Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/230/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716212426
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716212426.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu JUDr. D. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v U., D. č. XX proti žalovanej J. republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073,
o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd domáhal pôvodne v konaní vedenom pod sp. zn. 11C
95/2012 voči Generálnej prokuratúre SR ako žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade - Slovenskej

republike, konajúcej prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky náhrady škody,
ktorá mu bola spôsobená pri výkone verejnej moci podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to :

a) skutočnej škody vo výške 2. 923,22 - EUR,

b) ušlého zisku v celkovej výške 83. 203, 96 EUR pozostávajúceho zo sumy:

- 60. 801,- EUR - predpokladaný príjem za obdobie počas pozastaveného výkonu advokácie
- 2.602,96 EUR - platby za odvody do sociálnej poisťovne
- 19.800.- EUR - náhrada za stratu na starobnom dôchodku

c) nemajetkovú ujmu vo výške 1.100.000,- EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo

výške 34.907,66 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. V priebehu konania vedeného pod sp. zn. 11C 95/2012 vzal žalobca späť žalobu voči žalovanému v
1. rade - Generálnej prokuratúre SR. Súd uznesením č.k. 11C 95/2011-261 zo dňa 3.5.2016 rozhodol
tak, že: I. Konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil. II. Konanie vo veci vzťahu k žalovanému v 2.
rade vylúčil na samostatné konanie. III. Náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v 1. rade účastníkom nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2016.

4. Žalobu odôvodnil žalobca tak, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru ÚBOK Východ
Košice ČVS: H.- XX/BPK-V-XXXX z 1. júna XXXX bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestný
čin podplácania podľa § 161 odsek 1, 3 písm. b/ Trestného zákona a trestný čin nepriamej korupciepodľa § 162 ods. 1 Trestného zákona. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 21. októbra 2008
sp. zn. 6 To 55/07 rozhodol že zrušil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T 108/06
zo dňa 20.6.2007 v celom rozsahu a žalobcu oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora Vranov

nad Topľou sp. zn. Pv 1551/05 zo dňa 4.4.2006 ohľadne skutku kvalifikovaného ako pokračujúci prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. sčasti nedokonaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
RozsudokKrajskéhosúduvPrešovenadobudolprávoplatnosťdňa 21.10.2008abolžalobcovidoručený
dňa 22.12.2008. Poukázal na to, že v období od 1. júna 2005 do 28 septembra 2005 bol stíhaný väzobne
s tým, že do väzby bol vzatý dňa 1. júna 2005 na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. Pš 27/2005 z 3. júna 2005 a túto vykonával v Ústave na výkon väzby v Košiciach celkom 120 dní v
čase od 1. júna 2005 do 28. septembra 2005. Proti vzatiu do vyšetrovacej väzby podal sťažnosť hneď po
vyhláseníuzneseniaovzatídoväzbyanáslednepísomnezdôvodnenádňa24.júna2005.Tátosťažnosť
bola zamietnutá uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Toš 110/2005 z 28. júna
2005.Zväzbybol prepustenýnaslobodunazákladeuzneseniaŠpeciálnehosúduvPezinku,pracovisko
Banská Bystrica sp. zn. BB- Pš 27/05 zo dňa 23.9.2005, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 28.9.2005. Odvolával sa na článok 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorej má každý
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia
podmienkyapodrobnostiosúdnejainejprávnejochraneustanovujezákon,ktorýmvsúčasnostijezákon
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.

Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri
ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. ( § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.) Právo na náhradu škody
spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.
(§ 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z.). Poukázal na to, že podľa ustanovenia §17 zákona č.

514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa poškodenému uhrádza:
a/ skutočná škoda, b/ ušlý zisk,
c/ náhrada nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o jednotlivé jeho nároky, ktoré si uplatnil podanou žalobou tak
tieto odôvodnil takto:

5.I.SKUTOČNÁŠKODAVOVÝŠKE2.923.22EUR-skutočnúškoduvdanomprípadepredstavujútrovy
právneho zostúpenia v rozsahu, v akom mu boli zo strany ním splnomocnených obhajcov - advokátov
JUDr. D., , JUDr. JY. a JUDr. E. vyúčtované v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „ AT") zálohovými faktúrami. Podľa
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. ide o nasledujúce trovy obhajoby:

6. U advokáta JUDr. D. sa jedná o sumu 1.668,731 eura (zálohová faktúra zo dňa 18.8.2011 na sumu 1
668,73 EUR) pozostávajúcej z odmeny advokáta v sume 606,33 eura (- prevzatie a príprava obhajoby,
vrátane prvej porady s klientom 30.5.2005 - 41,53 eura, účasť pri výsluchu 3.6.2005 na Špeciálnom
súde Pezinok, pracovisko Banská Bystrica 41,53 eura, paušál 7,98 eura,- účasť pri výsluchu obvineného

