Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/309/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314222548
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:2314222548.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

HEPAL, spol. s r.o., so sídlom M. R. Štefánika 255/40, 920 41 Leopoldov, IČO: 36 225 983, zastúpený:
JUDr. Vladimír Haládik, advokát, Clementisove sady 1616, 924 01 Galanta, proti žalovaným: 1/ K. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, 841 07 Bratislava, 2/ BADGER, s.r.o., so sídlom Podhorská 15,
841 07 Bratislava, IČO: 35 764 465, obaja zastúpení: JUDr. Lucia Danišovičová, advokátka, Drieňová
1/D, 821 01 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva a vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči žalovanému v 1. rade zastavuje.

Žalovanému v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.09.2014, doručenou súdu dňa 25.09.2014, domáhal voči žalovanému

v 1. rade určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci - pásovému rýpadlu HITACHI Long Reach 210,
výrobné číslo Y a povinnosti vydať predmetnú hnuteľnú vec. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca po
splnení všetkých podmienok leasingu od spoločnosti V. B., a.s. Bratislava, IČO: XX XXX XXX, titulom
leasingovej zmluvy č. B./XX/XXXXX, sa ku dňu 21.01.2014 stal výlučným vlastníkom hnuteľnej veci -
pásového rýpadla HITACHI Long Reach 210, výrobné číslo Y Uvedený mechanizmus žalobca zapožičal
spoločnosti W. s.r.o. N., W.: XX XXX XXX, voči ktorej spoločnosti je na základe poverenia vydaného
Okresným súdom Galanta na vykonanie exekúcie č. 15Er/1368/2013 zo dňa 16.10.2013, vedená

exekúcia súdnym exekútorom I.. B. I., exekútorský úrad X. XX, 811 01 Bratislava, IČO: 31 782 361, pod
číslom exekučného konania EX 3687/2013. Uvedený exekútor vykonal u povinného W. s.r.o. N. súpis
hnuteľných vecí, do ktorého zaradil aj pásové rýpadlo patriace žalobcovi a následne nariadil ich predaj.
V nezistený deň vydal oznámenie o dražbe hnuteľných vecí na deň 10.09.2014, predmetom ktorej bolo
aj uvedené rýpadlo. Na dražbe dňa 10.09.2014 toto rýpadlo vydražil žalovaný. Žalovaný sa nasledujúci
deň (11.09.2014) pokúsil rýpadlo z prevádzky povinného odviezť, vtedy ešte neúspešne. Až v tento
deň sa žalobca dozvedel, že jeho mechanizmus bol neoprávnene zaradený do súpisu hnuteľných vecí

povinného a následne vydražený. Dňa 16.09.2014 si žalovaný rýpadlo za asistencie polície a zástupcu
exekútorského úradu odviezol. Prítomný bol osobne aj konateľ žalobcu, ktorý všetkých zúčastnených
upozornil, že vec je vo vlastníctve žalobcu, čo aj preukázal listinným dôkazom. Napriek tomu žalovaný
mechanizmus odviezol s odôvodnením, že on tento nadobudol dobromyseľne na dražbe. Z uvedenéhoje zrejmé, že vlastníkom rýpadla je žalobca, toto nemalo a nemohlo byť predmetom exekúcie a dražby,
a teda žalovaný ho nemohol vydražiť a stať sa jeho vlastníkom.

2. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že návrh žalobcu neuznáva.
Žalovaný v 1. rade už nie je vlastníkom predmetnej veci, nakoľko ju dňa 19.09.2014 previedol na tretiu
osobu. S vecou nedisponuje, a preto ho nemožno zaviazať na jej vydanie. Vzhľadom na uvedené
namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore a navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal
mu náhradu trov konania.

3. Podaním doručeným súdu 30.01.2017 žalobca navrhol vstup spoločnosti BADGER, s.r.o. so sídlom
Podhorská 15, 841 07 Bratislava, IČO: 35 764 465 do konania na strane žalovaného v 2. rade.

4. Uznesením zo dňa 09.02.2017, č.k. 22C 309/2014-114 súd pripustil vstup spoločnosti BADGER, s.r.o.
do konania na strane žalovaného v 2. rade.

5. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetnú vec, ku ktorej žalobca
navrhuje určiť vlastnícke právo, nadobudol kúpnou zmluvou od žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1.
rade vec nadobudol udelením príklepu na dražbe, ktorá sa uskutočnila v zmysle ustanovenia § 116 a
nasl. Exekučného poriadku. Dražba - exekúcia predajom hnuteľných vecí sa uskutočňovala na majetok

dlžníka, spoločnosť W., s.r.o., IČO: XX XXX XXX v exekúcii vedenej súdnym exekútorom I.. B. I.. Podľa
žalovaného v 1. rade tento nemal a ani nemohol mať vedomosť, že tretia osoba nezúčastnená na
exekúcii (žalobca) má za to, že je vlastníkom veci, nakoľko žiadne právo k veci si žalobca nijakým
spôsobomneuplatnil.Predmetnávec-pásovérýpadloHITACHIsaaždo16.09.2014,kedysihoodviezol
žalovaný v 1. rade nachádzala u dlžníka W., s.r.o. a nie u žalobcu. S vecou disponoval dlžník a nie

žalobca. Súdny exekútor v zmysle § 118 ods. 1 Exekučného poriadku vykonal súpis hnuteľných vecí
podliehajúcich exekúcii, a to vrátane predmetnej veci, ktorá sa nachádzala u dlžníka. O tom, že sa
vykonal súpis, bol upovedomený dlžník W. s.r.o., o ktorom žalobca tvrdí, že s ním bol v záväzkovo
právnom vzťahu titulom zápožičky. Týmto momentom sa založilo právo žalobcu podať na súd, ktorý
vedieexekúciu,návrhovylúčenievecizexekúcievzmysle§55ods.1Exekučnéhoporiadkuapovinnosť

preukázať, že má právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu. To však žalobca neurobil. Ak žalobca
tvrdí, že bol riadnym vlastníkom veci, sám sa svojou nečinnosťou pričinil o to, že predmetom exekúcie
bola vec, ktorá nepripúšťala exekúciu. Žalobca postupoval v rozpore so zásadou „právo patrí bdelým“
a teraz sa žalobou domáha poskytnutia ochrany právu, ktoré mu nepatrí. Podanie žaloby o určenie
vlastníckeho práva na vec, ktorá bola nadobudnutá v rámci dražby v exekučnom konaní, je vylúčený

postup aj z v zmysle ustanovenia § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého
stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Žalovaný v 1. rade nadobudol vec riadne a bol jej vlastníkom,
pričom jeho vlastnícke právo nemôže byť spochybnené ani v prípade, ak by sa preukázalo, že pred
udelením príklepu bol vlastníkom veci nie dlžník, ale práve žalobca. Žalovaný v 2. rade v tomto smere
poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo V 2/2004 a Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 289/08. Žalovaný v 2. rade nadobudol vlastnícke právo od
žalovaného v 1. rade legitímnym spôsobom a na základe platného právneho úkonu, ktorý doposiaľ nikto
nespochybnil. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nemá a nemôže mať naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva. Žalobca mal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva avšak iba
postupompodľa§55ods.1Exekučnéhoporiadku,tedaexcindačnoužalobou,ktorájevosvojejpodstate

určovacou žalobou, čo však neurobil. Žalobca zvolil pri uplatňovaní svojho údajného vlastníckeho práva
taký postup, ktorý zákon nepozná a ktorý nie je možný. Žalobca sa však môže voči oprávnenému z
exekúcie domáhať vylúčenia výťažku z dražby z rozvrhu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2010, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 289/2012).

6. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu
žalobcu a právnu zástupkyňu žalovaných v 1. a 2. rade.

7. Pred otvorením pojednávania žalobca vzal žalobu späť voči žalovanému v 1. rade z dôvodu, že z
predloženej kúpnej zmluvy vyplýva, že žalovaný v 1. rade nie je vlastníkom hnuteľnej veci, ktorá tvorí

predmet tohto sporu a zároveň žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby.

8. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu voči žalovanému v 1. rade späť pred prvým pojednávaním,
súd konanie v tejto časti zastavil.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že zaviazal žalobcu na náhradu
trov konania žalovaného v 1. rade, nakoľko žalobca späťvzatím žaloby voči žalovanému v 1. rade
procesnezavinilzastaveniekonania,keďpôvodnepodalžalobuvočisubjektu,ktorýnebolpasívnevecne
legitimovaný.

12. Súd na pojednávaní konanom dňa 19.04.2017 pripustil uznesením zmenu petitu žaloby tak, že „súd

určuje,žežalobcajevlastníkomhnuteľnejveci-pásovéhorýpadlaHITACHILONGREACH210,výrobné
číslo Y Žalovaný v 2. rade je povinný vydať žalobcovi pásové rýpadlo HITACHI LONG REACH 210,
výrobné číslo Y do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podaného návrhu zo
dňa 25.09.2014. Žalobca sa stal po ukončení leasingu dňa 21.01.2014 výlučným vlastníkom hnuteľnej
veci - pásového rýpadla, ktoré je predmetom tohto konania. Tento mechanizmus zapožičal spoločnosti
W. s.r.o. Galanta ktorá ho používala pri svojej činnosti. Voči spoločnosti W. s.r.o. Galanta je vedené
exekučné konanie č. EX 3687/2013 súdnym exekútorom I.. B. I. so sídlom Bratislava, X. ulica XX. P.

exekútor vykonal u povinného W. s.r.o. Galanta súpis hnuteľných vecí, do ktorého zaradil aj rýpadlo
žalobcu. O vykonaní tohto súpisu žalobca nemal vedomosť. Exekútor konal v tejto veci veľmi rýchlo.
V nezistený deň vydal Oznámenie o dražbe hnuteľných vecí povinného na deň 10.09.2014. K tomuto
právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že bol osobne v kancelárii I.. I., úradná tabuľa s oznámeniami je
za uzamknutými dverami na malej nástenke asi 1 x 1 meter, kde je pripevnených možno 50, možno 100

oznámení o dražbách takým spôsobom, že jedno oznámenie prekrýva druhé, takže text oznámenia je
vidno len na poslednom najnižšom oznámení. Muselo byť preto veľkou náhodou a šťastím žalovaného
v 1. rade, že sa o tejto dražbe včas dozvedel a na dražbe dňa 10.09.2014 ako jediný záujemca toto
rýpadlo vydražil. Už nasledujúci deň dňa 11.09.2014 sa žalovaný v 1. rade pokúsil rýpadlo z prevádzky
povinného W. s.r.o. Galanta odviezť avšak neúspešne. Až v tento deň sa žalobca dozvedel, že jeho

rýpadlo bolo neoprávnene zaradené do súpisu vecí povinného a následne vydražené. Dňa 16.09.2014
si žalovaný v 1. rade za asistencie polície a zástupcu exekútora odviezol, pri tomto bol osobne prítomný
aj konateľ žalobcu, právny zástupca žalobcu, právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade, žalovaný v 1.
rade aj zástupca exekútora, pričom všetci boli upozornení a bolo im to listinami preukázané, že vec je
vo vlastníctve žalobcu, napriek tomu rýpadlo bolo odvezené. Následne o 3 dni neskôr dňa 19.09.2014

žalovaný v 1. rade previedol kúpnou zmluvou rýpadlo na žalovaného v 2. rade. Žalobca mal za to, že
išlo o účelový a dodatočne vykonaný krok zo strany žalovaného v 1. rade, ktorý vykonal po tom, ako mu
bolo doručené rozhodnutie o predbežnom opatrení, aby sa tomuto úspešne vyhol. Žalovaný v 1. rade v
odvolaní proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení uviedol, že stroj previedol na žalovaného v 2. rade z
dôvodu, že bežná fyzická osoba nemôže takýto stroj potrebovať. Žalovaný v 1.rade je tiež podnikateľ,

ako fyzická osoba dokonca zapísaná v obchodnom registri, a vykonáva aj zemné a búracie práce. Preto
mal žalobca za to, že išlo o účelový prevod s cieľom zmariť predbežné opatrenie. Vzhľadom na uvedené
žalobca trval na tom, že je vlastníkom predmetnej hnuteľnej veci.

14. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade sa na pojednávaní pridržala vyjadrenia zo dňa 13.03.2017.

Tvrdenia uvádzané právnym zástupcom žalobcu predneseným na pojednávaní nepovažovala za
relevantné k veci, mala za to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva. Poukazovala na to, že navrátenie do pôvodného stavu je v exekučnom konaní vylúčené.
Žalovaný v 1. rade nadobudol vec udelením príklepu na dražbe. Žalobca mal zákonnú možnosť ako sa
domáhať vlastníckeho práva podľa exekučného poriadku, toto však nevyužil. Poukazovala na to, že dňa

03.08.2014 bol vyhotovený znalecký posudok na ocenenie hodnoty veci, obhliadka veci bola vykonaná
dňa 07.08.2014, žalovaný v 1. rade si stroj prevzal 18.09.2014. V priebehu tejto doby mal žalobca
dostatok možností ako sa domáhať svojho práva. Predmetná vec nebola vôbec označená obchodným
menom žalobcu tak, ako to býva zvykom na stavebných strojoch. Žalovaný v 1. rade nemal ani prinajlepšej vôli možnosť zistiť, že by niekto iný mohol byť vlastníkom veci. Žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, že by predmetná vec bola skutočne povinnému v exekučnom konaní spoločnosti W. s.r.o.
zapožičaná či prenajatá. Žalobca túto skutočnosť len tvrdí, faktom však je, že predmetná vec bola

umiestnená v prevádzke povinného a nie v prevádzke žalobcu. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd
žalobu zamietol.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a
to: oznámením o riadnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 24.01.2014, oznámením o dražbe

hnuteľných vecí sp. zn. EX 3687/2013, zápisnicou o dražbe hnuteľných vecí zo dňa 10.09.2014,
úradným záznamom o osobnej návšteve zo dňa 18.09.2014, kúpnou zmluvou zo dňa 19.09.2014,
výpisom z obchodného registra žalovaného v 2. rade zo dňa 03.11.2014, výpisom z obchodného registra
žalovaného v 1.rade zo dňa 27.01.2017, výpisom zo živnostenského registra žalovaného v 1.rade zo
dňa 27.01.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

16. Z oznámenia o riadnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 24.01.2014 súd zistil, že spoločnosť V.
B., a.s. oznámila žalobcovi, že došlo k riadnemu ukončeniu leasingovej zmluvy č. LZF/10/8203, ktorej
predmetom bolo pásové rýpadlo HITACHI Long Reach 210, výrobné číslo: Y Zo strany žalobcu boli
všetky podmienky leasingovej zmluvy splnené ku dňu 21.01.2014 a spoločnosť ČSOB Leasing, a.s.
týmto oznámením potvrdila, že na žalobcu prešlo vlastnícke právo k predmetu leasingu.

17. Z oznámenia o dražbe hnuteľných vecí sp. zn. EX 3687/2013 súd zistil, že súdny exekútor I.. B. I., so
sídlom X. XX, 811 01 Bratislava oznámil, že dňa 10.09.2014 o 09:00 sa v kancelárii exekútorského úradu
bude konať dražba hnuteľných vecí, okrem iného aj pásového rýpadla HITACHI Zaxis 210 LC, sériové
číslo: G v cene 9.618,75 Eur. Uvedené oznámenie exekútor doručoval oprávnenému, povinnému a obci

a zároveň oznámenie malo byť vyvesené na úradnej tabuli exekútora a obce.

18. Zo zápisnice o dražbe hnuteľných vecí zo dňa 10.09.2014 súd zistil, že v exekučnom konaní
oprávneného I. P., spol. s r.o., so sídlom E. XXX, E., W.: XX XXX XXX proti povinnému W. s.r.o. so sídlom
C. 39X/X, N., W.: XX XXX XXX o vymoženie 46.668,52 Eur s príslušenstvom a trovami exekúcie súdny

exekútornazákladepovereniavydanéhoOkresnýmsúdomGalantač.Er/1368/2013zodňa16.10.2013,
vykonal dňa 10.09.2014 o 09:00 exekúciu dražbou hnuteľnej veci - pásového rýpadla HITACHI Zaxis
210 LC, sériové číslo: G výrobné číslo: Y Dražby uvedenej hnuteľnej veci sa zúčastnil žalovaný v 1.
rade - K. T., pričom najnižším podaním na dražbe bola všeobecná hodnota predmetu dražby určená
znaleckým posudkom na sumu 9.618,75 Eur. Príklep na dražbe bol udelený vydražiteľovi K. T., bytom

