Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Magdaléna Andreánska

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/276/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211628
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5113211628.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v právnej veci CD Consulting

s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705,protižalovanémuN.N.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomA.S.XXX/XXA.-U.C.,zastúpenéhoJUDr.
Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, o splnenie povinnosti
zaplatiť zmenkovú sumu 942,13 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Čiastočne sa zastavuje konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 942,13
eur od 6.4.2010 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou,doručenousúdudňa28.03.2013,sažalobca,prostredníctvomprávnehozástupcu,domáhal
voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu 942,13 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25
% denne z dlžnej sumy od 06. 04. 2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok z dlžnej sumy od 15. 06. 2010
do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,14 eur (1 / 3 % zmenkovej sumy) a náhrady trov konania.
Pohľadávku voči žalovanému si uplatnil v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobu
odôvodnil tým, že žalobca, ako indosatár, je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 25. 09. 2009 na zmenkovú sumu 942,13 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úrokuvovýške0,25%denneod06.04.2010.Indosovanázmenkajevistazmenkouopatrenoudoložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 25. 09. 2009 na sumu
942,13 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 06. 04. 2010. Za miesto

splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 10. 04. 2013 postúpil vec Okresnému súdu Žilina ako súdu
kauzálne príslušnému podľa § 10 ods. 1, 2 písm. e) Zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky, nakoľko sa predmet konania týka zmenky. V spore o príslušnosť Krajský súd v

Žiline uznesením zo dňa 22. 07. 2013, č. konania 14Ncb/37/2013-23 rozhodol, že námietka žalobcu
proti postúpeniu veci z Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Okresný súd Žilina je dôvodná. Nesúhlas
Okresného súdu Žilina s postúpením veci je dôvodný. Miestne príslušným súdom na prejednanie veci
je Okresný súd Liptovský Mikuláš.3. V zmysle čl. 4 ods. 4 citovaného nariadenia súd na tlačive B vyzval žalobcu na doplnenie tlačiva
na uplatnenie pohľadávky tak, že v opise rozhodujúcich skutočností je potrebné uviesť právny dôvod

záväzkového vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu zmenky, špecifikovať žalovanú sumu uvedením presného
spôsobu jej výpočtu, ako aj položiek z ktorých pozostáva, pričom pri každej položke je potrebné uviesť
výšku, dátum, právny dôvod vzniku a odôvodniť počiatok uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej
sumy.

4.Vpísomnompodaní,doručenomsúdudňa22.10.2013,žalobca,prostredníctvomprávnehozástupcu,
uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá
je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu originál
zmenky, zmenkové informácie preniesol presne do žaloby na uplatnenie pohľadávky a preto neostáva
z jeho strany čo doplniť alebo opraviť. Žalobca uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky a
nie z pohľadávky. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a

presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v žalobe uvedených
súdu oznámiť alebo predložiť. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. Žalobca si v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či
podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Na zmenke je uvedená zmenková suma,

ktoránepozostávazožiadnychzložiek,častí,čidielov.SúčasnepoukázalnarozsudokNajvyššiehosúdu
Českej republiky zo dňa 28. 02. 2002, sp. zn. 25Cdo/1839/2000.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 25. 4. 2017 o 12.30 hod., podľa pokynu Krajského súdu v Žiline
uvedeného v uznesení 13Co/82/2016-210 zo dňa 18. 1. 2017. Súd v zmysle § 180 Civilného sporového

poriadkuvykonalsúdnepojednávanievneprítomnostižalobcuajehosplnomocnenéhozástupcu,ktorým
bolopredvolanienasúdnepojednávanieriadneavčasdoručené.Splnomocnenýzástupcažalobcusvoju
neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil, uviedol, že nemá námietky, aby sa otvorilo pojednávanie
bez jeho účasti a jeho odročenie nežiadal. Poukázal však na to, že procesný postup súdu hodnotí ako
nesprávny z dôvodu, že bolo nariaďované ústne pojednávanie. Súd preto vo veci konal a rozhodol

v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané
dôkazy. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
zásadne písomné. Súd nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada
niektorá zo strán. O nariadení súdneho pojednávania súd nerozhoduje uznesením. Uznesením súd
rozhodne len vtedy, ak by žiadosť o nariadenie ústneho pojednávania odmietol.

6. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v celom rozsahu trvá na doterajších
vyjadreniach a prednesoch. Navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne im priznal
trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Poukázala na skutočnosť, že úverová zmluva je
spotrebiteľskouzmluvounaktorújepotrebnéaplikovaťnormyspotrebiteľskéhopráva. Išlooformulárovú

zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, tak isto do jej obsahu nemohol
žiadnym spôsobom zasiahnuť. Žalovaný si nie je vedomý žeby podpísal zmenku. Úverová zmluva
neobsahovala zákonom ustanovené náležitosti, ktoré sa vyžadovali, takže tento úver je potrebné
požadovať za bezúročný a bez poplatkov. Suma, ktorá bola určená zmenkou nebola nikdy predmetom
postúpenia na žalobcu. Poukázala na spoločné stanovisko Najvyššieho súdu SR, občianskoprávneho

a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20.10.2015 číslo 8/2015, ktoré sa týka postupu súdov nižšieho
stupňa vo veciach návrhov uplatnených právom zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa a navrhla,
aby súd v celom rozsahu toto rozhodnutie Najvyššieho súdu aplikoval aj na daný prípad, pretože sú na
to splnené všetky dôvody.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmenku nepodpisoval, všetky podklady boli vopred pripravené.
S ním nikto zmluvu neprejednával, všetko bolo pripravené. Nebol poučený o tom, že podpisuje zmenku.

8. V zmysle čl. 5 ods. 2 a 3 citovaného nariadenia súd doručil žalovanému tlačivo C na odpoveď, na
ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval.

9. V súlade s čl. 5 bod 1 nariadenia súd nenariadil pojednávanie, keďže predmetom konania je vec
s nízkou hodnotou sporu podľa citovaného nariadenia č. 861/2007. V zmysle nariadenia je konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu zásadne písomné. Súd nenariadil ústne pojednávanie, keďže tonepovažovalzapotrebnéaanižiadnazostránnepožiadalaonariadenieústnehopojednávania.Miestoa
časverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenéuznesenímzodňa7.9.2015,č.k.5C/276/2013-135,
vyveseným na úradnej tabuli súdu dňa 16. 11. 2015, teda najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmenkou, podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš 6Er/81/2011 a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Dňa 25. 09. 2009 v Podturni žalovaný vystavil zmenku na sumu 942,13 eur. Žalovaný sa zaviazal,

že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25,
811 09 Bratislava sumu 942,13 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 06. 04. 2010. Údaj o zročnosti
je na zmenke vyznačený nasledovne: Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza
indosament, ktorým konateľ obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku previedol na žalobcu.
V pravej hornej časti zmenky je uvedený údaj č. zmluvy 500300032.

12. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 6Er/81/2011 bolo zistené, že dňa
26. 01. 2011 bola doručená súdu žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v
Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu (SRS) vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti

povinnému N. N., nar. XX. XX. XXXX pre vymoženie sumy 942,13 eur, zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne z dlžnej sumy od 06. 04. 2010 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne z
dlžnej sumy od 15. 06. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Exekútorskému spisu bola pridelená
sp. zn. EX 197/11. Návrh na vykonanie exekúcie v označenej exekučnej veci bol spísaný pred súdnym
exekútorom dňa 04. 01. 2011. Prílohou žiadosti o udelenie poverenia bol exekučný titul, a to rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 09857/10 zo dňa 21. 10. 2010.