1.6.2005 v ÚVV Košice - 41,53 eura, 7,98 eura, - účasť pri výsluchu svedka Beňa 12.6.2005 v Poprade
- 41,53 eura, paušál 7,98 eura,- účasť pri vyšetrovacích úkonoch 6.9.2005 na PZ Humenné - 41,53
eura, paušál - 7,98 eura,- účasť pri výsluchu svedkyne Turčanovej 10.2.2006 na PPZ Košice - 45,31
eura, paušál 5,44 eura,- štúdium spisu po skončení vyšetrovania 8.3.2006 na PPZ Košice - 45,33 eura,
paušál 5,44 eura, - obhajoba pri hlavnom pojednávaní 16.5.2007 na OS Vranov nad Topľou - 49,29

eura, paušál 5,93 eura, - dňa 30.9.200S na obhajobu pri ver. zasadnutí na KS Prešov, z Humenného do
Prešova a späť 160 km, cestovné/0,087x160x1,21+160x0,183/ - 46,32 eura, k čomu prislúcha náhrada
za premeškaný čas za 5 polhodín á 10,52 eura § 17 ods. 1 AT) - 52,60 eura, paušál 6,33 eura, - dňa
21.10.2008 na obhajobu pri ver. zasadnutí na KS Prešov, z Humenného do Prešova a späť 160 km,
cestovné/ 0,087x160x1,21+160x0,183/ - 46,32 eura, k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za

5 polhodín á 10,52 eura (§ 17 ods.l AT) - 52,60 eura, paušál 6,33 eura) a hotových výdavkov v sume
1.062,40 eura (cestovné - osobným motorovým vozidlom JUDr. J., zn. Daewo Tacom, EČ: U.: - dňa
3.6.2005 výsluch na Špeciálnom súde Banská Bystrica z Humenného do Banskej Bystrice a späť 600
km, cestovné /0,087x600x1.26+600x0,206 / - 189,072 eura k čomu prislúcha náhrada za premeškaný
čas za 20 polhodín á 8,30 eura (§ 17 ods. 1 AT) - 166,00 eura, - dňa 1.6.2005 výsluch obvineného

v ÚVV Košice, z Humenného do Košíc a späť 180 km, cestovné /0,087x180x1.24+180x0,206/ -
56,458 eura k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 6 polhodín á 8.30 eura (§ 17 ods.
1 AST) - 41,50 eura, - dňa 12.6.2005 výsluch svedka Beňa v Poprade, z Humenného do Popradu
a späť 350 km, cestovné/0,087x350x1,26+350x0,26/ - 110,467 eura k čomu prislúcha náhrada zapremeškaný čas za 8 polhodín á 8,30 eura - 66,40 eura, - dňa 10.2.2006 výsluch svedkyne Turčanovej
v Košiciach, z Humenné- Košice a späť 180 km, cestovné / 0,087x180x1.24+180x0,206/ - 56,498
eura k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 5 polhodín á 9,06 eura § 17 ods. 1 AT. -

45,30 eura, - dňa 8.3.2006 preštudovanie vyšetr. spisu Košice, Humenné - Košice a späť 180 km
cestovné /0,087x180x1.24+180x0,206/ - 56,498 eura k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas
za 5 polhodín á 9,06 eura ( § 17 ods. 1 AT) - 45,30 eura, - dňa 16.5. 2007 na obhajobu pri hlavnom
pojednávaní OS Vranov n/T, Humenné - Vranova n/T o späť 50 km / 0,087x50x1,21+50 x0,206/ - 15,56
eura k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 2 polhodiny á 9,86 eura (§ 17 ods. l AT) - 19,66

eura,-dňa30.5.200Snaobhajobupriver.zasadnutínaKSPrešov,zHumennéhodoPrešovaaspäť160
km, cestovné / 0,087x160x1,21+160x0,183/ - 46,12 eura k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas
za 5 polhodín á 10,52 eura (§ 17 ods. lAT) - 52,60 eura, - dňa 21.10. 2008 na obhajobu pri ver. zasadnutí
na KS Prešov, z Humenného do Prešova a späť 160 km, cestovné / 0,087x160x1,21+160x0,183/ - 46,12
eura k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 5 polhodín á 10,52 eura (§ 17 ods. l AT) - 52,60
eura).

7.UadvokátaJUDr.D.sajednáosumu600,81eura(zálohováfaktúrazodňa10.8.2011nasumu600,81
eura) pozostávajúcej z odmeny advokáta v sume 332,93 eura (- prevzatie a príprava zastúpenia dňa
19.4.2007 - 49,29 eura, § 14 ods, 1 písm. d/AT, paušál - 5,91 eura, - obhajoba na hlavnom pojednávaní
OS Vranov nad Topľou dňa 16.5.2007 - 98,58 eura, 14 ods. 1 písm. d/AT, paušál - 5,91 eura, - obhajoba

na hlavnom pojednávaní OS Vranov nad Topľou dňa 20.6.2007 - 49,29 eura § 14 ods. 1 písm. d/AT,
paušál - 5,91 eura, - obhajoba pri verejnom zasadnutí 30.9.2008 na KS Prešov - 52,71 eura, § 14 ods.
1 písm. d/ AT, paušál - 6,31 eura, - obhajoba pri verejnom zasadnutí 21.10.2008 na KS Prešov - 52,71
eura § 14 ods. 1 písm. d/ AT, paušál - 6,31 eura) a hotových výdavkov v sume 267,88 eura (cestovné
osobným motorovým vozidlom JUDr. R., zn. BMW525, EČ U.: - dňa 16.5.2007 cestovné Humenné -