G. XXXX/XX, Bratislava (žalovanému v 1. rade).

19. Z úradného záznamu o osobnej návšteve zo dňa 18.09.2014 súd zistil, že v exekučnej veci
3687/2013 oprávneného I. P., spol. s r.o. proti povinnému W. s.r.o. vykonal súdny exekútor dňa
16.09.2014 osobnú návštevu povinného v mieste jeho prevádzky na adrese R. XXX, Galanta, kde došlo

k odobraniu vydraženej hnuteľnej veci, pásového rýpadla HITACHI Zaxis 210 LC, sériové číslo: PS
XXXXX, výrobné číslo: Y Predmet dražby si osobne prevzal úspešný vydražiteľ K. T..

20. Z kúpnej zmluvy zo dňa 19.09.2014 súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako predávajúci uzavrel so
žalovaným v 2. rade ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj hnuteľnej veci pásového

rýpadla HITACHI Zaxis 210 LC, sériové číslo: PS XXXXX, výrobné číslo: Y rok výroby 2005, vrátane
jeho všetkých súčastí a príslušenstva za kúpnu cenu 9.618,75 Eur vrátane DPH.

21. Z výpisu z obchodného registra žalovaného v 2. rade zo dňa 03.11.2014 súd zistil, že žalovaný v
1. rade ku dňu vyhotovenia výpisu bol spoločníkom aj konateľom v spoločnosti J., s.r.o. (žalovaného

v 2. rade).

22. Z výpisu z obchodného registra žalovaného v 1. rade zo dňa 27.01.2017 a výpisu zo živnostenského
registra žalovaného v 1. rade zo dňa 27.01.2017 súd zistil, že žalovaný v 1. rade vykonáva
podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba s IČO: 17 419 751, pričom predmetom

jeho činnosti je v zmysle obchodného registra výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej
dopravy s počtom vozidiel 7 a v zmysle živnostenského registra zemné a búracie práce vykonávané
stavebnými mechanizmami, automechanik, nákup a predaj stavebného materiálu, spotrebného apriemyselného tovaru, vykonávanie doprovodov prepráv ťažkých a nadrozmerných nákladov okrem
činnosti vykonávaných orgánmi polície, nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom.

23. Vzhľadom k tomu, že v oznámení o ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 24.01.2014 je pásové
rýpadlo označené ako HITACHI LONG REACH 210 a v oznámení o dražbe hnuteľných vecí a následne
v zápisnici o dražbe hnuteľných vecí je toto rýpadlo označené ako HITACHI ZAXIS 210 LC, pričom
výrobné číslo oboch označených rýpadiel je rovnaké: Y súd zisťoval, či ide v oboch prípadoch o rovnakú
hnuteľnú vec. Súd v tomto smere vychádzal zo zhodných tvrdení právnych zástupcov strán konania,

ktorí na pojednávaní dňa 19.04.2017 potvrdili, že sa jedná o tú istú hnuteľnú vec.

24. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

25. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,

ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

26. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

28. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

29. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

30. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

31. Podľa § 61 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.03.2017 navrátenie do predošlého
stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

32. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je či nie, je v zmysle § 137 písm. c) CSP
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä
tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho
právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa

§ 137 písm. c) CSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Posúdenie

naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov
(vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba nie je procesne
prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na
určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu vecnej
opodstatnenosti žaloby.

33. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného
ustanovenia § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu súd posudzoval, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástrojochrany práva žalobkyne (ktorá nie je účastníčkou kúpnej zmluvy), či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v

prípade,akbybeztohtourčeniaboloprávožalobkyneohrozenéaleboakbysabeztohtourčeniastalojej
právne postavenie neistým (viď R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ
neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je
možná (prípadne) i iná žaloba.

34. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (teda žalobcu).

