnostiodpredalžalobcovizadohodnutú
kúpnu cenu vo výške 41 500,- eur, ktorá bola predávajúcemu uhradená priamym bankovým vkladom na

jeho účet v deň podpisu kúpnej zmluvy. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech
žalobcubolpovolenýSprávoukatastraD.podSŽalobcajevedenývlistevlastníctvaakovýlučnývlastník
predmetných nehnuteľností, pričom tieto doposiaľ užívajú žalovaní v 1. a 2. rade, v dôsledku čoho ich
žalobca vyzval výzvou zo dňa 10. 09. 2015 na ich vypratanie v 15-dňovej lehote od jej doručenia. Pomárnom uplynutí tejto lehoty následne žalobca podal dňa 15. 10. 2015 na súde prvej inštancie žalobu na
vypratanie nehnuteľností voči žalovaným v l. a 2. rade, toto konanie je vedené pod sp. zn. 25C/543/2015.

28. Následne súd rozhodol o podanej žalobe rozsudkom zo dňa 01. 12. 2015, č. k. 25C/543/2015-70
súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť vypratať sporné nehnuteľnosti a odovzdať ich žalobcovi v
lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia konštatujúc, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu, keď nie sú ani ich vlastníkom, ani nemajú iné zákonné právo na ich užívanie, pričom ako
predbežnú otázku posudzoval platnosť kúpnych zmlúv a žiadny rozpor so zákonom pri ich uzatváraní

nezistil.

29. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie nevykazuje žiadne nedostatky odôvodňujúce procesný postup v zmysle § 389 ods. 1
CSP, teda, že odvolací súd by v dôsledku podaného odvolania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

30. V sporovom konaní je súd viazaný navrhovaným petitom rozhodnutia. Z obsahu žaloby vyplýva, že
žalobca sa domáhal vypratania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese D., P. U., katastrálne územie
U., zapísané na LV č. XXX, ktorými sú stavba, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na
parcele č. XXX/XX, na ulici F. XX, v U. a pozemky parcely "C" evidované na katastrálnej mape, parcela č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2

a parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a odovzdať ich žalobcovi v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň žiadal uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť
nahradiť mu náhradu trov konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

31. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov vec správne

právne vyhodnotil a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil, preto v ďalšom odvolací súd
poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

32. V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné
požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 z. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej

len OZ), umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať,
brať z nej plody a scudziť ju.

33. Subjektívne vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo. Vlastnícke právo možno
nadobudnúť rôznymi spôsobmi. K originálnemu nadobudnutiu patrí najmä vydržanie, vytvorenie

novej veci, spracovanie cudzej veci, prírastok a ďalšie. K derivatívnemu spôsobu nadobudnutia
patrí nadobudnutie vlastníckeho práva zmluvou a dedením. Najčastejšie dochádza k nadobudnutiu
vlastníckeho práva zmluvou. Zmluvným nadobudnutím vlastníckeho práva je všeobecne každá na
zmluve založená zmena v osobe vlastníka veci, pri ktorej nadobúdateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo
od doterajšieho vlastníka. Najtypickejšími zmluvami, prostredníctvom ktorých sa nadobúda vlastnícke

pravo, je kúpna zmluva, zámenná zmluva a darovacia zmluva (tzv. scudzovacie zmluvy). Osobitosť
zmluvného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci spočíva v tom, že zmluva musí byť uzavretá
v písomnej forme a musí k nej pristúpiť právna skutočnosť v podobe vkladu do katastra nehnuteľností
podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2). To znamená, že
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe zmluvy sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností,

pričom tento vklad má konštitutívne účinky.

34. Vlastnícke právo vymedziť ako objektívnym právom ustanovenú možnosť vlastníka vec držať,
užívať a disponovať ňou na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, a to svojou mocou uznanou a
chránenou zákonom, ktorá je nezávislá od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. V

tomto pojmovom vymedzení je zreteľne obsiahnutý prvok výlučnosti charakterizujúci právne postavenie
vlastníka. Jeho podstata spočíva v schopnosti vlastníka založenej zákonom vylúčiť každého okrem seba
samého z pôsobenia na vec.