Vranov nad Topľou a späť 50 km /0,087x50x1.21+50x0.206/ - 15,56 eura k čomu prislúcha náhrada
za premeškaný čas za 2 polhodiny x 9,86 eur - 19,66 eura, § 17 ods. l AT, - dňa 20.6.2007 cestovné
Humenné - Vranov nad Topľou a späť 50 km /0,087x50x1.21+50x0.206/ - 15,56 eura k čomu prislúcha
náhrada za premeškaný čas za 2 polhodiny x 9,86 eur -19,66 eura § 17 ods. l AT, - dňa 30.9.2008 na
obhajobu pri ver. zasadnutí KS Prešov, cestovné z Humenného do Prešova a späť 160 km /0,087x160

x 1,21 x 0,183/ - 46,12 eura k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 5 polhodín x 10,52 eur
- 52,60 eura § 17 ods. l AT, - dňa 21.102008 na obhajobu pri ver. zasadnutí KS Prešov, cestovné z
Humenného do Prešova a späť 160 km / 0,087x160 x 1,21 x 0,183/ - 46,12 eura k čomu prislúcha
náhrada za premeškaný čas za 5 polhodín x 10,52 eur - 52,60 eura § 17 ods. l AT).

8. U advokáta JUDr. E. sa jedná o sumu 653,68 eura - zálohová faktúra zo dňa 18.8.2011 (- prevzatie
a príprava obhajoby, vrátane prvej porady s klientom 17.6.2005 - 41,53 eura § 14 ods. 1 písm. a/ AT,
paušál - 4,98 eura, - účasť pri výsluchu svedka dňa 13.7.2005 v ÚVV Košice - 41,53 eura § 14 ods.
1 písm. a/AT, paušál - 4,98 eura, - účasť pri výsluchu svedka dňa 11.8.2005 - 41,53 eura § 14 ods. 1
písm. a/AT, paušál - 4,98 eura, - účasť pri výsluchu svedka dňa 16.8.2005 - 41,53 eura § 14 ods. 1 písm.

a/AT, paušál - 4,98 eura, - účasť pri výsluchu svedka dňa 13.9.2005 v ÚVV Košice - 41,53 eura § 14
ods. 1 písm. a/AT, paušál - 4,98 eura, - skutkové vyjadrenie k obvineniu dňa 14.9.2005 41,53 eura §
14 ods. 1 písm. a/AT, paušál 4,98 eura, - žiadosť o prepustenie z väzby 19.9.2005 - 41,53 eura § 14
ods. 1 písm. a/AT, paušál - 4,98 eura, - písomné podanie na zastavenie trestného stíhania dňa 6.3.2006
- 45,31 eura § 14 ods. 1 písm. a/AT, paušál - 5,44 eura, - žiadosť o zastavenie trestného stíhania na

OP 12.3.2006 - 45,31 eura §14 ods. 1 písm. a/AT, paušál - 5,44 eura, - žiadosť o späť vzatie žaloby
na OP dňa 14.5.2006 - 45,31 eura § 14 ods. 1 písm. a/AT, paušál 5,44 eura, - obhajoba na hlavnom
pojednávaní dňa 16.5.2007 - 52,71 eura § 14 ods. 1 písm. a/AT, paušál 5,91 eura, - obhajoba na hlavnom
pojednávaní dňa 20.6.2007 - 52,71 eura § 14 ods. 1 písm. a/AT, paušál - 5,91 eura, - odvolanie proti
rozsudku OS Vranov nad Topľou 27.6.2007 - 52,71 eura § 14 ods. 1 písm. a/AT, paušál - 5,91 eura).

9. II. UŠLÝ ZISK VO VÝŠKE v celkovej sume 83.203, 96 EUR pozostávajúceho zo sumy:
- 60. 801,- EUR - predpokladaný príjem za obdobie počas pozastaveného výkonu advokácie
- 2.602,96 EUR - platby za odvody do sociálnej poisťovne
- 19.800.- EUR - náhrada za stratu na starobnom dôchodku

