Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116230140
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116230140.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: Ing. A. Z.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom A., M. XXXX/X, zastúpeného splnomocneným zástupcom Mgr. Stanislavom
Hutňanom, advokátom so sídlom I., A. XX, proti žalovanému: MIKOMIX, spol. s r. o., so sídlom Rosina,
Družinská 897, IČO: 36 414 930, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti

uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 40C/219/2016-38 zo dňa 19. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 40C/219/2016-38 zo dňa 19. 12. 2016 zriadil k nehnuteľnostiam

vo vlastníctve žalovaného zapísaným na LV č. XXXX, okres Žilina, obec a kat. úz. X. v podiele 1/1, na
LV č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - Nové Mesto, kat. úz. E. A. v podiele 1/1, na LV č.
XXXX, okres Kysucké Nové Mesto, obec a kat. úz. Kysucké E. A. v podiele 1/1, na LV č. 2898, okres
Žilina, obec a kat. úz. K. v podiele 1/12, na LV č. XXXX, okres Žilina, obec a kat. z. K. v podiele 1/1,
záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 270.000,- eur.
Žalobcovi súd zároveň priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom doručeným dňa 25. 11. 2016 domáhal zriadenia
záložného práva ku všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, zapísaným na vyššie
uvedenýchlistochvlastníctvasodôvodnením,žežalovanýnotárskouzápisnicouspísanounanotárskom
úrade JUDr. Alexandry Vrlíkovej, Turčianske Teplice dňa 17. 10. 2016 č. N 751/2016, NZ 37285/2016,
NCRIs 3875/2016 uznal dlh voči nemu vo výške 270.000,- eur z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa
09. 09. 2016 a 10. 09. 2016. Žalovaný sa od podpísania notárskej zápisnice zbavuje svojho majetku

a tento zaťažuje v prospech tretích osôb, sú voči nemu vedené viaceré súdne a exekučné konania, v
dôsledku čoho bude vykonanie exekúcie úspešným vymožením jeho riadne uznanej pohľadávky zložité,
keď počas ďalších dní do vydania poverenia na vykonanie exekúcie dôjde k takej zmene v majetkových
pomeroch žalovaného, ktorá by mohla ohroziť riadne vykonanie exekúcie.
Citujúc ust. § 343, § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) súd návrhu žalobcu
vyhovel, majúc za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, vrátane výšky

žalobcovej pohľadávky vo výške 270.000,- eur. Tiež mal osvedčenú zlú finančnú situáciu žalovaného,
keď z vykonanej lustrácie konaní vedených na súde mal preukázané, že proti žalovanému je vedených
35 súdnych konaní, vrátane exekučných konaní. Z predložených čiastočných výpisov z listov vlastníctva
mal súd tiež preukázané vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu, ako
aj skutočnosť, že na predmetných nehnuteľnostiach viaznu viaceré ťarchy, predovšetkým v podobe
záložných práv k nehnuteľnostiam. Žalobca tak osvedčil existenciu a výšku dlžnej pohľadávky, ako aj

dôvodnosť obavy, že prípadná exekúcia jeho pohľadávky je ohrozená.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a žalobcovi, ktorý bol
v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v
zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd nerozhodol správne, jeho rozhodnutie nemá oporu v ust. § 343 a nasl.,
s použitím § 324 a nasl. C. s. p., a teda súd nesprávne aplikoval citovanú zákonnú právnu úpravu.

Mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil rozhodujúcimi skutočnosťami obavu z budúcej
exekúcie a tieto skutočnosti ani neosvedčil. Tvrdenie žalobcu, že má viacero veriteľov, ktorí vedú voči
nemu súdne a exekučné konania, nemá žiaden význam pre splnenie zákonnej povinnosti na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Nevyhnutnosť nariadenia tohto inštitútu je popretá i tou skutočnosťou,
že sám žalobca začal voči nemu exekučné konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
18Er/2358/2016, a teda ochranu získal v tomto začatom konaní.