35. Každé subjektívne vlastnícke právo charakterizuje tzv. triáda typických vlastníckych oprávnení

patriacich do jeho obsahu. Ide o právo vec užívať a požívať jej plody a úžitky, právo vecou disponovať,
právo vec držať ako aj o právo na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do vlastníckeho
práva. Prostredníctvom oprávnenia vec užívať a požívať sa realizuje úžitková hodnota veci. Dispozičné
oprávnenie umožňuje vlastníkovi realizovať výmennú hodnotu veci. Výsledkom tejto realizácie je prevodvlastníckeho práva k veci na iného. Vlastník môže vecou disponovať bez zákonného obmedzenia. V
osobitných prípadoch sa môže dispozičné oprávnenie vlastníka obmedziť buď z vôle samého vlastníka
(napr. osobitnou zmluvou), alebo výnimočne aj proti jeho vôli, ak to napríklad vyplýva z výkonu exekúcie

predajom hnuteľných vecí alebo nehnuteľností. Právo držby ako ďalšie parciálne oprávnenie vlastníka je
imanentnou súčasťou vlastníckeho práva a vlastníkovi poskytuje právnu možnosť, aby mal vec fakticky
vo svojej moci. Existencia práva držby je podmienená a nerozlučne spätá s existenciou ďalších dvoch
oprávnení vlastníka, pretože je nemysliteľné, aby vlastník veci užíval a disponoval ňou bez toho, aby ju
mal vo svojej moci. K čiastkovým oprávneniam vlastníka patrí aj právo na ochranu proti každému, kto

neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva.

36. Vlastnícke právo zahŕňa aj nárok vlastníka na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak (dovolená
svojpomoc a ochrana poskytovaná orgánmi štátnej správy), avšak zavŕšením ochrany vlastníckeho
práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi. Východiskom pre súdnu ochranu je ustanovenie § 4
OZ, ktorá je zdôraznená aj v procesnom predpise (pozri § 1 CSP). Súdnu ochranu vlastníckeho práva

možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio) a
zapieracou žalobou (actio negatoria). Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho
práva, t. j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s
ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka.

37. S poukazom na vyššie uvedené možno jednoznačne konštatovať, že žalobca ako vlastník mal
právo podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti a domáhať sa tak uloženia povinnosti žalovaným
nehnuteľnostivyprataťaodovzdať,keďžepreukázalsvojevlastníckeprávoaspôsobjehonadobudnutia.
Ako dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia predložil kúpnu zmluvu, ktorú ako kupujúci uzavrel s F. L. ako
predávajúcim dňa 31. 07. 2013, kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcimi O. A. a S. A., rod. N. a

kupujúcim F. L. dňa16. 01. 2013 a Výpis z katastra nehnuteľností - LV č. XXX, kat. úz. U., Obec U., P. D..
Kúpna zmluva bola riadne zavkladovaná Správou katastra Nitra pod č. V XXXX/XX - XXX/XX. Odvolací
súd konštatuje, že uvedené dôkazy nijako nespochybňujú vlastnícke právo žalobcu.

38. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava

vecpatriacuvlastníkoviasúčasnemujuodmietavydať.Hmotnoprávnymzákladomreivindikačnejžaloby
je skutočnosť, že určitá vec sa nachádza vo faktickej moci inej osoby než jej vlastníka, pričom táto
osoba zadržiava vec bez právneho dôvodu. Prvým predpokladom podania reivindikačnej žaloby je
existencia žalobcovho vlastníckeho práva k veci. Vlastnícke právo sa musí preukázať, pričom dôkazné
bremeno zaťažuje žalobcu. To predovšetkým znamená, že žalobca musí preukázať, na základe akého

právneho dôvodu nadobudol vlastnícke právo k veci. Reivindikačnou žalobou sa možno s úspechom
domáhať vydania veci len za predpokladu, že žalovaný zadržiava žalobcovu vec bez právneho dôvodu,
t j. neoprávnene. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má
vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Ak porušovateľ vlastníckeho
práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody. Žaloba musí znieť

na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti tak, aby rozhodnutie súdu bolo možné vykonať podľa
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o výkone rozhodnutí, resp. podľa zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

39. Odvolací súd posudzujúc danú vec v zmysle vyššie uvedených zistených skutočností v nadväznosti

na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v tomto konaní žalobca jednoznačne nad všetky
pochybnosti preukázal existenciu jeho výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam, vypratania ktorých sa
podanou žalobou domáha. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie,
keď uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade užívajú predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, pričom
nielenženiesúvlastníkmispornýchnehnuteľností,aledokoncanemajúaniinézákonnéčizmluvnéprávo

na ich užívanie (titulom vecného bremena, nájmu, a pod.). Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť
podaného odvolania žalovanými vychádzal z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. U., v ktorom je ako výlučný
vlastník zapísaný žalobca. Z kúpnych zmlúv predložených súdu žalobcom a taktiež aj žalovanými je
nepochybné, že žalovaní boli bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, ktoré následne
kúpnou zmluvou zo dňa 16. 01. 2013 previedli na právneho predchodcu žalobcu F. L.. Následne boli

nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 31. 07. 2013 uzavreté medzi predávajúcim F. L. a kupujúcim R.
F. PLUS, s. r. o., prevedené na žalobcu, ktorý je v súčasnosti výlučný vlastník uvedených nehnuteľností.
Vzhľadom k uvedenému žalobcovi v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka prislúcha právo výkonu
vlastníckeho práva spojeného s predmetom jeho vlastníctva.40. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 380 ods. 1 CSP sa v ďalšom konaní
obmedzil len na posúdenie námietok žalovaných uvedených v odvolaní.

