Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311200065
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5311200065.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: Mgr.
A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J. nad K., K. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Korchom,
advokátom so sídlom G., P. O. I. XXX, D. XXXX/XX, proti žalovanému: Lesné spoločenstvo Kysučné,
spol. s.r.o., IČO: 36 005 843, so sídlom Makov 121, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska

kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD. so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca,
o zaplatenie 1.659,70 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Čadca č.k. 14C/2/2011-231 zo dňa 15. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalovaná domáhala uložiť žalobcovi

povinnosť zaplatiť jej sumu 1.659,70 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia
vzniknutého tým, že žalovaný užíva nehnuteľnosti (bez uzavretia nájomnej zmluvy), ktorých podielovou
spoluvlastníčkou je aj žalobkyňa. Vychádzajúc zo skutočnosti, že si žalobkyňa uplatňuje nárok na
základe „Dohody o odstúpení od zmlúv o prevode nehnuteľnosti" zo dňa 20.6.2013, skúmal, či došlo k
platnému odstúpeniu od darovacej zmluvy, vrátane účinkov s tým spojených, t.j. dojednania, že úžitky
z nehnuteľnosti do dňa 20.6.2013 patria žalobkyni. V tejto spojitosti poukázal na rozhodnutie Krajského

súdu v Žiline č.k. 5Co/479/2013-918 zo dňa 9.7.2013 (právoplatné dňa 28.1.2014), ktorým bol zmenený
rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 18.9.2012 tak, že bola vyslovená neplatnosť darovacej zmluvy
(V 1901/2000 týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. A.) uzavretej medzi O. P. a
Mgr. A. P., ktorej vklad bol povolený Okresným úradom v Čadci, katastrálnym odborom dňa 13.11.2000.
Krajský súd v uvedenom rozsudku konštatoval, že O. P. predmetnou darovacou zmluvou previedol na
Mgr. A. P. viac, než sám vlastnil, pretože previedol podiely určené rozsudkami Okresného súdu Čadca

sp. zn. 10C/333/00 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/552/01 do vlastníctva žalobcov 1/ až 4/.

2.Nadväzne súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na konštatovanie neplatnosti darovacej
zmluvy(zdôvodu,žeO.P.previedolnažalobkyňupodiely,ktorýchnebolvlastníkom),odktorejžalobkyňa
odvodzuje svoj nárok na zaplatenie sumy 1.659,70 eur, nemohla žalobkyňa od absolútne neplatnej
darovacej zmluvy platne odstúpiť a následne si zmluvné strany nemohli dojednať, že žalobkyni patria

úžitky z nehnuteľnosti, nakoľko ani žalobkyňa ani O. P. neboli vlastníkmi dotknutých nehnuteľností. Na
základe toho (súd) uzavrel, že žalobkyňa nie je v konaní vecne aktívne legitimovaná.

3.Vo vzťahu k následnej/neskoršej argumentácii žalobkyne, v zmysle ktorej nehnuteľnosti tvoriace
predmetkonanianadobudlanazákladeinéhoprávnehotituluneždarovacejzmluvy,okresnýsúduviedol,
že predmetné tvrdenie žalobkyňa nepreukázala a to napriek procesnému poučeniu súdu podľa §

120 ods. 4 O.s.p. Napokon, ohľadne žalovaným vznesenej námietke premlčania dodal, že z dôvoduustáleného záveru o absencii aktívnej legitimácie žalobkyne, jej nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej
sumy, preto nie je dôvod zaoberať sa otázkou premlčania (neexistujúceho nároku).

4.O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná procesne úspešnému
žalovanému zaplatiť špecifikované trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej
sume 475,32 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

5.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie. Záver vyslovený okresným súdom považovala za nesprávny a to odkazujúc na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/157/2014 zo dňa 29.3.2016, ktorým bol zrušený rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/479/2012 z 9.7.2013 a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie s tým, že právny záver odvolacieho súdu o absolútnej neplatnosti dotknutej darovacej zmluvy
nebol správny.

6.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny. Okrem námietky o nepravdivých a zavádzajúcich skutočnostiach mal za to, že žaloba je
nedôvodná i z toho dôvodu, že žalobkyňa si uplatňuje finančné prostriedky za rok 2007, preto jej nárok je
jednoznačne premlčaný. Okrem toho k odstúpeniu od darovacej zmluvy došlo k 5.6.2013, pričom zmluva
sa zrušuje od začiatku, preto žalobkyňa od roku 2000 do 20.6.2013 nebola vlastníčkou nehnuteľnosti

a preto ani nebola v spore aktívne legitimovaná, čo vyslovil napr. rozsudok Okresného súdu Čadca sp.
zn. 4C/1/2015.

