Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/706/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207235023
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1207235023.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr.

Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Letisko M. R. Štefánika -
AirportBratislava,a.s.,LetiskoM.R.Štefánika,Bratislava,2/Slovenskárepublika-Ministerstvodopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie Slobody č. 6, Bratislava proti žalovanej: W. Ď.Č., I..
XX.XX.XXXX, Z. M. U.. Č.. XX, Z., zast. advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, Podjavorinskej 7,
Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu 1/ a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 28. mája 2014, č. k. 50C/330/2007-341 a na odvolanie žalobcu
1/ proti dopĺňaciemu rozsudku tohto súdu z 11. augusta 2014, č. k. 50C/330/2007-358, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a .
Napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca 2/ je spoluvlastníkom vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu X/XX B. - B.. Č.. XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy nádvoria
o celkovej výmere XXX W., F. B.. Č.. XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o
celkovej výmere XXXX W., tak ako sú vyznačené v geometrickom pláne Č.. XX/XXXX (M. podľa L. H. N.)
vypracovanom dňa 10.03.2004 R.. V. W., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným

dňa 01.04.2004 Správou katastra pre K. W. M. Z., ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku, nachádzajúcim sa
v kat. úz. G., T. Z., W. Č. L. O. T. Z. R. a žalobcovi 2/ nepriznal náhradu trov konania. Dňa 11.08.2014
súd prvej inštancie vyhlásil doplňujúci rozsudok, ktorým pôvodný rozsudok doplnil o výrok, že žalobu
vo zvyšku zamieta.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca 1/ sa pôvodne svojou
žalobou domáhal určenia, že žalobca 1/ je vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ (pôvodne žalovanou 1/ bola
K. G., I.. XX.XX.XXXX) spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X B. B.. Č.. XXXXX/

XXX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXX W., tak ako je vyznačený na geometrickom pláne
č. XX/XXXX (stav podľa registra H. N.) vypracovaným dňa 10.03.2004 R.. V. W. a úradne overeným
dňa 01.04.2004 Správou katastra pre K. W. M. Z., ktorý bude prílohou rozsudku, nachádzajúci sa v
katastrálnom území G., T. Z. - W. Č. L., O. T. Z. R., a zároveň určenia, že žalobca 1/ je vo vzťahu k
žalovaným 1/ a 2/ spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X B. B.. Č.. XXXXX/XXX -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX W. tak ako je vyznačený na priloženom geometrickom
pláne č. XX/XXXX (M. podľa L. H. N.) vypracovanom dňa 10.03.2004 R.. V. W. a úradne overeným

dňa 01.04.2004 Správou katastra pre K. W. M. Z., ktorý bude prílohou rozsudku, nachádzajúci sa v
katastrálnom území G., T. Z. - W. Č. L., O. T. Z. R.. V žalobe poukázal na to, že rozhodnutím ministra
dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Č.. XX, E. XX.XX.XXXX došlo k vyňatiu časti podniku Letisko M.
R. Štefánika v Bratislave v správe Slovenskej správy letísk za účelom založenia akciovej spoločnostiLetisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. a týmto rozhodnutím jediného akcionára Slovenskej
republiky formou notárskej zápisnice č. N 153/2003, Nz 35011/2004 bola založená súkromná akciová
spoločnosť, a to vložením nepeňažného vkladu do tejto spoločnosti i dotknutej nehnuteľnosti - pozemku

parc. č. XXXXX - orná pôda vo výmere XXX W. O. N.. Ú.E.. G. S. O. B.. O.. Č.. XXXX, v súčasnosti
registrovanej na LV č. XXXX F. B. L. "., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X (pozemok č. 1) a
časť pozemku, par. č.XXXXX - orná pôda vo výmere XXXX W. O. N.. Ú.. G. evidovanej v pzkn. vl.
č. XXXX, v súčasnosti registrovanej na LV č. XXXX F. B. L. ". vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
X/X, pričom časť pozemku bola vymedzená geometrickým plánom vyhotoveným Ústavom geodézie

a kartografie Z., Č.. E.. XXX/XX, E. XX.XX.XXXX, výmera ktorého sa stala súčasťou S. B. XXXX/X.
Celková veľkosť pôvodnej parcely predstavovala výmeru X XXX W., z ktorej časť parcely vymedzená
geometrickým plánom vo výmere X XXX W. bola vykúpená vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X
(pozemok č. 2). Uvedené pozemky č. 1 a č. 2 nadobudol právny predchodca žalobcu 1/ Československý
štát, zastúpený Československými aerolíniami vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X na základe
kúpnej zmluvy č. j. XX/XX-B.-XX od právnych predchodcov žalovaných 1/ a 2/. V zmysle geometrického

plánu č. z. XXX/XX, E. XX.XX.XXXX sa uvedené pozemky č. 1 a č. 2 stali súčasťou novovytvorenej
parcely č. XXXX/X presne identifikovanej v tomto geometrickom pláne. V procese identifikácie zložiek
nepeňažného vkladu žalobca 1/ zistil, že v registri ". W. určeného operátu sú na LV č. XXXX zapísaní
ako podieloví spoluvlastníci pozemku č. 1 a č. 2 žalovaní 1/, 2/ a to každý vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu X/X. Na tento nesúlad upozornil žalobcu 1/ R.. V. W., ktorý vypracovával geometrické plány

za účelom majetko-právneho usporiadania areálu letiska M. R. Štefánika. Žalobca 1/ uvádzal, že
žalovaní, resp. ich právni predchodcovia nie sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, keďže ich
právni predchodcovia na základe kúpnej zmluvy previedli vlastníctvo k týmto pozemkom na právneho
predchodcužalobcu1/,t.j.naČeskoslovenskýštát,ktorýnadobudolvlastníckeprávoktýmtopozemkom
dňom podpisu uvedenej na kúpnej zmluve, keďže táto nepodliehala registrácii na bývalom štátnom

notárstve vzhľadom na ust. § 134, v spojení s ust. § 507a Obč. zák. Keďže vlastnícke právo
nadobúdal Československý štát na základe kúpnej zmluvy, registrácia na štátnom notárstve nebola
potrebná. Následne boli pozemky č. 1 a č. 2 vložené ako nepeňažný vklad do majetku žalobcu 1/. Podľa
geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotovenom R.. V. W. z 10.03.2004 pozemok č. 1 má nové parc.
č. XXXXX/XXX O. O. XXX W. - zastavané plochy a nádvoria a pozemok č. 2 má nové parc. č. XXXXX/

XXX O. O. X XXX W. - zastavané plochy a nádvoria. Súd prvej inštancie uznesením z 05.05.2008, č. k.
50C/330/2007-49 odmietol návrh žalobcu 1/ na pripustenie vstupu Slovenskej republiky - Ministerstvo
dopravy, pôšt a telekomunikácií SR do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. Odvolací
súd uznesením z 30.10.2008, č. k. 4Co/195/08-71 vstup tohto vedľajšieho účastníka na strane žalobcu
pripustil. Keďže žalobca 1/ uzavrel so žalovanou 1/ mimosúdnu dohodu a vzal žalobu voči nej späť, súd

prvej inštancie uznesením z 09.09.2009, č. k. 50C/330/2007-101 konanie voči žalovanej 1/ zastavil.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2009. Následne súd prvej inštancie uznesením
z 13.01.2010, č. k. 50C/330/2007-249 pripustil, aby z konania vystúpil vedľajší účastník Slovenská
republika - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (v súčasnosti Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR) a súčasne pripustil jeho vstup do konania v procesnom postavení žalobcu

2/. Na pojednávaní konanom dňa 13.01.2010 súd prvej inštancie uznesením pripustil zmenu petitu
tak, že predmetom konania je určenie, že žalobca 1/ je vo vzťahu k žalovanej 2/ spoluvlastníkom
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X B. B.. Č.. XXXXX/XXX - zastavané plochy nádvoria vo
výmereXXXW.,takakojevyznačenývgeometrickompláneč.XX/XXXXvypracovanomdňa10.03.2004
R.. V. W. a úradne overeným dňa 01.04.2004 Správou katastra pre K. W. M. Z., ktorý bude prílohou

rozsudku, nachádzajúci sa v kat. úz. G., T. Z., W. Č. L., T. Z. R. a určenie, že žalobca 1/ je vo vzťahu
k žalovanej 2/ spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X pozemku parc. č. XXXXX/
XXX - zastavané plochy nádvoria vo výmere X XXX W., tak ako je vyznačený v geometrickom pláne
č. XX/XXXX vypracovanom dňa 10.03.2004 R.. V. W. a úradne overeným dňa 01.04.2004 Správou
katastra pre K. W. M. Z., ktorý bude prílohou rozsudku, nachádzajúci sa v kat. úz. G., T. Z., W. Č. L.,

T. Z. R. alebo určenie, že vo vzťahu k žalovanej 2/ je spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu X/X B. B.. Č.. XXXXX/XXX - zastavané plochy nádvoria vo výmere XXX W., tak ako je
vyznačený v geometrickom pláne č. XX/XXXX, ktorý bude prílohou rozsudku, nachádzajúci sa v
kat. úz. G.Á., Š. - Slovenská L. a správu vykonáva Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR,
ďalej určenie, že vo vzťahu k žalovanej 2/ je spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/

X B. B.. Č.. XXXXX/XXX - zastavané plochy nádvoria vo výmere X XXX W., tak, ako je vyznačený v
geometrickom pláne č. XX/XXXX, ktorý bude prílohou rozsudku, nachádzajúci sa v kat. úz. G.Á., T. Z.,
W. Č. L., T. Z. R. , Š. - Slovenská L. a správu vykonáva Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
Následne súd prvej inštancie uznesením z 18.03.2014, č. k. 50C/330/2007-327 z dôvodu čiastočnéhospäťvzatia žaloby v dôsledku správneho matematického prepočtu spoluvlastníckeho podielu konanie
v časti spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/XX k vyššie uvedeným pozemkom zastavil. Žalovaná
poukazovala na to, že je dedičkou po zosnulom J. Z. spolu so svojou sestrou (pôvodnou žalovanou

1/) a to podľa Osvedčenia o dedičstve OS Bratislava III sp. zn. D 105/94, D not 23/94. V dedičskom
konaní vydané osvedčenie o dedičstve deklaruje nadobudnutie jej vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam ku dňu smrti poručiteľa, t. j. ku dňu XX.XX.XXXX. Následne pozemky v kat. úz. G.
žalovaná prenajala Poľnohospodárskemu družstvu O. s účinnosťou od 01.01.1995 do 31.12.1997 a
od 01.01.1998 do 31.12.2018. Žalobu žiadala zamietnuť aj z dôvodu, že nedošlo k platnému prevodu

vlastníckeho práva na žalobcu 1/, resp. žalobcu 2/, ani na žiadneho jeho právneho predchodcu, pretože
kúpna zmluva z roku 1986 je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom o absolútnej neplatnosti
tejto zmluvy rozhodol OS Bratislava II rozsudkom č. k. 17C/174/2010-163, pričom v rozsudku súd
konštatoval, že predmetná kúpna zmluva nespĺňala náležitosti podľa § 46 ods.2 Obč. zák. Uvedené
rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Spochybnila aktívnu legitimáciu žalobcov v tomto konaní, pretože
súdu nepreukázali, že do súpisu v zakladateľskej listine boli zahrnuté aj sporné nehnuteľnosti. Žalovaná

poukázalanato,žekúpnazmluvazrokuXXXXnebolaschválenápodľa§2ods.2vyhl.90/1984ospráve
národného majetku účinnej v čase uzavretia zmluvy z roku XXXX, pričom táto vyhláška podmieňovala
platnosť a účinnosť právneho úkonu, ktorým nadobúdajú vlastníctvo štátne organizácie od občanov
schválením so strany federálneho ministerstva dopravy ako nadriadeného orgánu štátnej organizácie
československé aerolínie, ktorá v mene štátu ako tzv. štátna organizácia tento právny úkon uzatvárala.

