Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/198/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315200994
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315200994.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne: C. V., nar. XX.XX.XXXX,
XXX XX K. XX, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01
Košice proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598,
o zaplatenie 126,14 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
11C 43/2015-36 zo dňa 15.06.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k.
11C/43/2015-84 zo dňa 28.06.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím
rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 126,14
eur spolu s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 126,14 eur od 05.02.2015 do zaplatenia, trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 198,54 eur na účet právneho zástupcu
žalobkyne, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, určil, že zmluvná podmienka uzavretá
v zmluve o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania zo dňa 27.11.2007, č. zmluvy: 8191684 a to

všeobecných obchodných podmienkach v bode 13 v tomto znení: Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane
poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi. Tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou; je neprijateľnou podmienkou a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
na súd prvej inštancie súdny poplatok vo výške 16,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 39, § 53 ods. 1 a 5, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ust. § 4 ods. 1, 2 písm. j) a 3 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 153 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016 (ďalej len ,,O.s.p.“). Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej
inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu bol založený záväzkový vzťah, a to na základe
zmluvy o úvere č. 8191684 zo dňa 27.11.2007. Z predložených listinných dôkazov zistil, že žalobkyni
bola poskytnutá suma, ktorú mala splatiť v 6 splátkach spolu vo výške 10.800 Sk (358,49 eur), a ktorú
aj žalovanému uhradila v plnej výške dňa 12.06.2008. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluva o

úvere je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou v súlade s ustanovením § 52 odsek 1 Občianskeho
zákonníka, pričom zároveň túto zmluvu považoval i za spotrebiteľský úver. Mal za to, že uvedený
spotrebiteľský úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom úžerný poplatok vo výške
138,02 % ročne za poskytnutie úveru na obdobie 6 mesiacov súd považoval za dôvod absolútnejneplatnosti, a to pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k zmluvnej
podmienke v bode 13 Všeobecných zmluvných podmienok, a to tej časti, ktorá sa týka poplatku, ktorému
zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou

administratívou s tým spojenou, súd prvej inštancie uviedol, že tú považoval za neprijateľnú, keďže
ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, ktoré spočíva v neprimerane vysokej výške poplatku 46 % za obdobie 6
mesiacov, pričom pre porovnanie banky dojednávajú obdobný poplatok za spracovanie zmluvy len
vo výške 1 % alebo 2 % z výšky úveru. Navyše takýto neprimerane vysoký poplatok, či odplata vo

výške 138,002 % ročne, považuje za absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Vo vzťahu k
vznesenej námietke premlčania žalovaným konštatoval, že v danom prípade je objektívna premlčacia
doba desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považoval za úmyselné. Žalovaný
použil neprijateľnú zmluvnú podmienku a obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch neuvedením
ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere odvolávajúc sa na ustanovenie § 1 odsek 2
písmeno f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa toto jeho konanie nedá hodnotiť inak ako

úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Na základe
uvedeného, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 126,14 eur titulom
bezdôvodného obohatenia. Mal za nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením
svojho záväzku, a preto žalobkyňa má nárok aj na úrok z omeškania. Súd prvej inštancie priznal
žalobkyni podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade

s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

3. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu a preto jej súd prvej inštancie v súlade s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia žalobcu
v sume výške 198,95 eur. Keďže žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4

odsek 2 písmeno za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
súd uložil žalovanému v súlade s ustanovením § 2 odsek 2 zákona o súdnych poplatkov povinnosť
zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok vo výške 16,50 eur podľa položky 1 písmeno a)
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch.

4. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol,
že v konaní pred súdom prvej inštancie vo svojom vyjadrení pred súdom prvej inštancie vzniesol
námietku premlčania, ktorou sa však súd prvej inštancie nezaoberal. Požadovaný nárok žalobkyne
sa stal premlčaný v objektívnej premlčacej lehote a to dňa 12.06.2011. Žalobkyňa sa zo žalobou o
zaplatenie obrátila na súd až dňa 02.02.2015. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia

z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, keď nespĺňa podmienky v zmysle ust. § 157 ods. 2 a
ust. § 167 ods. 2 O.s.p.. Razantne popieral status žalobkyne ako spotrebiteľa. V prípade predmetnej
zmluvy o úvere nešlo typovo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale zmluvu o úvere v zmysle ust. §
497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva predstavuje absolútny obchod, ktorý podľa kogentného
ustanovenia Obchodného zákonníka, sa riadi len ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podotkol, že

ak žalobkyňa namietala výšku za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere
dôkazne bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu ktorá výrazne
vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z
vlastných zdrojov. Je zrejme, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie
zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poukázal na aplikovateľné rozhodnutie Spolkového

súdneho dvora, v ktorom výslovne judikoval, že poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení
je prípustný. Na základe uvedeného mal za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Nestotožnil
sa ani s uloženou povinnosťou uhradiť žalobkyni trovy konania, keďže vo veci nebolo doposiaľ vydané
právoplatné rozhodnutie, takže nie je dôvod uplatňovať takto predčasne zásadu úspešnosti a na druhej
strane žalobkyňa nedisponuje statusom spotrebiteľa, a preto nie je dôvod oslobodenia od súdneho