13. Dňa 25. 09. 2009 bola uzavretá zmluva o úvere medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom N.
N., nar. XX. XX. XXXX, č. zmluvy 500300032. Na základe zmluvy o úvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi úver v sume 400,- eur (12.050,40 Sk) a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú

o príslušný poplatok vo výške 392,- eur (11.809,39 Sk), t. j. celkovo zaplatí čiastku 792,- eur (23.859,79
Sk) v 12 mesačných splátkach po 66,- eur (1.988,32 Sk) počnúc dňom 20. 10. 2009. Dlžník svojím
vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve dňa 25. 09. 2009.
Súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené ako formulár. V
zmysle čl. 14 všeobecných podmienok, označeného ako dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie

peňažnéhozáväzkudlžníkaakovystaviteľazmenky,vyplývajúcehoztejtoúverovejzmluvyvočiveriteľovi
ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas

poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

14. Na základe všeobecných obchodných podmienok vystavil žalovaný dňa 25. 09. 2009 neúplnú
zmenku (tzv. blankozmenku), kde spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vystupovala ako remitent.

15. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, čím sa stal dlh splatný, preto spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. vyplnila ďalšie údaje zmenky, a to zmenkovú sumu 942,13 eur a dátum začiatku úročenia od 06.

04. 2010.

16.RozsudkomSRS,sp.zn.SR09857/10zodňa21.10.2010bolažalovanémuN.N.uloženápovinnosť
zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu vo výške 942,13 eur spolu so zmenkovým úrokom vo
výške 0,25 % denne zo sumy 942,13 eur od 06. 04. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6

% ročne zo sumy 942,13 eur od 15. 06. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania.17. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 24. 05. 2011, č. konania 6Er/81/2011-17 súd
zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 28. 6. 2011.

18. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 5C/276/2013-39 zo dňa 30. 4. 2014,
ktorým žalobu zamietol z dôvodu, že vzťah medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.
r. o. a žalovaným kvalifikoval ako spotrebiteľskú zmluvu a preto na tento vzťah bolo potrebné aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva. Uzavretý záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania spĺňal všetky

znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Indosovanie zmenky, ktoré malo za následok zmenu veriteľa
nemenilo nič na povahe záväzku vyplývajúceho z predmetného záväzkového vzťahu a zmenka slúžila
ako zabezpečovací právny prostriedok spotrebiteľského vzťahu. V odôvodnení okresný súd ďalej
uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že podmienky pre prijatie zmenky od spotrebiteľa, ktoré boli určené
zákonom neboli splnené, istina poskytnutého úveru predstavovala sumu 800,- eur, pričom zmenka bola
vystavená na sumu 1.711,27 eur. Súd považoval zmluvné dojednanie, a to dohodu o vyplnení zmenky

za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na zistený skutkový stav súd dospel k názoru, že zmenka, titulom ktorej žalobca uplatnil
žalovanú sumu je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom.

19. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie.

20. Žalovaný doručil, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, vyjadrenie k odvolaniu dňa 21. 8. 2014,
v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za vecne správne a vydané na základe objektívne
zisteného skutkového stavu. Mal za to, že nie je daný ani jeden z dôvodov na podanie odvolania.
Ďalej uviedol, že neuznáva žalovanú sumu a v celom rozsahu ju spochybňuje. Tým, že spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o. postúpila zmenku rubopisom na žalobcu ako cenný papier, v ktorom nie je
rozhodujúci vznik záväzku, stratil všetky možnosti svojej obrany proti veriteľovi zo zmenky. Takéto
konanie zo strany POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykazuje znaky vedomého obchádzania zákona. Ako dlžník
vzniesol námietku voči žalobcovi, pretože tento pri nadobúdaní zmenky konal vedome na jeho škodu a
tak zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako aj zo strany žalobcu došlo k obchádzaniu zákona.

