Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314209661
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314209661.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: CD Consulting, s.r.o., so
sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpenej
splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: X. P., nar. X. P. XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX Q., zastúpená advokátom: Mgr. Ondrej

Bartošovič, so sídlom Pazmáňa 2020/30, 927 05 Šaľa, o zaplatenie zmenkovej sumy 825,01 eur,
zmenkového úroku a ďalšieho príslušenstva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Galanta zo dňa 19. novembra 2015, č. k. 17C/188/2014-88, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napádaným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konania zastavil a výrokom II. zaviazal
žalobkyňu zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 365,33 eur, a to do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu žalovanej. Rozhodnutie súd prvej inštancie
odôvodnil právne použitím ust. § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 146 ods. 2 O.s.p. (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2016). Súd prvej inštancie dôvodil, že

pri skúmaní podmienok, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj bez návrhu v každom
štádiu konania zistil, že nároky z tej istej zmenky si pôvodný majiteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o., ešte pred jej
indosovaním uplatnil proti žalovanej na rozhodcovskom súde, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn.
SR 05638/11 zo dňa 13. júla 2011, ktorým žalovanej uložil povinnosť, aby spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., zaplatila žalovanú sumu s príslušenstvom aj náhradu trov konania. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 15.8.2011 a dňa 18.8.2011 sa stal vykonateľným. Zo spisu Okresného súdu Galanta

č.k. 12Er/281/2012 súd tiež zistil, že exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol z dôvodu zaujatosti súdneho exekútora. Súd prvej inštancie uzavrel, že predmetné konanie
vykazuje vady, ktoré bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie vo veci samej, a
to z dôvodu prekážky rozsúdenej veci (rei iudicatae). Formálnym dôsledkom právoplatného rozhodnutia
je nemožnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia. S poukazom na vyššie
uvedené mal súd prvej inštancie za to, že v tomto konaní nie je možné opätovne rozhodnúť a preto

konanie v zmysle § 159 ods. 3 a § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle
ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., a to tak, že vzhľadom na to, že je to práve žalobkyňa, ktorá
zavinila zastavenie konania, nakoľko nedôvodne podala žalobu, preto je povinná žalovanej nahradiť
trovy právneho zastúpenia, ktoré jej v dôsledku tohto konania vznikli a to v sume 365,33 eur.

2. Proti tomuto rozsudku, avšak výlučne len vo výroku o náhrade trov konania podala prostredníctvom

splnomocnenca odvolanie žalobkyňa, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie tak, že neprizná žalovanej náhradu trov konania. Ako odvolacie dôvody uviedla dôvody podľa§ 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p.. Poukázala na čl. 16 Nariadenia druhá veta, podľa ktorého súd alebo
tribunál neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči
pohľadávke. Odkazuje na ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v predmetnom konaní ide o drobný

spor. Má za to, že súdom prvej inštancie priznané trovy konania vo výške 365,33 eur sú neprimerane
vysoké voči istine pohľadávky vo výške istiny 825,01 eur, ktorá bola predmetom konania. Priznané trovy
sú vo výške presahujúcej 44% istiny pohľadávky, ktorá tvorí predmet tohto sporu. Napadnuté uznesenie
neobsahuje žiadne odôvodnenie, prečo súd na také konanie neaplikoval čl. 16 Nariadenia veta druhá,
prípadne nevyužil moderačné právo v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p.. Napadnuté uznesenie je preto jednak

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia čl.
16 Nariadenia a ust. § 200ea O.s.p..
3.Žalovanásakodvolaniužalobkynevyjadrilapodanímzodňa12.januára2016,doručenéhosúduprvej
inštancie dňa 14. januára 2016. Vo vyjadrení uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým
uznesením súdu prvej inštancie, a to ako z hľadiska obsahu tak i z hľadiska odôvodnenia, a to aj v
časti výroku o trovách konania. Namieta, že právna argumentácia žalobkyne predostretá v odvolaní je