35. V danom prípade súd konštatuje, že žalobca v konaní jednak vôbec neodôvodnil v čom spočíva
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k hnuteľnej veci - pásovému rýpadlu HITACHI a

tento naliehavý právny záujem na požadovanom určení ani v priebehu konania nepreukázal.

36. Žalobca v konaní uvádzal, že po splnení všetkých podmienok leasingu sa stal výlučným
vlastníkom hnuteľnej veci - pásového rýpadla HITACHI, ktorý zapožičal spoločnosti W. s.r.o., voči ktorej
spoločnosti bola na základe poverenia vydaného Okresným súdom Galanta na vykonanie exekúcie č.

15Er/1368/2013 zo dňa 16.10.2013, vedená exekúcia súdnym exekútorom I.. B. I., Uvedený exekútor
vykonal u povinného W. s.r.o. Galanta súpis hnuteľných vecí, do ktorého zaradil aj pásové rýpadlo
patriace žalobcovi a následne nariadil ich predaj, pričom príklepom na dražbe získal predmetnú hnuteľnú
vec žalovaný v 1. rade. Tento následne kúpnou zmluvou zo dňa 19.09.2014 previedol vlastnícke právo
k hnuteľnej veci na žalovaného v 2. rade. Zároveň v prednese na pojednávaní žalobca prostredníctvom

svojho právneho zástupcu namietal, že oznámenia o vykonaní dražby sú zverejnené na úradnej tabuli
exekútora, ktorá má rozmer asi 1x1 meter, kde sa nachádza veľké množstvo týchto oznámení a muselo
byť veľkou náhodou, že žalovaný v 1. rade sa o dražbe včas dozvedel a ako jediná osoba sa dražby
zúčastnil a následne predmetnú hnuteľnú vec aj vydražil. Ďalšie kroky žalovaného v 1. rade spočívajúce
v prevode vlastníckeho práva na žalovaného v 2. rade považoval žalobca za účelové.

37. V tomto smere súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada.
Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá si tieto povinnosti nesplnila.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.

Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia
dôkazy.

38. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena,
teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností

nesie tá strana konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena,
čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.

39. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli

preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci.

40. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho

tvrdenia, teda skutočnosť, že by exekútor postupoval v rozpore so zákonom pri vykonaní súpisu
hnuteľných vecí u povinného, do ktorého následne zaradil aj hnuteľnú vec - pásové rýpadlo HITACHI,
ktoré tvorí predmet toho konania, resp. že by postupoval v rozpore so zákonom pri výkone dražby. Ide
iba žalobcom nepreukázané a ničím nepodložené tvrdenia. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že pásové
rýpadlo, ku ktorému žiadal určiť svoje vlastnícke právo, len zapožičal povinnému - spoločnosti W. s.r.o.,

u ktorej následne súdny exekútor vykonal súpis hnuteľných vecí. V priebehu konania však žalobca toto
svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Súdny exekútor preto nemal dôvod postupovať inak pri
zaradení veci do súpisu hnuteľných vecí.41. Na viac súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo V
2/2004, podľa ktorého vydražiteľ, ktorému bol v exekučnom konaní udelený príklep a zaplatil najvyššie
podanie, nadobudol vlastníctvo k vydraženým veciam. Takto nadobudnuté vlastnícke právo nemôže byť

dotknuté ani prípadnými vadami exekučného konania. Správnosť postupu v exekučnom konaní môže
byť na podnet účastníkov s účinkami pre exekučné konanie skúmaná len v rámci tohto konania, v
rozsahu a prostriedkami stanovenými predpisom upravujúcim toto konanie.