41. Pokiaľ ide o námietky žalovaných, ktoré smerujú najmä k tomu, že sa súd prvej inštancie nezaoberal
dostatočne genézou vzniku sporu, teda toho, ako prišlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
na právneho predchodcu žalobcu a následne na žalobcu, odvolací súd uvádza, že žalovaní nijakým
spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia o neplatnosti kúpnych zmlúv, v dôsledku ktorých majú žalovaní

za preukázané, že boli uvedení do omylu a zmluvy sú absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou v rozhodnutí správne vysporiadal, keď ako
predbežnú otázku posudzoval platnosť uvedených zmlúv, pričom dospel k záveru, že v uvedených
kúpnych zmluvách nevzhliadol žiaden nedostatok spôsobujúci ich absolútnu neplatnosť. Odvolací súd
taktiež uvádza, že zmluvy sú riadne označené ako kúpne zmluvy, a teda je vylúčená ich zámena so
zmluvou úverovou, prípadne zmluvou o pôžičke, a teda námietka žalovaných, že dom nepredávali

právnemu predchodcovi žalobcu, ale si len brali od neho úver, je irelevantná. Žalovaní taktiež slobodne
vyhľadali právneho predchodcu žalobcu s úmyslom vyriešiť svoju situáciu s dražbou, ktorá im hrozila,
poukazujúc pritom na ich ručiteľský záväzok. Žalovaní sa rozhodli dobrovoľne predať svoj dom s
úmyslom odvrátiť dražbu, ktorá im v roku 2013 hrozila, a teda nemožno tvrdiť, že by táto zmluva bola
uzatváraná pod nátlakom, či v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaní predajom svojho

domu odvrátili dražbu domu, čím dosiahli svoje cieľ sledovaný vstúpením do právneho vzťahu s p. F.
L., keďže tento ako právny predchodca žalobcu časť kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti odviedol
priamo na účet Slovenskej sporiteľne, a. s., a časť bola podľa zmluvy odovzdaná v hotovosti žalovaným.
V súvislosti s námietkou žalovaných, že im nebola v hotovosti vyplatená zvyšná časť kúpnej ceny vo
výške 13 500,- eur, odvolací súd uvádza, že prevzatie tejto sumy žalovaní potvrdili svojim podpisom

na zmluve. O skutočnostiach preukazujúcich tvrdenie, že im tieto peniaze vyplatené v hotovosti neboli,
žalovaní nepredložili súdu prvej inštancie a taktiež ani odvolaciemu súdu žiadne dôkazy. Vzhľadom k
uvedenému teda nepreukázali svoje tvrdenia, keď neuniesli bremeno, v dôsledku čoho sa je ich obrana
v konaní proti žalobcovi neúspešná.

42. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno

preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným
subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní
úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy.
Teóriavtejtosúvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdenia

a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a
na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).

43. Odvolací súd poukázal aj na to, že žalovaní nepreukázali, že by mali so žalobcom uzatvorený

napríklad nájomný vzťah, ktorý by ich oprávňoval užívať nehnuteľnosti titulom nájmu. Z listu vlastníctva
číslo XXX, kat. úz. U., Obec U., Okres D., taktiež nevyplýva, že by bolo na tomto liste zapísané vecné
bremeno, napríklad doživotné právo užívania. Vzhľadom k uvedenému žalovaní nepreukázali, z akého
titulu užívajú predmetné nehnuteľnosti, a teda užívajú nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, pričom
žalobca naopak jednoznačne preukázal svoje vlastnícke právo tým, že ich odkúpil na základe kúpnej

zmluvy od predchádzajúceho majiteľa a vlastnícky vzťah bol zapísaný aj v príslušnej evidencii, a to
evidencii Správy katastra D.. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že žalovaní žalobcovi neplatia žiadnu
odplatu za to, že nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, aj naďalej užívajú, čím sa na jeho
úkor aj naďalej obohacujú. Možno teda nad mieru akýchkoľvek pochybností konštatovať, že žalovaní si
nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu im z kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli ako predávajúci s kupujúcim F.