Nad rámec uvedeného žalovaný v odvolaní poukázal na sporné skutočnosti vyplývajúce z notárskej
zápisnice, kde skutkové tvrdenia v nej uvedené sú v zásadnom rozpore s kogentnou právnou úpravou.
I keď samotná notárska zápisnica nemôže byť predmetom preskúmania, uvedené sa nevzťahuje na
právny titul, ktorý by mal tvoriť právny základ uznania záväzku vyjadreného v predloženej notárskej
zápisnici, kde mu údajne žalobca mal poskytnúť pôžičku vo výške 270.000,- eur, pričom notárska

zápisnica ako jednostranný právny úkon neobsahuje právny titul, ktorý by mal dokladovať tvrdený právny
dôvod vzniku záväzku, ktorý uznal, čo činí obsah notárskej zápisnice sporným.
Z obsahu napadnutého uznesenia podľa žalovaného nie je zrejmé, na základe akých úvah a akej
právnej skutočnosti súd zriadil zabezpečovacie opatrenie, t. j. sudcovské záložné právo, na niektorých
nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve, ktoré majú niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, ako je tvrdená údajná

pohľadávka žalobcu. Takéto rozhodnutie je v zásadnom rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 20 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, kde súd zasiahol do jeho vlastníckeho práva v neprimeranej miere.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za účelové. V čase keď podával návrh žiadne exekučné

konanieneprebiehalo,keďnávrhnavykonanieexekúciepodalažvdecembri2016.Tvrdeniežalovaného
v tejto časti je preto nepravdivé a účelové. Poukázal na to, že ním tvrdenú platobnú neschopnosť
žalovaného a ohrozenie exekúcie dostatočne osvedčuje aj uznesenie Okresného súdu Žilina o začatí
konkurzného a reštrukturalizačného konania. Žalovaný zároveň po dni vydania a vykonateľnosti
uznesenia previedol nehnuteľnosť zapísanú na LV č. 2113, okres Kysucké Nové Mesto, kat. územie D.

E. Mesto, na kupujúceho ELDOP, s. r. o., Kysucké Nové Mesto. Pokiaľ ide o zabezpečenú pohľadávku,
túto žalovaný dobrovoľne bez výhrad v notárskej zápisnici uznal a súhlasil s jej vykonateľnosťou, preto
jej dodatočné spochybňovanie považuje za účelové a zavádzajúce. Pokiaľ ide o proporcionalitu, má
za to, že zriadenie záložného práva na týchto nehnuteľnostiach je k výške pohľadávky primerané, aj
vzhľadom na skutočnosť, že nebude v postavení prednostného záložného veriteľa.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako
vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
uznesenia, preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom

vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že cieľom
zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva našpecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná,
alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo
uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania,

v priebehu konania alebo aj po jeho skončení. Dôvodom na jeho nariadenie je zabezpečenie
reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho
opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie zabezpečením reálnej vykonateľnosti
súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku
možného počínania dlžníka (resp. z rozhodnutia povinnej osoby) mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu

možnosti veriteľa (ako osoby z rozhodnutia oprávnenej) úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej
povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu k uplatneniu takejto možnosti. V
konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje na základe dokazovania ako je tomu
v konaní o veci samej, keď v tomto štádiu konania nie je na vykonávanie rozsiahleho dokazovania
časový priestor (§ 328 ods. 2 C. s. p.). V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd
rozhoduje na základe osvedčovania, t. j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom
takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia
ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú však strany povinné označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (§ 149 a nasl. C. s. p.). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné,
aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a zároveň

dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, resp. výkonu súdneho rozhodnutia. Pre úspešnosť návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť
nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená.

8. Preskúmaním napadnutého uznesenia a obsahu spisu, vyhodnotením predložených listinných
dôkazov a skutočností uvedených v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolania
žalovaného a vyjadrenia žalobcu odvolací súd, zhodne s okresným súdom, dospel k záveru, že v danom
prípade boli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 C. s. p.

Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a správne dospel k záveru, že tieto v danom prípade sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Odvolací
súd na základe odvolania žalovaného nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu
prvej inštancie odchýliť, keď žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia.

9. Žalobca listinami priloženými k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil, že medzi
ním a žalovaným vznikol zmluvný vzťah na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 09. 09. 2016 a 10. 09. 2016,
ktorú skutočnosť osvedčoval notárskou zápisnicou napísanou JUDr. Alexandrou Vrlíkovou, notárkou so
sídlom v Turčianskych Tepliciach sp. zn. N 751/2016, NZ 37285/2016, NCRIs 38275/2016 zo dňa 17.

10. 2016, v ktorej žalovaný uznal dlh voči žalobcovi z uvedených pôžičiek. I keď žalovaný v odvolaní
poukazoval na spornosť obsahu notárskej zápisnice a rozpor tvrdení v nej obsiahnutých s kogentnou
právnou úpravou, v čom táto spornosť a rozpor majú spočívať bližšie nekonkretizoval. Za tohto stavu
dospel odvolací súd k záveru, že predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúci v
osvedčení nároku žalobcu je splnený.

10. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu osvedčil i splnenie ďalšej podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia.
Z obsahu listov vlastníctva pripojených k návrhu vyplýva, že všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného, vo vzťahu ku ktorým žalobca žiada zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo, sú

už založené žalovaným v prospech tretích osôb. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX, okres Žilina, kat. úz. K., ako je to zrejmé z výpisu z tohto listu vlastníctva, pritom už bol začatý
výkon záložného práva. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX, okres a kat. úz. D. E. A., došlo k zmene vlastníka z pôvodného vlastníka - žalovaného
na tretí subjekt, a to po vydaní uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd

tak mal zistené také správanie sa žalovaného, ktoré osvedčuje nakladanie s nehnuteľným majetkom
žalovaného v podobe jeho zakladania v prospech tretích osôb zriadením záložného práva, či znižovanie
rozsahu majetku žalovaného uzatváraním kúpnych zmlúv. Samotným správaním sa žalovaného, ktoré
vedie k znižovaniu rozsahu jeho exekvovateľného majetku uzatváraním kúpnych zmlúv, či k znižovaniujeho reálnej hodnoty tým, že sa k tomuto majetku zriaďujú záložné práva v prospech tretích osôb, je
potom osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych pomerov sporových strán za účelom zabezpečenia
budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu.

11.Pokiaľžalovanývodvolanínamietalprimeranosťnariadenéhozabezpečovaciehoopatrenia,odvolací
súd túto odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. S prihliadnutím na výšku peňažnej
pohľadávky žalobcu voči žalovanému (270.000,- eur) a skutočnosť, že nehnuteľnosti v jeho vlastníctve
sú aktuálne založené v prospech tretích osôb, čo má nepochybne vplyv na ich hodnotu a na možnosť

reálneho uspokojenia peňažnej pohľadávky žalobcu, je odvolací súd názoru, že medzi pohľadávkou
žalobcu, ktorej uspokojenie budúcim výkonom súdneho rozhodnutia môže byť ohrozené, a predmetnými
nehnuteľnosťami, na ktorých má byť zriadené záložné právo, nie je výrazný nepomer.

12. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalovaného o absencii potreby nariadiť
zabezpečovacie opatrenie s poukazom na prebiehajúce exekučné konanie na základe exekučného

titulu, ktorým je práve vyššie v texte uvádzaná notárska zápisnica. V čase začatia konania o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia uvedené exekučné konanie vedené nebolo, keď samotné vedenie
exekučného konania zároveň nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia spočívajúce v sudcovskom záložnom práve.

13.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostíboloajpodľanázoruodvolaciehosúduzriadeniesudcovského
záložného práva na predmetné nehnuteľnosti dôvodné. Odvolací súd ale zároveň dodáva, že z dikcie
ust. § 343 ods. 3 C. s. p. vyplýva, že výkon sudcovského záložného práva možno začať len pre
pohľadávku právoplatne priznanú súdnym rozhodnutím, čo notárska zápisnica nie je (i keď môže byť
exekučným titulom). Uvedené však nemá vplyv na možnosť uskutočnenia výkonu záložného práva na

základe exekučného záložného práva v exekučnom konaní.

14. Za daného stavu odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak
ako žiadal žalobca boli splnené a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

15. V závere odvolací sú dodáva, že i keď okresný súd napadnutým uznesením zriadil záložné právo
aj k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - mestská časť
Nové Mesto, kat. úz. E. A., vo vzťahu ku ktorým nebol súdom miestne príslušnými (v danom prípade
ide o výlučnú miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava III), nemá uvedené pochybenie vplyv na

rozhodnutie odvolacieho súdu. Z ust. § 41 C. s. p. totiž vyplýva, že i keď súd výlučnú miestnu príslušnosť
skúma ex offo, túto skúma len na začiatku konania. Pokiaľ súd na začiatku konania nezistí absenciu
svojej miestnej príslušnosti a túto nenamieta ani strana konania, dochádza k zhojeniu tejto vady a v
ďalšom konaní nie je možné na nedostatok (i keď výlučnej) miestnej príslušnosti prihliadať.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení
s § 262, § 255 C. s. p. Žalobca bol vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu úspešný, preto mu súd
priznal voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, t. j. v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)