10. Poukázal na to, že ušlým ziskom sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva
v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnenie
očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí. Rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory v Bratislavečíslo 1626/2005 zo dňa 30. júna 2005 mu bol pozastavený výkon advokácie v období od l. júna 2005
do 12. januára 2009. Činnosť advokáta obnovil až 12. januára 2009, pretože rozhodnutie Slovenskej
advokátskej komory číslo 75/2009 z 8. januára 2009 o zrušení pozastavenia výkonu advokácie

nadobudlo právoplatnosť dňa 12. januára 2009. Za obdobie pozastavenia výkonu advokácie si uplatňuje
ušlý zisk - predpokladaný príjem za obdobie počas, ktorého mal pozastavenú činnosť advokáta vo
výške 60.801,- eur, ktorý bol vypočítaný ako priemer z daňových priznaní 2003 až 2008. K daňovým
priznaniam za rok 2003 - 2005 pripočítal príjmy z daňových priznaní 2006 - 2008, nakoľko v tom čase
mal pozastavený výkon advokácie a na účet nabehli platby ex offo za predchádzajúce obdobia. Daňové

priznania: rok 2003 - 217.554,- Sk, rok 2004 -295.741,- Sk, rok 2005 - 288.871,- Sk / za 5 mesiacov
činnosti/, rok 2006 - 112.252,- Sk /platby ex offo/, rok 2007 - 181.388,- Sk /platby ex offo/, rok 2008 -
134.531,- Sk /platby ex offo/. Celkom príjmy 1.230 337.- Sk = 40.839.- eur, príjem za obdobie rokov
2003 - 2008 : 3 predstavuje priemerný príjem na rok vo výške 13 613,- eur, nakoľko príjmy za roky
2006 -2008 boli skutočné príjmy za roky 2003 - 2005. Jednalo sa o odmeny za obhajoby ex offo a boli
vyplatené spätne. Vyčíslený priemerný príjem na rok vo výške 13.613,- eur bol vynásobený troma /roky

2006 až 2007/: 40.839.-eur, - priemerný príjem za 7 mesiacov 2005: 7. 941.- eur,- rok 2009: 7.283,-
eur /je rozdiel priemerný príjem 13 613,- eur mínus skutočný príjem z daňového priznania vo výške 6
330.- eur za rok/, - rok 2010: 4 738.- eur /priemer spätne vyplatených odmien ex offo v rokoch 2006 až
2008, nakoľko za tieto roky žalobca nemal skutočné príjmy ex offo/, čo spolu za vyššie uvedené roky
predstavuje ušlý zisk vo výške 60 801,- eur.

11. Napriek skutočnosti, že nevykonával činnosť advokáta, musel uhradiť odvody do Sociálnej poisťovne
v celkovej výške 2 602.96 EUR, ktoré si uplatnil v súvislosti so vzniknutou škodou a ktorá skutočnosť
vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXXXX/XXXX-BA zo dňa 25. novembra 2010 a príjmového
pokladničného dokladu na sumu 2.602.96,- eur , ktoré predložil.

12. Ďalej poukázal na to, že nemal žiadny finančný príjem na zabezpečenie živobytia svojej rodiny a
pretobolnútenýpožiadaťopriznaniepredčasnéhostarobnéhodôchodku.Zákonosociálnompoistenína
priznanie riadneho starobného dôchodku určuje dôchodkový vek dosiahnutím dovŕšenia 62 rokov veku,
ktorú som v tom čase nespĺňal a dôchodkový vek dosiahol až 15. decembra 2009, čo znamená, že mu

chýbalo odpracovať na účely priznania starobného dôchodku ešte 3 a pol roka. Na základe rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave číslo XXX XXX XXXX. z 2. októbra 2006 mu priznaný
predčasný starobný dôchodok s účinnosťou rozhodnutia od 30. Júna 2006 v sume 8.883,- Sk mesačne,
pri prepočítaní na eurá je to 294,86 euro. Predmetné rozhodnutie mu bolo doručené dňa 9. októbra 2006.
Priznaním predčasného dôchodku prišiel o výhodu priznania II. pracovnej kategórie a dôchodok mu bol

krátený aj o percento za každý predčasne odídený mesiac. Nedisponuje výpočtovou technikou, ktorá by
mi zohľadnila II. pracovnú kategóriu, o ktorú som prišiel a taktiež o krátené percentá. Takto bol ukrátený
každý mesiac o 600,- eur. Jeho riadny starobný dôchodok predstavoval paušálne minimálne 900,- eur a
krátením v súvislostí s priznaním predčasného starobného dôchodku bol poškodený mesačne paušálne
o 10.500,- Sk z dôvodu nezapočítania 2. dôchodkovej kategórie za 15 rokov služby, ktoré mal odslúžené

v Zbore požiarnej ochrany, plus valorizácia a zníženia o 0,5 % za každých začatých 30 dní od priznania
nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku, t.j. nároku na
starobný dôchodok. Takže 15. decembra 2009, keď dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov paušálne mu bol
priznaný starobný dôchodok v sume 900,- euro. Preto z uvedených dôvodov si uplatnil náhradu vo výške
600,- eur mesačne od 15.12.2009 keď mu vznikol nárok na starobný dôchodok, t.z. za obdobie roka

2009 (12 mesiacov x 600,- eur) 7.200,- eur, roka 2010 (12 mesiacov x 600,- eur) 7.200,- eur a za január
2011 až september 2011 (9 mesiacov x 600,- eur) 5.400,- eur, spolu 19.800,- eur, ktorú žiadal vyplatiť
jednorázovo. Zároveň žiadal aby mu súd priznal vyplácanie doživotnej renty v sume 600,- eur.

