Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214223086
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214223086.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Alektum, s.r.o., IČO: 44
721 587, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, zastúpeného spoločnosťou: Hudec s.r.o., IČO: 36 855 260,
so sídlom Bratislava, Lazaretská 23, proti žalovanej: I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. ulica XXX/XX,
M., o zaplatenie 1.442,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda č.k. 5C/172/2015-57 zo dňa 06.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 98,34 Eur s
úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 98,34 Eur od 02.03.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 101 O.s.p., § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka (OZ) a
s použitím ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere zákona č. 258/2001 Z.z. a to § 4 ods. 2 písm.
h), j), a), ďalej § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 01.04.2008, ods. 2
citovaného zákonného ustanovenia a § 4 ods. 4 tohto zákona a vecne argumentoval tým, že žalobca
vzal žalobu v časti zaplatenia istiny 1.338,27 Eur a v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8%

ročne zo sumy 1.338,27 Eur od 02.03.2012 až do zaplatenia a sumu 25,- Eur ako inkasné poplatky späť
a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. V ostatnej časti na návrhu zotrval.

2. V prejednávanej veci došlo dňa 01.06.2011 k uzatvoreniu zmluvného vzťahu, obsahom ktorého
bol záväzok žalobcu, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, poskytnúť žalovanej finančné prostriedky
3.000,- Eur, žalovaná mala uhradiť celkový súčet mesačných splátok súhrnne 7.300,09 Eur, po 80,19

Eur, vždy k 1. dňu toho-ktorého mesiaca počnúc od 01.07.2011, s konečnou splatnosťou úveru ku dňu
01.06.2018. V prípade platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd ex offo skúma náležitosti zmluvy
vymedzené zákon o spotrebiteľských úveroch § 9 ods. 1 a 2, pod sankciou jednak neplatnosti a potom
nepriznania úrokov a poplatkov, v prípade nedodržania písomnej formy, a jednotlivých náležitostí, ktoré
musí obsahovať zmluva, jednak sumu, výšku úveru, počet termín splátok, istiny, úrok a iný poplatok,
popis tovaru služby, na ktoré sa zmluva vzťahuje, cenu tovaru, poskytnuté služby, identifikácia vlastníka,

podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, v prípade leasingu adresu predávajúceho,
na ktoré môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú
percentuálnu mieru nákladov.

3. Vychádzajúc zo zákona č. 258/2001 Z.z. účinného do 08.03.2010 o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predpokladá,

že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, ak úverová zmluva
neobsahuje náležitosti, podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l). Súd dospel k záveru, že predmetnázmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ výška počet a termíny
splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a účely jeho

splatenia. K primárnemu účelu právnej úpravu normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len
taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2, písm. i/ zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov
vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov viaže ku
každej stavu uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť,
teda ako istiny, tak i úrok, a tiež prípadné poplatky. Naplnenie uvedeného účelu preto nemôže učiniť

zadosť zmluva, neobsahujúca vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov. Tým vlastne
zákon poskytuje primeranú ochranu právam spotrebiteľa pri uzatváraní úverových zmlúv, aby tieto
neboli zavádzajúce ani problematickým údajom o úrokoch z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké
bude skutočné navýšenie sumy reálne u poskytnutej a teda i celková cena za ktorých si požičiava,
a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť. Nakoľko postupca poskytol žalovanej úver vo výške
1.659,70 Eur a v dôsledku nesplnenia podmienok požadované zákonom sa stal úver bezúročný a

bez poplatkov, bola povinná žalovaná zaplatiť len úhradu čo do istiny poskytnutého úveru. Z dokladov
predložených žalobcom, prehľad vykonaných úhrad a anuitných vkladov od dlžníka evidencia vedená
výlučne u žalobcu, žalovaná zaplatila na úvere čo do istiny 1.561,36 Eur poskytnutého úveru a uhradenej
časti predstavuje sumu 98,34 Eur, vo zvyšku čo do úrokov a poplatkov súd konanie zastavil v časti
späťvzatého nároku a vo zvyšku 37,- Eur požadovaných poplatkov zamietol z dôvodov ako vyššie.

4. S poukazom na § 517 Občianskeho zákonníka a § 48 Občianskeho zákonníka posúdil uplatnený
úrok z omeškania v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR novely č. 518/2008 Z.z. s účinnosťou od
01.01.2009.

