Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316201206
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316201206.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci

žalobkyne: K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa XX.X.XXXX, ktorá bola
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.
II. Súd žalobu o určenie, že Rozhodcovská doložka obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve zo dňa
XX.X.XXXX, ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX

zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou došlou na súd 27.1.2016 žiadala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov zo dňa 28.7.2015, rozhodcovská doložka obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve
zo dňa XX.X.XXXX, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa XX.X.XXXX sú neplatné. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že nie je pochýb o tom,
že vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou stranou je vzťahom spotrebiteľským a že na daný právny
stav je nutné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v zmysle ustanovenia § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o spotrebiteľskom
úvere žalobkyňa považovala ustanovenie o Dohode o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Žalobkyňa to odôvodňovala tým, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola s
ňou ako spotrebiteľkou osobitne individuálne dojednaná, čo vyplýva aj z jej určenia ako sformulovanej
zmluvnej podmienke, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Žalobkyňa poukázala na to,
že jej bola predložená k podpisu kopa papierov, pričom si ani neuvedomila, že podpisuje dohodu o
zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa považovala konanie žalovaného za konanie v rozpore so zákonom a

dobrými mravmi. Je to tak z toho dôvodu, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov predstavuje
kompaktný vopred pripravený celok upravujúci podmienky úverového vzťahu. Na základe toho mohla
len vopred naformulované ustanovenia akceptovať ako celok bez toho, že by mohla slobodne prejaviť
svoju vôľu. Takúto zmluvnú podmienku preto nepovažuje za individuálne dojednanú a preto je neplatná.
Žalobkyňa tiež argumentovala tým, že dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu
pohľadávku a preto je táto v rozpore s ustanovením § 51 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
2. Taktiež za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobkyňa považovala aj rozhodcovskú doložku

zakotvenú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere vzhľadom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola so
žalobkyňou ako spotrebiteľom osobitne individuálne dojednaná čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy,
ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX a
s touto doložkou sa žalobkyňa nemala možnosť individuálne oboznámiť. Žalovaný túto rozhodcovskúdoložku žalobkyni predložil v kope papierov a pod časovým tlakom mala žalobkyňa listiny podpísať.
Taktiež žalobkyňa poukázala na to, že nebola oboznámená s vnútorným fungovaním rozhodcovského
súdu a významom samotnej rozhodcovskej doložky. Nemala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu

ohľadom rozhodcovského konania. Takáto doložka nebola s ňou individuálne dojednaná, rozhodcovská
doložka jej nedáva možnosť na výber medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným
súdom. Zo strany žalobkyne bolo poukázané na to, že rozhodcovská doložka je v rozpore s čl. 6 ods. 1 a
čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
3. Žalobkyňa považovala celú predmetnú úverovú zmluvu za neplatnú jak pre rozpor s dobrými mravmi,

tak pre rozpor so zákonom. Žalobkyňa si požičala 600 euro pričom žalovaný od nej požaduje 1128
euro, čo jej pripadá ako úžera zo strany žalovaného. Žalobkyňa má za to, že Zmluva o spotrebiteľskom
úvere by mala obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradievakomsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkom,pričomabsenciatýchto
náležitostí spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
4. Žalovaná strana ako prostriedok procesnej obrany uviedla, že žalobkyňa na určení neprijateľnosti

podmienky ktorou sa domáha bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemá naliehavý právny záujem
nakoľko žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere. Zmluva
podľa žalovanej strany nie je neplatná nakoľko výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov je jasne uvedená v Dohode o plnení v splátkach. Žalobkyňa bola dňa 28.7.2015 s predmetnou
zmluvou oboznámená, na znak čoho ju podpísala.

