Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/302/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214215249
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214215249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

MartinaValentováaJUDr.BibiánaŤažiarovávprávnejvecižalobcu:Q.S.,nar.XX.X.XXXX,bytomM.,H.
XXX/X, proti žalovaným: 1. Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie
3, 2. Dražby a reality PAMAŠA s.r.o., IČO: 36 706 655, so sídlom Levice, Kpt. Nálepku 3009/31, 3. Ing.
W. R., nar. X.XX.XXXX, bytom M., H. K. XXXX/XX, zastúpeného spoločnosťou: M & M Legal s.r.o., IČO:
47 683 325, so sídlom Bratislava, Drieňová 27, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 6C/380/2014-183 zo dňa 17.3.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovanému 3. p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd I. výrokom žalobu zamietol (o určenie neplatnosti dražby,
predmetom ktorej bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území M., obec M., okres
Dunajská Streda, zapísaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie M. ako: byt č. XX na X. poschodí,

vchod č. X v obytnom dome súp. č. XXX, na parc. C-KN č. 1476/2 - 3, podiel vo veľkosti 5000/252918
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
5000/252918 k pozemkom parc. C-KN č. 1476/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 269 m2 a C-
KN č. 1476/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 267 m2), II. výrokom vyslovil, že o náhrade trov
konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2. Rozhodnutie v napadnutej časti odôvodnil s použitím ustanovení § 11 ods. 1, § 12 ods. 1, 2, 3, 4, §

13a ods. 2, § 17 ods. 9, § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon
o dobrovoľných dražbách“).

3. Súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca bol zapísaný ako výlučný vlastník predmetných
nehnuteľností. Vo vzťahu k predmetnému bytu bola dňa 29.4.2014 o 10:45 hod. v Hoteli Astrum
Laus v Leviciach realizovaná dobrovoľná dražba, pričom predmet dražby bol vydražený vydražiteľom
- žalovaným 3 za cenu 35.000,- Eur. Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1 a všeobecná hodnota

predmetu dražby bola určená 32.500,- Eur v zmysle znaleckého posudku č. 23/2014 znaleckej
organizácie Znalectvo s.r.o., so sídlom Šaľa. Znalecký posudok č. 23/2014 žalovaný 1. doručil žalobcovi
spoločne s oznámením o začatí dražby. Vydražiteľom sa stal žalovaný 3. a predmet dobrovoľnej dražby
bol vydražený v celosti v pomere k celku za cenu 35.000,- Eur. Priebeh dražby osvedčila notárka JUDr.Yvlin Hörömpöliová so sídlom v Leviciach a podľa zoznamu sa jej zúčastnilo 10 účastníkov z územia
celej republiky (od východného Slovenska až po Komárno). Žalobca podal žalobu na súd v trojmesačnej
prekluzívnej lehote. Doručený znalecký posudok žalobca nenamietal. Namietal postup pri ohodnotení

predmetu dražby, nakoľko cena za ktorú bola nehnuteľnosť ponúknutá v dražbe je v rozpore s cenou
obvyklou v mieste a čase konania dražby aj miesto konania dražby Hotel Astrum Laus Levice.

4. Súd prvej inštancie uzavrel, že právo podať žalobu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na
súd priznáva zákon, žaloba môže byť podaná aj v prípade, že žaloba nespĺňa podmienku naliehavého

právneho záujmu. K úspešnosti žaloby o neplatnosť dražby musí však splniť podmienku, že mu bola
spôsobená konkrétna ujma, čo je v konečnom dôsledku prísnejšia podmienka než akú požaduje §
80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Žaloba o určenie neplatnosti dražby musí obsahovať
všetky podstatné náležitosti, t.j. označenie účastníkov (žalobcu a žalovaných - § 27 ods. 4 Zákona o
dobrovoľných dražbách), pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, špecifikáciu konkrétneho práva
alebo práv ktorých porušením mal byť navrhovateľ dotknutý, označenie dôkazov ktorých sa navrhovateľ

dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že
doručenie znaleckého posudku č. 23/2014 spoločne s oznámením o začatí dražby vyvoláva domnienku,
že žalovaní ani nepredpokladali, že by s hodnotou nesúhlasil, pričom žalobca po doručení tejto zásielky
žiadne námietky proti znaleckému posudku nevzniesol. V zmysle § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných
dražbách žalovaný 2 zaistil ohodnotenie predmetu dražby v súlade so zákonom (znaleckým posudkom

