Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/263/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112213805
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3112213805.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej
v právnej veci žalobcu: O. K. E., a.s. so sídlom R. XX/A, XXX XX R., IČO: 31 361 358, právne
zastúpeného: T., T. & D. s.r.o., G. U. XX, R., IČO: 36 856 584 proti žalovanému: G. I., bytom D. T. XXX/X,
N.nadH.,právnezastúpenému:G..E.R.,advokátka,H.XX/XX,N.nadH.,vsporeozaplatenie4.957,94
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/120/2012
- 456 zo dňa
16. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku
v časti o zaplatenie 2.201,06 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.01.2011 do zaplatenia a v
časti výroku o náhrade trov konania a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti výroku

p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia 4.957,94 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.01.2011 do zaplatenia
a náhrady trov konania titulom vyúčtovania provízneho konta žalovaného po zaúčtovaní kladných a
záporných provízií za uzatvorenie zmlúv s klientmi podrobne špecifikovaných v províznych výpisoch
konta žalovaného za obdobie február 2008 až január 2011 a titulom neuhradených faktúr za využívanie
služby VPN za obdobie február 2008 až september 2008. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané,
že dňa 28.04.2004 uzavrel žalobca ako záujemca so žalovaným ako sprostredkovateľom zmluvu

o sprostredkovaní, ktorej predmetom bola činnosť sprostredkovateľa spočívajúca
v sprostredkovaní poistenia, investičných služieb, stavebného sporenia a iných finančných služieb, ako
napr. úverov, leasingov, dôchodkového sporenia a podobne v súlade
s registrovaným predmetom činnosti záujemcu. Predmetom zmluvy bola aj reklama (marketing), pokiaľ
súvisí s predmetom činnosti záujemcu. Dňa 14.12.2006 uzavrel žalobca ako záujemca so žalovaným
ako sprostredkovateľom zmluvy o sprostredkovaní, ktorej predmetom bola činnosť sprostredkovateľa
spočívajúca v sprostredkovaní poistenia, investičných služieb, stavebného sporenia, starobného

dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a iných finančných služieb ako napr.
úverov, leasingov a pod.
vsúladesregistrovanýmpredmetomčinnostizáujemcu.Predmetomzmluvybolaajreklama(marketing),
pokiaľ súvisí s predmetom činnosti záujemcu. Dňa 29.12.2008 uzavrel žalobca ako záujemca sožalovaným ako sprostredkovateľom zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej podľa jej čl. 3 bodu
3.1 bola činnosť sprostredkovateľa spočívajúca v sprostredkovaní poistenia, investičných služieb,
doplnkového dôchodkového sporenia, vkladových produktov, dlhových produktov a leasingov, teda

vyvíjanie sprostredkovateľskej činnosti sprostredkovateľom v mene záujemcu pre zmluvných partnerov
záujemcu, aby zmluvní partneri záujemcu mali možnosť uzavrieť zmluvy s klientmi na vybrané produkty,
ako
i starostlivosť o klientov, s ktorými sprostredkovateľ sprostredkoval uzavretie zmluvy na vybrané
produkty, podľa podmienok tejto zmluvy. Podľa čl. 3 bodu 3.3 písm. b), c) zmluvy prílohu tejto zmluvy

tvorili aktuálne provízne listy (pravidlá pre výpočet a výplatu provízií)
a aktuálne smernice žalobcu. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 22.11.2007 žalovaný
potvrdil objednávku na využívanie služby VPN, pričom súhlasil, že za využité služby bude žalobca
mesačne vystavovať samostatnú faktúru, ktorá bude započítaná oproti províziám, na ktoré žalovanému
vznikne nárok v zmysle zmluvy o sprostredkovaní.
V preberacom protokole zo dňa 07.12.2007 žalovaný potvrdil prevzatie predmetného telefónu a SIM

karty. Listom zo dňa 08.08.2008 požiadal žalovaný žalobcu o splátkový kalendár
k vyrovnaniu debetného salda provízneho účtu z dôvodu, že k debetnému saldu na províznom konte
nedošlo z dôvodu nesprávneho poradenstva z jeho strany, čo by mohlo viesť klientov
k zrušeniu zmlúv, ale z dôvodu oslovenia jeho klientov spoločnosťou K. a následného zníženia poistného
po prvom roku poistenia. Listom zo dňa 19.08.2008 zaslal žalobca žalovanému návrh Dohody o