Žalovaná mala za to, že práve pre absenciu tohto schvaľovacieho procesu nepredložil právny
predchodca žalobcov túto kúpnu zmluvu na zápis do evidencie nehnuteľnosti v roku XXXX a domáha
sa zápisu vlastníctva vo svoj prospech až teraz s odstupom 28 rokov. Žalobca 1/ odvodzoval svoju
aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, ako aj spoluvlastnícke právo k predmetným pozemkom od
legitimácie a vlastníckeho práva pôvodného vlastníka týchto nehnuteľností, t. j. štátu (na základe Kúpnej

zmluvy č. j. XX/XX-B.-XX), pričom správu nehnuteľností vykonávala Slovenská správa letísk. Poukázal
na to, že právni predchodcovia žalobcov a právni predchodcovia žalovanej uzavreli dňa XX.XX.XXXX
kúpnu zmluvu č. j. XX/XX-B.-XX, na základe ktorej právny predchodca žalobcov - Československý štát,
zast. Československými aerolíniami kúpil predmetné pozemky pre potreby letiska Bratislava - Ivanka a
tieto sa stali súčasťou novovytvorenej parcely parc. č. XXXXX/X ako súčasť vzletovej pristávacej dráhy.

DňompodpisutejtokúpnejzmluvynadobudolČeskoslovenskýštátivlastníckeprávoktýmtopozemkom,
pretože zmluva nepodliehala registrácii na bývalom štátnom notárstve. Tento záver podľa neho vyplýva
z ust. § 134 ods. 2 Obč. zák., v spojení s ust. § 507a Obč. zák. Súčasne podľa Inštrukcie Ministerstva
spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva z 19.05.1964, č.
297/64-MS-OK a č. j. 61-516-MZ-práv., publ. pod č. 8/1964 SIS, ktorou sa vydáva Smernica o postupe

pri registrácii zmlúv u štátneho notárstva a pri udeľovaní súhlasu k prevodom a nájmom niektorých
druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi registrácia nebola potrebná, pretože nehnuteľnosti
boli prevádzané do socialistického a nie súkromného vlastníctva. V tomto smere poukazoval na platnú
judikatúru Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 22Cdo/91/2000, 22Cdo/562/2001). Uviedol, že ak by aj bola
predmetná kúpna zmluva neplatná, žalobca 1/ by nadobudol svoje spoluvlastnícke právo k týmto

pozemkom vydržaním, keďže sporné pozemky má (resp. v minulosti jeho právni predchodcovia mali)
v oprávnenej držbe. Predmetné pozemky odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy užíval výlučne žalobca 1/,
resp. jeho právny predchodca a keďže ide o pozemky v oplotenom areáli vzletovej pristávacej dráhy,
neprichádzalodoúvahyužívanienainéúčely.Vďalšompoukázalnaskutočnosť,žepredmetnépozemky
sú prioritným infraštruktúrnym majetkom, ktorý môže byť len vo vlastníctve štátu, resp. letiskovej

spoločnosti. Rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 57 z 20.04.2004 vydaným v
súvislosti s ust. § 5 ods. 1 zák. č. 136/2004 Z. z. došlo k vyňatiu vymedzenej časti podniku Letisko
Bratislava (v správe Slovenskej správy letísk) a táto časť - účtovne oddelená vnútorná organizačná
jednotka Slovenskej správy letísk, bola predmetom nepeňažného vkladu štátu ako jediného zakladateľa
vloženého do novozaloženej letiskovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s.

(BTS) podľa Notárskej zápisnice č. N 153/2004, Nz 35011/2004 z 26.04.2004. Sporné pozemky boli
súčasťou nepeňažného vkladu do majetku žalobcu 1/, čo preukazuje znalecký posudok vyhotovený
na účely ohodnotenia nepeňažného vkladu. Vo veci novozaloženej letiskovej spoločnosti Ministerstvo
dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 28.06.2004 pod spis. zn. 1403/M-2004 stanovisko, ktoré
satýkaloprechoduvlastníckehoprávanaakciovéspoločnostiLetiskoM.R.Štefánika-AirportBratislava,

a.s. a Letisko Košice, a.s., ktoré znie takto: „Predmetom nepeňažného vkladu bola účtovne oddelená
vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk vymedzená predmetným rozhodnutím ministra,
t. j. hmotný a nehmotný majetok, vlastnícke práva k nehnuteľnostiam z listín, rozhodnutí a zo zmlúv
uzatvorených Slovenskou správou letísk a jej právnymi predchodcami v územnom obvode letiska M.R. Štefánika Bratislava a územnom obvode Letisko Košice od 31.07.1945 do dňa predchádzajúceho
dňu vzniku akciovej spoločnosti (aj tie, ktoré nie sú zaevidované v katastri nehnuteľností)..." Žalobca
1/ tak nadobudol predmetné pozemky ako súčasť nepeňažného vkladu podľa zák. č. 136/2004 Z. z.

a to formou vkladu časti podniku, pričom pri vklade časti podniku sa aplikuje ust. § 446 Obch. zák.,
ktoré umožňuje nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka. Dôsledkom toho je skutočnosť, že v
prípade, ak by súd prisvedčil námietkam žalovanej o nevyhnutnosti registrácie kúpnej zmluvy, resp.
iným dôvodom spôsobujúcim neplatnosť kúpnej zmluvy, žalobcovi 1/ by aj v takom prípade svedčilo
spoluvlastnícke právo, keďže bol dobromyseľný. V tejto súvislosti poukázal i na rozsudok Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 21.06.2011, č. k. 3Co 105/2010-853, ktorým tento súd priznal vlastnícke
právo letiskovej spoločnosti Letisko Košice - Airport Košice, a.s. k nehnuteľnostiam, aj keď tieto neboli
uvedené v súpise majetku. Prioritne tak podielovým spoluvlastníkom pozemkov je žalobca 1/, a pre
prípad, že sa s týmto súd nestotožní, je ním žalobca 2/ titulom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu
na základe Kúpnej zmluvy č. j. XX/XX-B.-XX, E. XX.XX.XXXX. Žalobca 2/ sa stotožnil so žalobcom 1/
a uviedol, že na základe rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 57 z 20.04.2004

v súlade s § 5 ods. 1 zák. č. 136/2004 Z. z. došlo k vyňatiu vymedzenej časti podniku Letisko
Bratislava (dovtedy v správe Slovenskej správy letísk) a táto časť, t. j. účtovne oddelená vnútorná
organizačná jednotka Slovenskej správy letísk, bola predmetnom nepeňažného vkladu štátu do majetku
novozaloženej letiskovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika- Airport Bratislava, a.s. (žalobcu 1/), pričom
spornépozemkybolisúčasťounepeňažnéhovkladu.Vovecinovozaloženejletiskovejspoločnostivydalo

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky dňa 28.06.2004, pod sp. zn. 1403/
M-2004 stanovisko, ktoré sa týkalo prechodu vlastníckeho práva aj na akciovú spoločnosť žalobcu
1/. V stanovisku sa okrem iného uvádza, že predmetom nepeňažného vkladu bola účtovne oddelená
vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk vymedzená predmetným rozhodnutím ministra,
t.j. hmotný aj nehmotný majetok, vlastnícke práva k nehnuteľnostiam z listín, rozhodnutí a zo zmlúv

uzatvorených Slovenskou správou letísk a jej právnymi predchodcami v územnom obvode letiska M.
R. Štefánika Bratislava od 31.07.1945 do dňa predchádzajúceho deň vzniku akciovej spoločnosti.
Rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 44 zo dňa 24.03.2010 o
zmene súpisu nehnuteľností tvoriacich nepeňažný vklad do letiskovej spoločnosti žalobcu 1/ sa doplnil
pôvodný súpis nehnuteľností z 26.04.2004 tvoriaci nepeňažný vklad do letiskovej spoločnosti žalobcu

1/. Doplnené pozemky, medzi ktorými boli aj sporné pozemky, boli súčasťou vymedzenej časti podniku
Slovenskej správy letísk predstavujúcej Letisko M. R. Štefánika v Bratislave, ale v čase vykonania
nepeňažného vkladu neboli zapísané v evidencii katastra nehnuteľností ako vlastníctvo štátu v správe
Slovenskej správy letísk. Poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej
pod sp. zn. 3Co/105/2010, ktorý potvrdila aj Generálna prokuratúra SR ako i Ústavný súd SR, z

ktorých vyplýva, že v súpise nehnuteľností nemuseli byť uvedené všetky pozemky tvoriace súčasť
podniku, postačovalo len to, aby tieto pozemky prináležali k časti tvoriacej Letisko M. R. Štefánika v
Bratislave. To, že sporné pozemky prináležali k časti tvoriacej Letisko M. R. Štefánika v Bratislave počas
konania žalobcovia preukázali, keďže sporné pozemky sú od začiatku výstavby letiska v 50. rokoch
20. storočia súčasťou vzletovej a pristávacej dráhy a nachádzajú sa v oplotenom areáli Letiska M.