poplatku. Namietal priznanie náhrady za úkon náhradu za stratu času dňa 15.06.2015 v sume 83,88
eur, za ktorú vzniká nárok právnemu zástupcovi len ak sa pojednávania zúčastni osobne, a nie na
základe substitučného plnomocenstva jeho koncipienta. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, pripadne, aby rozsudok zrušil
v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že v danom prípade je potrebné
aplikovať desaťročnú premlčaciu lehotu, pre prípad ak by bol súd názoru, že žalobkyni uplynula trojročná
objektívna lehota. V prejednávanom prípade ide o úmyselné konanie za účelom získania bezdôvodnéhoobohatenia bez právneho dôvodu na strane žalovaného, keď žalovaný dlhodobo ignoroval zákonnú
povinnosť uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov. K zmluve o úvere uviedla, že zmluvu a
jej znenie nemohla ovplyvniť, nijako zmeniť ani upraviť, keďže bola vopred predformulovaná a v

takomto znení bez možnosti pripomienkovania jej bola predložená na podpis. Predmetná zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou, a teda sa má riadiť ust. Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských
úveroch. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky slúžili na účel
žalobcovho zamestnania je zavádzajúce a účelové. Odôvodnenie súdu prvej inštancie považovala za
plné zrozumiteľné a dostatočné. Súd prvej inštancie sa vyporiadal so skutkovým, ako aj právnym stavom

danej veci, vrátane vznesenej námietky premlčania žalovaného. Navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej
inštancie a priznať trovy odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodne.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd uznesením zo dňa 28.04.2016, č.k. 21Co/278/2015-63 vrátil
vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 153 ods. 4 O.s.p.. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 28.06.2016, č.k. 11C/43/2015-84, a vec predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie o odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza (§ 387 ods.2 C.s.p.).

9. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu strany sporu dňa 27.11.2007 uzavreli formulárovú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere formou predtlače, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 7000,-Sk (232,36 eur) s poplatkom vo výške 3.800,-Sk (126,14
eur), ktorý mala splatiť v 6 mesačných splátkach po 1.800,-Sk (59,75 eur).

10. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 27.11.2007 je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), keďže ide o formulárovú
zmluvu, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ,

keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola
uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho
vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá j regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou
v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma

úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah.

11. Z obsahu spisu ďalej možno vyvodiť záver, že v prípade namietanej zmluvy ide o formulárovú
zmluvu, ktorej obsah žalobca ovplyvniť nemohol. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých
prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale

aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Z uvedeného dôvod
zmluvné dojednania podliehajú prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Správne preto
súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu, ako aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a
podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.

12. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z.). Zmluvným dojednaním
nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcimkogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka.
Zákon spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto

má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.

13. Pokiaľ teda súd prvej inštancie konštatoval, že v zmluve o úvere nie je uvedený údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov, čo bol v čase uzatvárania tejto zmluvy povinný údaj vyžadované
zákonom č. 258/2001 Z.z. bol jeho úsudok správny. Následkom absencie tohto údaju je bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru. Pri takejto právnej úprave, ak takéto údaje zmluva neobsahovala, žalovanému
nemohol vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie dohodnutých poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez
právneho dôvodu preto vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný musí
vydať podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka.

14. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti

záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v
spotrebiteľskýchúverovýchvzťahoch).(pozrirozsudokKrajskéhosúduvPrešovevoveci18Co/109/2011
z 21.11.2011).

15. Podľa bodu 13 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného 1/3 poplatku predstavuje

dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou.

16. Sporný administratívny poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 54 % zo sumy istiny. Dojednanie
o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne

administratívne činnosti ide, pričom takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky
a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).

17. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nebola s jeho podstatou oboznámená, poplatok nie je náležite
špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu

so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie
nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok vo
výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať
výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok len za dodané
skutočné plnenie. Preto musí byť predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej
výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú
podmienku v zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

19. Súd prvej inštancie tak mohol takúto zmluvnú podmienku posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka v spojení s § 153 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie.

20. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky už bola
judikovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 42/2012 zo dňa 13.9.2013 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co 219/2013 zo dňa 21.8.2014, ako aj rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17C 212/2014 zo dňa 15.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 15Co 118/2015 zo dňa 22.7.2015, v dôsledku čoho je žalovaný podľa § 53a

ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi.21. Samotná skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku neznamená, že žalovaný
je oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu
vo svetle princípu dobrých mravov, civilnoprávnej úžery a v neposlednom rade prieskumu v zmysle ust.

§ 53 Občianskeho zákonníka.

22. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru argumentuje tým, že nesie vyššie
podnikateľské riziko a žalobkyňa nepreukázala, aká bola obvyklá odplata za úvery poskytované inými
subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov, odvolací súd konštatuje, že aj keď sa žalovaný

snaží odplatu za poskytnutý úver obhájiť podmienkami, resp. okolnosťami, za ktorých poskytuje úvery
spotrebiteľom, odvolací súd konštatuje, že ani za situácie, že žalovaný poskytuje úvery za podmienky
znášania podnikateľského rizika, ide o riziko vyplývajúce priamo zo základných znakov podnikania a
zároveň žalovaný nemôže očakávať ochranu svojich nárokov, ktoré sú zjavne v rozpore so zákonom,
a ktorý sa musí uplatňovať' a rešpektovať v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Konanie žalovaného v
rozpore so zákonom a na ťarchu žalobkyne nemôže mat' iný výsledok, než ten, že súd takéto právo

neprizná.

23. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru
rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru
bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom

úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe o bezdôvodnom
obohatení, keď zistil, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 232,36 eur a žalovaný prijal úhrady

titulom splátok úveru v sume vyššej ako bola hodnota istiny poskytnutého úveru .

25. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne len ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Základným predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu

jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôvod o existencii bezdôvodného
obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o
vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-právneho vzťahu
bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu.
Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznávaných dôvodov.

26. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný v prospech žalobkyne
titulom predmetného úveru vyplatil čiastku 232,36 eur, pričom žalobkyňa v prospech žalovaného
poukázala úhradu vo výške 358,50 eur. Za tejto situácie správne postupoval súd prvej inštancie, ak
zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 126,14 eur predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie v

dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

27. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, nie možné súhlasiť s názorom žalovaného
spočívajúcim v tom, že by nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia bol premlčaný v objektívnej
lehote 3 rokov v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

28. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú
na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda
o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie

bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Neuvedenie údajov o ročnej percentuálnej miere
nákladov do zmluvy o predmetnom spotrebiteľskom úvere, je nepochybne úmyselným porušením
zákona, čo spôsobuje záver, že taktiež bezdôvodné obohatenie, ktoré takýmto spôsobom vzniklo, je
bezdôvodným obohatením získaným úmyselne. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať
zmluvu so žalobkyňou v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže

takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.

29. Je nesporné, že žalovaný zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli
judikované všetkými súdmi rôznych stupňov porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozorneniaEurópskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke
zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Preto v obdobných spotrebiteľských veciach je
potrebné vychádzať zo všeobecnej desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, kde úmysly žalovaného

obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, kde táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných
rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.

30. To znamená, že v predmetnom právnom vzťahu strán sporu je potrebné aplikovať objektívnu 10-
ročnú premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Preto je potrebné konštatovať, že nároky uplatňované žalobkyňou v tomto konaní nemôžu
byť premlčané.

31. Pokiaľ žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo dostatočné odôvodnené a je
arbitrárne, tak k tomu odvolací súd uvádza, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou
je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na

spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR
totiž vyplýva, že tak základne právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,
v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia
(II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia

skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právnezáveryniesúsvojvoľné,neudržateľnéaniesúprijatévzrejmomomylekonajúcichsúdov;ktoréby
popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods.
2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v

odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II.

ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).

32. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria

pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. , a preto ho nemožno považovať
za nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú
súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Rozsudok je čo do žalovaným
namietaného dôvodu odôvodnený riadne, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd prvej

inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, reagoval na všetky podstatné argumenty
žalovaného. Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj v
súladesčl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávaslobôdaajvsúladesčl.46ods.1ÚstavySRZa
porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že súd prvej inštancie
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného. Súd prvej inštancie na str. 7 rozsudku taktiež

v súlade s vyššie uvedeným zdôvodnil, prečo žalovaným vznesenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

33. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa predčasnosti a nesprávnosti rozhodnutia o trovách
konania nie je dôvodná. V zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia je
pod pojmom rozhodnutie, ktorým sa konanie končí potrebné rozumieť rozhodnutie vo veci samej, t.j.

rozsudok alebo uznesenie o zastavení konania a pod.. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku súdu nevyplývala povinnosť vyčkať s rozhodovaním o trovách konania do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v rozsudku
rozhodol zároveň o trovách konania strán sporu.

34. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa povinnosti uhradiť súdny poplatok za podanú
žalobu, ktoré odôvodnil tým, že žalobkyňa nie je spotrebiteľ, odvolací súd konštatuje, že k otázke
spotrebiteľského charakteru tohto konania sa už vyjadril vyššie.35. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávnosť priznania trov právneho zastúpenia žalobkyni v časti náhrady
za stratu času jej právneho zástupcu v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 15.06.2015 dôvodiac,
že pojednávania sa zúčastnil len advokátsky koncipient, tak toto jeho tvrdenie nemá oporu v zistených

skutočnostiach, pretože zo zápisnice z pojednávania v uvedený deň vyplýva, že pojednávania sa
zúčastnil osobne právny zástupca žalobkyne (nie jeho koncipient) (č.l.19).

36. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa ust. § 387
ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.,
tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).