úhrade záväzku formou splátok. Dňa 19.08.2008 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o úhrade
záväzku formou splátok. V článku I bod 2 tejto dohody bolo uvedené, že nakoľko provízie, na ktoré
vznikol sprostredkovateľovi nárok spolu s vytvorenou stornorezervou, nepostačujú ma krytie záväzkov
sprostredkovateľa vzniknutých z dôvodu storna ním sprostredkovaných zmlúv, vznikla na strane žalobcu
pohľadávka v sume 66.309 Sk. V čl. II bod 1 dohody žalovaný uznal záväzok voči žalobcovi v sume

66.309 Sk vyčíslený ku dňu 19.08.2008. V čl. II bod 2 dohody sa účastníci dohodli, že uvedený záväzok
bude uhrádzaný v splátkach podľa splátkového kalendára. Listom zo dňa 13.03.2009 v zmysle čl. 7 bodu
7.5, čl. 4 bodu 4.13 zmluvy o sprostredkovaní žalobca vypovedal zmluvu
o sprostredkovaní, pričom výpovedná doba bola šesťmesačná a začala plynúť dňa 01.04.2009.
Zmluvný vzťah so žalobcom mal skončiť 30.09.2009. Listom zo dňa 30.09.2009 požiadal žalovaný

o storno ukončenia spolupráce, nakoľko mal záujem naďalej spolupracovať so žalobcom ako
sprostredkovateľom. Listom zo dňa 08.04.2010 žalobca odstúpil od zmluvy dňom 30.06.2010 z dôvodu,
že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode, ani k úhradám splátok v zmysle čl. 7 bodu 7.7 zmluvy o
sprostredkovaní. Listom zo dňa 26.07.2010 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie debetného salda
provízneho konta, nakoľko bolo ku dňu 26.07.2010 vykonané zúčtovanie provízneho konta žalovaného

a po započítaní stornorezervy žalovanému vznikla dlžná čiastka (debetné saldo) v sume 3.295,34 Eur.
Upomienkou zo dňa 25.08.2010 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky (debetného
salda) v sume 4.968,70 Eur. Zo žaloby a jednotlivých listinných dôkazov predložených žalobcom
vyplynulo, že predmetom žaloby bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému celkom v sume 4.957,94 Eur
vyčíslená v províznom liste zo dňa 17.02.2011, ktorá pozostávala zo zúčtovania kladných a záporných

provízií do mesiaca január 2011, vrátane neuhradených faktúr za využívanie služby VPN žalovaným
prostredníctvom mobilné ho telefónu a vrátane náhrady škody v sume 1.680,74 Eur, ktorú žalobca od
žalovaného požadoval ako pomernú časť škody vzniknutej v celkovej výške 3.319,39 Eur a to sumy
vyplatenej poškodenému klientovi D. C., ku ktorej škode došlo neodbornou činnosťou žalovaného pri
výkone zmluvy o sprostredkovaní. Z dohody o úhrade záväzku formou splátok zo dňa 19.08.2008

vyplynulo, že žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi v sume 2.201,06 Eur (66.309 Sk), ktorý bol vyčíslený
ku dňu 19.08.2008. Bolo nepochybné, že žalovaný v Dohode o úhrade záväzku formou splátok zo
dňa 19.08.2008 neuznal celý žalovaný dlh v sume 4.957,94 Eur, v dôsledku čoho nedošlo k presunu
dôkaznéhobremenavtomtokonanívcelomrozsahunažalovaného.ŽalovanýuznalvuvedenejDohode
voči žalobcovi iba dlh vyčíslený ku dňu 19.08.2008

v sume 2.201,06 Eur, ktorý bol podkladom pre vyčíslenie žalovaného dlhu v sume 4.957,94 Eur, a
na ktorý nadväzovalo započítavanie kladných a záporných provízií, vrátane náhrady škody v období
nasledujúcom po 19.08.2008. Na základe toho bolo podľa názoru súdu prvej inštancie možné v zmysle §
323 ods. 1 Obch. zák. predpokladať, že v čase uznania záväzku (19.08.2008) trval záväzok žalovaného
v rozsahu 2.201,06 Eur, preto v tejto časti záväzku

