Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/215/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7101899660
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7101899660.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne N.. N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v R., Š.
L. X, zastúpenej JUDr. Ladislavom Suchým, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Letná 45 proti žalovanému Okresnému úradu Košice, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 82, o určenie
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o nároku na náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 2.2.2016 č.k. 24C/364/2001-373 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov
konania a vo výroku taktiež uviedol, že o trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci
samej.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku pôvodného žalobcu Q.. N. I. o určenie, že
výpoveďdanámužalovanýmsuplynutímvýpovednejlehotydňa30.6.2001jeneplatnáazároveňuplatnil
nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru. Potom ako pôvodný žalobca

zomrel dňa XX.X.XXXX súd pokračoval v konaní s jeho dedičkou dcérou N.. N. I..

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že pôvodnému žalobcovi bolo zrejmé, čo mu je zo strany žalovaného ako
jeho zamestnávateľa vytýkané ako porušenie pracovnej disciplíny. Dospel k záveru, že žalovaný
dôvody výpovede z pracovného pomeru dostatočne skutkovo vymedzil, keďže medzi účastníkmi
pracovnoprávneho vzťahu nevyvolávajú tieto nejasnosť. Konštatoval, že skutkovo za porušenie

pracovnej disciplíny, pre ktoré bola žalobcovi daná výpoveď je treba považovať skutočnosť, že tento
sa zúčastnil prípravy a vyhotovenia súťažných podkladov verejnej súťaže, do ktorej sa prihlásila aj
obchodná spoločnosť AGROKONZ, spol. s r.o. Košice, zúčastnil sa priameho zadávania geodetických
práv pre vyhotovovanie registrov obnovenej evidencie pozemkov, v ktorom boli na jeho návrh firme
AGROKONZ s.r.o. Košice zadané vyhotovenia registrov v štyroch katastrálnych územiach, zúčastnil
sa pri príprave súťažných podkladov pre verejnú súťaž, ktoré predstavovali návrh zmluvy o dielo a
určenie merných jednotiek pre stanovenie ceny za dielo pri priamom zadávaní geodetických prác

pre firmu, ktorej bol v tom čase spoločníkom a pri preverovaní správnosti faktúr, ktoré vystavoval
za geodetické práce pre firmu AGROKONZ spol. s r.o. S poukazom na povinnosti zamestnancov u
špecifikovaných zamestnávateľov uvedené v ust. § 73 ods. 2 písm. a/ a § 73 ods. 2 písm. d/ Zákonníka
práce v znení účinnom do 31.3.2002 mal za to, že za porušenie základnej povinnosti zamestnancovu takto špecifikovaných zamestnávateľov postačí záver o tom, že títo porušením svojich pracovných
povinností mohli ohroziť dôveru v nestrannosť rozhodnutia, resp. že ich konanie by mohlo viesť k
stretu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä zneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s

výkonom zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech niekoho iného. Poukázal na to, že takáto
zákonná úprava vychádza zo zásady, že transparentnosť činností týchto zamestnancov sa musí javiť
aj navonok, ale od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal aj každý prípadný
následok porušenia tejto základnej povinnosti a preto bola do zákona prijatá konštrukcia, podľa ktorej
nie je potrebné preukazovať následok a stačí preukázať možnosť takéhoto následku. Z tohto pohľadu

hodnotil aj preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca v rámci plnenia svojich pracovných povinností
okrem iného vyhodnocoval správnosť fakturácie za práce vykonané obchodnými spoločnosťami, preto
je potrebné vyhodnotiť obsah samotnej pracovnej náplne žalobcu, v rámci ktorej mal vyhodnocovať
správnosť uvedenej fakturácie. Takto mohol ohroziť dôveru v nestrannosť rozhodovania, resp. jeho
konanie mohlo viesť k stretu verejného záujmu s osobnými záujmami. Poukázal na to, že otázky
personálneho prepojenia obchodných spoločností s osobami vystupujúcimi v zamestnaneckom pomere