5. V zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákona, žalovaná sa dostala do omeškania z nezaplatením splátok,
keď žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania stanovených zákonom v zmysle § 3
Nariadenia SNR č. 87/1995 Zb. v zmysle Novely č. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Obč.
zákonník, kde výška úrokov z omeškania bola stanovená o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako je
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platný k 1. dňu omeškania splnením peňažného

dlhu. V zmysle článku VI bod 6 si účastníci konania dojednali úrok z omeškania vo výške o 8% ročne.
Občiansky zákonník nepripúšťa dojednanie úrokov z omeškania. Platia vždy zákonom stanovené úroky
z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona v spojitosti s citovanou vyhláškou. Vzhľadom na
to, že výška úroku z omeškania počítaná v čase omeškania sa dlžníka 02.03.2012 bola vyššia než ako
dojednaná výška úroku z omeškania, súd s poukazom na § 153 ods. 2 O.s.p. nemohol prekročiť výšku

uplatneného nároku.

6. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 146 O.s.p. (?) a § 142 citujúc § 146 ods. 2 O.s.p. s
tým, že celková výška uplatneného nároku bola 1.442,36 Eur. Žalobca bol úspešný v časti uplatnenej
istiny 98,34 Eur, keď v časti uplatnenej pohľadávky nároku 1.338,27 Eur a úroku z omeškania z istiny

vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, zavinil tým, že konanie bolo v tejto časti zastavené. Žalovanej
prislúcha náhrada trov v späťvzatej časti, ktorá bola vyššia ako výška priznanej pohľadávky 98,34 Eur.
Žalovanej trovy týmto konaním nevznikli, súd preto žalovanej náhradu trov tohto konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol,

abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezmenilatotak,žekonanievčastiozaplatenie
1.338,27 Eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8% p.a. zo sumy 1.338,27 Eur
od 02.03.2012 do zaplatenia a v časti o zaplatenie sumy 25,- Eur konanie zastaví, žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 104,09 Eur s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 104,09
Eur od 02.03.2012 do zaplatenia a inkasné náklady vo výške 37,- Eur, všetko do troch dní odo dňa

právoplatnosti a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Takisto
žiadal o vrátenie časti súdneho poplatku vo výške 75,- Eur, kráteným v zmysle zákona.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nezastavením konania sa dopustil nesprávneho
skutkového zistenia, ktoré predstavuje inú vadu konania. Ako uviedol aj samotný súd vo svojom
odôvodnení, ešte dňa 01.10.2015, teda pred prvým pojednávaním vo veci žalobca vzal návrh v časti o

nezaplatenie1.338,27Euravčastiozaplatenieúrokuzomeškaniavovýške8%p.a.azosumy1.338,27
Eur od 02.03.2012 do zaplatenia a zaplatenie sumy 25,- Eur ako inkasné poplatky späť a žiadal, aby
súd konanie zastavil a vrátil krátenú časť súdneho poplatku. Hoci podľa odôvodnenia rozsudku sa javí,
že súd má v úmysle konanie v časti, v ktorej bol návrh vzatý späť zastaviť, neurobil tak. Súd nesprávnezistil a nesprávne posúdil úrok v časti omeškania pri platení jednotlivých splátok. V tejto časti poukázal
na znenie § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom do 31.03.2008. Skutočnosť, že sa úver
považuje za bezúročný a bezpoplatkový ešte neznamená, že veriteľ nemá nárok na zaplatenie úroku

z omeškania ako dôsledok omeškania dlžníka s plnením svojho dlhu. To napokon priznáva aj samotný
súd, keď žalobcovi priznal úrok z omeškania z nároku, ktorý priznal. V konaní uplatnil nárok vo výške
104,09 Eur, nakoľko žalovaná so svojimi platbami, ktoré uhrádzala v iných, ako zmluvne dojednaných
termínoch a v iných ako zmluvne dohodnutých mesačných splátkach uhrádzal aj úroky z omeškania
v súčte vo výške 5,75 Eur. O túto sumu preto dlh žalovanej zostal tiež nesplatený. Túto skutočnosť

ale prvoinštančný súd nezohľadnil a uplatnený nárok krátil aj o uvedenú sumu. Rozhodnutie potom je
treba hodnotiť v časti 5,75 Eur ako nesprávne, nakoľko súd sa na základe vykonaného dokazovania
dopracoval k nesprávnemu skutkovému zisteniu a zároveň vec ohľadom nároku na zaplatenie úroku
z omeškania a započítavania platieb na takto vzniknuté úroky z omeškania nesprávne posúdil. Ďalej
uviedol, že v konaní uplatnil nárok vo výške 37,- Eur, keďže žalovanej preukázateľne doručil výzvu na
dobrovoľné splnenie dlhu, s ktorej vypracovaním a doručením sú spojené náklady. Tieto vyčíslil na sumu