R. Štefánika v Bratislave. Tvrdenia žalovanej o neplatnosti a neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel
právny predchodca žalovanej a z ktorej žalobcovia odôvodňujú prechod vlastníckeho práva sporných
pozemkov na Československý štát, považuje za účelové. Kúpnu zmluvu uzavrela F. Z. dobrovoľne,
vážne, slobodne na znak čoho ju podpísala. Podpis bol overený W. I. O. O. Z. - O.. Zmluva bola
uzavretá dňa XX.XX.XXXX a následne vyplatená kúpna cena. Samotná predávajúca ani jej syn J. Z., ani

ďalšia z dedičov K. G. nikdy nenamietali neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Neplatnosť a neúčinnosť
predmetnej kúpnej zmluvy je namietaná po vyše 20 rokoch od jej uzavretia, aj to iba jednou z dedičiek, a
to až v súvislosti s uplatňovaním si vlastníckeho práva štátu a žalobcu 1/ k sporným pozemkom. Takýto
výkon práva žalovanou je podľa žalobcu 2/ v rozpore s dobrými mravmi a narúša princíp právnej istoty.
Neobstoja ani námietky žalovanej vo vzťahu k neregistrovaniu predmetnej kúpnej zmluvy, pretože podľa

čl. II ods. 9 inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného
hospodárstva z 19.05.1964, č. 297/64-MS -OK a č. j. 61-516-MZ-práv., publ. pod č. 8/1964 SIS, ktorou sa
vydala Smernica o postupe pri registrácií zmlúv u štátneho notárstva a pri udeľovaní súhlasu k prevodu a
nájmom niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi zmluvy o prevode nehnuteľností
do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu nepodliehali registrácii ani súhlasu okresného

národného výboru. Z tohto dôvodu preto ani predmetná kúpna zmluva, ktorou sa prevádzalo vlastnícke
právo do socialistického spoločenského vlastníctva nepodliehala registrácii. V tejto súvislosti žalobca 2/
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/91/2000 a sp. zn. 22Cdo/562/2001. K
argumentácii žalovanej, že kúpna zmluva nebola schválená podľa § 2 ods. 2 vyhl. č. 90/1984 Zb., pričomtáto vyhláška podmieňuje platnosť a účinnosť právneho úkonu, ktorým nadobúdajú vlastníctvo štátne
organizácie od občanov schválením zo strany priamo nadriadeného orgánu, žalobca 2/ uviedol, že ust.
§ 1 ods. 2 tejto vyhlášky vylučuje jej použitie v prípade, ak sa jedná o nadobúdanie vecí od občanov,

ktoré sú predmetnom činnosti štátnej organizácie. Predmetná kúpna zmluva je tak platným právnym
úkonom a v prípade, ak by sa súd nestotožnil s nadobudnutím vlastníckeho práva Československým
štátom na základe tejto kúpnej zmluvy, má za to, že predmetné pozemky boli vydržané. Sporné pozemky
žalobca 1/, resp. jeho právni predchodcovia fakticky užívali odo dňa podpisu predmetnej kúpnej zmluvy
(19.08.1986) a do dnešných dní ich žalobca 1/ užíva. Tieto mal žalobca 1/ v nepretržitej držbe po dobu

podstatne dlhšiu ako vyžaduje ust. § 134 ods. 1 Obč. zák., t. j. dobu 10 rokov. Súd prvej inštancie z
geometrického plánu vyhotoveného Ústavom geodézie a kartografie Z. Č.. E.. XXX/XX E. XX.XX.XXXX
zistil, že parc. č. XXXXX/X bola v správe Správy dopravných letíšť a podľa identifikácie parciel pzkn. vl.
č. XXXX B.. Č.. XXXXX - L., B.. Č.. XXXXX/X O. O. XXX W. užívala Slovenská správa letísk a parc. č.
XXXXX/X - T. B. O. O. X XXX W. U. O. Č. B. O. a časť parc. č. XXXXX/X - T. B. O. O. X XXX W. užívala
Slovenskásprávaletísk.DňaXX.XX.XXXXuzavreliF.Z.,L..B.ajejsynJ.Z.akopodieloví spoluvlastníci

nehnuteľností zapísaných v pzkn. vl. č. XXXX, N.. Ú.. Z. a to časť z pzkn. parc. č. XXXXX O. O.W. X XXX
W. a pzkn. vl. parc. č. XXXXX O. O. XXX W., spolu X XXX W. - s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/
X-X/X, kúpnu zmluvu č. j. XX/XX-B.-XXX, ktorou predali svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných
nehnuteľnostiach Československému štátu zastúpenému Československými aerolíniami, a to F. Z. vo
veľkosti XXX W. F. J. Z. vo veľkosti XXX W., M. XXX W.. J. Z. nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel

dedením po otcovi V.Á. Z., zomr. dňa XX.XX.XXXX (dedičské konanie sp. zn. D 2834/74). Podľa čl. II
tejto zmluvy nehnuteľnosti boli zabraté pre potreby letiska Bratislava - Ivanka a vyčlenené geometrickým
plánom vyhotoveným Ústavom geodézie a kartografie Z. č. zák. 500/07 zo 17.05.1967 a overeným
Správou geodézie a kartografie - Stredisko geodézie Bratislava - mesto dňa 13.12.1984, podľa ktorého
sa stali súčasťou novoutvorenej EN parc. č. XXXXX/X. Podľa čl. III tejto zmluvy za predanú nehnuteľnosť

zaplatili kupujúci predávajúcim kúpnu cenu 368,80 Kčs. Túto kúpnu zmluvu podpísali predávajúci,
ktorých podpisy boli úradne overené W. I. O. Z. - O. dňa 21.04.1986. Podľa osvedčenia o dedičstve po
neb. J. Z. č. k. D 105/94, D not 23/94 sa dedičmi zo zákona stali W. Z. F. K. G., ktoré po ňom nadobudli
na základe dohody nehnuteľnosti v kat. úz. Z., B.. O.. Č.. XXXX, B.. Č.. XXXXX - L. O. O. XXX W. kat.
úz. G. F. B.. Č.. XXXXX - L. X XXX W. N.. Ú.. G., Č. B.. Č.. XXXXX/X, Č. B.. Č.. XXXXX/X, Z. XX/a na

V. Z. O. X/X vedené, poručiteľom titulom D 2834/74-23 nadobudnuté, každá O. X/X-R., t. j. v pomere
k celku v X/XX-R.. W. Z. (žalovaná) zmluvou o nájme č. X/XX/XXXX E. XX.XX.XXXX prenajala PD O.
poľnohospodársku pôdu vo výmere 0,8884 ha na čas od 01.01.1998 do 31.12.2018. Podľa LV č. XXXX
parc. registra ". žalovaná je zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti v časti Z. B.. Č.. XXXXX O. O. X XXX
W. - orná pôda vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX (X/XX) titulom dedenia D 105/94, Dnot 23/94.

Dňa 03.06.2009 K. G.Á. a Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. uzavreli Dohodu o odstránení
duplicitného vlastníctva, ktorej predmetom bolo vyporiadanie duplicitného vlastníctva (parc. č. XXXXX
identická s parc. č. XXXXX/XXX O. O.Ý. X XXX W. - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXXX
identická s parc. č. XXXXX/XXX O. O. XXX W., zastavané plochy a nádvoria) v prospech Letiska M.
R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s.. Predmetná dohoda bola zavkladovaná dňa 26.06.2009, pod O.-

XXXXX/XX. Podľa súčasného LV č. XXXX je ako vlastník nehnuteľnosti parc. č. XXXXX/XXX O. O.
X XXX W. - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXXX/XXX O. O. XXX W. - zastavané plochy
a nádvoria zapísaná žalovaná v podiele X/XX titulom dedenia a žalobca 1/ v podiele X/XX titulom
vyššie uvedenej Dohody na odstránenie duplicitného vlastníctva. Okresný súd Bratislava II rozsudkom
03.05.2012, č. k. 17C/174/2010-163 (doposiaľ neprávoplatným) určil, že spoluvlastnícky

podiel vo veľkosti X/X na B. B.. Č.. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere X XXX W. F.
B. B.. Č.. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX W. evidovaný na LV č. XXXX patrí
do dedičstva po zosnulej F. Z., L.. B., zomr. dňa XX.XX.XXXX. V predmetnom rozhodnutí OS Bratislava
II vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX uzavretej medzi F. Z., L.. B. a jej synom J. Z. ako
predávajúcimi a Československým štátom, zastúpeným Československými aerolíniami ako kupujúcim,

predmetomktorejboližalovanénehnuteľnosti,keďdospelkzáveru,žepredmetnázmluvaneobsahovala
formálne náležitosti vyžadované v ust. § 46 ods. 2 Obč. zák., pretože bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX a
geometrický plán č. XXX/XX, na ktorý sa účastníci v zmluve odvolávali, bol vypracovaný dňa 17.05.1967,
ale nebol prílohou tejto zmluvy. Z Rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii č. 57 z
20.04.2004 o vyňatí časti majetku zo správy príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk vyplynulo,

že minister vyňal ku dňu vzniku žalobcu 1/ z majetku štátu v správe Slovenskej správy letísk účtovne
oddelenú, vnútornú organizačnú jednotku - letisko M. R. Štefánika, ktorá má povahu časti podniku. Tento
majetok bol predmetom nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti - žalobcu 1/, ktorého hodnota
mala byť určená znaleckým posudkom vypracovaným ku dňu založenia žalobcu 1/. Z čl. VII Notárskejzápisnice N 153/2004, NZ 35011/2004 vyplynulo, že zakladateľ - Slovenská republika sa zaväzuje splatiť
celé základné imanie, a to vložením nepeňažného vkladu do spoločnosti, ktorého predmetom je účtovne
oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk vymedzená Rozhodnutím ministra

dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 57 zo dňa 20.04.2004. Súčasťou nepeňažného vkladu je prioritný
infraštruktúrnymajetok.Hodnotanepeňažnéhovkladuzakladateľajeurčenáznaleckýmposudkomč.XX
- XXXX E. XX.XX.XXXX. Hodnotu nepeňažného vkladu znalecký posudok určil vo výške 7.505.940.000,-
Sk. V znaleckom posudku je osobitne určená hodnota prioritného infraštruktúrneho majetku, ktorého
znaleckéohodnoteniepredstavujevýšku2.871.259.208,-Sk.ZoStanoviskaMinisterstvadopravy,pôšta

telekomunikácií SR z 28.06.2004 vyplynulo, že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR založilo
dve akciové spoločnosti, a to Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s. (BTS) a Letisko Košice
- Airport Košice, a. s. Na ich založenie sa použil majetok štátu, ktorý Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR vyňalo rozhodnutiami č. 57 a 58 z 20.04.2004 z majetku štátu v správe Slovenskej
správy letísk. Predmetom nepeňažného vkladu bola účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka
Slovenskej správy letísk, vymedzená predmetným rozhodnutím ministerstva, t. j. hmotný a nehmotný

majetok, vlastnícke práva k nehnuteľnostiam z listín, rozhodnutí a zo zmlúv uzatvorených Slovenskou
správou letísk a jej právnymi predchodcami v územnom obvode letiska M.R. Štefánika. Vlastnícke právo
k celému nepeňažnému vkladu prechádza na akciovú spoločnosť dňom jej vzniku. Z prílohy znaleckého
posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou Výskumným ústavom riadenia hodnoty
podniku a súdneho inžinierstva, a.s. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty majetku a cudzích

zdrojov k dátumu vzniku spoločnosti v zmysle vyhl. č. 492/2004 Z. z. súd prvej inštancie zistil, že
pozemokoznačenýnaLVč.XXXXF.B..Č..XXXXX/XW.O.XXXXXW.Z.-ostatnéplochy.Zprehlásenia
žalobcu 1/ z 28.05.2009 vyplynulo, že sporné nehnuteľnosti v tomto konaní slúžia výlučne leteckej
prevádzke ako predpolie vzletovej pristávacej dráhy (O. XX-XX) bez možnosti iného využitia. Stavba
predpolia O. XX-XX bola zahájená 01.04.1963, pričom tieto pozemky boli rozhodnutím č. j. B. XXX/