13. III. NEMAJETKOVÁ UJMA VO VÝŠKE 1.100.000,- EUR. Žalobca uviedol, že nemajetková ujma

je ujmou v osobnej sfére poškodeného. Náprava nesleduje cieľ navrátenia do pôvodného stavu či
poskytnúť poškodenému peňažné zadosťučinenie, ale predstavuje skôr určité spravodlivé zmiernenie
následkov vzniknutej ujmy. Na základe Ústavy Slovenskej republiky článku 19 každý občan má
právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Osobnostné
práva človeka súm podrobne upravené v § 11-16 OZ a predstavujú základ súkromnoprávnej úpravy

osobnostného práva. Medzi tzv. všeobecné osobnostné práva, ktoré patria bez rozdielu každému
zaraďujeme najmä právo na ochranu života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako
aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon ukladá povinnosť zachovať zásadu
prezumpcie neviny. Rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní bola závažne narušená jehoobčianskačesťobčanaSR,psychickoutraumoutrpelonajcelájehorodina.Uviedol,žesa domnieva,že
vdôsledkurozhodnutiaorgánovčinnýchvtrestnomkonanídošloknenávratnejdeštrukciimedziľudských
väzieb, tvoriacich základ a rámec jeho súkromného, ako aj profesionálneho života a tým aj k

intenzívnemu zásahu do jeho osobnostných práv, predovšetkým práva na súkromie a rodinný život,
ako aj práva na ochranu mojej osobnosti. Vzniknuté následky nie je možné odstrániť len morálnou
satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia nepostačuje na to. aby bola primerane
vyvážená a zmiernená moja vzniknutá nemajetková ujma. Vzniknutá trauma je z jeho života prakticky
neodstrániteľná a preto v dôsledku toho sa domáha náhrady materiálnej ujmy v peniazoch a to vo výške

1.100.000,- EUR. ktorú považuje za primeranú vzhľadom na spôsobené následky. Zároveň si uplatnil
aj nárok podľa § 121 ods. 3 OZ aj náhradu odmeny za právne služby v súvislosti s týmto uplatnením
náhrady škody v rámci predbežného prerokovania nároku z hodnoty 1.186.127,10 EUR, čo predstavuje
podľa AT odmenu za jeden úkon právnej služby 14 537,65 eura pri vykonaných úkonoch: - prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - 14 537,65 EUR (§14 ods. 1 písm. a/AT), paušál -
7.21 eura, - návrh na predbežne prerokovanie nároku - 14 537,65 eura (§ 14 ods. 1 písm. c/AT paušál

- 7.21 eura, spolu odmenu (bez DPH): 29.089,72 eura, DPH 20 % - 5.817,94 eura, odmena spolu s
DPH: 34.907,66 eura. V priebehu konania, potom čo bola žalovanou vznesená námietka premlčania
voči uplatňovanému nároku žalobcu, žalobca uviedol, že podľa jeho názoru bola námietka premlčania
zo strany žalovanej vznesená v rozpore s dobrými mravmi a účelová, pretože on si svoj nárok uplatnil
riadne a včas u žalovanej v zmysle zákona v rámci predbežného preskúmania nároku a vinou žalovanej

si musel tento nárok uplatniť na súde.

14. Žalovaná vzniesla námietku premlčania voči žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody.
Poukázala na to, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje
ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky z 23. februára 1990 sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna
1993 sp.zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej
republiky ročník 1994). Základným predpokladom pre priznanie nároku na náhradu škody v súvislosti
rozhodnutím o začatí trestného stíhania, či rozhodnutím o väzbe je skutočnosť, že trestné stíhanie voči

poškodenému bolo zastavené, poškodený bol oslobodený spod obžaloby alebo vec bola postúpená
inému orgánu. V tomto prípade bol žalobca oslobodený spod obžaloby rozsudkom Krajského súdu v
Prešove zo dňa 21.10.2008 č.k. 6To 55/07-582 (ďalej len „oslobodzujúci rozsudok“), ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 21.10.2008. Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa v tomto prípade
odvíja od okamžiku, keď bolo poškodenému resp. jeho právnemu zástupcovi v predmetnom konaní

doručené či oznámené rozhodnutie, ktorým bol oslobodený spod obžaloby. poukázala na to, že žalobca
v podanej žalobe na strane 2 uviedol, že oslobodzujúci rozsudok mu bol doručený dňa 22.12.2008
a teda najneskôr tento deň, t.j. 22.12.2008 je začiatkom, t.j. prvým dňom plynutia premlčacej doby.
V tomto prípade však právny zástupca žalobcu JUDr. JY. sa osobne zúčastnil verejného zasadnutia
na Krajskom súde v Prešove dňa 21.10.2008 (ako to vyplýva z vyúčtovania zo dňa 10.08.2011), na

ktorom bol vyhlásený oslobodzujúci rozsudok a preto je za deň oznámenia tohto rozhodnutia v zmysle
§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nutné považovať tento deň t.j. 21.10.2008. Trojročná premlčacia
lehota by uplynula dňa 21.10.2011, nakoľko si však žalobca uplatnil svoj nárok žiadosťou o predbežné
prerokovanie v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. na Generálnej prokuratúre SR, premlčacia lehota
neplynula v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v období od 08.09.2011 do