12,-Eur,ktorúpovažujezaprimeranú.Keďževsebezahŕňaichnákladyakomzdovénáklady,nákladyna
prevádzku kancelárie, telefónov a IT plus poštovné. Keďže žalovaná následne sama žiadala o splátkový
kalendár, ktorý ale nepodpísala, ani nesplnila, vznikli s jeho vypracovaním následné náklady, ktoré boli
vyčíslené na sumu 25,- Eur. Uvedený nárok súd zamietol dôvodiac bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou
spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodnutie v tejto časti potom hodnotí ako nesprávne právne posúdene veci.

Za nesprávne označil aj rozhodnutie súdu v časti náhrady trov konania, nečinnosť žalovanej, čo
konštatuje aj samotný súd prvej inštancie, nebola zohľadnená. K späťvzatiu v značnej časti žaloby
došlo pred prvým pojednávaním. Skutočnosť, že súd postupom podľa § 100 ods. 1 OSP v spojení s
aplikáciou § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa vopred vyjadril svoj právny názor na vec, čo samo osebe
hodnotí vysoko kladne, nakoľko by odlišný postup mohol viesť k záverom o nepredvídateľnosti práva a

prekvapivým rozhodnutiam nie je dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania. Je názoru, že vo veci
boli úspešní podľa napádaného rozhodnutia vo výške 94%, pričom si náhradu trov konania uplatnili len
zo sumy 104,09 Eur, tzn. z tej, ktorú po úprave petitu si uplatnili. Rozhodnutie potom aj v časti o náhrade
trov konania vzišlo z nesprávneho právneho posúdenia.

8. Žalovaná odvolanie nepodala a k doručenému odvolaniu sa nevyjadrila.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.06.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených

práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP, akt. § 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. §

127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP,
ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§

383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.11. Žalobca sa žalobou doručenou tamojšiemu súdu dňa 22.12.2014 domáhal zaplatenia pohľadávky
1.442,36 Eur s úrokom z omeškania 8% ročne z dlžnej sumy od 02.03.2012 až do zaplatenia, 87,- Eur

inkasné poplatky na tom právnom základe, že dňa 19.03.2008 žalovaná uzavrela s postupcom zmluvou
o rýchlom poistnom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo číslo 0149300208RSU, na základe ktorej
jej bol poskytnutý úver vo výške 1.659,69 Eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach v počte
48 po 53,90 Eur s dátumom splatnosti poslednej splátky 18.03.2012. V dôsledku porušenia podmienok
zmluvy platiť splátky riadne a včas, keď ani po opakovaných upomienkach žalovaná nepokračovala

riadne v splátkach, vyhlásil postupca úver za predčasne splatný, o ktorom vyrozumel žalovanú dňa
20.02.2012. Žalovaná dostala takúto žalobu doručenú.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.10.2015
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávanie na 06.10.2015 a zároveň žalobu zobral čiastočne späť a to
v časti v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.338,27 Eur od 02.03.2012

až do zaplatenia a sumu 25,- Eur ako inkasné poplatky späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
K ostatným čiastkovým nárokom podal písomné vyjadrenie a zotrval na ich uplatnení a tiež si uplatnil
náhradu trov konania.

13. Na pojednávaní dňa 06.10.2016, na ktoré sa účastníci nedostavili, súd prijal uznesenie o zastavení

konania a to v znení: Súd konanie v časti zaplatenia istiny 1.338,27 Eur a úrokov z omeškania 8%
ročne zo sumy 1.338,27 Eur od 02.03.2012 až do zaplatenia a inkasných poplatkov 25,- Eur zastavuje.
Oboznámil sa s obsah spisu a rozhodol napadnutým rozsudkom.

14. Podľa ustanovenia § 96 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej

inštanciežalobcamôževziaťzakonaniaspäťnávrhnajehozačatie,atosčastialebocelkom.Akjenávrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví
(1). Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní (2). Nesúhlas žalovaného so späťvzatím
návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o

späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V
takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu (3).

15. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva,
že na prejednaní svojho nároku celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o

jeho žalobe alebo časti jeho žaloby nebude súdom meritórne rozhodnuté. Práve žalobca totiž rozhoduje
o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá žalobu a či aj v priebehu konania bude mať záujem na
ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane žalovaného ako i rozsah
žalovaného nároku. So žalobou je oprávnený disponovať jedine žalobca. Súd je viazaný dispozičnými
úkonmi žalobcu. Pretože späťvzatie žaloby môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného v

sporovom konaní na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím o veci, majú ostatné strany zásadne
právo vyjadriť nesúhlas s týmto žalobcovým procesným úkonom za podmienok stanovených zákonom,
okrem prípadu, ak ku spävzatiu dôjde pred začatím pojednávania.. Ak takýto úkon žalobca urobí a sú
splnené procesné podmienky na žalobcom uplatnený postup, je povinnosťou súdu rozhodnutie žalobcu
rešpektovať.

16. V danom prípade súd o čiastočnom späťvzatí žaloby na pojednávaní rozhodol uznesením, ale toto
uznesenie sa nestalo súčasťou výroku napadnutého rozsudku a súd ho ani nevypracoval a nedoručil
účastníkom v samostatnom uznesení. Vzhľadom na uvedené zatiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie
o späťvzatej časti žaloby a napadnutý rozsudok, keďže z jeho obsahu nie je zrejmé, čo tvorilo predmet

konania, je rozhodnutím podľa obsahu ktorého súd nevyčerpal celý predmet konania, hoci z obsahu
spisu je zrejmé, že súd čiastkovým uznesením rozhodol, čo však účastníci nedostali na vedomie.

17. Dokiaľ súd nerozhodne o čiastočnom späťvzatí žaloby a o uplatnenej zmene žaloby, nemôže
pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe. Pokiaľ súd prvej inštancie takýmto zákonom predpísaným

spôsobom v danej veci nepostupoval, porušil tým procesné normy a dopustil sa vád konania, ktoré mali
napokon za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.18. Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatneným
rozsahom a dôvodmi odvolania, vyplýva z toho mimo iného to, že pri preskúmavaní správnosti
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v

odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 379 písm. a), b),
c) Civilného sporového poriadku (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám
týkajúcich sa procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2
Civilného sporového poriadku).

19. Podľa § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,
prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

20. Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí z úradnej
povinnosti skúmať vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
Odvolací súd prihliada na tieto vady, aj keď odvolateľom neboli uplatnené. Takéto vady musia byť vždy

v bezprostrednom vzťahu k možnosti nesprávnosti výsledku konania. Kedy o takúto procesnú vadu
ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu tak v sebe
zahrňuje nielen skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj postupu súdu
z hľadiska procesnoprávnych predpisov.

21. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký
chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi (aktuálne strane) znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok (aktuálne Civilný sporový poriadok) priznáva za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. II. ÚS 102/04 zo dňa 14.04.2004,
5Cdo 102/01 zo dňa 27.09.2001, 5Cdo 93/00 zo dňa 25.10.2000). Táto vada je významná najmä vtedy,

ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
a tým odňal strane jej procesné práva. Takýmto vadným postupom je bezpochyby aj nerozhodnutie
o čiastočnom späťvzatí žaloby uznesením podľa ustanovenia § 96 Občianskeho súdneho poriadku
účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie a rovnako nevyslovenie sa súdom prvej inštancie
k prípustnosti zmeny žaloby uznesením podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase

konania pred súdom prvej inštancie. Ak potom súd prvej inštancie konal a rozhodol o žalobe bez toho,
aby rozhodol o čiastočných späťvzatiach a navrhovanej zmene žaloby postupom popísaným odvolacím
súdom vyššie, dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti
konať pred súdom.

22. Preto pokiaľ súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a žalobu čiastočne zamietol, pričom sa
dôsledne neriadil príslušnými zákonnými ustanoveniami a zákonným spôsobom nepostupoval podľa
ustanovení § 96 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie,
týmto nesprávnym procesným postupom v dôsledku nesplnenia procesných podmienok zaťažil konanie
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku účinného do 30.06.2016, aktuálne § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

23. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a), b) Civilného sporového poriadku zrušil v celom rozsahu, vrátane
závislého výroku o náhrade trov, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu
opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenie ( ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť

zrušenia jeho rozsudku, a to už podľa aktuálne účinného Civilného sporového poriadku (a nasl.,
späťvzatie žaloby - § 144 a nasl.), teda rozhodne o čiastočnom späťvzatí, následne znova posúdiť
žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je treba vyhodnotiť
v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku a potom vo veci znova rozhodnúť, prihliadnuť
na odvolacie dôvody odvolateľa, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220

ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova
o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného
sporového poriadku).25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).