XXXX E. XX.XX.XXXX vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu na "ostatné plochy". Do roku 1962
predmetné pozemky užívalo JRD O.. Zvyšná časť pozemku parc. č. XXXXX M. O. X XXX W. je situovaná
mimo areál Letiska M. R. Štefánika v užívaní PD O..
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že dôvodná je iba žaloba žalobcu
2/. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kde ako vlastník časti nehnuteľností parc. č. XXXXX/XXX
O. O. X XXX W. - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXXX/XXX O. O. XXX W. - zastavané
plochy a nádvoria je zapísaná žalovaná v podiele X/XX (X/XX) titulom dedenia podľa osvedčenia o
dedičstve D 105/94, D not 23/94, ktorá je súčasne evidovaná na LV č. XXXX a ku ktorým najmä žalobca
1/ odvodzoval svoje vlastnícke právo titulom kúpy týchto nehnuteľností, resp. titulom vydržania. Súd

prvej inštancie zaujal stanovisko, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
pretože ich právne postavenie je neisté a túto neistotu nie je možné odstrániť inak, než vlastníckou
žalobou. Za spornú v konaní považoval skutočnosť, či kúpna zmluva uzavretá medzi právnymi
predchodcami žalovanej a Československým štátom je absolútne neplatným právnym úkonom, a či
žalobcovia mohli sporné nehnuteľnosti vydržať. K namietanej registrácii kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX

súd prvej inštancie uviedol, že ust. § 134 Obč. zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
upravoval registráciu prevodu nehnuteľnosti zmluvou, ale s výnimkou nadobúdania do socialistického
vlastníctva. Pri aplikácii tohto ustanovenia registrácia zmluvy ako predpoklad prevodu vlastníctva k
poľnohospodárskemu pozemku bola nutná len pri jeho nadobudnutí do súkromného vlastníctva, a nie
pri nadobudnutí do socialistického vlastníctva. Navyše ust. § 507a Obč. zák. po novele vykonanej

zákonom. č. 131/1982 Zb. upravil v prechodných ustanoveniach pravidlo povinnosti registrácie zmlúv
s prihliadnutím na nemožnosť retroaktivity pri zápisoch. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie ustálil,
že registrácia zmlúv štátnym notárstvom pri nadobúdaní nehnuteľností do socialistického vlastníctva
nebola potrebná. Zmena, ktorá nastala účinnosťou zákona č. 265/1992 Zb. sa vzťahovala výlučne na
prípady, kedy registrácia zmluvy bola potrebná, ale do dňa účinnosti daného zákona nebola vykonaná.

V danej veci išlo o opačný prípad, t. j. registrácia zmluvy nebola potrebná, a teda nebol potrebný
ani dodatočný zápis (registrácia) tejto zmluvy vkladom podľa tohto zákona. K namietanej neplatnosti a
neurčitosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že geometrický plán z roku 1967 nebol jej neoddeliteľnou súčasťou,
a teda že kúpna zmluva nespĺňala náležitosť technickej jednoty listiny, súd prvej inštancie uviedol, že
geometrický plán je len grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú ich rozdelením, zlúčením,

prípadne zmenou tvaru a vyjadruje stav nehnuteľností a práv viažucich sa k nehnuteľnostiam pred
zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a
ďalších údajov. V danej veci geometrickým plánom z roku 1967 sporné pozemky č. 1 a č. 2 sa stali
súčasťou novovytvorenej parcely č. XXXX/X a tento geometrický plán bol overený katastrálnym úradom- Správou geodézie a kartografie Bratislava- mesto dňa 13.12.1984, čo vyplýva z čl. II. kúpnej zmluvy z
XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie s odkazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo 16.11.2004,
sp. zn. 22Cdo/356/2004 dospel k záveru, že predmet kúpy bol v predmetnej kúpnej zmluve dostatočne

určitovymedzený.Poukázalnato,ževkúpnejzmluveboliuvedenékonkrétnečasti(výmery)zpozemkov
vo vlastníctve predávajúcich (parcela, číslo, výmera, podiel) a tiež zmluva obsahovala odkaz na overený
geometrický plán, na ktorom boli tieto časti parciel vyznačené. Hoci nemal v konaní jednoznačne
preukázané, že uvedený geometrický plán bol aj prílohou zmluvy a že kúpna zmluva bola pevne spojená
s týmto geometrickým plánom, vyslovil záver, že uvedená skutočnosť by mohla spôsobovať neplatnosť

tejto kúpnej zmluvy pre jej rozpor s § 46 ods. 2 Obč. zák. (R 69/2001), ale v prípadne neplatnosti kúpnej
zmluvy prichádzalo do úvahy vydržanie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Súd prvej
inštancie sa stotožnil so žalovanou, že predmetná kúpna zmluva nenadobudla účinnosť z dôvodu, že
podľa vyhl. č. 90/1984 Zb. účinnej v čase jej uzavretia nebol daný k jej uzavretiu súhlas nadriadeného
orgánu. Predmetná kúpna zmluva je tak bez súhlasu nadriadeného orgánu neúčinná, keď síce ust. §
1 ods. 2 tejto vyhlášky vylučuje nadobúdanie vecí od iných socialistických organizácií než štátnych a

od občanov, ale v ust. § 2 ods. 2 a ust. § 3 ods. 2 pripúšťa výnimku. Napriek neúčinnosti predmetnej
kúpnej zmluvy mal súd prvej inštancie za to, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam svedčí žalobcovi
2/ titulom vydržania. Uviedol, že sporné nehnuteľnosti boli do dňa vzniku žalobcu 1/, t. j. do 05.05.2004
vo vlastníctve štátu a v správe a užívaní Slovenskej správy letísk. Skutočnosť, že letiská a ich areál,
t. j. pozemky spravovala do roku 2004 Slovenská správa letísk, nebola sporná ani medzi účastníkmi

konania. V roku 2004 sa Slovenská správa letísk pretransformovala na letiskové akciové spoločnosti,
pričom jednou z týchto letiskových spoločností je aj žalobca 1/. K námietke žalovanej, že žalobca 1/
v konaní nepreukázal, že pozemky boli vnesené do jeho majetku, súd prvej inštancie uviedol, že na
založenie letiskovej spoločnosti sa v zmysle zákona použije majetok štátu, ktorý Ministerstvo dopravy,
pôšt a telekomunikácií SR rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku letiskovej spoločnosti z majetku štátu v

správe Slovenskej správy letísk. Predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti bola účtovne
oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk vymedzená rozhodnutím Ministerstva
dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. V danej veci minister dňa 20.04.2004 rozhodol o vyňatí časti
majetku zo správy Slovenskej správy letísk, t. j. o vyňatí účtovne oddelenej, vnútornej organizačnej
jednotky-letiskaM.R.Štefánika,ktorámalapovahučastipodnikuaktorábolapredmetomnepeňažného

vkladu do letiskovej spoločnosti - žalobcu 1/. Z predložených listinných dôkazov však vyplynulo, že
podľa geometrického plánu vypracovaného R.. V. W. Č.. XX/XXXX (č. l. 157) časť právnych vzťahov
k pôvodnej parcele XXXXX je uvedená na LV č. XXXX a časť na LV v pzkn. vl. č. XXXX, pričom
podľa znaleckého posudku č. XXX-XXXX, kde podkladom pre vypracovanie tohto posudku bol LV č.
XXXX pre N.. Ú.. G. (č. l. 233 a č. l. 234) sa par. č. XXXXX/XXX F. B.. Č.. XXXX/XXX v hodnotenom

majetku nenachádza. Z tohto dôvodu sa súd prvej inštancie nestotožnil so žalobcom 1/, že predmetom
nepeňažnéhovkladudojehomajetkuboloceléletiskoM.R.ŠtefánikavBratislave.Zožiadnychdokladov
predložených žalobcami jednoznačne nevyplývalo, že by sporné pozemky boli ku dňu vzniku žalobcu
1/ súčasťou nepeňažného vkladu štátu do jeho majetku. Naopak, z identifikácie sporných parciel podľa
geometrickéhoplánuvyhotovenéhoÚstavomgeodézieakartografieZ.,Č..E..XXX/XX,zoXX.XX.XXXX

mal súd prvej inštancie preukázané, že parc. č. XXXXX/X bola v správe Správy dopravných letíšť (parc.
č. XXXXX/X O. O. XXX W. užívala Slovenská správa letísk a parc. č. XXXXX/X - T. B. O. O. X XXX W.,
užívalo v časti PD O. a časť parc. č. XXXXX/X - T. B. O. O.W. X XXX W. užívala Slovenská správa letísk).
Z uvedeného dôvodu nemohol žalobca 1/ sporné nehnuteľnosti vydržať. Naopak, bol to žalobca 2/, ktorý
predmetné pozemky, resp. sporné spoluvlastnícke podiely vydržal do svojho vlastníctva. Tieto boli v

užívaní správy letísk odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX a táto držba trvá nepretržite až
do súčasnosti. Preto súd prvej inštancie za prvý deň plynutia vydržacej doby, t. j. prvý deň oprávnenej,
nepretržitej a dobromyseľnej držby žalobcu 2/, určil deň XX.XX.XXXX. Dobromyseľnosť štátu (žalobcu
2/) bola daná tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel kúpnu zmluvu ohľadom sporných nehnuteľností, a
teda bol dobromyseľný v tom, že mu tieto nehnuteľnosti patria. Žalovaná nepredložila žiadny dôkaz o

tom, že by ona alebo jej právni predchodcovia uplatnili vlastnícke právo k spornému pozemku. Žalobca
2/ tak bol dobromyseľný, keďže jeho vlastnícke právo nebolo pred podaním žaloby na súd nijako
spochybnené. Zákonná desaťročná vydržacia lehota pre vydržanie nehnuteľnosti už uplynula. V konaní
bolo preukázané, že žalovaná sporný pozemok neužíva a jej právni predchodcovia s kúpnou zmluvou
súhlasili a že v čase predaja sporných pozemkov boli tieto nehnuteľnosti zabraté pre potreby letiska