08.03.2012. Posledným dňom premlčacej doby bol deň 21.4.2012 a k podaniu žaloby došlo až dňom
26.7.2012, ako vyplýva z podacej pečiatky Okresného súdu Michalovce na rovnopise návrhu, teda v
čase, kedy bol teda tento nárok v dôsledku uplynutia trojročnej premlčacej doby už premlčaný (§ 19
ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb.). Uviedla, že k záveru o premlčaní nároku by súd musel dospieť aj v
prípade, ak by počiatok plynutia premlčacej lehoty odvíjal od dátumu doručenia rozsudku samotnému

žalobcovi t.j. 22.12.2008, kedy by posledným dňom premlčacej doby pri zohľadnení spočívania lehoty
v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. bol deň 22.06.2012. Žalovaná vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania preto nepovažovala za potrebné podrobnejšie sa vyjadrovať v tomto
prípade k splneniu zákonných predpokladov v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., pričom v tejto súvislosti
poukázala na ustálenú judikatúru (viď stanovisko NS ČSSR zo dňa 26.04.1983 sp. zn. Sc 2/83, (R

29/1983)), od ktorého súdna prax doposiaľ odklon nezaznamenala: Dovolává-li se účastník občanského
soudního ŕízení promlčení, nemúže soud promlčené právo (nárok) přiznat; návrh na zahájení řízení v
takovém prípade zamítne. To platí u práva (nároku) na náhradu škody i v připadech, ve kterých není ješté
prokázána odpovédnost za škodu nebo výše škody.) Účelem občanského soudního řízení týkajícího sepráva na náhradu škody je totiž rozhodnout na základe účelné a hospodárne zjišténého skutkového
stavu, zda Ize žalobnímu nároku vyhovét či nikoli, tedy rozhodnout, zda právo na náhradu škody je
soudné vynutitelné. Je-li tato vynutitelnost odvrácena dúvodnou námitkou promlčení, nemôže být již z

tohoto duvodu uplatnené právo na náhradu škody soudem přiznáno. Zásada hospodárnosti řizeni musí
vést v takovém případé soud k tomu, aby se prednostne zabýval jen otázkou promlčení práva, pokud to
vede rychleji a účinnéji k vydání rozhodnutí ve věci samé. Opačný závěr by znamenal, že by soud mél
provádét dúkazy ohledne odpovědnosti za škodu nebo její výše přesto, že by bylo zjišténo, že by právo
nanáhraduškody,pokudbybylodáno,bylopromlčeno.Soudbytedymělprovádétsvědecké,znaleckéa

jinédokazováníatím případnézvyšovatnákladyřízeníjenomproto,abyvodôvodnénísvéhorozhodnutí
mohl uvést, že pro promlčení zamítá presné zjíštené právo na náhradu škody, popřípadé uvést presnou
výši této škody. Výsledek, tedy zamítnutí žaloby pro promlčení práva na náhradu škody, by ovšem byl
stejný. Takový postup by byl v rozpore s ustanovením § 6 o.s.ř., zejména se zásadou hospodárnosti
řízení vyplývající z tohoto ustanovení.) Žalovaná ďalej poukázala aj na rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo
145/2004 : „Účelom občianskeho súdneho konania týkajúceho sa práva na náhradu škody je rozhodnúť

na základe účelne a hospodárne zisteného skutkového stavu, či je možné žalobnému návrhu vyhovieť,
teda či právo na náhradu škody je súdne vynútiteľné. V prípade, že je táto vynútiteľnosť vyvrátená
dôvodnou námietkou premlčania, uplatnené právo nemôže byť priznané. Zásada hospodárnosti konania
musí súd za takýchto okolností viesť k tomu, aby sa prednostne zaoberal otázkou premlčania "práva,
pokiaľ to účinnejšie a rýchlejšie vedie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej" V rozhodovacej činnosti

súdov teda zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v
konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie
k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie
napr. výšky bezdôvodného obohatenia a pod.“ Žalovaná vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
preto voči žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody navrhla, aby súd žalobu zamietol.

15. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na
škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

16.Rozhodnoudobouprepoužitiepríslušnéhopredpisujedeňvydaniavyššieoznačenýchnezákonných
rozhodnutí a v tomto prípade je to 1.6.2005 a 3.6.2005 a v tomto čase už platil zákon č. 514/2003 Z.z.
(od 1.7.2004).

17. Podľa § 1 zákon č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

18. Podľa § 2 cit. zákona, na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

19. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

21. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátua) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

22. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má

účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

23. Podľa § 8 ods. 5 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto
bol vzatý do väzby, ak
a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie,
b) bol oslobodený spod obžaloby alebo

c) vec bola postúpená inému orgánu.

24. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

25. Podľa § 15 ods. 2 cit. zákona, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán

povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania
žiadosti zostávajú zachované.

26. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

27. Podľa § 16 ods. 2 cit. zákona, každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného
orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné
prerokovanie nároku.

28. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

29. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

30. Podľa 18 ods. 1 cit. zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému
vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané
zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

31. Podľa 18 ods. 2 cit. zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému

vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli
s nesprávnym úradným postupom.

32. Podľa 18 ods. 3 cit. zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške
ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

33. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušeniealebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

34. Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo
dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

35. Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15

odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

36. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s
nezákonnými rozhodnutiami, a to rozhodnutím o vznesení obvinenia vydanom vyšetrovateľom Prezídia
PZ ÚBOK, OBPK Východ v Košiciach zo dňa 1.6.2005 ČVS: H. a uznesením o väzbe Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 3.6.2005 č.k. Pš/27/2005. Nárok na náhradu škody pozostáva zo sumy 2.923,22

€ titulom zaplatených trov obhajoby, sumy 83.203,96 € titulom ušlého zisku, a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 1.100.000,- €.

37. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou voči nároku
uplatňovanom v tomto konaní žalobcom. Súd v občianskom súdnom konaní sa môže zaoberať

vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov (R 29/1983) v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak preto
súd zistí, že uplatnené právo je premlčané (zanikla súdna vymáhateľnosť žalobou uplatneného nároku)
a žalovaný dlžník vzniesol námietku premlčania, bližšie už neskúma existenciu subjektívneho práva
žalujúceho veriteľa - vychádza z toho, že tak, či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou

bola v takom prípade zamietnutá (porovnaj tiež „Jaromír Svoboda, Občiansky zákonník, Komentár a
súvisiace predpisy“, Eurounion, 2005, str. 100). Zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci
súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v
prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k urýchlenému vydaniu rozhodnutia vo veci samej (porovnaj
tiež rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 34/2011. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v

dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie
istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky
premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže
priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov,
aby v primeraných lehotách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli

po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvod na vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo

priznať.

38. Je nesporné, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
zo dňa 21.10.2008 č.k. 6To 55/07-582, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 21.10.2008. Z listinných
dôkazov predložených žalobcom súd mal za preukázané, že žalobca si uplatnil právo na náhradu

škody žiadosťou o predbežné prerokovanie zo dňa 2.8.2011, doručenou Generálnej prokuratúre SR dňa
8.9.2011, postúpenej v časti Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 22.09.2011. Nakoľko v predmetnej veci
neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej
moci. Ministerstvo spravodlivosti SR v zákonom stanovenej lehote nárok žalobcu neuspokojilo, čo
právnemu zástupcovi žalobcu oznámilo písomne podaním zo dňa 24.4.2012. Podľa § 19 ods. 1 zák.

č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa jeho doručenia (oznámenia). Žalobca si nárok na náhradu
škody odvodzuje od rozhodnutia o vznesení obvinenia vydanom vyšetrovateľom Prezídia PZ ÚBOK,
OBPK Východ v Košiciach zo dňa 1.6.2005 ČVS: PPZ-52/BPK-V-2005 a uznesenia o väzbe Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 3.6.2005 č.k. Pš/27/2005. V tomto prípade bol žalobca oslobodený spod
obžalobyvyššieoznačenýmrozsudkomKrajskéhosúduvPrešove,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňom
21.10.2008. Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa v tomto prípade odvíja od okamžiku,
keď bolo poškodenému, resp. jeho právnemu zástupcovi v predmetnom konaní doručené či oznámenérozhodnutie, ktorým bol oslobodený spod obžaloby. Oslobodzujúci rozsudok bol žalobcovi doručený dňa
22.12.2008 a tento deň by mal byť začiatkom, t.j. prvým dňom plynutia premlčacej doby. Súd sa však
sa stotožňuje s tvrdením žalovanej, že za začiatok plynutia premlčacej doby je nutné považovať deň

oznámenia (vyhlásenia) oslobodzujúceho rozhodnutia súdu, t.j. 21.10.2008, kedy sa konalo verejné
zasadnutie na Krajskom súde v Prešove, na ktorom bol vyhlásený oslobodzujúci rozsudok, a na ktorom
sa osobne zúčastnil právny zástupca žalobcu JUDr. Ján Vrba, ktorá skutočnosť vyplýva z vyúčtovania
trov právneho zastúpenia označeného právneho zástupcu zo dňa 10.8.2011. Trojročná premlčacia
lehota by uplynula dňa 21.10.2011, avšak táto neplynula v období od 8.9.2011 do 8.3.2012 v súlade s

ustanovením § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pretože si žalobca uplatnil svoj nárok žiadosťou o
predbežné prerokovanie na Generálnej prokuratúre SR (§ 15 zákona č. 514/2003 Z. z.). Žaloba bola
podaná na súd dňa 26.7.2012, pričom posledným dňom premlčacej doby bol deň 21.4.2012 takže nárok
žalobcu v dôsledku uplynutia trojročnej premlčacej doby je premlčaný (§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003
Zb.). Súd sa stotožňuje aj s právnym názorom žalobcu, že nárok by bol premlčaný aj v prípade, ak by
bol počiatkom plynutia premlčacej lehoty deň doručenia rozsudku samotnému žalobcovi, t.j. 22.12.2008,

kedy by posledným dňom premlčacej doby pri zohľadnení spočívania lehoty v zmysle ustanovenia § 19
ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. bol deň 22.06.2012. Súd, keďže dospel k záveru, že vznesená námietka
premlčania zo strany žalovanej bola dôvodná a musel k nej prihliadnuť a preto žalobu z tohto dôvodu
zamietol.