7.V stanovisku k označenému vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyňa uviedla, že nevie čo
myslel právny zástupca žalovaného pod nepravdivými a zavádzajúcimi skutočnosťami, preto na ne

nemôže adekvátne reagovať. Opätovne zdôraznila závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/157/2014 zo dňa 29.3.2016. Vo vzťahu k námietke premlčania poukázala na 10 ročnú premlčaciu
lehotu, nakoľko sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo preukazuje napríklad príkazný list
konateľa z 19.12.2001.
8.V reakcii na spomenutý rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 4C/1/2015 poznamenala, že súd na

jednej strane právoplatne rozhodol o základe nároku žalobkyne, na druhej strane ale návrh zamietol z
dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Nadväzne citovala viaceré závery aplikačnej praxe súdov, ktoré
riešili dôsledky odstúpenia od zmluvy pri nadobudnutí vlastníckeho práva tretími osobami v dobrej viere.

9.V následnom vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobkyňa od začiatku nevie riadne zadefinovať na

základe akého právneho základu si uplatňuje svoj nárok. V priebehu konania si žalovanú sumu nárokuje
z titulu nájomného, bezdôvodného obohatenia, ako i postúpenej pohľadávky. Nie je však možné
uplatňovať si nárok z titulu nájomného a zároveň z titulu bezdôvodného obohatenia, či postúpenia
pohľadávky, čo potvrdzuje ustálená rozhodovacia prax i teória.
10.Okrem toho je nárok žalobkyne premlčaný, nakoľko nebola dodržaná subjektívna ani objektívna

premlčacia lehota. Žalobkyňa totiž má z viacerých konaní druhovo totožného charakteru vedených proti
žalovanému vedomosť o tom, kto a kedy sa na jej úkor údajne obohatil. Keďže opakovane podala
žalobu na vyplácanie podielov za ten - ktorý kalendárny rok, počiatok plynutia subjektívnej a objektívnej
premlčacej lehoty pripadá na totožný deň. Prvý raz mohla svoje právo vykonať dňa 1.1.2008, pričom
subjektívna lehota uplynula 1.1.2010, objektívna 1.1.2011. Návrh na začatie konania bol na súd podaný

4.1.2011, teda po uplynutí subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Samotná žalobkyňa si v petite
žalobyuplatňujeúrokyzomeškaniaod1.1.2008,čolenpotvrdzuje,žektomutomomentudatujezačiatok
premlčacej doby.
11. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu, žalovaný zotrval na stanovisku o jej nedostatku na strane žalobkyne,
ktorá odstúpila od platnej darovacej zmluvy (platnosť ustálil NS SR uznesením sp. zn. 6Cdo/157/2014),

pričom podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku. Nemôže
preto predstavovať podklad, na základe ktorého by bolo prípustné domáhať sa práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie medzi 1.1.2007 do 31.12.2007. Dohoda o úžitkoch nehnuteľnosti
ku dňu odstúpenia od zmluvy preto možná nie je. Na zmluvu, od ktorej sa odstúpi sa hľadí akoby
neexistovala od počiatku. Odstúpením od zmluvy zanikol samotný titul nadobudnutia, takže je vylúčené,

abysižalobkyňaponechalaakékoľvekplodyaúžitkynazákladetakejtozaniknutejzmluvy.Aknazáklade
darovacej zmluvy zo dňa 19.9.2000 nedošlo k plneniu, záväzok plniť odpadá. To sa však týka len vzťahu
medzi zmluvnými stranami, nie vo vzťahu k tretím osobám. V prípade, že medzi zmluvnými stranami
došlo k plneniu, zmluvné strany sa môžu medzi sebou vyporiadať v súlade so zásadami o bezdôvodnomobohatení. Je teda možné, aby O. P. dal svojej dcére úžitky na základe darovacej zmluvy, pokiaľ sa
títo dvaja medzi sebou dohodli na vysporiadaní úžitkov z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu. Ich
vzájomná dohoda ale za žiadnych okolností nemôže zaväzovať tretí subjekt. Žalobkyňa sa teda môže na

základe dohody o odstúpení od darovacej zmluvy domáhať vydania úžitkov od O. P., v žiadnom prípade
však nie od žalovaného.

12.Napokon v poslednom stanovisku žalobkyňa poukázala na § 130 ods. 2 OZ, podľa ktorého ak zákon
neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä tiež právo na úžitky z

veci po dobu oprávnenej držby. Súčasne zdôraznila, že do momentu odstúpenia od darovacej zmluvy
nakladala s predmetom daru v dobrej viere ako vlastník. Svedčí jej nielen nadobúdací právny titul,
ale aj všetky vonkajšie okolnosti (zápis v katastri), z čoho vzchádzali aj samotní účastníci dohody o
odstúpení od darovacej zmluvy. Poukázala pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
22Cdo/4370/2009. Na argumentáciu o premlčaní považovala za nadbytočné reagovať, nakoľko sa ňou
súd v napadnutom rozsudku nezaoberal. Taktiež uviedla, že predmetom sporu nie je osobitná skutková

podstata uvedená v § 457 OZ, kde aktívne legitimovaní sú iba účastníci zrušenej zmluvy, ale predmetom
sporu je jedna zo skutkových podstát obsiahnutých v § 451 OZ. Žalobkyňa sa teda dožaduje toho čo
jej patrí, čo nie je povinná zo zákona a aj samotnej dohody vydať a je naďalej aktívne legitimovaná
pokračovať v spore.