Bratislava Ivánka. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že sporné pozemky prenajímala, táto skutočnosť nebola
preukázaná, pretože zo zmluvy o nájme nevyplýva, či sporné pozemky boli súčasťou prenajatej pôdy
v prospech PD O.. Splnenie podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom
žalobcom 2/ súd prvej inštancie posudzoval podľa právnej úpravy účinnej od 01.01.1992. Oprávnenádržba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej
viere so zreteľom na všetky okolnosti. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom
veci, ktorú drží. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť,

že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii
dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o
poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia držby (napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu
neplatná). Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za
následok prevod vlastníctva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému

sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu,
že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu od každého vyžadovať. Ospravedlniteľný môže byť omyl skutkový a výnimočne aj
omyl právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych
predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.
Dobromyseľný je držiteľ napríklad i vtedy, ak vec nadobudol na základe zmluvy alebo rozhodnutia, ktoré

však sú neplatné, a nevedel to. V danej veci si štát mal byť vedomý toho, aké náležitosti mala mať
platná zmluva o prevode nehnuteľnosti. Napriek tomu, že kúpna zmluva mala právne vady (nebola
pevne spojená s geometrickým plánom, čo mohlo spôsobovať jej neplatnosť pre rozpor s § 46 ods. 2
Obč. zák., absentoval súhlas nadriadeného orgánu podľa § 3 ods. 2 vyhl. č. 90/1984 Zb.), súd prvej
inštancie dospel k záveru, že táto skutočnosť nemá vplyv na dobromyseľnosť štátu do takej miery, aby

podmienka dobromyseľnosti nebola splnená a ba teda držba nevyústila do vydržania. Keďže priamo
zo zákona (napr. aj zo zák. č. 22/1964 Sb. o evidencii nehnuteľností) nevyplýva, že zmluva o prevode
nehnuteľností musí byť pevne spojená s geometrickým plánom (v praxi ide o vadu, ktorú je možné
odstrániť vo vkladovom konaní), nemožno podľa názoru súdu prvej inštancie jednoznačne usudzovať,
že takýto právny úkon je neplatný pre neurčitosť. Pokiaľ ide o neúčinnosť kúpnej zmluvy podľa § 3 ods.

2 vyhl. č. 90/1984 Zb., súd prvej inštancie so zreteľom na poslednú vetu tohto ustanovenia, podľa ktorej
„orgány oprávnené schvaľovať odplatné prevody vecí môžu stanoviť, v ktorých prípadoch nie je potrebné
ich schválenie“, mal za to, že nemožno jednoznačne vyvrátiť ani potvrdiť, či sa štát mohol výnimočne
vyhnúť právnemu omylu. Uvedenú kúpnu zmluvu považoval síce za neúčinný, ale platný právny úkon. Z
tohto potom vyvodil, že držba štátu bola oprávnená a dobromyseľná. Pokiaľ ide o vydržaciu dobu, súd

prvej inštancie uviedol, že oprávnený držiteľ, ktorý mal vec v oprávnenej držbe ku dňu 01.01.1992 (aj
keď to bol štát), si mohol započítať do vydržacej doby aj dobu, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe pred
01.01.1992.Vdanomprípademalštátpredmetnépozemkyvoprávnenejdržbeodroku1986nepretržite,
pričom nebolo preukázané, že by ku dňu 01.01.1992 niekto jeho vlastnícke právo spochybnil, a teda že
by štát prestal byť dobromyseľný. V konaní nebolo rovnako preukázané ani to, že by sa ktorýkoľvek zo

žalobcov dozvedel o tom, že k predmetným pozemkom si uplatňuje pred rokom 2004 vlastnícke právo
iná osoba. Je preto zrejmé, že k tomuto dátumu, uplynula štátu vydržacia doba potrebná na vydržanie
nehnuteľností.Keďžeštátsplnilvšetkypodmienkyvydržanianehnuteľností(hocibyajbolakúpnazmluva
z XX.XX.XXXX neplatná), stal sa vlastníkom predmetných nehnuteľností vydržaním. Vlastnícke právo
žalobcu 1/ k predmetným pozemkom nebolo jednoznačne preukázané. Z týchto dôvodov súd žalobe

žalobcu 2/ vyhovel a vo zvyšku, teda pokiaľ ide o žalobu žalobcu 1/, žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca 1/. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že za spoluvlastníka dotknutých nehnuteľností určí žalobcu 1/. Uviedol, že mu je známe
stanovisko Najvyššieho súdu SR z 03.10.2001, sp. zn. Cpj 33/01, ale závery tohto stanoviska považuje

za prekonané. Má za to, že geometrický plán nemusí vždy tvoriť neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy, čo
vyplýva aj z § 30 ods. 5 katastrálneho zákona. V tomto smere poukázal aj na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. IV. ÚS 340/2012-62. Uviedol, že kúpna zmluva nebola v čase jej uzavretia evidovaná v evidencii
nehnuteľností z toho dôvodu, že neboli majetkovoprávne vysporiadané všetky diely geometrického
plánu (Q. Č.. XXX-XX, E. XX.XX.XXXX vyhotovený ústavom geodézie a kartografie Z.), ale tento

geometrický plán bol už zapísaný v evidencii nehnuteľností. Zdôraznil, že podpisy na kúpnej zmluve boli
riadne overené, žalovaná ich v priebehu celého konania nespochybnila a nebolo tiež sporné, že právnym
predchodcom žalovanej bola vyplatená kúpna cena za pozemky. Nesprávnym právnym posúdením
veci je podľa žalobcu 1/ záver súdu prvej inštancie o neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu nepripojenia
geometrického plánu k nej. Pre prípad, že by sa súd z vyššie uvedeným nestotožnil, žalobca 1 /má za to,

že pozemky vydržal do svojho vlastníctva. V tomto smere uviedol, že je právnym nástupcom Slovenskej
republiky - Slovenskej správy letísk, ako aj jej právnych predchodcov; do novely Občianskeho zákonníka
vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. účinnej od 01.01.1992 štát nemohol nadobudnúť vlastnícke právo
vydržaním; počnúc novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od01.01.1992 sa i štát stal spôsobilým subjektom vydržania. Žalobca 1/ nezdieľa právny názor, že vadou
kúpnej zmluvy ako nadobúdacieho titulu preukazujúceho oprávnenosť držby by mohlo byť nespojenie
geometrického plánu s predmetnou zmluvou, ktorá vada mohla spôsobovať neplatnosť zmluvy pre

rozpor s § 46 ods. 2 Obč. zák. a tiež sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie,
ktorý vyhodnotil predmetnú kúpnu zmluvu ako neúčinnú z dôvodu absencie súhlasu nadriadeného
orgánu. Žalobca 1/ má za to, že všetky predpoklady vydržania boli v tomto prípade splnené. Už
právny predchodca žalobcu 1/, v danom čase Slovenská republika zastúpená Slovenskou správou
letísk, si mohol vo vzťahu k sporným pozemkom započítať 10 ročnú dobu svojej oprávnenej držby i

oprávnenú držbu svojich právnych predchodcov. Slovenská republika zastúpená Slovenskou správou
letísk nerušene užívala sporné pozemky až do 04.05.2004, keďže dňom 05.05.2004 sa tieto stali
majetkom letiskovej spoločnosti v dôsledku vloženia časti podniku do novozaloženej spoločnosti BTS
(žalobcu 1/). Žalobca 1/ užíva sporné pozemky nepretržite od 05.05.2004 na výkon svojej podnikateľskej
činnosti. Svoju aktívnu legitimáciu v spore odvodzuje od legitimácie pôvodného vlastníka predmetných
nehnuteľností, t. j. štátu - Slovenskej republiky, ktorých správu vykonávalo Ministerstvo dopravy, pôšt a

telekomunikácií SR. Rozhodnutím ministra č. 57 sa z majetku štátu v správe slovenskej správy letísk
ku dňu vzniku akciovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava - a.s. (BTS) vyňala
účtovne oddelená, vnútorná organizačná jednotka - letisko M.R. Štefánika Bratislava, ktorá mala povahu
časti podniku. Táto organizačná jednotka bola následne predmetom nepeňažného vkladu do akciovej
spoločnostiLetiskoM.R.Štefánika-AirportBratislava,a.s.(BTS),ktorejhodnotabolaurčenáznaleckým

posudkom č. XXX/XXXX, vypracovaným k dátumu vzniku akciovej spoločnosti a na ktorého vyhotovenie
sa odvolávalo rozhodnutie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 57 zo dňa 20.04.2004. Žalobca
1/ bol teda založený rozhodnutím jediného zakladateľa - štátu, v mene ktorého konalo ministerstvo,
pojatým do zakladateľskej listiny vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice N 153/2004, Nz
35011/2004 a vznikol ku dňu 05.05.2004 zápisom do obchodného registra. Žalobca 1/ v odvolaní

zdôraznil, že predmetom nepeňažného vkladu do majetku žalobcu 1/ ako obchodnej spoločnosti neboli
samostatné hnuteľné veci, nehnuteľné veci a pohľadávky a pod., ale časť podniku. Pre časť podniku
platia inak ustanovenia týkajúce sa podniku samotného, ibaže právna úprava výslovne ustanovuje inak.
Podnik,resp.jehočasťjevecouhromadnou.Predmetomnepeňažnéhovkladudoobchodnejspoločnosti
žalobcu 1/ boli, okrem iného, aj v konaní dotknuté pozemky a to právnym titulom kúpnej zmluvy, ktorej

podkladom bol vykupovací geometrický plán. K podniku totiž prináležia aj také aktíva, ktoré podnikateľ
nemá zaevidované v účtovných knihách. Postačuje, aby pozemok patril podnikateľovi a súčasne slúžil
na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu, má tomuto účelu slúžiť. Vo vzťahu k
sporným pozemkom boli ku dňu založenia žalobcu 1/ ako letiskovej spoločnosti a i k dnešnému dňu
splnené obe tieto podmienky. Cieľom zakladateľa bolo previesť všetky zložky prináležiace časti podniku

tvoriacej letisko M.R. Štefánika Bratislava na novovzniknutú letiskovú spoločnosť. V tomto smere i
ministerstvo vydalo za účelom eliminácie rizík, alebo pochybností o predmete nepeňažného vkladu do
obchodnej spoločnosti žalobcu 1/ stanovisko pod sp. zn. 1403/M-2004 k prechodu vlastníckeho práva
na akciové spoločnosti letisko M.R. Štefánika -Airport Bratislava, a.s. (BTS) a letisko Košice, a.s. z
28.06.2004 z obsahu ktorého vyplýva, že „predmetom nepeňažného vkladu bola účtovne oddelená

vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk vymedzená predmetným rozhodnutím ministra,
t. j. hmotný a nehmotný majetok, vlastnícke práva k nehnuteľnostiam z listín, rozhodnutí a zo zmlúv
uzavretých Slovenskou správou letísk a jej právnymi predchodcami v územnom obvode letiska M.R.
Štefánika Bratislava a v územnom obvode letiska Košice od 31.07.1945 do dňa predchádzajúceho
vzniku akciovej spoločnosti (aj tie, ktoré nie sú zaevidované v katastri nehnuteľností)....“ Aktívna

legitimácia žalobcu 1/ vo vzťahu k majetku, ktorý bol predmetom nepeňažného vkladu, bola potvrdená aj
rozhodnutímNajvyššiehosúduSR z28.02.2008vkonaníourčenievlastníckehoprávavedenompodsp.
zn. 3Cdo/251/2006 týkajúcom sa letiskovej spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava -a.s.
(BTS). V ďalšom žalobca 1/ vytkol súdu prvej inštancie nesprávne vyhodnotenie znaleckého posudku
č. XXX-XXXX. V tomto ohľade uviedol, že sporné pozemky parc. č. XXXXX/XXX F. B.. Č.. XXXXX/

