Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/411/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615208212
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4615208212.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS,

a.s. Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO:35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom,
advokátom so sídlom Na Vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: H. J., nar.XX.XX.XXXX, bytom
S. č.XXX, o zaplatenie sumy 1.147,50 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 178,66 eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania od
26.02.2015 do zaplatenia v splátkach po 20 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca
nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok na
účet žalobcu v Poštovej banke a.s. č.ú. IBAN: SK16 6500 0000 0090 0059 0005, BIC: POBNSKBA,

VS: K220142570.

V časti o zaplatenie sumy 261 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 26.02.2015 do zaplatenia
súd žalobu zamieta.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 54%.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.147,50 eura spolu s
úrokom z omeškania z dôvodu, že so žalovaným dňa 5.8.2014 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere

č.K220142570, na základe mu poskytol úver vo výške 900 eur za úrok v sume 180 eur a servisný
poplatok 81 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť finančné prostriedky v 13 mesačných splátkach, avšak
žalovaný zmluvu nedodržal a doposiaľ zaplatil iba 13,50 eura.

2./ Rozsudkomtunajšiehosúduč.k.4C/411/2015-23zodňa16.02.2016bolžalovanýzaviazanýzaplatiť
žalobcovisumu707,84euras5,05%ročnýmúrokomzomeškaniaod26.02.2015dozaplatenia,náhradu
trov konania v sume 16,44 eura a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 40,20 eura a to všetko

v splátkach po 20 eur mesačne, pričom vo zvyšku súd návrh zamietol s odôvodnením, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru a ani úplný
údaj ohľadom celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť s poukazom na zmluvu o poskytovaní
domáceho servisu a preto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom z
úveru vo výške 900 eur žalovaný zaplatil sumu 192,16 eura a teda rozdiel predstavuje 707,84 eura. Zo
zaplatenej sumy 192,16 eura bola suma 13,50 eura zaplatená na úver a suma 178,66 eura za domáci
servis. Zároveň súd vo zvyšku žalobu zamietol.

3./ Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9Co/215/2016 - 39 zo dňa
26.01.2017 zrušil napadnutý rozsudok tunajšieho súdu v jeho zamietajúcej časti a vec mu vrátil na
ďalšie konanie s tým, že žalobca poprel uzavretie zmluvy o domácom servise a v spise sa nenachádzalžiaden listinný dôkaz, ktorý by osvedčoval uzavretie tejto zmluvy a preto je potrebné vyžiadať od
žalovaného kartičku, do ktorej sa zapisovali jeho splátky na úver prípadne na domáci servis a taktiež je
potrebné zaoberať sa námietkami žalobcu ohľadom termínu konečnej splatnosti úveru s poukazom na

ustanovenie čl. III bod 2 zmluvy, kde sa uvádza, že termín poslednej splátky úveru t.j. konečná splatnosť
úveru je 380ty deň po uzatvorení zmluvy.

4./ Súd doplnil dokazovanie a vyzval žalovaného na predloženie kartičky, do ktorej sa zapisovali platby
na základe zmluvy o úvere a prípadne aj na predloženie zmluvy o domácom servise, ak bola uzavretá,

pričom žalovaný uviedol, že kartičku nemá k dispozícii a taktiež nemá ani zmluvu o domácom servise a
od rozhodnutia súdu na úvere nezaplatil ani jednu splátku. Požiadal, aby mu bolo umožnené pohľadávku
zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne, nakoľko stále pracuje na dohodu.

Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ods.2 písm.f/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

Podľa ods.2 písm.j/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť.