č. 23/2014), ktorý bol žalobcovi doručený v zákonom stanovenej lehote a v čase dražby nebol starší
ako 6 mesiacov. Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov uvedených
MS SR. Žalobca vo večerných hodinách deň pred uskutočnením ohliadky znalca oznámil, že tento
termín mu nevyhovuje, čo žiadnym vážnym dôvodom neospravedlnil. Súd má za to, že si musel byť
vedomý vážnosti takéhoto úkonu, keďže tak, ako sám uvádza, jednalo sa o nehnuteľnosť na ktorú je

viazaný bývaním a pokiaľ sám nemohol sprístupniť predmetnú nehnuteľnosť, mal urobiť kroky pre to,
aby nehnuteľnosť bola znalcovi sprístupnená treťou osobou. Po doručení znaleckého posudku žiadne
námietky voči znaleckému posudku neboli doručené žalovaným 1. a 2. Súd poukázal na ustanovenia §
13a ods. 2 a § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré sledujú posilnenie ochrany dlžníka ktorý
má záujem odvrátiť dražbu splnením dlhu. Cieľom je zabrániť dražbe za stavu, že dlžník má skutočne

záujem splniť dlh. Žalobca nepreukázal, že by bol mal skutočný záujem dražbu splnením dlhu odvrátiť
a že by žalovaní konali v rozpore s týmto jeho skutočným záujmom. Súd nesúhlasil s názorom žalobcu,
že požiadavka § 11 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z.z. je splnená vtedy, ak sa dražba koná v mieste,
kde sa nehnuteľnosť nachádza. Záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti nemusí byť obmedzený resp.
koncentrovaný len na miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Miestom konania dražby v tomto prípade

bolo okresné mesto s dobrým spojením a prístupnosťou, na miesto konania dražby sa mohol dostaviť
každý záujemca zo M. aj sám dlžník, teda žalobca za cca 1 hod. 30 min. Dražby sa zúčastnilo 10
záujemcov z Lučenca, Banskej Bystrice, Komárna, Šale. Čas dražby bol stanovený na 10:45 hod.,
dátumom konania dražby bol pracovný deň, miesto dražby teda nebolo určené na mieste s obmedzeným
prístupom a čas, dátum a miesto konania dražby boli stanovené tak, aby každý potenciálny záujemca

mal možnosť sa dostaviť na dražbu. Účasť na dražbe nebola obmedzená, na dražbu mohol prísť a
stať sa účastníkom dražby každý kto zložil dražobnú zábezpeku. Miestnosť kde sa konala dražba
bola označená, prístup do miestnosti bol umožnený každému kto sa chcel zúčastniť dražby. Ak by
zákonodarca mal na mysli, aby sa dražba vykonávala v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza, bol by
miesto dražby upravil zákonom.

5. Súd v tomto konaní preskúmaval dražbu len čo sa týkalo dôvodov neplatnosti ktoré uvádzal žalobca
v žalobe a mal za to, že boli splnené všetky zákonom stanovené povinnosti v zmysle zákona o
dobrovoľných dražbách, preto návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 151 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku.

6. Proti tomuto rozsudku výslovne proti výroku I. (výrok II. je ale závislý) podal odvolanie žalobca, ktorým
sa domáha, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Argumentoval
tým, že žalovaným 2. došlo k porušeniu § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách,
keď nevytvoril pre žalobcu také podmienky, aby nebola jeho účasť na dražbe obmedzená. Cena

za ktorú bola nehnuteľnosť ponúknutá v dražbe je v rozpore s cenou obvyklou a v mieste a čase
konania dražby a štandardná cena podľa prieskumu žalobcu za porovnateľnú nehnuteľnosť je okolo
52.000,- Eur. Znalecký posudok mu bol doručený spoločne s oznámením o začatí dražby, v ktorom
bol stanovený termín, čas, miesto konania dražby a vyvolávacia cena nehnuteľnosti určená znaleckýmposudkom. Pred doručeným znaleckého posudku nebol oboznámený s cenou, nakoľko znalec ohodnotil
nehnuteľnosť bez obhliadky nehnuteľnosti. Mal záujem byt sprístupnil a za tým účelom dňa 2.3.2014
požiadal žalovaného 2. o vytýčenie nového termínu obhliadky po 11.3.2014. Následne dňa 3.3.2014

kontaktoval znalca, ktorý mu oznámil, že je na ceste do M.. Svojich práv sa snažil domôcť návrhom na
vydanie predbežného opatrenia doručeným súdu dňa 24.4.2014. Súd sa vôbec nezaoberal informáciou
o osobe znalca, v súvislosti s jeho odbornou činnosťou a vedeným trestným stíhaním, možnosťou
vyškrtnutia zo zoznamu znalcov.

7. Žalovaný 1., žalovaný 2., žalovaný 3. odvolanie nepodali.

8. Žalovaný 1. a žalovaný 2. sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

9. Žalovaný 3. sa k odvolaniu vyjadril tak, že súd prvej inštancie sa s námietkami, ktoré sú uvedené v
odvolaní, už vyporiadal vo svojom rozhodnutí. Napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej
CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia

legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204

ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.
§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP,
akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm.

f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol, a to s poukazom
na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že žalovaný 2. ako dražobník porušil
ustanovenia § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec

aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 OSP, odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku
v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvejinštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené všetky zákonom
stanovené povinnosti v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách.