XXX vznikli oddelením pozemkov na základe geometrického plánu R.. V. W. Č.. XX/XXXX za účelom
identifikácie a obnovenia právneho stavu pôvodných parciel pzkn. parc. č. XXXXX F. XXXXX, ktoré boli
dovtedy podľa geometrického plánu GP č. XXX-XX E. XX.XX.XXXX súčasťou parc. H. N. Č..
XXXXX/X a tento v čase založenia žalobcu 1/ nebol zapísaný v súbore informácií katastra nehnuteľností.
Sporné pozemky - parc. č. XXXXX/XXX F. B.. Č.. XXXXX/XXX v tom čase právne neexistovali a preto

nemohli byť menovite uvedené v znaleckom posudku XXX- XXXX. Aj napriek tejto skutočnosti zo
znaleckého posudku č. XXX - XXXX vyplýva, že v ňom bol ocenený pozemok parc. č. H. N. XXXXX/
X O. O. XX XXX W., ktorého súčasťou boli sporné PK parcely č. XXXXX F. XXXXX (XXXXX O. O.
X XXX W. F. B.. Č.. XXXXX O. O. XXX W.), ktoré boli následne geometrickým plánom č. XX/XXXXvypracovaným R.. V. W. identifikované ako parcely registra H. N. Č.. XXXXX/XXX O. O. X XXX W. a
parc. č. XXXXX/XXX O. O. XXX W.. V ďalšom sa žalobca 1/ nestotožnil s právnym posúdením
otázky neúčinnosti kúpnej zmluvy z dôvodu absencie súhlasu nadriadeného orgánu podľa § 3 ods. 2

vyhl. č. 90/1984 Zb. Podľa neho je kúpna zmluva platným a účinným právnym úkonom, pretože ust. §
1 ods. 2 cit. vyhlášky vylučuje jej použitie pri nadobúdaní vecí od občanov, ktoré je predmetom činnosti
štátnej organizácie a teda vylučuje jej použitie v prejednávanej veci. Navyše podľa § 3 ods. 2 tejto
vyhlášky orgány oprávnené schvaľovať odplatné prevody vecí môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch nie
je potrebné ich schválenie. Vzhľadom na to nie je možné nikdy s istotou rozhodnúť, že kúpna zmluva

mala byť pre svoju účinnosť chválená priamo nadriadeným orgánom. Napokon žalobca 1/ namietol, že
súd prvej inštancie neinformoval o začatí konania príslušnú okresnú prokuratúru (§ 35 ods. 4 O.s.p.).
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Poukázala na to, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil otázku zaplatenia kúpnej ceny, keď zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní nevyplýva
jej zaplatenie kupujúcimi. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že geometrický plán č. XXX/XX,

E. XX.XX.XXXX bol súčasťou alebo prílohou zmluvy z XX.XX.XXXX a že by predmet prevodu bol
dostatočne určitý, resp. že by bolo objektívne jasné, aká nehnuteľnosť bola prevedená. Práve naopak
geometrický plán č. XXX/XX, zo XX.XX.XXXX je chaotický, dodatočne menený, preškrtaný, a nie
je z neho objektívne jasné, aká časť pôvodných pozemkovoknižných parciel mala byť prevedená.
Žalobcovia nepreukázali súvislosť medzi geometrickým plánom č. XXX/XX a geometrickým plánom, na

ktorý sa odvoláva petit výroku súdneho rozhodnutia (geometrický plán č. XX/XXXX, E. XX.XX.XXXX).
Je pritom zrejmé, že oba tieto plány vychádzajú z tých istých pozemkovoknižných nehnuteľností, ale
nie je zrejmé, či v totožných častiach, pretože sa mali oddeľovať iba určité časti (diely) z pôvodných
pzkn. parciel. Súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že na základe dedičského rozhodnutia
sp. zn. D 105/94, D not 23/94 si žalovaná riadne uplatnila nárok na prejednanie týchto nehnuteľností

v dedičskom konaní, pričom podklady na prejednanie zasielala notárovi správa katastra a následne
tieto podklady notár prevzal do rozhodnutia o dedičstve. Spomenuté rozhodnutie o dedičstve bolo
následne zapísané do katastra nehnuteľností - štátom vedenej verejnej a hodnovernej evidencie. Je
preto zrejmé, že uplatnením v dedičskom konaní, ako aj zápisom na list vlastníctva a následným
prenajatím poľnohospodárskemu družstvu Vajnory sa žalovaná správala k týmto nehnuteľnostiam

ako vlastník, pričom vôbec netušila, že časť jej vlastníctva je v areáli letiska. Súd prvej inštancie
nesprávnezamieňaužívaniepozemkusvykonávanímspoluvlastníckehopráva.Pokiaľbymalžalobca2/
nadobudnúť vlastníctvo vydržaním, nie je jeho povinnosťou preukázať vykonávanie vlastníckeho práva
k celej veci, ale dobromyseľné vykonávanie spoluvlastníckeho práva. Je nesporné, že od ostatných
spoluvlastníkov podiely vykúpené neboli. Ak bol štát dobromyseľný, že je menšinovým spoluvlastníkom

predmetných nehnuteľností, mal preukázať, že vykonával svoje spoluvlastnícke právo na rokovaniach
o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Obč. zák. Žalovaná bola v kontakte s niektorými
z ostatných spoluvlastníkov predmetných pozemkov a preto má vedomosť o tom, že žalobca 1/ s
nimi nikdy nerokovali o hospodárení so spoločnou vecou, nehlasoval ako menšinový spoluvlastník na
takých rokovaniach, nežiadal väčšinových spoluvlastníkov, aby rozhodli podľa § 139 ods. 2 Obč. zák.

o hospodárení so spoločnou vecou. Žalobca 1/ teda nikdy nevykonával k pozemkom spoluvlastnícke
právo, a preto nemohol nadobudnúť spoluvlastnícky podiel do vlastníctva vydržaním. Súd prvej inštancie
správne uzavrel, že platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX nebola naplnená. Štát nemohol
byť v danom prípade dobromyseľný a nepostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, pretože zmluva z roku
XXXX sa odvoláva na v tom čase už 19 - ročný geometrický plán, ktorý bol menený, preškrtávaný a ako

celok nejasný, zmluva z roku XXXX nemala ako prílohu, ani neoddeliteľnú súčasť, geometrický plán,
podľa ktorého malo dôjsť k rozčleňovaniu pozemkov, nebolo preukázané, že by štát ako kupujúci uhradil
kúpnu cenu, kupujúci si nesplnil svoju povinnosť a nepredložil zmluvu na schválenie nadriadenému
orgánu podľa vyhl. č. 90/1984 Zb., čím zmluva nenadobudla účinnosť, kupujúci zmluvu nepredložil k
zápisu do evidencie nehnuteľností, čo mu ukladal § 4 ods. 3 zák. č. 22/1964 Zb. v lehote do 60 dní

odo dňa vzniku vzťahu podliehajúcemu zápisu do evidencie nehnuteľností. Je teda zrejmé, že štát si
nepočínal s obvyklou mierou opatrnosti a tým nemohla byť daná jeho dobromyseľnosť. Žalovaná ďalej
v odvolaní poukázala na to, že ospravedlniteľným omylom, ktorý by mohol zakladať dobromyseľnosť,
nie je omyl právny, ale iba omyl skutkový. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti
všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych

dôsledkov právnych skutočností. Pokiaľ sa teda štát spoliehal, že podpisom zmluvy bez určitého
predmetu, pripojeného geometrického plánu a jej založením „ad acta“ zmluva bez ďalšieho nadobudne
platnosť a účinnosť, ide o hrubú neznalosť všeobecne záväzných právnych predpisov (Občianskeho
zákonníka, vyhlášky č. 90/1984 Zb., zákona č. 22/1964 Zb.) zo strany štátu, ktorá nemohla založiť jehodobromyseľnosť. V závere odvolania žalovaná poukázala na ust. § 47 ods. 3 Obč. zák., podľa ktorého
ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 platí,
že účastníci od zmluvy odstúpili s tým, že toto ustanovenie bolo do Občianskeho zákonníka zavedené

novelou č. 509/1991 Zb. účinnou od 01.01.1992, pričom podľa § 868 Obč. zák. sa vzťahuje aj na právne
vzťahy vzniknuté pred 01.01.1992.
6. Žalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v ním
podanom odvolaní. Ohľadom otázky zaplatenia kúpnej ceny doplnil, že jej zaplatenie bolo preukázané
dôkazom - „Majetkovoprávne usporiadanie pozemkov letiska Bratislava - Ivanka - predpolie O. XX -

poukázanie peňažných náhrad za vykúpené pozemky“, z ktorého vyplýva, že kúpna cena bola riadne
vyplatená právnym predchodcom žalovanej. V ďalšom poukázal na to, že žalovaná, ani jej právni
predchodcovia sa nikdy nesprávali ako vlastníci predmetných pozemkov a samotné dedenie pozemkov
nie je možné vzhľadom na charakter prejednávanej veci považovať za výkon vlastníckeho práva.
Naopak, štát sa správal ako vlastník, a vykonával fakticky panstvo nad vecou, pričom sporné pozemky
vložil ako nepeňažný vklad do majetku letiskovej spoločnosti a preto ich jediným legitímnym vlastníkom

je žalobca 1/.
7. Žalobca 2/ vo vyjadrení k odvolaniam žalobcu 1/ a žalovanej navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.
8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolania na pojednávaní dňa 19.04.2017, na ktorom oboznámil strany

sporu s obsahom napadnutého rozsudku, odvolania žalobcu 1/ a žalovanej, vyjadrenia žalobcu 1/ k
odvolaniu žalovanej, vyjadrenia žalobcu 2/ k odvolaniam žalobcu 1/ a žalovanej a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie treba zmeniť.
9. V prejednávanej veci žalobcovia 1/, 2/ odvodzovali svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckemu
podielu na žalovaných nehnuteľnostiach titulom kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX uzavretej medzi F. Z.,

