Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230456
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115230456.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne:
F. A., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom D. XXX, XXX XX D., štátna občianka SR, právne zastúpená
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864
455, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo policajného zboru, Odbor kriminálnej polície, 2. operatívne

oddelenie, so sídlom Ul. Kuzmányho 26, 010 75 Žilina, o vydanie zaistenej veci, o odvolaní žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 40C/518/2015-23 z 30. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Návrh na zmenu žalovaného n e p r i p ú š ť a.

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie. Písomným návrhom na začatie konania,
doručeným súdu dňa 16.10.2015, sa žalobkyňa domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by
žalovanému bola uložená povinnosť vydať jej osobné motorové vozidlo, bližšie špecifikované v návrhu
a nahradiť jej trovy konania. V prejednávanej veci bol v návrhu ako žalovaný označené okresné

riaditeľstvo policajného zboru, ktoré však nemá samostatnú právnu subjektivitu, pričom ide len o
vnútornú organizačnú zložku, patriacu pod krajské riaditeľstvo policajného zboru, ktorým je riadená
a kontrolovaná a na ktoré je personálne, organizačne a rozpočtovo napojená. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti bolo nevyhnutné konštatovať, že v návrhu označený žalovaný nebol v čase
začatia konania subjektom práv a povinností. žalovaný, označený v návrhu, teda nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania v zmysle ust. § 19 O.s.p., ktorá skutočnosť zároveň predstavuje neodstrániteľný

nedostatok podmienky konania na strane žalovaného, a preto súd, pri aplikácii ust. § 104 ods. 1 veta
prvá O.s.p. konanie zastavil. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že odstránenie vyššie uvedeného
nedostatku neprichádza do úvahy vzhľadom na jeho povahu ani postupom podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p.,
ktorý je možný len vo vzťahu k subjektu, ktorý má spôsobilosť byť účastníkom konania. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Žalobkyňa tým, že v žalobe za

žalovaného označila subjekt, ktorý v čase začatia konania nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
nesie procesné zavinenie na zastavení konania, nemá právo na náhradu trov konania a tieto znáša
sama. Žalovanému, ako subjektu, ktorý nie je procesne spôsobilý, nemohlo právo na náhradu trov
konania vzniknúť.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa

prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobkyňa vzala na vedomie skutočnosť, že okresné riaditeľstvo
PZ je iba vnútornou organizačnou zložkou patriacou pod krajské riaditeľstvo PZ, ktorým je riadené akontrolované, zároveň však zastáva názor, že v prípade, že je oprávnené konať voči tretím subjektom
priamo pod vlastnou hlavičkou a menom, nemalo by byť na ujmu žalobcových práv, ak ho v žalobnom
návrhu označí, aj keď v konečnom dôsledku krajské riaditeľstvo PZ určí, ktorý subjekt v rámci vnútornej

štruktúry je oprávnený konať pred súdom. Zároveň poukázala na iné rozhodnutia súdov, v ktorých sa
s okresným riaditeľstvom PZ konalo ako so stranou konania, bez ohľadu na jeho právnu subjektivitu,
čo z hľadiska právnej istoty vzbudzuje pochybnosti o jednotnej aplikácií práva a o právnej subjektivite
strán. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré došlo k zastaveniu konania navrhla žalobkyňa v zmyle § 80 ods.
1, 2 CSP zmenu na strane žalovaného a to tak , aby namiesto doterajšieho žalovaného vstúpil nový

žalovaný, a to Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina. Žalobkyňa
navrhla, aby súd napadnuté uznesenie č.k. 40C/518/2015-23 zo dňa 30. 06. 2016 zrušil a vec vrátil
súdu na ďalšie konanie a zároveň rozhodol, že pripúšťa zmenu na strane žalovaného , a to tak že
namiesto pôvodného žalovaného sa bude konať s Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Žiline,
Kuzmányho 26, 012 23 Žilina.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej
správnosti.

4. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre

posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu
rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne

správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

8. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.

9. Okresný súd správne posúdil otázku právnej subjektivity žalovaného, ktorej nedostatok v danom

prípade viedol k zastaveniu konania. Okresné riaditeľstvá Policajného zboru nemajú samostatnú právnu
subjektivitu. Tento záver vyplýva z čl. 2 ods. 4 Nariadenia ministra vnútra SR z 09.03.2009, ktorým
bol vydaný vzorový organizačný poriadok Krajského riaditeľstva Policajného zboru, ako aj z uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2011-13 zo dňa 12. 05. 2011, kde rovnako ústavný súd
konštatoval, že okresné riaditeľstvo PZ nemá právnu subjektivitu.

10. V súvislosti s postavením okresného riaditeľstva, príp. krajského riaditeľstva ako strany v konaní si
dovoľujeodvolacísúdpreúplnosťvecipoukázaťnarozhodnutieMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky
č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012, ktorým v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 rozpočtové organizácie - krajské riaditeľstvá policajného zboru,
pričom práva a povinnosti zrušených organizácií prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Krajské riaditeľstvá policajného zboru ako právnické osoby
uvedeným dňom zanikli a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa stalo ich právnym nástupcom.11. Čo sa týka návrhu na zmenu subjektu na strane žalovaného z vyššie uvedeného vyplýva, že
žalobkyňou označený žalovaný (Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor kriminálnej polície, 2.

Operatívne oddelenie Žilina) nemal právnu subjektivitu, a teda neboli splnené podmienky konania. V
prejednávanej veci žalobkyňa navrhla zmenu na strane žalovaného za situácie, keď žalovaný nemá
právnu subjektivitu, teda nejedná sa o prípad kedy nemá tento subjekt pasívnu legitimáciu, ale tento
nemá právnu subjektivitu, naviac túto nemal ani v deň podania žaloby, z čoho vyplýva, že nie sú splnené
podmienky k tomu, aby súd pripustil zmenu žalovaného podľa ust. § 80 ods. 1,2 CSP v spojení s ust.

§ 378 ods. 1 CSP.

12. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP tak, že žalobkyni ako neúspešnej strane v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)