39. K obrane žalobcu spočívajúcej v tom, že považuje námietku premlčania vznesenú žalovanou za
účelovú a v rozpore s dobrými mravmi tvrdiac, že svoj nárok riadne a včas uplatnil u žalovanej podľa
zákona a žalovaná zavinila, že bol nútený domáhať sa priznania nároku na súde súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.08.2004 sp. zn. 25 Cdo 2648/2003: „Ustanovenie § 3 O.z.
je všeobecným ustanovením hmotno-právnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon

subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, že tomu tak nie je, požadovanú
ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktorú účastníkovi dáva priamo právny predpis, prichádza do
úvahy aplikácia tohto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch. Dobrými mravmi rozumie ustanovenie
§ 3 ods. 1 O.z. súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji
osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou

spoločnosti a majú povahu noriem základných. Týmto normám zásadne neodporuje, ak namieta
niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, nakoľko inštitút premlčania prispievajúci k istote
v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu,
ktoré sa podľa zákona premlčuje. Ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len
prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného

zmyslu a účelu sledovaného právnou norou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez
významu,jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by
o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva na úkor druhého účastníka a teda o výkon v rozpore s
dobrými mravmi. O konanie vykazujúce znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však
nebolo možné uvažovať za okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný,

ale len z konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená.
Tieto okolnosti pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak
významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania.“
Opodstatnene vznesenú námietku premlčania stranou v spore voči uplatňovanej pohľadávke nemožno
vo všeobecnosti pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože ide o zákonný inštitút

a prispieva k istote právnych vzťahov. Za špecifických okolností však výkon práva namietať premlčanie
uplatneného nároku by mohol byť konaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu,
ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v
dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a
charakteromnímuplatňovanéhoprávaasdôvodmi,prektorésvojeprávoneuplatnilvčas.Znakykonania

vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností, za
ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je
vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, t.j. rozhodujúce a určujúce pre odopretie účinkov námietky
premlčania sú okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia námietky premlčania. Tieto okolnosti musia
byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty,

akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania, čo v tejto veci splnené nebolo.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.41. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania musí súd rozhodnúť vždy, a to aj bez návrhu, spravidla v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Aplikácia ust. § 257 CSP (predtým § 150 O.s.p.) prichádza do úvahy v prípadoch, keď

sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú
aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v

konaní.Nepriznanienáhradytrovkonaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípadu
a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy
konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému
účastníkovi priznať náhradu trov konania. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia

vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov
konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP
(predtým § 150 O.s.p.) preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné

zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania;
vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať
do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto

rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie §
257 CSP (predtým§ 150 O.s.p.) sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj
účastníkov v priebehu konania a pod. teda nebolo konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a aké
boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 150 O.s.p. Pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p. treba prihliadať v

prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať
do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie §
150 Občianskeho súdneho poriadku sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde,
postoj účastníkov v priebehu konania a pod. ( R 82/2006, Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M

Cdo 5/2006). Súd prihliadol v prvom rade na nepriaznivé majetkové, sociálne a osobné pomery žalobcu,
ktorý sú sčasti spôsobené aj tým, že v dôsledku rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní mal
pozastavenú činnosť advokáta, nevykonával túto činnosť, keďže bol vo výkone väzby v dôsledku čoho
bolbezpravidelnéhopríjmuapretoakoajuvádzalvžalobebolnútenýpožiadaťopriznaniepredčasného
starobného dôchodku. Z tohto dôvodu mu bol priznaná nižšia suma dôchodku na akú by mal za iných

okolností nárok, t.j. ak by nemusel predčasne požiadať o jeho vyplácanie. Súd poukazuje aj na to, že
v prípade, ak by podal žalobca žalobu včas tak by mu pravdepodobne bol nárok na náhradu škody
priznaný. Súd preto vzhľadom na tieto skutočnosti postupoval pri priznaní náhrady trov podľa ust. § 257
CSPastranámichnáhradunepriznalzvyššieuvedenýchdôvodovosobitnéhozreteľa,pričompoukazuje
aj na to, že ich nepriznaním by nemala nepriaznivý dopad na majetkovú sféru žalovanej - štátu, ktorá

mala vo veci plný úspech a v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, by za iných okolností mala nárok na ich
náhradu voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči

žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).