v orgánoch štátnej správy sú veľmi citlivo vnímané ako potencionálny priestor pre korupciu. Možnosť
ohrozenia dôvery v nesprávnosť rozhodovania zamestnávateľa žalobcu, resp. hodnotenie jeho konania
z hľadiska toho, či toto mohlo viesť k stretu verejného záujmu s osobnými záujmami je potrebné
posudzovať aj s poukazom na zistenie, že obchodná spoločnosť AGROKONZ s.r.o., v ktorej bol žalobca
jedným zo spoločníkov dostala od jeho zamestnávateľa zákazky už v priebehu roku 2000 a žalobca

sa mal podieľať na posudzovaní správnosti fakturácie za vykonané práce. Na základe takto ustálených
skutkových záverov mal za to, že výpovedné dôvody, ktoré boli vytýkané pôvodnému žalobcovi jeho
zamestnávateľom boli dané. Pôvodný žalobca ako zamestnanec porušil pracovnú disciplínu spôsobom,
ktorýboluvedenýakovýpovednýdôvod.Ztohtodôvodužalobuzamietol.Rozhodnutieotrováchkonania
založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému žalovanému však náhradu trov konania nepriznal s

poukazom na to, že tento si takýto nárok v konaní neuplatnil.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na tvrdení, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol rozhodujúce dôkazy, hoci boli vykonané,
čím sa rozhodnutie stalo nepreskúmateľným. V odvolaní uviedol, že má za to, že v priebehu konania
nebolo preukázané zneužitie informácií žalovanou stranou v prospech tretej strany a to ani úmyselné,
ani neúmyselné. Konštatoval, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal zo záverov
predchádzajúcich zrušujúcich uznesení druhostupňového súdu v tom, že text výpovedných dôvodov

označil za dôvody určité. Vytýka k zisteniam prvoinštančnému súdu, že tieto výpovedné dôvody prevzal
aj za existujúce a dané. Takéto zistenie ako podklad pre rozhodnutie súdu nie je správne a nezodpovedá
skutočnosti. Tento svoj záver žalobca opodstatňuje výsledkami dokazovania a to výpoveďami svedkov,
vychádza pritom zo svojho vyjadrenia zo dňa 25.1.2016 a má za to, že uvedené vyjadrenie nebolo
predmetom posudzovania prvoinštančného súdu, keďže na podanie nebol vzatý zreteľ a nie je ani

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené ani s odkazom. Má za to, že v rámci dokazovania
nebol preukázaný výpovedný dôvod podľa § 73 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce spočívajúci v tvrdení,
že sa mal zúčastniť prípravy a vyhotovenia súťažných podkladov verejnej súťaže. Poukazuje v tomto
smere na svedecké výpovede Q.. I., Q.. Ž., pracovníčok žalovaného a má za to, že z týchto výpovedí
nevyplýva, aby sa pôvodný žalobca zúčastnil na príprave a vyhotovení súťažných podkladov verejnej

súťaže. Má za to, že tento nepripravoval a nevyhotovoval súťažné podklady verejnej súťaže a nebol ani
členom komisie menovanej prednostom katastrálneho odboru pre verejné súťaže. Opätovne poukazoval
na skutočnosť, že pôvodný žalobca jednak zastavil svoje členstvo v komore geodétov a kartografov
od 13.1.1998 a zároveň písomne požiadal spoločnosť AGROKONZ s.r.o. o zrušenie svojho členstva
v spoločnosti a ponúkol svoj obchodný podiel k predaju na tretiu osobou. Má za to, že iný úkon

v tomto smere ani urobiť nemohol. Rovnako má za to, že nebol preukázaný ani výpovedný dôvod
podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce a v tomto smere opätovne poukázal na výpoveď Ing.
Petríkovej, ktorá bola členkou výberovej komisie a na otázku, či si pamätá, že by na návrh žalobcu
boli spoločnosti AGROKONZ s.r.o. zadané štyri registre obnovenej evidencie pozemkov odpovedá, že
si to nepamätá. Zo svedeckej výpovede Q.. Ž.Á. vyplýva, že uvedené pracovné úkony zabezpečovala