5. Čo sa týka Dohody o zrážkach žalobkyňa v procese vytvárania žiadosti o úver a uzavretia zmluvy
bola informovaná nielen o zmluve ale aj o zabezpečovacích prostriedkoch ku ktorým pristúpila. Z textu
dohody vyplýva, že podmienky sú individuálne dojednané. Inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551
Občianskeho zákonníka a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho
dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán na základe ich dobrovoľnosti. Veriteľ tak činil, aby chránil svoje

záujmy pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Žalovaný poukázal na to, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy má všetky zákonom predpísané náležitosti.
6. Čo sa týka rozhodcovskej doložky žalobkyňa má právo slobodne sa rozhodnúť na ktorom
orgáne uplatní svoje právo. Podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní podanie žaloby na
rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky ako keby bola žaloba podaná na súd. Žalobkyňa mala

nárok obrátiť sa na súd skôr ako dodávateľ s nárokom na porušenie jeho práv čo v danom prípade
aj učinila. Taktiež spotrebiteľ má právo podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Proti
rozhodcovskému rozsudku má tiež právo brániť sa v exekučnom konaní.
7. Žalovaný zdôraznil, že prijatie argumentácie žalobkyne by znamenalo pre žalovaného znemožnenie
využitia rozhodcovského konania. Pritom však z ustanovenia §-u 53 ods. 4 písm. r, Občianskeho

zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne,
ale iba ho obmedziť. Prípustnosť rozhodcovských doložiek vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej
literatúry. Legitimita a legalita rozhodcovského rozsudku bola tiež konštatovaná v rozhodnutí Krajského
súdu v Z. sp. zn. X T. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Žalovaný tiež uviedol, že prípustnosť
rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj z odporúčania Komisie č. 98/257/

ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenia spotrebiteľských sporov.
Žalovaná strana prípustnosť rozhodcovských doložiek odôvodňovala aj rozhodnutiami súdov Českej
republiky.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX,

Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa XX.X.XXXX, Všeobecnými podmienkami
poskytnutia spotrebiteľského úveru, Rozhodcovskou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX a zistil tento skutkový
stav veci.
9. Ako to na pojednávaní uviedla žalobkyňa bývala v G. a prišla za prácou do J.. K tomu však potrebovala
peniaze. O spoločnosti Pohotovosť sa dozvedela z inzerátu v novinách ako aj z letákov. Na základe

týchto informácií zatelefonovala do M., kde hovorila s pani M. s ktorou si dojednala stretnutie v kancelárii
v M. v multifunkčnom dome „M.“. Na pojednávaní žalobkyňa nevedela uviesť v akej výške si zobrala
pôžičku či to bolo 500 alebo 600 euro. Podľa žalobkyne, keď prišla na stretnutie pracovníčka žalovaného
mala všetky listiny pripravené. Žalobkyňa poskytla pani M. svoj občiansky preukaz. Žalobkyňa zmluvu o
pôžičke ako aj listiny podpísala bez toho, aby ich čítala. Pracovníčka žalovaného jej nič nevysvetľovala.

V kancelárii žalobkyňa zotrvala 5 až 10 minút. Žalobkyňa nevedela o tom, že finančné čiastky jej
budú zrážať zo mzdy. O tom sa dozvedela až vtedy, keď prišla listina so žiadosťou o zrážky k jej
zamestnávateľovi. Čo sa týka úverovej zaťaženosti žalobkyne tak má 4 úvery od rôznych spoločností.10. Dňa XX.X.XXXX bola medzi sporovými stranami uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere na
základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke spotrebiteľský úver vo výške 600
euro. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru činila 528 euro a tak celková čiastka úveru, ktorú

mala žalobkyňa zaplatiť činila 1128 euro. V zmluve sa uvádza, že odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov je vo výške 168 euro, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28%.
Úrok je vo výške 60% ročne z poskytnutého úveru až do jeho uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia
úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 360 euro. Žalobkyňa ako spotrebiteľka sa zaviazala
zaplatiť celkovú čiastku 1128 euro do 28.7.2016. Termín konečnej splatnosti úveru nastáva dňom

28.7.2016.
11. V článku 3 ods. 4 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí
s obsahom tejto zmluvy, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia
spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Ďalej vyhlásil, že nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. V článku 3 odstavec 6 je uvedené, že ak spotrebiteľ neuhradí
celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje

zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 33 euro. Taktiež sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú
zaslanú upomienku čiastku 30 euro do 5 dní od doručenia výzvy na úhradu.
12. Žalobkyňa ako spotrebiteľka vzala na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN za
poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy je vo výške 25,88%. V závere zmluvy
veriteľ a spotrebiteľ vyhlásili, že túto zmluvu si prečítali, že ju uzatvorili slobodne a vážne, zrozumiteľne,

nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdila svojim podpisom.
13. Na osobitnej listine je Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorená podľa § 551 zákona
č. 40/1964 Zb. z. v znení neskorších predpisov, ktorá bola uzavretá medzi sporovými stranami. Veriteľ
a dlžník sa dohodli na zabezpečení pohľadávok veriteľa z úverovej zmluvy pričom zabezpečovaná
pohľadávka znamená ktorúkoľvek jednotlivú a tiež iné špecifikované pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi

ktorých zabezpečenie a zaplatenie je účelom uzatvorenia dohody. Dlžník v dohode súhlasil s tým, aby sa
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok
a aby jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 94 euro a uhrádzal danú sumu na účet
veriteľa až do celkovej výšky zabezpečovanej pohľadávky.
14. Na osobitnej listine sa nachádza Dohoda o plnení v splátkach datovaná a podpísaná dňom

28.7.2015. V tejto dohode sa uvádza, že spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi uhradiť celkovú čiastku
1128 euro v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 94 euro vždy k 26 kalendárnemu dňu v
mesiaci počnúc dňom 26.8.2015. V dohode sa uvádza, že spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa
vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach a je vo výške 263,64%. Priemerná hodnota ročnej

RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
vo výške 25,88%.
15. Na osobitnej listine podpísanej žalobkyňou dňa 28.7.2015 je rozhodcovská zmluva uzatvorená podľa
§-u 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v platnom znení, ktorá bola
uzatvorená medzi sporovými stranami. Podľa tejto rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.X.XXXX vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto zmluvy z právnych
vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom
podľa jeho vnútorných predpisov a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
Stáleho rozhodcovského súdu. V článku II bod 2 Rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že zmluvné strany

sa dohodli, že táto zmluva má povahu alternatívnej rozhodcovskej zmluvy a teda umožňuje stranám
sporu podať aj návrh na začatie konania týkajúci sa sporu na príslušnom všeobecnom súde Slovenskej
republiky podľa ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov. Podanie návrhu na všeobecný súd Slovenskej republiky pred začatím spotrebiteľského
rozhodcovského konania predstavuje rozväzovaciu podmienku tejto zmluvy.

16. V článku 3 bod 2 sa uvádza, že aj keď spotrebiteľ podpíše spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu v
prípade, že druhá zmluvná strana podá proti spotrebiteľovi žalobu spor rozhodne Stály rozhodcovský
súd, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. To znamená, že
spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom ale aj v tomto prípade má právo spotrebiteľ dovolávať
sa na všeobecnom súde vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej zmluvy.

17. V rozhodcovskej zmluve v čl. III bod 10 bola žalobkyňa poučená, že voči rozhodcovskému rozsudku
môžedotrochmesiacovdojehodoručeniapodaťnavšeobecnýsúdžalobcuozrušenierozhodcovského
rozsudku.18. V článku IV bod 4 Rozhodcovskej zmluvy žalobkyňa vyhlásila, že s uzatvorením tejto spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy súhlasí a zároveň vyhlasuje, že bola pred uzatvorením tejto spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy osobitne informovaná a poučená o dôsledkoch uzavretia spotrebiteľskej

rozhodcovskej zmluvy.
19. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovplatnývčaseuzavretiazmluvy(ďalejlen„zákonospotrebiteľskýchúveroch“)
veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomocou poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský

úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa §-u 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplata,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa §-u 551 ods 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodu medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s
ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
Ako to vyplýva z ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka veriteľ vstupuje do právneho vzťahu s

platiteľom mzdy okamihom predloženia dohody ktorým sa určuje aj poradie vykonávaných zrážok.
Nesplnenie povinnosti platiteľa mzdy vykonávať zrážky zakladá osobitný zodpovednostný záväzkový
vzťah. Zodpovednosť platiteľa mzdy je daná iba vo vzťahu k vykonávaniu zrážok a ich poukazovaniu
veriteľovi. Pri uplatnení dohody o zrážkach zo mzdy u platiteľa mzdy dlžníka nastáva strata
práva povinnej osoby na výplatu mzdy voči platiteľovi. Taktiež vzniká povinnosť platiteľa začať