s ohľadom na účinky uznania záväzky prešlo dôkazné bremeno v tomto konaní na žalovaného. Súd
prvej inštancie poukázal na obsah zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008, kde podľa čl. 4 bod 4.11
žalobca bol povinný riadne, včas a v súlade s touto zmluvou posielať sprostredkovateľovi informácie
o stave jeho provízneho konta. Spolupracovník bol povinný bez zbytočného odkladu a starostlivopreskúmať z hľadiska správnosti a úplnosti každé zúčtovanie provízií, ktoré obdržal od žalobcu, a to
najneskôr do 3 mesiacov odo dňa doručenia výpisu z provízneho konta, ak nie je žalobcom interne
stanovená iná lehota, inak bol žalobca oprávnený predpokladať, že sprostredkovateľ s vyúčtovaním

z hľadiska správnosti a úplnosti súhlasí. Prvoinštančný súd zdôraznil, že s uvedeným zmluvným
ustanovením nebolo možné spájať účinky uznania záväzku v zmysle § 323 ods. 1 Obch. zák., medzi
ktoré patrí aj presun dôkazného bremena v súdnom konaní na žalovaného ako dlžníka, nakoľko pre
platnosť uznania záväzku zákon vyžaduje písomnú formu, pričom
v citovanom zmluvnom ustanovení žalovaný písomne neuznal svoj určitý záväzok

v konkrétnej výške. Započítavaním kladných a záporných provízií na províznom konte žalovaného zo
strany žalobcu (zúčtovaním provízií), ako aj započítaním práv žalobcu voči žalovanému titulom náhrady
škody a práv na zaplatenie faktúr za využívanie služby VPN na províznom konte nedošlo preto k zániku
predmetného záväzku jeho splnením v zmysle § 324 Obch. zák., nakoľko ust. § 407 ods. 3 Obch. zák.
so započítaním pohľadávok spôsobom, ako bol dohodnutý medzi účastníkmi konania, nespája účinky
uznania dlhu, ktorého podmienkou podľa § 407 ods. 3 Obch. zák. je čiastočné plnenie záväzku zo strany

dlžníka, ku ktorému
v tomto prípade nedošlo. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 642,
§ 652 ods. 1, § 659 ods. 1, § 660 ods. 1, 2, 3, 4, § 668 ods. 2, 3, § 344,
§ 349 ods. 1, § 351 ods. 1, § 323 ods. 1, 2, § 324 ods. 1, § 407 ods. 3, § 369 ods. 1, § 265,
§ 373, § 379 a podľa § 380 Obch. zák. a konštatoval, že aj napriek označeniu zmlúv uzavretých

medzi žalobcom a žalovaným ako zmlúv o sprostredkovaní, posúdil tieto v zmysle § 652 ods. 1 Obch.
zák. v znení platnom v čase ich uzavretia ako zmluvy o obchodnom zastúpení s tým, že podpisom
zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 14.12.2006 v zmysle jej čl. 8 bod 8.4 stratila platnosť zmluva
o sprostredkovaní zo dňa 28.04.2004. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pri výpočte
žalovanej pohľadávky vo výške 4.957,94 Eur žalobca vychádzal z toho, že dlh žalovaného voči žalobcovi

ku dňu 19.08.2009 predstavoval sumu 2.201,06 Eur. S ohľadom na dátum vyčíslenia sumy 2.201,06 Eur
(ku dňu 19.08.2009) je zrejmé, že suma 2.201,06 Eur bola vyčíslená za platnosti a účinnosti zmluvy
o sprostredkovaní zo dňa 14.12.2006. V konaní nebolo preukázané, že by po ukončení platnosti a
účinnosti zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 28.04.2004 došlo medzi účastníkmi konania ku konečnému
vysporiadaniu záväzkov z tejto zmluvy, z čoho vyplýva, že zúčtovanie provízií za obdobie platnosti a