15. K žalobcom namietanému hodnoteniu predmetu dražby odvolací súd udáva, že jednou zo
základných podmienok vykonania dobrovoľnej dražby (ak je predmetom dražby nehnuteľnosť), je

znalecký posudok, pri splnení ďalších zákonom upravených podmienok, t.j., že znalecký posudok
nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov a dražobník má povinnosť zaslať znalecký
posudokvlastníkovipredmetudražby(akjenavrhovateľomdražbyzáložnýveriteľ)najneskôr30dnípred
dňom konania dražby. Je teda nepochybné, že zákon ako podmienku vykonania dobrovoľnej dražby
striktne vyžaduje znalecký posudok a teda len znalecký posudok môže určiť hodnotu predmetu dražby.
Dražobník v súlade s § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách citovaným súdom prvej inštancie,

zaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby, znalecký
posudok bol žalobcovi doručený, tento voči nemu nič nenamietal a námietky začal uplatňovať až v rámci
konaniaourčenieneplatnostidražby.Znalecpritompostupovalpodľa§12ods.3zákonaodobrovoľných
dražbách.Konaniežalobcu,ktorýmailomažvečer2.3.2014oznámilžalovanému2.,žedátummiestneho
šetrenia určený na deň 3.3.2014 mu nevyhovuje a žiadal nový termín po 11.3.2014 a zároveň dňa

3.3.2014 kontaktoval znalca z dôvodu, že mu nevyhovuje, avšak bez uvedenia akéhokoľvek vážneho
dôvodu, treba aj podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotiť ako svojvoľné neumožnenie vykonania
ohodnoteniapredmetudražby,čoodôvodňovalopostuppodľa§12ods.3zák.odražbáchaohodnotenie
predmetu dražby z dostupných údajov dražobníka. Odvolací súd poukazuje ďalej na to, že ani v prípade
zistenia, že cena predmetu dražby bola určená nesprávne, táto skutočnosť by nemala za následok

neplatnosť dražby. Takýto záver vyplýva i z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010 <.
zo dňa 3.10.2013 odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací
súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá
za následok neplatnosť dražby“.

16. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa osoby znalca a jeho možného vyčiarknutia zo zoznamu
znalcov, odvolací súd uvádza, táto nie je dôvodná, keďže predmetný znalecký posudok č. 23/2014 pre
zadávateľa - žalovaného 2. vypracovala dňa 8.3.2014 spoločnosť Znalectvo, s.r.o., IČO: 46 716 947,
sídlom Šaľa, SNP 939/25 (od 9.2.2016 zapísaná v Obchodnom registri MS SR pod obchodným menom
KJM-group, s.r.o. so sídlom Šaľa, Švermova 1136/31), ktorá v tom čase bola zapísaná v Zozname

znalcov, tlmočníkov a prekladateľov MS SR pod č. 900256. Až následne dňom 29.7.2016 bola z tohto
zoznamu vyčiarknutá.

17. Odvolací súd sa stotožňuje i so záverom súdu prvej inštancie, že miesto, konania dražby bolo určené
v súlade s ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách tak, aby nebola obmedzená možnosť v

účasti na dražbe, pričom tento svoj záver prvoinštančný súd vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil na
strane 5 rozsudku. Dražba sa konala v okresnom meste Levice vzdialenom 121 km od miesta, kde sa
predmet dražby nachádza (M.), pričom do tohto mesta je možné sa dostať autom, prípadne autobusom
z územia celého Slovenska, pričom dražby sa zúčastnilo 10 záujemcov prakticky z celého Slovenska,
a aj podľa názoru odvolacieho súdu ani žalobcovi miesto ani dátum a čas konania dražby neobmedzilo

možnosť zúčastniť sa dražby.

18. Žiada sa ešte zdôrazniť, že zo súdom prvej inštancie citovaného § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách vyplýva, že neplatnosť dražby ako verejného konania je možné určiť iba súdom, za splnenia
zákonom stanovených podmienok. Okrem iného iba vtedy, ak boli porušené ustanovenia zákona

o dobrovoľných dražbách. Z výkladu tohto ustanovenia a contrario potom vyplýva, že pri porušení
ustanovení iného zákona, (napr. Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, ako to
tvrdí žalobca), neplatnosť dražby vysloviť nie je možné.

19. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol, rozhodol vecne

správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387
ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok, vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého
výroku o náhrade trov konania, potvrdil.20. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalovaným 1., 2. a 3. vznikol zásadne nárok na náhradu
trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o
ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací

súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom
prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade boli žalovaní 1. a 2. v odvolacom konaní pasívni,

nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu
spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši
situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o
náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne
nevznikli.

22. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade
trov žalovaných 1. a 2. rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa

obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávneným stranám žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,

ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

23. Odvolací súd preto žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného 3. odvolací súd rozhodol podľa § 262

ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému 3
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).