vykonávať zo mzdy povinného zrážky. Vzniká tu zodpovednosť platiteľa mzdy za nevykonanie zrážok.
Nesplnenie uvedených povinností platiteľom mzdy môže mať za následok jeho zodpovednosť vo výške
zodpovedajúcej sume možných vykonaných zrážok.20. Z dôvodovej správy k zákonu č. 106/2014 Z.z. vyplýva, že sa zavádza generálne pravidlo, podľa
ktorého odplata nesmie prevýšiť najvyššiu prípustnú mieru, ktorú od spotrebiteľa možno požadovať. Z
koncepčného hľadiska sa zakotvuje, že odplata a jej najvyššiu prípustnú výšku ustanoví vykonávací

predpis. Uvedená koncepčná zmena sa zavádza z dôvodu, že v praxi je potrebné reagovať na
ekonomickú, sociálnu a celkovú spoločenskú zmenu pomerov v súvislosti s požičiavaním peňazí
spotrebiteľom. Pojem odplata bude subsumovať akékoľvek náklady spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkovspotrebiteľom.Odplatatakbudezahŕňaťjednakúrok,jednakpoplatkynaposkytnutieúveru,
pravidelné poplatky ktoré bude sprevádzať trvanie úverového vzťahu, ale aj všetky náklady spojené s

obligatórnym poistením úveru a podobne. Najvyššia prípustná výška odplaty bude stanovená tradične
v závislosti od rozhodujúcej referenčnej sadzby bankových úverov a pôžičiek, pričom tak ako uvádza
ustálená judikatúra bude sa určenie najvyššej prípustnej výšky odplaty odvíjať od násobku priemeru
úrokových sadzieb, za ktoré banky poskytujú domácnostiam úvery. Vykonávacím predpisom k § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. ktoré bolo novelizované nariadením č.
141/2014Z.z.Ustanovenie§1auvedenéhonariadeniaupravujúnajvyššiuprípustnúvýškuodplaty,ktorá

sa posudzuje podľa pravidiel platných ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a ktorá nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ročnej percentuálnej miery nákladov bánk
a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená
podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch o pôžičkách
pre spotrebiteľov, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie

§ 1 uvedeného nariadenia upravuje, čo sa považuje za odplatu. Odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje
v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet
plnení určený spôsobom uvedeným v § 1 ods. 3 Nariadenia.
21. Podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí

taký dôkaz.
Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského
sporu aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná, v
takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
22. V predmetnej spotrebiteľskej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je uvedené, že pri úvere
600 euro je odplata a úrok spolu 528 euro t.j. spotrebiteľ má zaplatiť 1128 euro pričom odplata pri
poskytovaní peňažných prostriedkov je vo výške 168 euro čo predstavuje RPMN vo výške 28% a úrok
činí 360 euro čo je 60% ročne. Žalovaný tu rozdelil sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť na odplatu a úrok

čo vyjadril aj percentuálne. Nevyjadril však v percentách koľko činí celková odplata. Celková odplata v
danom prípade činí 88% ročne.
23. Ako už bolo spomínané Nariadenie vlády SR č. 141/2014 Z.z. v § 1 upravuje najvyššiu prípustnú
výšku odplaty, ktorá sa posudzuje podľa pravidiel platných ku dňu uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy a
ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok RPMN nákladov bánk zverejnená podľa § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010

Z.z. RPMN bánk činí 23,66% a dvojnásobok je teda 47,32%. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná strana
v danom prípade určila neprimerane vysokú odplatu, ktorá je v rozpore so zákonom.
24. Odplata, ktorá je v rozpore so zákonom spolu s poskytnutým úverom 600 euro bolo predmetom
Dohody o zrážkach zo mzdy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že takáto Dohoda o zrážkach zo mzdy pre
rozpor so zákonom je neplatná. Na základe takejto Dohody by platiteľ mzdy žalobkyni strhal zo mzdy

finančné čiastky na ktoré podľa zákona žalovaná strana nemá nárok. Súd bol toho názoru, že žalovaná
strana sa uzavretím Dohody o zrážkach zo mzdy snažila predísť súdnemu alebo rozhodcovskému
konaniu v ktorom by sa posudzovala otázka výšky odplaty.
25. Súd bol toho názoru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bolo žalobkyňou a žalovaným
individuálne dohodnutá. Táto dohoda sa nachádza na osobitnej listine, kde veľkými písmenami je