účinnosti zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 14.12.2006 vychádzalo a nadväzovalo na zúčtovanie provízií
za obdobie platnosti a účinnosti zmluvy
o sprostredkovaní zo dňa 28.04.2004. Vzhľadom k tomu bolo pri spochybnení sumy 2.201,06 Eur
žalovaným potrebné posúdiť obdobie vzniku práva na províziu od 28.04.2004 až ku dňu 19.08.2008, v
priebehu ktorého platila v období od 28.04.2004 do 13.12.2006 zmluva

o sprostredkovaní zo dňa 28.04.2004 a v období od 14.12.2006 do 19.08.2008 zmluva
o sprostredkovaní zo dňa 14.12.2006. Podľa čl. 3 bodu 3.1 oboch uvedených zmlúv
o sprostredkovaní ich súčasťou boli najnovšie vydania províznych listov a platného plánu kariéry, ktoré
určovali nárok na odmenu žalovaného ako obchodného zástupcu. V konaní tieto provízne listy, ani
plán kariéry predložené neboli, v dôsledku čoho nebol preukázaný dohodnutý spôsob výpočtu provízie

žalovaného a jej výška. Taktiež v dôsledku uvedeného bola nepreskúmateľná výška žalovaným uznanej
sumy 2.201,06 Eur, čo spôsobilo jej spornosť, nakoľko nebolo zrejmé, z čoho pozostávala, či išlo iba o
kladné alebo aj o záporné položky a akým spôsobom boli zúčtované. V konaní neboli predložené výpisy
z provízneho konta žalovaného za obdobie od 28.04.2004 do 19.08.2008. Podmienky vzniku práva na
vyplatenie provízie upravovali zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 28.04.2004

a 16.12.2006 v ich čl. 4, ktorý však výslovne neupravuje právo žalobcu na zúčtovanie záporných provízií,
resp. stornoprovízií, ani podmienky ich vzniku. Čl. 4 bod 4.3 písm. b) zmlúv o sprostredkovaní zo
dňa 28.04.2004 a 16.12.2006 upravoval len právo žalovaného na tzv. zaslúženú províziu a určoval
podmienky porušenia sprostredkovanej zmluvy, ale konkrétne podmienky ohľadom provízie pre prípad
trvalého porušenie sprostredkovanej zmluvy nestanovoval. Naopak, čl. 4 bod 4.3 písm. c) označených

zmlúv upravoval právo žalovaného na tzv. následnú províziu. V konaní teda nebola preukázaná dohoda
účastníkov
o stornoprovízii a jej zúčtovaní na províznom konte žalovaného v období od 28.04.2004 do 19.08.2008.
Taktiež nebolo preukázané, či a v akom rozsahu bola žalobcom vytvorená
v období od 28.04.2004 do 19.08.2008 stornorezerva v zmysle čl. 4 bodu 4.3 písm. c) zmlúv

o sprostredkovaní zo dňa 30.04.2004 a 16.12.2006, na základe čoho bola stanovená jej konkrétna výška
anaakýúčelbolapoužitá,resp.akýmspôsobombolažalobcomzúčtovaná.Zvyjadrenížalobcuvkonaní
vyplynulo, že stornorezerva bola ním použitá na uspokojenie jeho pohľadávok na vrátenie stornoprovízie
a ostatných pohľadávok žalobcu zúčtovaných na províznom konte. Takýto účel použitia stornorezervybol však v zmysle čl. 4 bodu 4.3 písm. c) zmlúv o sprostredkovaní zo dňa 30.04.2004 a 16.12.2006
obmedzený, a to tak, že stornorezerva mala byť zadržaná iba pre prípad, že by niektoré z uzatvorených
zmlúv boli vyhlásené za neplatné. Za tohto predpokladu by žalobca bol zmluvne povinný vrátiť províziu

tretej strane, a ak žalovaný nemal dostatočný príjem na províznom konte na pokrytie predmetnej straty,
mala byť strata uhradená zo stornorezervy. V konaní nebola tvrdená, ani preukázaná neplatnosť iných
zmlúvsprostredkovanýchžalovaným,okremprípaduD.C..Zmluvyosprostredkovanízodňa28.04.2004
a 16.12.2006 neumožňovali použitie stornorezervy na započítanie so stornoprovíziou, ani v prípade
porušenia či zániku sprostredkovanej zmluvy. Podľa čl. 4 bodu 4.5 zmlúv o sprostredkovaní zo dňa