L.. B. a jej synom J. Z. (právni predchodcovia žalovanej) a Československým štátom zastúpeným
Československými aerolíniami (právny predchodca žalobcu 2/), resp. vydržaním predmetných
spoluvlastníckych podielov (pokiaľ ide o žalobcu 2/) a ich následným vkladom (ako nepeňažný vklad)
do majetku žalobcu 1/. Z tohto dôvodu bolo v prvom rade potrebné zaoberať sa otázkou platnosti a
účinnosti tohto nadobúdacieho právneho titulu (kúpnej zmluvy). Súd prvej inštancie sa v odôvodnení

napadnutého rozsudku jednoznačne k otázke platnosti tejto kúpnej zmluvy nevyjadril. Uviedol, že
predmet kúpy bol síce v zmluve vymedzený dostatočne určito, keďže v kúpnej zmluve boli uvedené
konkrétne časti - výmery z pozemkov vo vlastníctve predávajúcich - parcela, číslo, výmera, podiel - a
zmluva obsahovala odkaz na overený geometrický plán, na ktorom boli tieto časti parciel vyznačené,
ale nemal preukázané, že geometrický plán bol prílohou tejto zmluvy. Preto vyslovil záver, že uvedená

skutočnosť mohla spôsobiť neplatnosť tejto kúpnej zmluvy pre jej rozpor s § 46 ods. 2 Obč. zák.
(stanovisko Najvyššieho súdu SR z 03.10.2001, sp. zn. Cpj 33/01, R 69/2001). K
otázke účinnosti kúpnej zmluvy uviedol, že táto nenadobudla účinnosť, pretože podľa vyhl. č. 90/1984
Zb. účinnej od 01.01.1985 do 01.07.1988 nebol daný k jej uzavretiu súhlas nadriadeného orgánu.
Napriek uvedenému (možnej neplatnosti kúpnej zmluvy a jej neúčinnosti) mal súd prvej inštancie za

to, že predmetné spoluvlastnícke podiely na žalovaných nehnuteľnostiach vydržal do svojho vlastníctva
žalobca 2/. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie považuje predmetnú kúpnu zmluvu za
platný právny úkon. Súd prvej inštancie v zhode so žalovanou považovali predmetnú kúpnu zmluvu za
neplatný právny úkon odvolávajúc sa na stanovisko Najvyššieho súdu SR z 03.10.2001, sp. zn. Cpj
33/2001, podľa ktorého sa pre platnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti napísanej na viac ako jednom

liste vyžaduje také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo, či obsahovo)
nedeliteľný celok, teda jednu listinu a to už pred podpísaním zmluvy; požiadavku zákonnej technickej
jednoty viacerých listín nespĺňa prejav vôle účastníkov zmluvy, hoci aj výslovne vyjadrený v zmluve
rešpektovať ust. § 46 ods. 2 Obč. zák., ale bez patričného pevného spojenia (zošitia) jednotlivých
listín (hárkov), napr. kovovou sponou a pod. Žalobcovia už pred prvoinštančným súdom poukazovali

aj na iné rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/3382/2007 a Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sž-o-KS 55/2006 uverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 3 z roku 2008 pod poradovým číslom 32, ktoré ponímajú technickú jednotu zmluvy o prevode
nehnuteľností odlišne a to tak, že nie je podmienkou platnosti právneho úkonu, ale iba podmienkou
katastrálneho konania, na odstránenie ktorej má byť účastník vyzvaný v konaní. Odvolací súd poukazuje

na to, že otázku technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľností a jej vplyv na platnosť právneho
úkonu riešil aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. IV. ÚS 15/2014, z 28.04.2014, v ktorom poukázal na
rozdielne názory Najvyššieho súdu SR na platnosť zmluvy o prevode nehnuteľností v prípade chýbajúcej
technickej jednoty zmluvy obsiahnuté v stanovisku občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp.zn. Cpj 33/01, prijatého dňa 03.10.2001, v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž-o-KS 55/2006, z
05.10.2006 (R 32/2008), v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/64/11 a v rozsudkoch najvyššieho
súdu sp. zn. 3Sžo/64/2010 a 1Sžr/68/2011, ktoré znamenajú posun v interpretácii vplyvu požiadavky

technickej jednoty listiny o prevode nehnuteľnosti na neplatnosť kúpnej zmluvy najvyšším súdom a
vyslovil, že z ústavného hľadiska požiadavky právnej istoty a preferencie platnosti právnych úkonov
je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu nerozhodovali okolnosti, ktoré zákon neuvádza ako
dôvody neplatnosti. Súdy majú pri posudzovaní neplatnosti právnych úkonov zohľadniť aj zmysel a
účel právnej úpravy, ktorá s určitým nedostatkom právneho úkonu spája právny následok v podobe

jeho neplatnosti. Požiadavky na písomnú formu právneho úkonu (alebo sprísnenú písomnú formu) nie
sú samoúčelné. Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu s ohľadom na splnenie písomnej formy v
zmysle § 46 ods. 2 druhej vety Obč. zák. musí byť zohľadnený aj účel tejto normy (zvýrazňovacia funkcia
dôležitých právnych úkonov, preukaznosť, trvalosť a spôsobilosť archivácie predmetných právnych
úkonov ich účastníkmi, ako aj orgánmi verejnej správy, obmedzenie rizika pozmeňovania obsahu listiny
a pod.). Ústavný súd dospel k záveru, že účel ust. § 46 ods. 2 druhej vety Obč. zák. nebol spochybnený,

ak súčasťou zmluvy o prevode nehnuteľnosti nebol aj geometrický plán označujúci novovytvorenú
prevádzanú parcelu, ak už tento geometrický plán bol autorizovaný a uložený orgánom správy katastra,
jeho obsah bol dostatočne preukázateľný, bez možnosti vplyvu účastníkov na jeho obsah a bol iba
priložený k návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V prejednávanej veci aplikácia
tohto nálezu ústavného súdu znamená, že aj v prípade, že kúpna zmluva v čase jej podpisu netvorila

technickú jednotu s geometrickým plánom vyhotoveným Ústavom geodézie a kartografie Z. Č.. E.. XXX/
XX, E. XX.XX.XXXX overeným Správou geodézie a kartografie - Stredisko geodézie Bratislava - mesto
dňa 13.12.1984, nemalo to vplyv na platnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že ust. § 46 ods. 2 Obč. zák.
účinné v čase jej uzavretia takýto následok s chýbajúcou technickou jednotou zmluvy nespájalo. Nie
je teda správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná kúpna zmluva je neplatným právnym

úkonom. Na druhej strane je odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že predmetná
kúpna zmluva nenadobudla účinnosť pre absenciu jej schválenia nadriadeným orgánom podľa vyhl.
č. 90/1984 Zb. o správe majetku štátu účinnej od 01.01.1985 do 01.07.1988. Cit. vyhláška upravuje
podmienky nadobúdania vecí zmluvou do štátneho socialistického vlastníctva, správu národného
majetku štátnymi organizáciami, výkon správy národného majetku organizačnými jednotkami štátnych

organizácií, ktoré vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene a nakladanie s pohľadávkami
a inými majetkovými právami štátnych organizácií (§ 1 ods. 1). Z negatívneho vymedzenia predmetu jej
úpravy vyplýva, že sa nevzťahuje na nadobúdanie vecí od iných socialistických organizácií než štátnych,
od občanov a iných organizácií než socialistických, ktoré je predmetom činnosti štátnej organizácie,
na prevody správy a prevody vlastníctva národného majetku, ku ktorým dochádza pri obvyklom

hospodárení, ďalej na prevody vecí určených na osobnú spotrebu do vlastníctva občanov (napr. predaj
v obchode, poskytovanie liekov, školských potrieb) a na požičiavanie spotrebných predmetov občanom
štátnymi organizáciami na to určenými, na prenechávanie bytov a miestností v domoch spravovaných
organizáciami na osobné užívanie občanom, na prenechávanie vecí v národnom majetku do dočasného
užívania občanom podľa osobitných predpisov, na požičiavanie spotrebných predmetov, ktoré boli na

tento účel určené (napr. knihy, predmety na pestovanie športu) a na poskytovanie osobných ochranných
pracovných prostriedkov a iných vecí organizáciami podľa osobitných predpisov (§
1 ods. 2, 3). V prejednávanej veci predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
boli nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzických osôb (občanov), ktoré sa zmluvne prevádzali do štátneho
socialistického vlastníctva (Československý štát bol zastúpený štátnou organizáciou Československými

aerolíniami, Praha) a teda právna úprava cit. vyhlášky by sa vo všeobecnosti (§ 1 ods. 2) na tento
prevod nevzťahovala s výnimkou, ak by išlo o prevod podľa § 2 ods. 2 vyhlášky. Ust. § 2 ods. 2
vyhlášky možno totiž považovať za ustanovenie lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 1 ods. 2
tejto vyhlášky, ktoré umožňovalo jej aplikáciu aj na nadobúdanie vecí do štátneho vlastníctva zmluvou
od občanov a iných organizácií než socialistických. Za socialistické organizácie sa pritom považovali

štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, činnosť ktorých prispievala k
rozvoju socialistických vzťahov (§ 18 Obč. zák.). Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky č. 90/1984 Zb. mohli štátne
organizácie len výnimočne nadobúdať veci do štátneho vlastníctva aj od občanov a iných organizácií
než socialistických, ak boli splnené nasledovné podmienky: 1/ kúpna cena bola dohodnutá v súlade s
vtedy platnými cenovými predpismi, 2/ nemožnosť nadobudnúť veci od socialistických organizácii, 3/

nevyhnutnosť potreby na plnenie určených úloh. Zároveň platilo, že štátne organizácie nemohli takto
nadobúdať od občanov a iných organizácií než socialistických do štátneho vlastníctva rodinné domčeky,
stavby na individuálnu rekreáciu a byty v osobnom vlastníctve na ubytovanie a rekreáciu svojich
pracovníkov. Na účinnosť zmluvy o nadobúdaní vlastníctva podľa § 2 ods. 2 cit. vyhlášky potrebovalištátne organizácie schválenie priamo nadriadeného orgánu, národný výbor schválenie národného
výborunajbližšievyššiehostupňa.Orgányoprávnenéschvaľovaťodplatnéprevodyvecímohliustanoviť,
v ktorých prípadoch nebolo potrebné ich schválenie (§ 3 ods. 2 vyhlášky). Schválenie podľa odsekov