Súčasne vzniesol aj ďalšie námietky a uviedol, že v zmysle platných právnych predpisov a judikatúry
je súd povinný v každom štádiu konania a v každom druhu konania z úradnej povinnosti skúmať, či
sa v tej, ktorej konkrétnej veci nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na daný právny
vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva, za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa.
Táto povinnosť sa vzťahuje aj na konanie, v ktorom sa uplatňuje právo zo zmenky. Dôvodom vzniku

zmenky je zmluva o úvere. Právny predchodca žalobcu spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonáva
svoju činnosť prevažne v poskytovaní spotrebiteľských úverov. Žalovaný ako účastník zmluvy na druhej
strane vystupoval ako spotrebiteľ. Na poskytnutý úver sa vzťahuje právna úprava Zákona č. 258/2001 Z.
z.Zmluvajekoncipovanátak,žejeneobyčajnehrubýmspôsobomnarušenárovnováhamedziprávamia
povinnosťami zmluvných strán, a to najmä, ale nielen v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch

a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne len na prospech veriteľa bez toho, aby sa dlžník mohol
aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Rovnosť a vyváženosť práv a povinností zmluvných
strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie
za porušenie povinnosti v neprimeraných výškach, ale žiadne práva dlžníka a samé práva a výhody
veriteľa a žiadne povinnosti veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov vyjadrenú v takmer

všetkých ustanoveniach zmluvy, ako aj neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie
zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým
mravom. Keďže sa zmluva prieči dobrým mravom, spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu
nemohlo právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi z uzatvorenej úverovej zmluvy vzniknúť právo
na vyplnenie blankozmenky podľa čl. 14 VPPU, z čoho logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená

bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie nevzniklo), nie je možné sa na základe nej úspešne
domáhať akýchkoľvek práv (rozhodnutie NSSR zo dňa 6. 5. 2008, sp. zn. 4Obo/161/2007). Keďže
v dôsledku neplatnosti zmluvy nevzniklo veriteľovi právo vyplniť vystavenú blankozmenku, zmenka
nevznikla, a preto veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na žalobcu práva a povinnosti zo zmenky,
čiže nemohol práva zo žalovanej zmenky previesť na žalobcu, nakoľko ich sám nemal (uznesenie ÚSSR

I.US50/2010-11 zo dňa 10. 2. 2010). Žalovaný taktiež vzniesol voči žalobcom uplatnenému právu na
zaplatenie zmenkovej sumy 942,13 eur, právo na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
zo sumy 942,13 eur od 6. 4. 2010 do zaplatenia, právo na zaplatenie 6 % ročného úroku zo zmenkovej
sumy 942,13 eur od 15. 6. 2010 do zaplatenia, námietku premlčania. Ďalej uviedol, že je nevyhnutnéskúmaťajto,čizmenkaspĺňavšetkyzákonomstanovenénáležitosti,medzipodstatnéčastizmenkypatrí
určenie jej splatnosti, len takým spôsobom, ktorý zákon pripúšťa. V zmenke sú uvedené dve možnosti
splatnosti, to spôsobuje takisto absolútnu neplatnosť, z dôvodu jej neurčitosti. Žalovaný navrhol žalobu

zamietnuť.

21. Krajský súd v Žiline č. k. 13Cob/14/2015-123 zo dňa 17. 6. 2015 vyššie uvedené rozhodnutie
okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že právne závery okresného súdu, podľa ktorých je dohoda o vyplnení zmenky neplatná pre

rozpor s dobrými mravmi alebo ako neprijateľná zmluvná podmienka neobstoja. V ďalšom konaní
malo byť úlohou okresného súdu postupovať v zmysle žalobného návrhu žalobcu, ktorý si podľa
Nariadenia uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie zmenky vystavenej žalovaným, pričom žalobca
podľa doterajšieho stavu v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkovo-právneho
vzťahu a ani ďalšie skutočnosti, na základe ktorých okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti
uplatneného nároku. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky, ktorý nie je právnym nástupcom pôvodného

majiteľa, nemá povinnosť preukazovať okolnosti týkajúce sa vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky
a žalovaným. Okresný súd bude vychádzať z aktuálneho stavu konania, v rámci ktorého žalovaný v
Nariadenímstanovenejlehoteneuplatnilžiadnenámietkyvočiuplatnenémunárokužalobcusozáverom,
že ak žalovaný žiadne námietky nepodal, nie je okresný súd bez námietok oprávnený ex offo skúmať
a vykonávať dokazovania ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj keď by tento záväzkovo-právny