ona po osobnej konzultácii so svojimi nadriadenými. Vo vzťahu k výpovednému dôvodu podľa §
73 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, ktoré ukladá zamestnancom vymedzených zamestnávateľov
povinnosť konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce všetkého, čo by mohlo ohroziť
dôveru v nestrannosť rozhodovania považuje za nesprávne ponímanie tejto právnej vety v tom, žeuž i len možnosť ohrozenia dôvery v nestrannosť pracovníkov štátnej správy považuje za koncepciu
zákonnej úpravy v hypotetickej úrovni ohrozenia a vo všeobecnom rozsahu konania alebo nekonania
pracovníkov uvedených špecifikovaných subjektov. Má za to, že túto koncepciu nie je možné vykladať

v absolútnej rovine pri výkone povolania u dotknutých subjektov. Za existujúcej judikatúry (bližšie
nešpecifikovanej) považuje za nevyhnutné, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala na
objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno
chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo len tieň pochybnosti na nestrannosť zamestnanca ho
automaticky vylučuje ako nestranného. Má za to, že pôvodný žalobca nemal ako zamestnanec podľa

pracovnej náplne žiadnu rozhodovaciu právomoc. Tvrdenie, že na jeho návrh boli zadané vyhotovenia
registravštyrochkatastrálnychúzemiachspoločnostiAGROKONZs.r.o.nepovažovalzapravdivé.Preto
tento výpovedný dôvod nepovažuje za preukázaný. Rovnako za nepreukázaný považuje aj výpovedný
dôvod podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Zákonníka práce. Má za to, že účasť pôvodného žalobcu na konkrétne
uvedenom konaní tvrdil iba jeho vyšší nadriadený K.. Š. N.D.P., ktorý inicioval aj podanie výpovede.
Jeho priama nadriadená Q.. I. ani Q.. Ž. takéto konanie, resp. možnosť zneužitia alebo samotné

zneužitie informácií právneho predchodcu nepotvrdili. Jeho diskvalifikáciou bola skutočnosť, že sa ako
spoločník spoločnosti AGROKONZ s.r.o. nedokázal sám zbaviť obchodného podielu spoločnosti. Má
za to, že zamestnávateľ použil hypotetickú možnosť zneužitia informácií. Takéto zneužitie zo strany
zamestnávateľa preukázané nebolo a ani k nemu osobou právneho predchodcu žalobkyne nedošlo.
Aj obava zamestnávateľa z nedostatku nestrannosti sa musí zakladať na objektívnych, konkrétnych

a dostatočne závažných skutočnostiach. Vo vzťahu k výpovednému dôvodu uvedenému v ods. 3
výpovede taktiež podľa jeho názoru preukázaný nebol. Má za to, že žalovaný nepredložil žiadny účtovný
doklad (faktúru), ktorý by vystavil právny predchodca žalobkyne za geodetické práce firme AGROKONZ
s.r.o. v súvislosti s ktorým mu bolo jeho konanie vytýkané.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).

7. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

9. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci
postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p., keď vykonal všetky dôkazy, ktoré účastníci na preukázanie svojich

tvrdení označili, takto vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p., vec správne právne
posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie než ako rozhodol súd prvej inštancie.

11. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa

v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a s poukazom na obsah
odvolacích námietok žalobkyne považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:

12. Odvolací súd v uvedenej veci už zaujal právny názor v predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach
a na tomto svojom názore zotrváva. V tomto svojom závere konštatoval, že v súvislosti s obsahom

výpovede, v ktorej zamestnávateľ citoval ust. § 73 ods. 2 písm. a/ a § 73 ods. 2 písm. d/ Zákonníka
práce v znení účinnom do 31.3.2002 je zrejmé, že za porušenie základnej povinnosti zamestnancov
u vyšpecifikovaných zamestnávateľov postačí záver o tom, že títo porušením svojich pracovných
povinností mohli ohroziť dôveru v nestrannosť rozhodovania, resp. že ich konanie mohlo viesť k stretu
verejného záujmu s osobnými záujmami najmä nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s

výkonom zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech niekoho iného. Táto zákonná úprava
vychádza zo zásady, že transparentnosť činnosti týchto zamestnávateľov sa musí javiť aj navonok
a od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal aj každý prípadný následok
porušenia tejto základnej povinnosti zamestnanca a preto platí konštrukcia, podľa ktorej nie je potrebnépreukazovať následok a stačí preukázať možnosť takéhoto následku. Z tohto pohľadu je potrebné
hodnotiť aj preukázanú skutočnosť, podľa ktorej pôvodný žalobca v rámci plnenia svojich povinností
okrem iného vyhodnocoval správnosť fakturácie za práce vykonané obchodnými spoločnosťami a už

samotný obsah pracovnej náplne žalobcu, v rámci ktorej mal uvedenú činnosť vykonávať, zakladá
možnosť ohrozenia dôvery v nestrannosť rozhodovania, resp. možnosť stretu verejného záujmu
s osobnými záujmami. Pre vyhodnotenie uvedených otázok nie sú podstatné skutočnosti, ktoré
žalobkyňa uvádza v odvolaní, ktoré spočívajú v obmedzenej možnosti pôvodného žalobcu ukončiť svoje
postavenie spoločníka v obchodných spoločnostiach, ktoré vstupovali do obchodného vzťahu s jeho

zamestnávateľom. Výpoveď žalovaného totiž nie je založená na porušení týchto povinností pôvodného
žalobcu. Výpoveď zo strany zamestnávateľa vychádza z porušenia povinnosti pôvodného žalobcu ako
zamestnanca zákonom osobitne vymedzeného zamestnávateľa spočívajúcej v tom, že tento zatajil
zjavne mu známu skutočnosť, že v rámci výberových konaní na vykonanie určitých externých činností
jeho zamestnávateľa prostredníctvom obchodných spoločností sa uchádzajú aj spoločnosti, v ktorých
bol tento v tom čase spoločníkom. Takáto skutočnosť nebola zo strany pôvodného žalobcu počas celého

konania ani spochybňovaná. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že už samotné
tieto okolnosti sú spôsobilé ohroziť dôveru v nestrannosť rozhodovania a že ide o konanie, ktoré by
mohlo viesť k stretu verejného záujmu s osobnými záujmami a spochybňuje transparentnosť činnosti
zamestnanca žalovaného. Vzhľadom na pracovnú pozíciu žalobcu a jeho pracovnú náplň postačuje
na preukázanie uvedeného výpovedného dôvodu už samotná možnosť ohrozenia dôvery, resp. stretu

verejného záujmu s osobnými záujmami a to bez toho, aby bolo potrebné preukázať, že k takémuto
konaniu v konečnom dôsledku z jeho strany aj došlo, resp. aby toto vyvolalo aj konkrétne následky.
Na predídenie porušenia pracovných povinností žalobcu, ktoré boli uvedené vo výpovedi z pracovného
pomeru by bol transparentný postup žalobcu, ktorým by svojho zamestnávateľa upozornil na skutočnosť,
že vo výberových konaniach sa o uzavretie obchodných vzťahov s jeho zamestnávateľom uchádzajú aj

obchodné spoločnosti, v ktorých on vystupuje ako spoločník a takto zamestnávateľovi vytvoriť priestor
pre vyhodnotenie možnosti ohrozenia dôvery v nestrannosť jeho rozhodovania, ako aj vyhodnotenia
možnosti stretu verejného záujmu s osobnými záujmami jeho zamestnanca.

13. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane správneho výroku

o trovách konania potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

14. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Neúspešnej žalobkyni v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí
a žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).