1 a 2 nebolo potrebné, ak veci nadobúdal ústredný orgán štátnej správy alebo krajský národný výbor,
Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy (§ 3 ods. 4
Vyhlášky). V danej veci žalované spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach od občanov (právnych
predchodcov žalovanej) nadobudol Československý štát zastúpený Československými aerolíniami, a
teda išlo o odplatný prevod na štátnu organizáciu. Z týchto dôvodov sa na účinnosť kúpnej zmluvy

podľa § 3 ods. 2 vyhl. č. 90/1984 Zb. vyžadovalo schválenie priamo nadriadeného orgánu, ktorým bolo
vtedajšie Federálne Ministerstvo dopravy ČSSR, pretože nehnuteľnosti nenadobúdal ústredný orgán
štátnej správy, krajský národný výbor, Národný výbor hlavného mesta Prahy ani Národný výbor hlavného
mesta SSR Bratislavy (§ 3 ods. 4 Vyhlášky). Takéto schválenie kúpnej zmluvy nadriadeným orgánom
nebolo preukázané. V konaní ďalej nebolo preukázané ani to, že by orgán oprávnený schvaľovať tento
odplatný prevod (vtedajšie Federálne Ministerstvo dopravy ČSSR) ustanovil, že takéto schválenie pre

nadobudnutie účinnosti kúpnej zmluvy nebolo potrebné. Pre naplnenie ust. § 3 ods. 2 druhá veta
vyhl. č. 90/1984 Zb. sa vyžadovalo, aby orgán oprávnený schvaľovať odplatné prevody na
štátnu organizáciu vydal stanovisko (rozhodnutie, akt a pod.), v ktorom by jasne deklaroval svoju vôľu
nevyžadovať schválenie odplatného prevodu vecí od občana na štátnu organizáciu. Samotná nečinnosť
tohto orgánu nemôže byť interpretovaná tak, že tento orgán schválenie nevyžadoval. Ust. § 3 ods. 2

druhá vetu vyhl. č. 90/1984 Zb. bolo podľa odvolacieho súdu potrebné vykladať tak, že ak odplatný
prevod vecí od občanov nemal podliehať schváleniu nadriadeného orgánu, musela byť táto skutočnosť
jasne deklarovaná týmto nadriadeným orgánom. Samotná nečinnosť tohto orgánu nie je o tom dôkazom.
Žalobcoviavkonanínepreukázali,žebyvtedajšieFederálneMinisterstvodopravyČSSRakonadriadený
orgán Československým aerolíniám rozhodlo o tom, že na účinnosť predmetnej kúpnej zmluvy nebol

potrebný jeho súhlas, resp. že by k predmetnej kúpnej zmluve zaujalo akékoľvek stanovisko. Odvolací
súd ďalej poukazuje na to, že predmetná kúpna zmluva spĺňala všetky náležitosti vyžadované ust. § 2
ods.2vyhl.č.90/1984Zb.keďkúpnacenaboladohodnutávsúladesvtedyplatnýmicenovýmipredpismi
(§ 14 ods. 3 vyhl. č. 129/1984 Zb.), prevádzané spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nemohli
byť nadobudnuté od inej socialistickej organizácie, keďže boli vo vlastníctve právnych predchodcov

žalovanej a napokon prevádzané nehnuteľnosti boli vykúpené pre potreby výstavby letiskovej dráhy,
t. j. boli potrebné na plnenie určených úloh štátnej organizácie Československých aerolínií. Z vyššie
uvedených dôvodov ani odvolací súd nepovažoval predmetnú kúpnu zmluvu za účinnú, keďže prevod
žalovaných spoluvlastníckych podielov na štát nebol schválený nadriadeným orgánom.
10. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal otázkou možného nadobudnutia žalovaných nehnuteľností

vydržaním žalobcom 2/. Odvolací súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník možnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním zaviedol až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. účinnou od 1.
apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov)
a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo
najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou

od 1. januára 1992 boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k
pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom
1992. Ak držiteľ pozemku, t. j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným, spĺňal k 1. januáru 1992
podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným, teda
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí, nadobudol k tomuto

dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním. Aj keď súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne
právne posúdil dôsledky zmeny právnej úpravy v otázke možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva
k pozemku vydržaním k 1. januáru 1992, s jeho právnym záverom o splnení jedného zo základných
predpokladov vydržania (dobromyseľnej držby), sa nemožno stotožniť. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Obč. zák.
oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o

hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k
veciam,ktorénemôžubyťpredmetomvlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátu
alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 Obč. zák.). Podľa § 129 ods. 1 Obč. zák. držiteľom
je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 Obč.
zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je

držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Cit. ust. § 134 ods.
1 a 2 Obč. zák. upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.
Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie
vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonomstanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo
ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej
úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. V prípade, že zmluva je neplatná (neúčinná) pre

vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne
„nadobúdací“ titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu
takýto titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok
ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem
spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania

sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
V zmysle § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Obč. zák. oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou
ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť
teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo
nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného
presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú

možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol
mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno
hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.
Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl

môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti
všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych
dôsledkovprávnychskutočností.Vzhľadomnavšeobecneuznávanúzásaduignorantiaiurisnonexcusat
(neznalosť zákona neospravedlňuje) nie je neospravedlniteľný právny omyl držiteľa vychádzajúci z
neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy

sa držiteľ ujal držby. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie
zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. Pokiaľ v preskúmavanej veci sa žalobca 2/ ujal v roku XXXX
držby pozemkov na základe zmluvy o ich prevode, ktorá nebola schválená nadriadeným orgánom,
hoci v tom čase platný právny predpis (vyhl. č. 90/1984 Zb.) takéto schválenie vyžadoval, nemohol byť
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je ich vlastníkom, aj keď subjektívne mohol byť o

svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka, aby zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci z
občanov na štátne organizácie boli schválené nadriadeným orgánom tejto štátnej organizácie, bola vo
vyhl. č. 90/1984 Zb. o správe majetku štátu účinnej od 01.01.1985 do 01.07.1988, upravená celkom
jasne v ust. § 3 ods. 2 cit. vyhlášky tak, že „na účinnosť zmluvy o nadobúdaní vlastníctva podľa § 2
ods. 2 (t. j. od občanov) potrebujú štátne organizácie schválenie priamo nadriadeného orgánu, národný

výbor schválenie národného výboru najbližšie vyššieho stupňa. Orgány oprávnené schvaľovať odplatné
prevody vecí môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch nie je potrebné ich schválenie“. Držba nehnuteľností
opierajúca sa o neúčinnú kúpnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti. V preskúmavanej
veci žalobca 2/ nepreukázal, že so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, predovšetkým
nepreukázalriadnyvstupdodržby.Samotnédlhodobéužívanienehnuteľností,aniichnerušenéužívanie

pre dobromyseľnosť nepostačuje. Je potrebné si uvedomiť, že podmienku schválenia zmluvy o prevode
nehnuteľnostíodobčanovnaštátneorganizácienadriadenýmorgánom(t.j.podmienkuúčinnostizmluvy
o prevode) si stanovil právnym predpisom sám štát, a teda bolo predovšetkým na ňom, aby túto
podmienku dodržal. Nemožno teda hovoriť o tom, že štát konal v ospravedlniteľnom právnom omyle.
Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za to, že žalobca 2/ nesplnil jeden zo zákonných predpokladov

vydržania - dobromyseľnosť držby. Vzhľadom k tomu nemohol ako nevlastník predmetné nehnuteľnosti
s poukazom na zásadu „ nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (nikto nemôže
previesť na iného viac práv ako sám má) ani vložiť ako nepeňažný vklad v roku 2004 do spoločnosti
žalobcu1/. Žalobca1/rovnakonemoholpredmetnénehnuteľnostivydržaťdosvojhovlastníctva,pretože
nebol dobromyseľný po zákonom stanovenú dobu (10 rokov), keďže od vkladu týchto nehnuteľností do

jeho majetku (2004) do podania žaloby na súd (2007) uplynuli len 3 roky. Žalobca 1/ si nemohol ani
započítať držbu svojho právneho predchodcu (žalobcu 2/), nakoľko tento nebol v držbe dobromyseľný
(započítať si možno iba dobromyseľnú držbu právneho predchodcu).
11. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu nezostalo iné, než podľa § 388 C.s.p. zmeniť napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietnuť.

12. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol (správne mal
zamietnuť žalobu žalobcu 1/) a žalobcovi 2/ nepriznal náhradu trov konania.
13. V odôvodnení napadnutého dopĺňacieho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom zo
28.05.2014, č. k. 50C/330/2007-347 vyhovel žalobe žalobca 2/, pričom vo výroku uvedeného rozsudkunerozhodol o žalobe žalobcu 1/, hoci v odôvodnení skonštatoval, že žalobe žalobcu 1/ nevyhovel pre
nedostatok preukázania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Preto súd prvej inštancie
postupoval v zmysle § 166 ods. 1 O.s.p. a napadnutým dopĺňacím rozsudkom doplnil výrok rozsudku zo

dňa 28.05.2014, č. k. 50C/330/2007-347 tak, ako je to uvedené vyššie.
14.Protitomutodopĺňaciemurozsudkupodalodvolaniežalobca1/.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie z 28.05.2014, č. k. 50C/330/2007-341 v znení doplňujúceho rozsudku
zo dňa 11.08.2014, č. k. 50C/330/2007-358 zmenil tak, že za spoluvlastníka dotknutých nehnuteľností
určí žalobcu 1/ a vo zvyšku žalobu zamietne. Podané odvolanie odôvodnil totožnou argumentáciou, akú

uviedol už v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie z 28.05.2014, č. k. 50C/330/2007-341.
15. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa s odvolaním žalobcu 1/ proti doplňujúcemu
rozsudku stotožňuje.
16. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý dopĺňací rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

17. Súd prvej inštancie vo výroku rozsudku z 28.05.2014, č. k. 50C/330/2007- 341 opomenul rozhodnúť
o žalobe žalobcu 1/, keďže vo výroku absentuje uvedenie, že žaloba žalobcu 1/ sa zamieta. Pritom
z odôvodnenia uvedeného rozsudku celkom jasne vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu žalobcu 1/
zamietol. Súd prvej inštancie teda nerozhodol o časti predmetu konania a vzhľadom na to postupoval
správne, keď toto pochybenie odstránil dopĺňacím rozsudkom v zmysle § 166 O.s.p.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnutý dopĺňací rozsudok ako
vecne správny.
19. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v
spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.).
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).