vzťah mohol byť vzťahom spotrebiteľským. Keďže predmetom konania je výlučne nárok uplatnený
žalobcom zo zmenky, bude okresný súd tento nárok primárne posudzovať podľa zákona zmenkového
a šekového, pričom bude vychádzať z prezentovaného právneho názoru krajského súdu v tom smere,
že žalobcom predložená zmenka je platnou zmenkou, ktorá má zákonom zmenkovým a šekovým
vyžadované náležitosti. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene

skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

22. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 5C/276/2013-142 zo dňa 24.
11. 2015. Žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhrada trov konania. Proti rozsudku okresného súdu
podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Žiline č. k. 13Co/82/2016-210 zo dňa 18. 1. 2017 vyššie

uvedené rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okresný súd ex offo prihliadol na dôkazy z ním pripojeného spisu
sp. zn. 6Er/81/2011, avšak tieto dôkazy nevykonal na nariadenom pojednávaní, keďže došlo len k
verejnému vyhláseniu rozsudku. Takýmto postupom bola odňatá možnosť žalobcovi konať pred súdom
v rovine vykonávania dokazovania, oboznámenia sa s dôkazmi, a to v súlade nie len s Nariadením,

ale aj podľa v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd v novom
konaní vo vecno-právnej rovine má dokazovanie vykonávať na nariadenom pojednávaní s tým, že bude
rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy spoločného
stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 10. 2015.

23. Dňa 21.12.2015 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým čiastočne vzal žalobný návrh späť. V
časti rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. Pôvodnou žalobou bol uplatnený zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne. Po uvedenom podaní žalobca uplatnil zmenkový úrok vo výške 0,6 %
denne.

24. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v
tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

25. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

26. Súd zastavil konanie, čo do zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 942,13

eur od 6.4.2010 do zaplatenia, na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorý v tejto časti zobral žalobu
späť pred začatím prvého pojednávania.27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

31. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

32. Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním

úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského

úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

33. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

34. Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.

Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto
pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

35. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

36. V zmysle ustanovenia § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd 1. stupňa viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu. V čase od zrušenia veci odvolacím súdom dňa 28. 5. 2015 do dňa vyhlásenia
rozsudku okresným súdom, t. j. do dňa 25. 4. 2017 došlo k zmene právneho stavu v dôsledku prijatia
stanoviska č. 93 Najvyššieho súdu SR dňa 20. 10. 2015, preto okresný súd vo veci postupoval a
rozhodoval v ďalšom konaní v súlade s prijatým stanoviskom Najvyššieho súdu SR. Podľa právnehonázoru, uvedeného v spoločnom stanovisku, ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku
doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ
z akýchkoľvek okolností pojednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či

neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu
nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí
prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu pri, rešpektovaní povinnosti posúdiť
prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom

zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc
právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Podľa odôvodnenia uvedeného
stanoviska, vo vzťahu k aplikácii Nariadenia možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky
k možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy
použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu
z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Aj v prípade

absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú
k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Podľa odôvodnenia
stanoviska, skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je
Nariadením nijako vylúčená. Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej
zmenky súd nemá možnosť zhodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých

zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej
ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Podľa odôvodnenia stanoviska
tiež, pokiaľ súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na
strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane
spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že už skutočnosti, uvedené v žalobe a pripojená zmenka nasvedčovali

tomu, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa, súd ex offo zabezpečil a vykonal dôkaz oboznámením
sa s exekučným spisom sp. zn. 6Er/81/2011, pričom postupoval, vzhľadom na právne postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa, v zmysle ustanoveniu § 295 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