13.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu vrátil (§ 391
ods. 1 CSP) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14.Z obsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/157/2014 zo dňa 29.3.2016 vyplýva, že
ním bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/479/2012 z 9.7.2013, ktorým odvolací
súd určil neplatnosť darovacích zmlúv uzatvorených medzi O. P. a Mgr. A. P.. Odvolací súd (v konaní
sp. zn. 5Co/479/2012) absolútnu neplatnosť postavil na tom, že O. P. previedol na Mgr. P., resp. Mgr.

D. viac práv než má sám. Daroval im totiž aj podiely určené právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Čadca sp.zn. 10Co/333/00 do vlastníctva právnej predchodkyne žalobcov. Označený rozsudok sa podľa
jeho názoru (odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 5Co/479/2012) vzťahuje nielen k majetkovým právam
bývalého združenia, ale k majetkovým právam k nehnuteľnostiam tvoriacim v súčasnosti spoločný
majetok zapísaný v katastri nehnuteľnosti pre k.úz. A. na LV č. XXXX.

15.Najvyšší súd však konštatoval, že výrok rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 10C/333/00,
ktorým bolo určené, že podiel O. P. vedený pod položkou 173 zoznamu oprávnených osôb Lesného
spoločenstva Vysoká - Makov z 13.11.1994 vo výške 21,25 podielov patrí A. I., je neurčitý, nepresný
a nezrozumiteľný, čo má za následok, že tento rozsudok nemá účinky záväznosti ani vykonateľnosti.
Nemožno totiž z neho vyvodiť čo znamená slovo podiel, či má ísť o spoluvlastnícky podiel alebo

iný podiel, či sa má týkať hmotného alebo nehmotného majetku a akého konkrétneho majetku s
individuálnym alebo druhovým určením jednotlivých vecí či majetkových práv do neho spadajúcich.
Za nijakých okolností, ani v kontexte s odôvodnením rozsudku, ho nemožno interpretovať tak, že ním
bolo rozhodnuté o určení vlastníckeho práva A. I. k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach
zapísaných v katastri nehnuteľnosti pre kat. územie A. na LV č. XXXX v rozsahu 212500/10500000,

a že tým bolo zároveň určené, že O. P. nebol v tomto rozsahu vlastníkom spoluvlastníckeho podielu
zapísaného jemu na označenom LV. Rozsudok s týmto výrokom zjavne nespĺňa náležitosti pre zmenu
zápisu vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľnosti, vyžadovaných v § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho
zákona v znení do 31.12.2001, čo opakovane potvrdila príslušná správa katastra. Na základe toho
Najvyšší súd SR uzavrel, že rozsudok (OS Čadca) sp. zn. 10C/333/00 nie je podkladom pre záver, že

O. P. nebol v čase uzavretia darovacích zmlúv vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu,
v akom mu bolo vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľností.

16. Z opísaného vyplýva, že odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie obstojí. Právny základ napadnutého rozsudku - konštatovanie, že dôvodom neplatnosti

darovacej zmluvy (ako primárnej okolnosti vylučujúcej jednak následné odstúpenie od neplatnej
darovacej zmluvy ako i dojednanie o úžitkoch z nehnuteľnosti) je skutočnosť, že O. P. previedol na
žalobkyňu podiely, ktorých vlastníkom nebol - je totiž v plnom rozsahu vyvrátený citovaným rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR. Zamietnutie žaloby teda neprichádza do úvahy z dôvodu pomenovanéhookresným súdom v napadnutom rozsudku. Inými slovami, darovacia zmluva nie je bez ďalšieho neplatná
z dôvodu, že O. P. previedol na žalobkyňu (nevykonateľným spôsobom definované) podiely určené
rozsudkami Okresného súdu Čadca sp. zn. 10C/333/00 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/552/01.

Následne, ak nie je daná neplatnosť darovacej zmluvy, neplatí ani záver o nemožnosti odstúpiť od
neplatnej zmluvy, resp. o nemožnosti dohodnúť si režim úžitkov z nehnuteľnosti. Konštatované viedlo
odvolací súd k zrušeniu predloženého rozhodnutia.
17.Ďalšie okolnosti (napr. voči komu je dohoda o úžitkoch záväzná), ktoré sporové strany už aj načrtli
vo vyjadreniach v rámci odvolacieho konania budú predmetom ďalšieho postupu okresného súdu, ktorý

opätovne posúdi uplatnený nárok, rešpektujúc relevantné úvahy Najvyššieho súdu SR vyslovené vo
veci vedenej pod sp.zn. 6Cdo/157/2014.

18.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,

v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.