Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/155/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215898
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7912215898.4

Rozhodnutie

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právne veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Bratislava,Pribinova25,IČO:35807598,zast.FridrichPaľkos.r.o.,sosídlomBratislavaGrösslingova4,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu súd zamieta.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania súd nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť mu majetkovú škodu a
nemajetkovú ujmu z dôvodu, že v exekučnom konaní sp. zn. XXEr/XXX/XXXX Okresný súd Trebišov
nerozhodol o jeho žiadosti na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote podľa Exekučného poriadku.

Tvrdil, že je daná zodpovednosť žalovaného za vznik škody a vznik nemajetkovej ujmy podľa z. č.
514/2003 Z. z. a uplatňuje si z titulu majetkovej škody voči žalovanému sumu 175,- Eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 276,60 Eur.

2. Výšku majetkovej škody žalobca špecifikoval ako úhradu nákladov na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumou 70,- Eur,

náklady na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40,- Eur, náklady na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v sume 50,- Eur a náklady na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- Eur.

3. Výšku nemajetkovej ujmy žalobca určil výpočtom, ktorým je nárok na úhradu 55,32 Eur za každý

mesiac omeškania činnosti exekučného súdu od uplynutia zákonnej lehoty, v ktorej bol súd povinný
rozhodnúť o žiadosti o zmene exekútora až do termínu rozhodnutia v tejto konkrétnej exekučnej veci
sp. zn. XXEr/XXX/XXXX.

4. Žalobca svoju žalobu ďalej odôvodnil aj tým, že splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku na
predbežné prerokovanie náhrady škody u žalovaného, ktorý v zákonnej lehote o jeho žiadosti na

predbežné prerokovanie nároku nerozhodol. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania.

5. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX a žiadal žalobu zamietnuť z
dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody podľa z. č. 514/2003 Z. z.. Zdôraznil, že žalovanému boli dňa XX.XX.XXXX doručené

prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa XX.XX.XXXX boli Okresnému súdu doručené žaloby vo veci je zrejmé, že žalobcaich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Zdôraznil, že v súlade s §15 ods. 1 a §16 ods.
4 z. č. 514/2003 Z. z., poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti, preto má za to, že

žalobca uplatnil nárok na súde predčasne. Poukázal aj na to, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie v konaní žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Žalovaný ako orgán príslušný podľa
§4 ods. 1 písm. a) z. č. 514/2003 Z. z., preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.
Tvrdil, že podania žalobcu, ktoré označuje ako žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody doručené žalovanému pred podaním žaloby na súd, ako aj návrh na začatie súdneho konania
sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti, ktoré stanovujú procesné predpisy pre kvalifikované
uplatnenie nároku na náhradu škody podľa z. č. 514/2003 Z. z. a Občianskeho súdneho poriadku.
Nakoľko podľa žalovaného už v žiadostiach o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
absentovalitakéúdajeakojeoznačeniesúdnychexekučnýchkonaníspisovýmiznačkami,akoajurčitosť
právnej kvalifikácie hmotnoprávneho záväzku vyplývajúceho z právneho predpisu, je potrebné takéto

nároky žalobcu zamietnuť.

6. Žalovaný ďalej poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej samotné
nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu alebo rozhodnutia v súdnom konaní
nemusí byť samo o sebe kvalifikované ako zbytočný prieťah. Žalovaný ďalej ako nedôvodné uplatnenie

nároku žalobcom hodnotí aj to, že nároky žalobcu sú premlčané, že žalobca v žalobách škodu ako
nemajetkovú ujmu vyčíslil iba všeobecnými údajmi bez preukázania skutočných nákladov, že žalobca
nevyužil inštitút podania sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu ani ústavné sťažnosti na
Ústavnom súde.

7. Poukázal aj to, že v kontexte podaných žalôb nie je možné opomenúť povahu a predmet v konaní,
v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s touto podnikateľskou činnosťou spoločnosti
vytvorené. V posledných rokoch totiž všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila

najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu
spotrebiteľských úverov je predmetom rôznych exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval, a v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

8. Žalovaný v tejto súvislosti upozornil na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľa pre spravodlivosť

pod č. C.(XXXX) [XXXX] adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únií,
v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu
dostáva sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť zo Slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli prostredníctvom návrhu na začatie
prejudiciálneho konania, ktorý podľa čl. 267 ZFEÚ podal Krajský súd H. D. (H. V.-XX/XX). Okrem vyššie

uvedeného o negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na
ochranu spotrebiteľov svedčí aj článok v N. E. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý súdu v prílohe predložil.
Z článku napr. vyplýva, že žalobca obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného
článku Okresný súd D. označil konania v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú, nečestnú činnosť,
pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv

(s odkazom na rozhodnutie súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve,
chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z popísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky
sú vnímané verejnosťou negatívne, lebo boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali
porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný

ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne povedomie
nízkopríjmových osôb.

9. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva, preto

požaduje, aby súd žalobu ako právne neopodstatnenú zamietol.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa stany sporu neustanovili. Svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Prítomnosť stranysporu na pojednávaní je jej právo, ktoré v danom prípade využité nebolo, a tak súd podľa §180 Civilného
sporového poriadku (CSP) pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.

11. Bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, exekučným spisom
Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXEr/XXX/XXXX a boli zistené tieto skutočnosti:

12. Zo spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXEr/XXX/XXXX súd konštatuje, že na tunajšom súde sa
viedlo exekučné konanie, v ktorom žalobca ako oprávnený podal žiadosť o zmenu súdneho exekútora,

ktorá bola doručená súdu dňa XX.XX.XXXX a o jeho žiadosti rozhodol súd uznesením sp. zn. XXEr/
XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

13. Súd vychádzal z nespornej skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo, ktorou je, že žalobca uplatnil
nárok na náhradu škody formou žiadosti na predbežné prerokovanie nároku žalovaného a rovnako
nebolo sporné ani to, že žalovaný o jeho žiadosti nerozhodol. Sporná bola iba skutočnosť, či táto žiadosť

bola dostatočne kvalifikovaná, čo žalovaný jednoznačne popiera.

14.Podľa§44ods.8z.č.233/1995Z.z.Exekučnéhoporiadku(EP)účinného do31.01.2014,oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný súd návrh
na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu

exekútora.

15. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) z. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 9 ods. 1 cit. zák., účinného od 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovej lehote, nečinnosť orgánov verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný zákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

17. Podľa § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného od 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

18.Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

19.Podľa§9ods.2z.č.514/2003Z.z.účinnéhood01.01.2013,priposudzovanínesprávnehoúradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky u ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

20. Podľa § 62 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch, sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana

v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi
úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

21. Podľa § 63 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch, sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.

22. Podľa § 64 ods. 1 z. č. 754/2004 Z. z. o súdoch, účelom vybavovania sťažnosti je zistiť či v danej veci
boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie
zistených nedostatkov.23. Podľa § 49 z. č. 38/1993 Z .z. o organizácií Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa

porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.

24. Podľa §137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol žalobu
žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy po tom čo zistil, že v tomto štádiu konania žalobca
nepreukázal, žeby žalovanému vznikla voči nemu povinnosť nahradiť škodu a nemajetkovú ujmu z
dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní sp. zn. XXEr/XXX/XXXX rozhodol o jeho žiadosti
na zmenu exekútora až po uplynutí zákonnej lehoty. V konaní o náhradu škody podľa z. č. 514/2003
Z. z., ktorá má byť spôsobená prieťahmi v súdnom konaní, nie je oprávnený súd konajúci o návrhu na

náhradu škody riešiť ako predbežnú otázku zistenie takého prieťahu, ktorý by zakladal zodpovednosť
žalovaného za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahu v konaní. Vyššie
citované právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť sťažnosti na prieťahy v konaní iba predsedovi súdu
a Ústavnému súdu SR. Táto špeciálna právna úprava, ktorá upravila pôsobnosť subjektu na posúdenie
prieťahov v súdnom konaní s právnymi predpismi je pre posúdenie zodpovednosti na náhradu škody

spôsobenej prieťahom v súdnom konaní má svoje opodstatnenie v tom, že by súdy nižších stupňov
nemohli preskúmať zákonnosť postupu súdov vyšších stupňov pokiaľ ide o dĺžku konania. Inak by mohlo
dôjsť k tomu, že súd prvého stupňa by dôvodnosť a opodstatnenosť sťažnosti na prieťah v konaní
inému súdu posúdil odlišne od Ústavného súdu, ktorý by rozhodoval v konaní o sťažnosti účastníka
súdneho konania na prieťahy v konaní alebo odlišne od posúdenia príslušného predsedu súdu, ktorý

vybavil sťažnosť podľa § 63 ods. 1 a § 64 ods. 4 z. č. 757/2004 Z. z.

26. Z uvedeného dôvodu, ak sa má posudzovať aktívna legitimácia žalobcu v konaní o náhradu
škody spôsobenú prieťahom v súdnom konaní, musí byť preukázaná existencia právne účinného aktu
predsedu súdu alebo Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v konaní

kvalifikovaná ako dôvodná.

27. Žalobca nepreukázal, že je osobou oprávnenou na uplatnenie nároku, ktorého sa domáha podanou
žalobou v tejto veci, preto súd jeho žalobu zamietol. Žalobca nepreukázal existenciu právne účinného
aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu o konštatovaní prieťahov v exekučnej veci Okresného súdu

Trebišov sp. zn. XXEr/XXX/XXXX.

28. V dôvodoch tohto rozsudku súd síce cituje aj ustanovenie § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného
po 01.01.2013, teda po podaní žaloby na súd, avšak to na vyššie uvedenom konštatovaní súdu o
nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu nič nemení.

29. Súd poukazuje na to, že citované ustanovenie zákona o súdoch ako aj Ústavy Slovenskej republiky
boli účinné aj v čase, keď vo vyššie uvedenej exekučnej veci uplynula lehota na rozhodnutie o
žiadosti žalobcu o zmene súdneho exekútora a súd v tejto zákonnej lehote o jeho žiadosti nerozhodol.
Skutočnosť, že aj keď od XX.XX.XXXX je ustanovenie §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. rozdielne od

úpravy účinnej do XX.XX.XXXX, nič nemení na právnych záveroch odôvodnenia tohto rozsudku. Aj
bez novelizácie §9 ods. 2 cit. zák. účinného od 01.01.2013 by súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu
žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v tomto prípade zamietol z rovnakých dôvodov.

31. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z toho, že žalovaný trovy konania nežiadal,

nepreukázal, žeby mu preukázateľne trovy vznikli, a tak súd žalovanému, hoci aj úspešnej strane tohto
sporového konania náhradu trov konania nepriznal. Žalobca v konaní úspech nemal, preto ani jemu
nárok na náhradu trov konania súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov v 3 vyhotoveniach.1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.