37. Z vyššie uvedených listinných dôkazov mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaný uzatvorili dňa 25. 09. 2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi sumu 400,- eur, ktorú
sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s poplatkom 392,- eur, t. j. celkovú sumu 792,- eur v mesačných
splátkach vo výške 66,- eur, v počte splátok 12. Uvedený záväzkový vzťah bol zabezpečený zmenkou,

ktorú vystavil žalovaný v zmysle bodu 14 všeobecných podmienok poskytovania úverov. Z výpisu
z obchodného registra, ktorý bol súčasťou exekučného spisu súd zistil, že predmetom podnikania
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Uzatvorená zmluva o
úvere je tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle ust. § 261 Obchodného zákonníka,
bez ohľadu na právnu formu je súčasne aj spotrebiteľskou zmluvou. Súd mal preukázané, že spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o. je dodávateľom, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V úverovej zmluve je uvedené,
že žalovanému sa poskytol úver na výkon zamestnania, žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno,
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že úver bol skutočne poskytnutý na uvedený účel.

Žalovaný je v zmluve jednoznačne označený ako fyzická osoba jeho rodným číslom a údajom o bydlisku.
Uzavretý záväzkový vzťah spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z vyššie uvedených
dôvodov je právny vzťah, ktorý vznikol medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
a žalovaným, vzťahom spotrebiteľským, a preto na tento vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva. Či medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným ide o spotrebiteľský

vzťah súd skúmal v súlade s prijatým stanoviskom Najvyššieho súdu SR.

38. Zmluva o úvere neobsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované v ustanovení § 4 ods. 1,
2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
neobsahovala dohodu o ročnej úrokovej sadzbe, o ročnej percentuálnej miere nákladov, priemernej

hodnote RPMN, konečnú splatnosť úveru, preto v zmysle uvedeného zákona sa predmetný úver
považuje za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Indosovanie zmenky, ktoré má za následok
zmenu veriteľa, nemení nič na povahe záväzku, vyplývajúceho z predmetného záväzkového vzťahu. V
prejednávanej veci zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Zeurópskych právnych noriem, ako aj z vnútroštátnych právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, vyplýva
súdom povinnosť vykonávať ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa majú kogentnú povahu a špeciálny charakter a uplatňujú sa aj pred ustanoveniami napríklad

obchodného práva, či zákona o zmenkách a o šekoch a inými právnymi normami. Z vyššie uvedených
skutočností, ako aj súdnych rozhodnutí vyplýva, že nie je možné izolovať zmenkový abstraktný vzťah
od vzťahu spotrebiteľského. Ich vzájomný vzťah je vyjadrený aj v samotnom zákone č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne v ustanovení § 4 ods. 6. Citované ustanovenie rieši nielen
vzájomnývzťahzmenkyazáväzkovvyplývajúcichzospotrebiteľskejzmluvy,alesúčasnevyjadrujelimity,

podľa ktorých je možné dlh, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečiť zmenkou. Z predložených
dôkazov vyplynulo, že podmienky, pre prijatie zmenky od spotrebiteľa stanovené zákonom, neboli
splnené. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platný v čase vystavenia zmenky v
§ 4 ods. 6, umožňoval zabezpečiť úver zmenkou, avšak za podmienok, že veriteľ mohol prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. V prejednávanej veci istina poskytnutého úveru predstavovala sumu 400,- eur, zmenku bolo
možné vystaviť na sumu 120,- eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 942,13 eur. Navyše súd
považujezmluvnédojednanie,atodohoduovyplnenízmenky,zaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorá

spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že primárnym cieľom uzatvorenia
uvedenej dohody je obchádzať ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.
Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplnení
zmenky umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorom nie je vyplnená zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho

peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.
Takéto zmluvné dojednanie za zisteného skutkového stavu je neprijateľné a tým aj neplatné podľa § 54
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Takýto výkon práva zo strany žalobcu je v rozpore aj s ustanovením § 3
Občianskehozákonníkaodobrýchmravoch.Zuvedenýchdôvodovsúdžalobuakonedôvodnúzamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalovaný mal
v spore plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm.
a/ Civilného sporového poriadku).
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku:

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.