Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/293/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315222203
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315222203.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou, v právnej veci

navrhovateľky: L. L., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. K. XXX/XX, P., v konaní zastúpená: JUDr.
Jaroslav Veis, advokát so sídlom Štefánikova 22, Nitra, proti manželovi navrhovateľky: L. L., nar.
XX.X.XXXX, bytom A. K. XXX/XX, P., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po
rozvode k maloletému dieťaťu: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.9.2015 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo a zároveň by upravil rodičovské práva a povinnosti
k maloletému dieťaťu tak, že ho zverí po rozvode do jej osobnej starostlivosti, určí výživné vo výške
300,- Eur mesačne a styk ponechá neobmedzený. Vo svojom návrhu poukázala na to, že jej manžel je
mimoriadne zodpovedný človek, ktorý sa príkladne stará o ich spoločného syna. Nepožíva alkoholické
nápoje, nefajčí, zodpovedne vykonáva svoju prácu a v podstate žijú harmonický život. K narušeniu ich
manželských vzťahov došlo, keď o jej manželovi napísal istý pán v diskusných fórach rôzne nepravdivé

skutočnosti. Jednalo sa o vyhlásenia typu, že jej manžel bol v minulom režime pomocník verejnej
bezpečnosti a bol školený ŠTB-ák. Ďalej uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že jej manžel vykonáva
novinársku práce a publikuje, táto jeho činnosť silný spôsobom zasiahlo ich vzťahy. Nie je ďalej ochotná
vystavovať na pretras svoje meno a hlavne meno ich spoločného syna, a preto sa chce rozviesť.

2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela navrhovateľky a kolízneho
opatrovníka maloletého dieťaťa, čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to sobášnym listom,
rodnými listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami o pomeroch účastníkov, ako aj ostatným na vec sa
vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Z predloženého sobášneho listu bolo zistené, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 28.7.2007 v
Smoleniciach, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Smolenice, vo zväzku 6, ročník

2007, na str. 136, pod por. číslom 40. U oboch ide o v poradí prvé manželstvo. Obaja sú slovenskej
národnosti a majú vzdelanie stredné s maturitou. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Inú
vyživovaciu povinnosť navrhovateľka ani manžel navrhovateľky nemajú.5. Navrhovateľka bola vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaniach dňa 29.11.2016 a dňa
9.5.2017, kde zotrvala na svojom návrhu a uviedla, že s manželom majú pekný vzťah. Žijú usporiadaný
manželský život. Spolu vychovávajú syna. Problém videla v zásahoch do ich spoločného mena a útoky

v tomto smere na ich rodinu. Nevedela uviesť, čo by sa zmenilo rozvodom, boli by však potrestaní
aspoň tí, ktorí na internete a sociálnych sieťach šíria nepravdy a pošpiňujú meno jej manžela. Chcela
by dosiahnuť, aby v budúcnosti ich syn nemusel prežívať to, čo aktuálne prežíva ona. V ich vzťahu s
manželom by sa ale nič nezmenilo a žili by naďalej tak ako doteraz.

6. Manžel navrhovateľky bol vypočutý ako účastník konania na pojednávaniach dňa 29.11.2016 a dňa
9.5.2017, kde uviedol, že jediným problémom v manželstve je sústavné špinenie jeho mena istými
ľuďmi. Manželstvo je základnou bunkou spoločnosti, avšak aby fungovalo, musí pre to niečo robiť aj
štát. Poukázal na to, že on sa proti útokom bránil trestnými oznámeniami s tým, že tieto jeho snahy boli
márne, nakoľko trestné konanie na súde nikdy vedené nebolo, ale veci boli ukončené vyšetrovateľom,
resp. orgánmi činnými v trestnom konaní. Ďalej uviedol, že aktuálne sa na tunajšom súde domáha

ochrany osobnosti, pričom predmetné konanie sa vedie pod sp. zn. 15C/492/2012 a nie je právoplatne
ukončené. Mal za to, že so svojou manželkou nepožívajú ochranu štátu. Chcú pred atakmi, ktoré môžu
nastať aj v budúcnosti ochrániť svoje maloleté dieťa, aby nemuselo prežívať také isté traumy ako jeho
manželka. V ich manželstve funguje všetko riadne, pričom nevedel uviesť, čo by sa zmenilo v prípade
rozvodu manželstva. Všetko by bolo v poriadku, keby neboli osoby ako pán Daňo, pán Poledňák a iní

politici, ktorí zasahujú do ich manželstva, resp. si pomýlili svoje úlohy a funkcie tým, že zasahujú do
ich manželstva. Aj v budúcnosti mieni robiť všetko pre to, aby vo svojej práci poukazoval na svojvôľu
volených zástupcov a zároveň sa bude snažiť ako svoje dieťa, tak aj manželku a celú svoju rodinu
ochrániť všetkými zákonnými prostriedkami.

7. Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 9.5.2017 uviedla, že s poukazom na
vyjadrenie manželov, nevzhliada pádny dôvod na rozvod v zmysle Zákona o rodine. Manželia spĺňajú
všetky atribúty pre riadne fungovanie manželstva. Uviedla, že nechápe podanému návrhu, pretože
maloletý aj pri prípadnom rozvode bol a bude synom navrhovateľky a jej manžela. Z jej pohľadu je príčina
rozvratu manželstva, resp. pravá príčina rozvodu neidentifikovateľná.

8. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len ZR), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne
chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným
účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

9. Podľa čl. 4 základných zásad ZR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

10. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,

byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

12. Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,

a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

14. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

15. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jehomajetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd

môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak
budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv

a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Rozvod manželstva je jediným spôsobom zániku manželstva za života manželov. Jediným
hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy,
či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne. Rozvrat vzťahov musí byť
kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie
vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa

musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi
manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu
zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu
vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania
harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Kumulatívne

ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie
existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. Z ojedinelého porušenia manželských
povinností jedného z manželov a z niektorých, hoci amorálnych činov manželov však nemožno vyvodiť
záver o nemožnosti obnovenia vzťahov a spolužitia, keďže vzhľadom na individuálne a povahové
vlastnosti dotknutého manžela sa im nemusí prikladať vážnosť, resp. aj napriek porušeniu manželských

povinností tu stále existujú silné citové väzby a pod. Možnosť obnovenia manželského spolužitia teda
závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.
17. Na rozvod manželstva nie je právny nárok, súd posudzuje návrh na rozvod manželstva z vyššie
uvedených kritérií, teda starostlivo skúma, či sú tu objektívne zákonné predpoklady povolenia rozvodu
manželstva.

18. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky, domáhajúcej sa rozvodu
jej manželstva, je potrebné zamietnuť. V priebehu konania sa zistilo, že manžel navrhovateľky vykonáva
publicistickú činnosť, na základe ktorej si vytvára aj nepriateľov. Z uvedeného dôvodu sú obaja vystavení
stresu, napätiu a čelia rôznym útokom, pričom celá situácia sa vyvrcholila až do podpálenia auta
manželov. Navrhovateľka podanie návrhu na rozvod manželstva odôvodnila najmä ochranou práv ich

maloletého dieťaťa. Zo samotného návrhu ako aj z výsluchu účastníkov konania však súd zistil, že
manželia žijú harmonickým a usporiadaným spôsobom života, t.j. žijú spolu, sú si verní, vzájomne
rešpektujú svoju dôstojnosť, pomáhajú si, spoločne sa starajú a riadne vychovávajú svoje maloleté dieťa
a vytvárajú zdravé rodinné prostredie, pričom v prípade rozvodu manželstva by sa medzi manželmi
nič nezmenilo, naďalej by žili tak ako doteraz. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd mal za to,

že v prejednávanej veci nie sú preukázané hmotnoprávne predpoklady na rozvod manželstva podľa
§ 23 Zákona o rodine, nakoľko súd nezistil kvalifikovaný rozvrat manželstva. Rozvod manželstva za
týchto okolností by bolo aj v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Záujmom dieťaťa sa rozumie
predovšetkým to, aby dieťa vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a
harmónie a aby aj výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových

a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho
práva, vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa a tiež z ďalších právnych predpisov. Tieto podmienky
podľa názoru súdu, rodičia dieťaťa sú schopní zabezpečiť svojmu dieťaťu. Súd nepopiera problémy
manželov, spočívajúce v útokoch zo strany tretích osôb a v poškodzovaní mena manželov, avšak má za
to, že rozvod manželstva problémy manželov nevyrieši, najmä ak naďalej budú žiť spolu. Maloleté dieťa

neprestáva byť spoločným dieťaťom manželov, a preto rozvod manželstva ho neochráni, skôr naopak,
súd je toho názoru, že rodičia spoločne sú schopní zabezpečiť ochranu maloletého dieťaťa vo väčšom
rozsahu. Manželia ďalej argumentovali aj tým, že k podaniu návrhu ich donútila aj nečinnosť štátu, ktorý
je povinný chrániť rodinu a pokiaľ nie je schopný ochrániť rodinu aj proti neoprávneným zásahom akosú skutočnosti, ktoré boli v priebehu konania účastníkmi popisované, tak je to zodpovednosť štátu, ktorý
zlyháva, vrátane svojich orgánov ako napríklad orgánov činných v trestnom konaní a pod. Súd k týmto
argumentom účastníkov konania poznamenáva, že činnosť štátnych orgánov mu zhodnotiť neprináleží,

avšak súd v tomto konaní ochranu manželstva a rodiny garantuje najmä tým, že nepovolí jeho rozpad
z neidentifikovateľných dôvodov popísaných účastníkmi s tým, že súd im požadovanú ochranu v rámci
rozvodového konania zabezpečiť ani nedokáže. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti, súd návrh
navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode manželstva zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné

(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.