právne i vecne nesprávna. K zastaveniu predmetného konania došlo zavinením žalobkyne, v dôsledku
čoho vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalovanej. Uvádza, že na základe
nezákonnej a absolútnej neplatne zmenky si žalobkyňa v konaní uplatňovala nielen zmenkovú istinu
ale aj jej príslušenstvo, ktoré v čase konania mnohonásobne prevyšovalo istinu. V prípade vyčíslenia
požadovaného príslušenstva by toto už v čase rozhodovania súdu prevyšovalo sumu 4.000.- eur, a teda

podľa názoru žalovanej nie je možné v predmetnej veci hovoriť o drobnom spore. K ust. § 150 ods.
2 O.s.p. dodáva, že pokiaľ ide o možnosť súdu znížiť alebo nepriznať trovy konania účastníkovi, ide
výlučne o právo, nie povinnosť, ktoré môže súd využiť na základe svojej voľnej úvahy. Nevyužitie tohto
práva v žiadnom prípade nemôže predstavovať odvolací dôvod a odvolanie podané na jeho základe je
bez ďalšieho potrebné zamietnuť. Prihliadnuc na argumentáciu predostretú žalovanou v odvolaní táto

žiada, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania potvrdil. Zároveň žiada, aby jej súd priznal
náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 60,03 eur.
4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané
ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho
v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je
nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a

právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p., aktuálne
§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 O.s.p., akt.§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v

čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p., ktoré má ekvivalent v §
365 ods. 1 písm. b), d) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), dospel k záveru, že uznesenie
súdu prevej inštancie v napadnutej časti o výroku o náhrade trov konania je potrebné ako vecne
správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené žalobkyňou a
argumentáciu súdu prvej inštancie, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danom
prípade, má žalovaná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1). Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (2).

8. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak v priebehu konania
dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.

9. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,

môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

10. Akt. podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. V sporovom konaní ovládanom dispozičným princípom musí mať neunesenie dôkazného bremena

na preukázanie rozhodujúcich skutočností za následok procesný neúspech toho účastníka, na koho
strane problém s neunesením dôkazného bremena nastal.

12. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhoduje súd spravidla podľa zásady úspešnosti,
kde strana konania, ktorá bola v konaní plne úspešná, má právo na náhradu trov konania účelne

vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva proti procesne neúspešnej strane. Súdy sú však
povinné vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné skutočnosti
z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania. Keďže v niektorých prípadoch by striktné aplikovanie
zásady úspešnosti, respektíve procesného zavinenia v konaní, bez zohľadnenia ostatných okolností
konkrétneho prípadu mohlo viesť v praxi k nežiadúcej tvrdosti a nebolo by v súlade so všeobecnou

zásadou spravodlivosti rozhodovania súdu, zákon umožňuje zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich platenie a náhradu trov konania v takýchto špecifických prípadoch a dáva možnosť súdu
výnimočne uplatniť moderačné právo podľa ustanovenia § 257 C.s.p.. ( § 150 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.).

13. Zákonná úprava ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. ( akt. § 257 C.s.p.) bola do Občianskeho súdneho

poriadku zavedená s účinnosťou od 15. októbra 2008 spolu aj s ust. § 200ea O.s.p., a to novelou
realizovanou zákonom č. 384/2008 Z. z..

14. Niet pochybností o tom, že v prejednávanej veci ide o drobný spor podľa § 200ea O.s.p. (o 1.000
eur). Vyššie citované ustanovenie §150 ods. 2 O.s.p. ( akt. § 257 C.s.p.), zakotvuje výnimku zo zákonnej

zásady plnej zodpovednosti strán za výsledok konania. Táto výnimka spočíva v možnosti nepriznania, či
zníženia náhrady trov konania prisudzovanej strane konania s plným, či prevažným úspechom v spore,
a to za splnenia dvoch zákonom stanovených podmienok pre takýto postup, kde prvou je povaha sporu
(okolnosť,žeideodrobnýspor)adruhou,žetrovykonania,ktorýchnáhradasapožadujesúneprimerané
voči pohľadávke, ktorá je predmetom konania vo veci samej. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo

zníženie náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia pritom zákon v čase rozhodovania súdu prvej
inštancieneupravoval.Posúdeniesplneniapodmienokprepostuppodľatejtoúpravyjevýlučnenaúvahe
súdu.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že procesná norma pokiaľ vyžaduje pri rozhodovaní o trovách v drobných