42. Podobne súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2008, sp. zn.

II. ÚS 289/08 z ktorého vyplýva, že ak exekučné konanie prebehne v súlade s účinnou právnou úpravou,
t.j., ak exekučný súd, ako aj exekučným súdom poverený súdny exekútor pri nútenom výkone súdneho
alebo iného rozhodnutia predajom (dražbou) nehnuteľných vecí vychádzajú z aktuálnych záznamov
o vlastníkoch predávaných nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností a osoba, ktorá má voči
týmto nehnuteľnostiam právo spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa
nedomáha tohto jej práva včas (pred predajom nehnuteľností) podaním vylučovacej žaloby, nič nebráni

tomu, aby sa vydražiteľ, ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a
exekučným súdom schválený príklep, stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu
bez ohľadu na „pravdivosť“ vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol k okamihu udelenia príklepu
vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník. Skutočný vlastník exekuovanej nehnuteľnosti, ktorý sa voči
povinnému z exekúcie nedomáhal ochrany svojho vlastníckeho práva pred jej predajom, môže sa od

oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva
k vydraženej veci. Táto osoba sa však nemôže domôcť vydania exekuovanej veci od vydražiteľa, ktorý
sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom, navyše odobreným rozhodnutím súdu, ktorý sa spomedzi
spôsobovnadobudnutiavlastníckehoprávaupravenýchv§132ods.1Občianskehozákonníkapovažuje
za originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak sa skutočný vlastník exekuovanej veci

nemohol domôcť svojho vlastníckeho práva k nej v dôsledku nesprávneho postupu exekučného súdu
alebo súdneho exekútora, môže sa domáhať proti týmto subjektom aj náhrady škody.

43. Exekúcia je jedným zo spôsobov núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Na rozdiel od výkonu
rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, tento spôsob núteného výkonu nezabezpečuje štát

priamo svojimi orgánmi (súdmi), ale prostredníctvom fyzickej osoby - exekútora. Štát tak zákonom
preniesol na iný než štátny orgán časť svojich povinností a oprávnení pri poskytovaní súdnej ochrany.
Vyjadrené je to v § 2 Exekučného poriadku, ktorý exekútora charakterizuje ako štátom určenú a
splnomocnenú osobu na uskutočnenie núteného výkonu súdnych rozhodnutí. Exekútor sa poverením
na vykonanie exekúcie stáva osobou, ktorá uskutočňuje činnosti, ktoré inak prislúchajú štátu (štátnym

orgánom). Zvýraznené je to požiadavkou nestranného a nezávislého výkonu exekučnej činnosti (§
3 Exekučného poriadku) a postavením verejného činiteľa, ktoré má exekútor pri výkone exekučnej
činnosti (§ 5). Exekučné konanie prebieha pred štátom ustanoveným a povereným orgánom a pod
dohľadom štátu. Výsledok exekučného konania má rovnaké účinky, ako keby nútený výkon uskutočnil
súd. Z uvedeného vyplýva požiadavka stability právnych vzťahov založených v exekučnom procese,

najmä práv, ktoré nadobudli tretie osoby. Osoby, ktoré sa zúčastnia dražby pri uskutočňovaní exekúcie
predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí, musia mať istotu, že vydražením nadobudnú vlastníctvo k
vydraženej veci. Nemajú možnosť, ale ani dôvod skúmať, či exekútor pri príprave exekučnej dražby
postupoval v súlade s Exekučným poriadkom. Exekučný poriadok preto v § 61 stanovuje, že navrátenie
do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 1 Obdo V 2/2004).

44. Z citovaných rozhodnutí je zrejmé, že príklep na dražbe predstavuje originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva. Žalovaný v 1. rade, ktorý sa zúčastnil na dražbe hnuteľných vecí u súdneho
exekútora dňa 10.09.2014 príklepom na dražbe nadobudol vlastnícke právo k hnuteľnej veci - pásovému

rýpadlu HITACHI. Aj v prípade, ak by žalobca v konaní preukázal, že exekučné konanie bolo zaťažené
nejakou vadou, táto skutočnosť by nemala vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného v
1. rade k predmetnej hnuteľnej veci, nakoľko s ohľadom na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku,
navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Žalovaný v 1. rade následne takto
riadne nadobudnuté vlastnícke právo k hnuteľnej veci previedol na žalovaného v 2. rade kúpnou

zmluvou, pričom platnosť tejto kúpnej zmluvy v priebehu konania nebola spochybnená.45. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol, pričom sa ďalej nezaoberal žalobou v časti
povinnosti žalovaného v 2. rade vydať vec žalobcovi, nakoľko v tomto konaní neurčil vlastnícke právo
žalobcu.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný v 2. rade bol v konaní úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).