určené, že sa jedná o Dohodu o zrážkach zo mzdy. Okrem toho súd poukazuje na to, že v osobe
žalobkyne sa nejedná o osobu, ktorá uzatvárala prvú spotrebiteľskú zmluvu. Sama žalobkyňa na
pojednávaní uviedla, že má štyri úvery od rôznych spoločností. Z tohto vyplýva, že uzatvárala zmluvy
v písomnej forme už viackrát. Súd bol toho názoru, že v osobe žalobkyne sa jedná o osobu, ktorá má
rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel

konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré popísala (obdobne o
tom hovorí čl. 11 ods. 2 C.s.p.). Keď žalobkyňa tvrdí, že len podpisovala bez toho, aby si listiny prečítala,
súd to považoval iba za jej procesnú obranu, ktorá súdom akceptovaná nebola. Na podporu svojichzáverov súd uvádza, že žalobkyňa ani len netvrdila, že k podpisu listín bola donútená, činila podpisy
pod psychickým alebo fyzickým nátlakom.
26. Čo sa týka rozhodcovskej doložky súd mal za to, že táto rozhodcovská doložka bola so žalobkyňou

individuálne dohodnutá. Rozhodcovská zmluva je na osobitnej listine, ktorú žalovaná podpísala. Čo sa
týka tohto právneho úkonu súd uvádza to isté ako v bode 24 rozsudku o priemernej spôsobilosti osoby
podpisovať právne úkony. Slobodnú vôľu žalobkyňa prejavila tým, že podpísala Rozhodcovskú zmluvu.
27. Rozhodcovská doložka je pre spotrebiteľa nevýhodná, keď mu dáva možnosť pred podaním žaloby
proti dodávateľovi rozhodnúť sa či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde. Žalobkyňa má

teda právo kedykoľvek sa slobodne rozhodnúť na ktorom orgáne uplatní svoje právo čoho dôkazom je
aj to, že voči žalovanému podala dňa 27.1.2016 žalobu na Okresnom súde v Galante.
28. Keby súd vyhovel argumentácií žalobkyne znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského
konania pre žalovaného. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia §-u 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka platnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere v žiadnom prípade nevyplýva úmysel
zákonodarcu zakázať rozhodcovskú konanie úplne, ale iba ho obmedziť. V konečnom dôsledku proti

rozhodcovskému rozsudku je možné podať žalobu na súd v lehote troch mesiacov od doručenia
rozsudku, takže v konečnom dôsledku rozhoduje súd. Aj v exekučnom konaní, kde titulom pre exekúciu
je rozhodcovský rozsudok je možné účinne sa proti nemu brániť.
29. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej strany, ktorá udáva, že ustanovenia Občianskeho
zákonníka treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia Smernice. Podľa písm. g) odseku 1 Prílohy sú

zakázané iba dojednania, aby spotrebiteľ riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne
arbitrážou.Rozhodcovskékonaniemáplneoporuvzákoneorozhodcovskomkonaní(zákonč.244/2002
Z.z.), ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského
konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho
riešenia sporu zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2

písm. r) pôvodného zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. ako aj súčasne platného
a účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 v znení zákona č. 394/2011 Z.z.), ktoré jednoznačne
umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Smernica číslo 2005/48/ES o
spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1) zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na

urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere.
30. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z
odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne
riešenie spotrebiteľských sporov. Žalovaná strana poukázala na Uznesenie Krajského súdu v Prešove
č. kon. 7 Cob 43/2010 zo dňa 31.5.2011, kde bola vyjadrená legitimita a legalita rozhodcovského

rozsudku na základe rozhodcovskej doložky. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských
sporoch bola potvrdená rozsudkom NS ČR zo dňa 30.10.2009 sp. zn. 33 Cdo 2675/2007. Rozsudkom
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010 sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná
dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text ktorý podpisuje obsahuje rozhodcovskú

doložku ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno
ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Vzhľadom k skutočnostiam týkajúcich sa
rozhodcovskej doložky súd žalobu v tejto časti zamieta.
31. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Vzhľadom na čiastočný úspech sporových strán v konaní súd rozhodol, že žiadna zo sporových strán
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.