sporoch len kritérium „neprimeranosti“ uplatnených trov voči pohľadávke, ponecháva posúdenie tejto
miery primeranosti na voľnej úvahe súdu. Práve ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ( akt. § 257 C.s.p.) je
ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva výlučne na voľnej úvahe súdu,
či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo po pojmom neprimeranosť treba
rozumieť. Neprimeranosťou podľa odvolacieho súdu však nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi

výškou uplatnenej pohľadávky a výškou trov konania tak, ako to uvádza žalobkyňa v odvolaní.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca si pred súdom prvej inštancie uplatnil trovy právneho
zastúpenia v zmysle Vyhlášky MS SR č. 665/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, a to nasledovne: prevzatie a príprava veci v sume 51,45 eur a režijný paušál v

sume 8,04 eur, písomné podanie na súd v sume 51,45 eur a režijný paušál v sume 8,39 eur, účasť
na pojednávaní dňa 12.2.2015 v sume 54,45 eur a režijný paušál 8,39 eur, účasť na pojednávaní dňa
21.5.2015 v sume 12,86 eur ako 1/4 úkonu a režijný paušál 9,39 eur, čo činí spolu 259,91 eur. Zároveň si
uplatnil nárok na náhradu cestovných výdavkov a to v celkovej sume 21,54 eur, pričom uviedol celkovýpočet ciest 3 na trase Šaľa - Galanta - Šaľa, počas dní 12.02.2015, 21.05.2015 a 19.11.2015 v počte km
28km/jedna cesta, cena benzínu 1,114eur, 1,213eur a 1,065 eur pri spotrebe 6,5l/100km, amortizácia
vozidla 0,183 eur na 1km. Právny zástupca si tiež uplatnil nárok na náhradu za stratu času z celkom 6

začatých polhodín ( jedna polhodina 13,98 eur) na ceste Šaľa - Galanta - Šaľa v celkovej sume 83,88 eur.

17. Odvolací súd po podrobnom preskúmaní vyčíslenia trov právneho zastúpenia advokáta uzavrel, že
tento pri vyčíslení postupoval správne, a to v zmysle ust. § 10 ods. 1 Vyhlášky, odvíjajúc sa od základnej
sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej odmeny (nad 663, 88 eur do 6.638,78

eur + za každých aj začatých 331,94 eur je 9,96) je 51,45 eur ako to správne uviedol súd prvej inštancie.
Taktiež postupoval správne, pri vyčíslení náhrady cestovných nákladov podľa §16 ods. 4 Vyhlášky v
spojení s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, a napokon si správne vyčíslil i náhradu
za stratu času podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky, podľa ktorej pri úkonoch právnej služby vykonávaných v
mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi
náhradazastratučasuvovýškejednejšesťdesiatinyvýpočtovéhozákladuzakaždúajzačatúpolhodinu.

Výpočtový základ predstavoval sumu 23,3 eur, preto jedna šestdesiatina za každú začatú polhodinu
bola správne určená v sume 13,98 eur, a teda celkovo 6 začatých polhodín celkovo v sume 83,88 eur.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu, o neprimeranosti trov konania voči pohľadávke možno hovoriť
vtedy, ak suma trov konania niekoľkonásobne prevyšuje sumu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu.

Pohľadávka sporu predstavuje sumu 825,01 eur a trovy konania sumu 365,33 eur. Z uvedeného vyplýva,
že suma trov konania (365,33 eur) nedosahuje výšku samotnej pohľadávky (825,01 eur), predstavuje
44% samotnej pohľadávky. Preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že trovy konania vo výške
365,33 eur sú neprimerané voči pohľadávke vo výške 825,01 eur.

19. Odvolací súd po zohľadnení všetkých okolností prípadu je toho názoru, že aplikácia ustanovenia
§ 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania súdom prvej inštancie nebola dôvodná a
súd rozhodnutie súdu bolo vecne správne a odvolanie žalobkyne voči výroku o náhrade trov konania
bolo nedôvodné.

20. Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

21. Žalovaná má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v

celom rozsahu úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

22. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).