L., keď sa zaviazali ešte v roku 2013 nehnuteľnosti vypratať. Svoju povinnosť si nesplnili, v dôsledku
čoho sa vlastník nehnuteľnosti (žalobca) dôvodne domáha ochrany svojho vlastníckeho práva podaním
predmetnej žaloby.44. Odvolací súd reagujúc na námietku žalovaných, že súd prvej inštancie neprihliadal na ich návrh
podaný za účelom zabezpečenia si predbežnej ochrany proti vlastníkovi nehnuteľnosti uvádza, že
odvolací súd si za účelom zistenia stavu konania o nariadenie predbežného opatrenia vyžiadal spis

vedený pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 6Co/364/2016, z ktorého zistil, že odvolací súd o návrhu
žalovaných na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zo
dňa 02. 05. 2016 č. k. 15C/350/2015-61, ktorým nariadil predbežné opatrenie voči žalovanému v 1. rade
- F. L. a žalovanému v 2. rade spoločnosti R. F. PLUS, s. r. o., ktorým im uložil povinnosť zdržať sa s
výkonom kúpnej zmluvy spojené s nakladaním s nehnuteľnosťami obec U. k. ú. U. LV č. XXX: parc. č.

XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 762 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 991 m2,
parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na parc.
č. XXX/XX až do právoplatného skončenia vo veci samej s tým, že predbežné opatrenie bude trvať do
právoplatnosti skončenia vo veci samej, pričom zároveň uložil žalobcom v 1. a 2. rade, aby v lehote
20 dní od doručenia uznesenia podali na súde žalobu vo veci samej, zmenil uznesením zo dňa 09. 11.
2016, č. k. 6Co/364/2016-83 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v

2. rade zamietol.

45. Zároveň odvolací súd zistil, že žalovaným bola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej do
20 dní od dňa doručenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Odvolací súd dopytom na infocentrum Okresného súdu Nitra zistil, že žalovaní si uloženú povinnosť

podať žalobu vo veci samej nesplnili, a teda žiadnu žalobu nepodali.

46. Záverom odvolací súd poznamenáva, že nespochybňuje skutočnosť a tvrdenie žalovaných, že
právo na obydlie požíva zvýšenú ochranu, je potrebné zohľadniť v tomto smere aj ďalšie významné
skutočnosti. Najmä skutočnosť, že žalobca nehnuteľnosti nadobudol nie od žalovaných, ale od právneho

predchodcu žalobcu (. L.), a to ešte v roku 2013 a žalovaní doposiaľ nehnuteľnosti užívajú. Odvolací
súd je toho názoru, že žalobca len využil jemu svedčiace vlastnícke právo a súdnou cestou sa domáha
vypratania nehnuteľností. Žalobca aj podľa tvrdení žalovanej v 2. rade im poskytol možnosť predmetné
nehnuteľnosti získať späť do svojho vlastníctva uzavretím riadnej kúpnej zmluvy, pričom ako kúpnu cenu
požadoval 65 000,- eur. Žalobca teda mal úmysel so žalovanými vyriešiť vzniknutú situáciu tak, aby

neprišli o svoje bývanie, avšak žalovaní aj napriek niekoľkým prísľubom, že túto kúpnu cenu zaplatia po
predaji inej nehnuteľnosti synom žalovaných zaplatia, doposiaľ sa tak nestalo. V súvislosti so Zmluvou
o pôžičke má odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie za preukázané, že táto zmluva bola uzavretá
dňa 31. 07. 2013, a nebolo ničím v konaní preukázané, že by táto pôžička nejakým spôsobom súvisela
s kúpnou zmluvou, ktorou previedli svoje nehnuteľnosti na F.

47. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ktoré sú jednoznačne v prospech žalobcu mám za
preukázané, že žalovaní žiadnymi dôkazmi nepodložili svoje tvrdenia, čím nijako nespochybnili
vlastnícke právo žalobcu, ktoré malo podľa tvrdení vychádzať z kúpnej zmluvy, ktorá je absolútne
neplatná,pretožeajzmluvauzavretámedzinimiaprávnympredchodcomžalobcujeneplatnávdôsledku
omylu v prejave vôle žalovaných. Vlastnícke právo žalobcu sa v konaní preukázalo a súd prvej inštancie

všetky skutkové okolnosti správne právne posúdil aplikujúc naň ustanovenia príslušných právnych
predpisom, čím dospel k správnemu právnemu záveru.

48. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

49. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

50. Pretože žalobca mal v tomto odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1

za použitia § 396 ods. 1 CSP priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov konania bude rozhodovať vyšší súdny úradník prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

51. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá
veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).