Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. máj 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/623/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315222248
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315222248.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa H. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX V., Ž. XXXX, proti odporcovi V. F., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom XXX XX V., Ž. XXXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje, počnúc dňom 1. 10. 2015, vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú mu
Rozsudkom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 13P/160/2012 zo dňa 27. 6. 2013.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojim návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 1. 10. 2015 domáhal, aby súd
zrušil jeho vyživovaciu povinnosť, nakoľko odporca v júni 2015 ukončil štúdium na strednej škole a od
septembra 2015 nepokračuje v štúdiu.

2. Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci mu bol doručený, ako to vyplýva z jeho čestného vyhlásenia
doručeného súdu dňa 30. 9. 2016 (č. l. 26-27 spisu). Súd preto vychádzal z toho, že s návrhom súhlasí,
nepoprel žiadne skutočnosti v návrhu uvedené.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a takto
vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Navrhovateľ podal na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti tak, ako je vyššie uvedené.

5. Navrhovateľ je otcom odporcu. Účastníci konania spolu nekomunikujú. Rozsudkom Okresného súdu
Galanta pod sp. zn. 13P/160/2012 zo dňa 27. 6. 2013 bola určená navrhovateľovi vyživovacia povinnosť
voči odporcovi a to vo výške 50,- eur mesačne.

6. Odporca v júni 2015 ukončil štúdium na strednej škole a od septembra 2015 nepokračuje v štúdiu.
Od februára 2015 do októbra 2015 pracoval odporca na základe dohody o brigádnickej práci študentov
v spoločnosti S. Y. so sídlom v Seredi. Od 6.10.2015 je zamestnaný v spoločnosti LB GASTRO, s.r.o.
so sídlom v Trnave.

7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej
len ZR), Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,

kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 65 ods. 3 ZR, Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.Podľa § 75 ods. 2 ZR, Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 157 CMP, Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

8. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna
skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne
sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala
požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie

schopnosti samostatne sa živiť. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k
jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej
strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu
rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie
pracovnéhopomeru).Dosiahnutímplnoletosti(aniinoučasovouhranicou)vyživovaciapovinnosťrodičov

nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia
povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

9. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia.
K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa

okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti
príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena
pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia § 78 ZR vyplýva, že
prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie
výživného. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia

súdneho konania.

10. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie
zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly
rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené

prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného
rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s
neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného
rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. Civilný mimosporový

poriadok však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny
krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový
základ pôvodného rozhodnutia.

11.Povykonanomdokazovanísúdzistil,žeuodporcunastalatakázmenaskutočností,ktoráodôvodňuje

zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi. Súd vykonal dôkazy tak, aby zostala
zároveň zachovaná zásady rovnosti účastníkov konania, Keďže odporca bol v konaní pasívny a
sám neprodukoval žiadne dôkazy, nepreberal súdne zásielky, nedostavil sa na pojednávanie, súd si
sám vylustroval jeho zamestnanie. Súd potom s poukazom na citované zákonné ustanovenia zrušil
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa ku dňu podania návrhu, keďže v tomto čase už odporca pracoval.

Odporca nekomunikuje s navrhovateľom, neinformuje ho o dôležitých skutočnostiach potrebných pre
posúdenie ďalšieho trvania vyživovacej povinnosti, preto trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa by
bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože súd má za to, že odporca zneužíval rodičovskú vyživovaciu
povinnosť.

12. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP. V mimosporových konaniach upravených
týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v
konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP, (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).