Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Diana Solčányová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/325/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115223561
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115223561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
K. J. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa rodičov I. J. rodenej N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Y. ul. č. XX v T. zastúpenej
Advokátskou kanceláriou JUDr. Martinom Fabiánom so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach IČO:
35549840 a B. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na Y. ul. č. XX v T. zastúpeného Advokátkou kanceláriou
JUDr. Peter Dittrich, s.r.o. so sídlom na Mudroňovej ul. č. 29 v Košiciach IČO: 36861855 v konaní o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po

rozvode o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 3.6.2016 č.k. 18P 135/2015-137 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo matky a otca mal. K. uzavreté
21.7.2001, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T. W., vo zväzku č. 116, ročník 2001, na
strane 114, pod poradovým č. 307 a maloletého na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky
s tým, že obidvaja rodičia ho majú právo zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať
na jeho výživu 300 € mesačne odo dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci
dopredu matke maloletého, styk otca s maloletým neupravil a o trovách účastníkov konania rozhodol

tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil
rozsudok v napadnutom výroku tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletého 50 € mesačne. Vytkol
konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného vychádzal v prevažnej väčšine z tvrdení
matky a peňažného denníka, ktorý predložil a takmer vôbec nezohľadnil jeho tvrdenia, v dôsledku čoho
dospel k záveru, že konajúci súd nerozhodol na základe zisteného skutočného stavu veci. Poukázal na

to, že je živnostníkom, príjmy z jeho podnikateľskej činnosti mu dlhoročne klesajú, preto výdavky spojené
s chodom domácnosti zabezpečoval spravidla z tržieb z podnikania (obratu) a nie zo skutočného
príjmu, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania s platením záväzkov voči svojim dodávateľom.
Konštatoval, že nepriaznivú situáciu v podnikaní začal riešiť spotrebnými úvermi, ktorými pokrýval nielen
výdavky spojené s podnikaním, ale aj výdavky domácnosti a vyslovil presvedčenie, že na základe
týchto skutočností mal konajúci súd zohľadniť pri určovaní výživného aj splátky jeho úverov a pôžičiek.
Konštatoval, že jeho skutočná životná úroveň nezodpovedá príjmu zistenému súdom prvej inštancie iba

mechanickým sčítaním položiek z jeho predloženého peňažného denníka a dodal, že v skutočnosti je
odkázaný na pomoc blízkej rodiny. Uviedol, že má snahu zlepšiť svoju zlú ekonomickú situáciu, preto
sa zamestnal a od 1.6.2016 pracuje ako obchodný zástupca v spoločnosti VERY GOODIES SK, s.r.o.
s hrubým príjmom 650 €. Nesúhlasil s tým, že o maloletého sa v prevažnej miere stará matka, pretožeaj on ho často vyberá zo školy a trávi s ním poobedňajší čas a stará sa o maloletého aj v čase, kedy
je matka maloletého pracovne vzdialená mimo svojho bydliska. Dodal, že maloletého má rád a chce si
plniť voči nemu vyživovaciu povinnosť, ale v súčasnosti nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť

určené výživné napadnutým rozhodnutím.

3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

4. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016,

zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa ust. § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP
v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil

ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlozakonanianajavo,vrátanetoho,čouviedliúčastníci,vdôsledkučohojeodôvodnenienapadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na

súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou
a pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada súd na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará s tým, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní ich

schopností, možností a majetkových pomerov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť a prihliada aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. K odvolacím námietkam
otca týkajúcim sa jeho príjmu z podnikania a jeho životnej úrovne dodáva, že podľa Obchodného
zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Odvolací súd so zreteľom na zákonné

atribúty samostatnosti a zodpovednosti výkonu podnikateľskej činnosti konštatuje, že samotná zákonná
úprava výkonu podnikania predpokladá zodpovedný prístup podnikateľa k podnikaniu, smerujúci k
dosiahnutiu zisku a nie k samodeštrukcii podnikateľskej činnosti, preto neobstojí námietka otca, že
konajúci súd mal pri určovaní výživného zohľadniť výdavky, ktoré on vynakladá na splátky úverov a
pôžičiek, ktoré si bol nútený požičať z dôvodu, že peňažné prostriedky určené na chod podnikania použil

na uspokojovanie potrieb rodiny, pretože otec ako podnikateľský subjekt mal zodpovedne pristupovať
k hospodáreniu s peňažnými prostriedkami z podnikateľskej činnosti tak, aby naplnil jej zákonný účel
a podstatu. Zdôrazňuje, že Zákon o rodine svojou koncepciou úpravy vyživovacej povinnosti chráni
riadny výkon vyživovacej povinnosti pred nezodpovedným hospodárením povinného rodiča, v zmyslektorej konajúci súd má okrem iného povinnosť prihliadnuť na neprimerané majetkové riziká, ktoré
na seba povinný berie nota bene, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť. Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd k rovnakému záveru

ako súd prvej inštancie, že výživné má prednosť pred splátkami úverov a pôžičiek otca, preto na tieto
výdavky pri posudzovaní určeného výživného neprihliadol. Odvolací súd neuveril tvrdeniam otca o tom,
že z podnikateľskej činnosti nemá príjem, nakoľko otec v rozpore so samotným účelom podnikania,
ktorým, ako už bolo vyššie uvedené, je dosiahnutie zisku, napriek svojim tvrdeniam je naďalej držiteľom
živnostenského oprávnenia, v dôsledku čoho možno dôvodne predpokladať, že sústavne vykonáva

podnikateľskú činnosť. Na základe zisteného skutočného stavu veci, posúdením všetkých relevantných
skutočností dospel k záveru, že určené výživné 300 € mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám
maloletého, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom jeho otca, pretože tento má
príjem nielen zo závislej činnosti zo zamestnania, ale aj aj z podnikateľskej činnosti. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že určené výživné súdom prvej inštancie je zákonné
a správne, a preto napadnutý rozsudok v napadnutom výroku potvrdil ako vecne správny podľa § 387

ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.

10. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.