Podľa § 11 ods.1 písm.a/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm.a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods.1 a podľa písmena b/ ak je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods.1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ods.2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

5./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 1.147,50

eura spolu s úrokom z omeškania je iba čiastočne dôvodná, nakoľko je nesporné, že strany uzavreli
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí zodpovedať ustanoveniam zákona č.129/2010 Z.z. a musí
obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods.2 cit.zákona, medzi ktoré patrí okrem iného aj doba trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a taktiež ročnú
percentuálnu mieru nákladov. Uvedené náležitosti však zmluva o spotrebiteľskom úvere č.K220142570

zo dňa 5.8.2014 uzavretá medzi stranami neobsahuje, nakoľko z nej nie je možné zistiť termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, i keď je v zmluve uvedené, že žalovaný má úver zaplatiť v 13
mesačných splátkach s tým, že prvá splátka je splatná 10.deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia
splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, ale z týchtoúdajov spotrebiteľ nemá možnosť zistiť, kedy nastala konečná splatnosť úveru a teda termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru nie je dohodnutý jednoznačne medzi stranami a teda žalovanému
ako spotrebiteľovi z týchto údajov nie je jasné, kedy resp. ktorým dňom nastáva konečná splatnosť

spotrebiteľského úveru. V zmluve na druhej strane v čl. III bod 2 je síce uvedené, že termín poslednej
splátky úveru t.j. konečná splatnosť úveru je 380ty deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania tejto
zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru t.j. 380 kalendárnych dní, avšak
podľa názoru súdu zákon jednoznačne vyžaduje, aby zmluva obsahovala termín konečnej splatnosti
spotrebiteľskéhoúverut.j.konkrétnydátumsplatnostiúveruažalobcoviničnebránilovtom,abyuvedenú

náležitosť zmluvy jednoznačným a konkrétnym spôsobom dal do zmluvy priamo na prvú stranu medzi
ostatné náležitosti zmluvy. Okrem toho zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov,
ktorý je ďalšou podstatnou náležitosťou zmluvy a v zmluve je uvedená iba priemerná RPMN ku dňu
podpisu zmluvy vo výške 49,67%, ale samotný údaj o RPMN v zmluve chýba. Z uvedených dôvodov je
potrebnépodľa§11ods.1písm.a/Zákonač.129/2010Z.z.poskytnutýspotrebiteľskýúverpovažovaťza
bezúročný a bez poplatkov a teda pokiaľ bol žalovanému úver poskytnutý vo výške 900 eur, tak žalovaný

by mal žalobcovi vrátiť uvedenú sumu, pričom doposiaľ na samotný úver žalovaný zaplatil iba 13,50
eura. Rozdiel medzi úverom a zaplatenými splátkami predstavuje sumu 886,50 eura, pričom doposiaľ
súd právoplatne rozhodol predchádzajúcim rozsudkom o zaplatení sumy 707,84 eura a teda po odrátaní
tejto sumy zostáva ešte rozdiel 178,66 eura a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú
sumu spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 26.02.2015 do zaplatenia v splátkach po 20eur

mesačne a to v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko žalovaný
sa dostal do omeškania s úhradou záväzku a je povinný zaplatiť aj úroky zo omeškania. Priznaná suma
178,66 eura vlastne predstavuje poplatky, ktoré podľa predchádzajúceho rozsudku súdu mal žalovaný
zaplatiť na základe zmluvy o domácom servise, avšak žalovaný ohľadom tejto skutočnosti nepredložil
žiaden doklad a to zmluvu ani prehľad splátok a žalobca poprel, že by takáto zmluva so žalovaným

bola uzavretá. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.147,50 eura s 5,05% ročným
úrokom z omeškania od 26.02.2015 do zaplatenia , pričom rozsudkom č.k. 4C/411/2015 - 23 zo dňa
16.02.2016 mu právoplatne bola priznaná suma 707,84 eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania od
26.02.2015 do zaplatenia a týmto rozsudkom mu bola priznaná suma 178,66 eura s 5,05% ročným
úrokom z omeškania od 26.02.2015 do zaplatenia a keďže vo zvyšnej časti súd žalobu nepovažoval za

dôvodnú, tak v časti o zaplatenie sumy 261 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 26.02.2015
do zaplatenia žalobu zamietol.

6./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov konania pomerne
rozdelil podľa úspechu strán v konaní, pričom žalobca mal úspech do výšky 77 % a žalovaný do výšky

23 %, čo predstavuje čistý úspech žalobcu vo výške 54 % (77 % - 23 %) a preto žalobcovi súd priznal
náhrada trov konania v rozsahu 54% s tým, že o výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).