28.04.2004
a 16.12.2006, ustanovenia bodu 4.3 písm. b), e) mali platiť výlučne pri špeciálne vybraných produktoch,
ktoré boli predmetom sprostredkovania. Ich špecifikácia mala byť v províznych listoch. Z vyjadrení
účastníkov konania vyplynulo, že žalovaný tieto provízne listy, ktoré mali tvoriť prílohu predmetných
zmlúv o sprostredkovaní, nemal k dispozícii a tieto neboli predložené ani v konaní pred súdom, takže
žalovaný reálne nemal možnosť overiť si správnosť vyčíslenia dlhu v sume 2.201,06 Eur ku dňu

19.08.2008, ani konkrétne číselne, príp. matematickým výpočtom spochybniť výšku dlhu 2.201,06 Eur.
Vzhľadom k tomu by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obch.
zák., aby žalovaný konkrétne v číslach, matematicky v konaní preukázal nesprávnosť výpočtu výšky
uznaného dlhu v sume 2.201,06 Eur. Žalovaný v konaní preukázal, že právnym základom tohto jeho
záväzku sú, okrem zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008, aj zmluvy

o sprostredkovaní zo dňa 28.04.2004 a 16.12.2006, ktoré žalobca pri odôvodnení predmetného dlhu
opomenul. Taktiež preukázal iný účel použitia stornorezervy v zmysle čl. 4 bodu 4.3 písm. c) zmlúv
o sprostredkovaní zo dňa 30.04.2004 a 16.12.2006, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom vytvoril
a zúčtoval v danom období stornorezervu žalobca. Okrem toho, v konaní nebolo preukázané právo
žalobcu na stornoprovíziu v zmysle zmlúv

o sprostredkovaní zo dňa 28.04.2004 a 16.12.2006. Žalobca nepredložil súdu výpočet dlhu
v sume 2.201,06 Eur, v dôsledku čoho s poukazom na chýbajúce provízne listy a plán kariéry nebolo
možné posúdiť jeho správnosť. Preto mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalovaný v konaní
vyvrátil domnienku, že jeho záväzok na zaplatenie sumy 2.201,06 Eur
v čase uznania tohto záväzku dňa 19.08.2008 trval, ktorú vyvolalo v zmysle § 323 ods. 1 Obch.

zák. uznanie záväzku. Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008 uzatvorenú medzi žalobcom a
žalovaným súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu o obchodnom zastúpení uzavretú v zmysle § 652
ods. 1 Obch. zák. v znení neskorších predpisov, ktorou sa žalovaný ako obchodný zástupca zaviazal
pre žalobcu ako zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu
k uzavretiu zmlúv určených podľa druhu v čl. 3 bode 3.1 uvedenej zmluvy a dojednávať obchody v

mene zastúpeného a na jeho účet a žalobca sa zaviazal zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
Podpisom zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008 v zmysle jej čl. 10 bodu 10.5 stratila platnosť
z mluva o sprostredkovaní zo dňa 16.12.2006 s výnimkou dodatku k zmluve „MiFID“. Žalobca listom
zo dňa 13.03.2009 zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008 vypovedal v zmysle čl. 7 bodu 7.5
a čl. 4 bodu 4.13 označenej zmluvy so šesťmesačnou výpovednou lehotou, ktorá mala uplynúť dňom

30.09.2009. Pokiaľ žalovaný namietal šesťmesačnú výpovednú lehotu, prvoinštančný súd konštatoval,
že takto stanovená výpovedná lehota bola žalobcom určená v súlade s ust. č. 7 bodu 7.5 písm. b) zmluvy
o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008, nakoľko zmluvný vzťah účastníkov konania na základe
predmetných zmlúv o obchodnom zastúpení trval ku dňu výpovede zmluvy nepretržite od 28.04.2004,
a to bez ohľadu na to, že jeho zmluvný rámec bol upravený osobitnými zmluvami, ktoré však na seba

nadväzovali, čo je zrejmé i z výpočtu žalovaného dlhu
a predmet záväzku žalovaného bol v podstate totožný vo všetkých zmluvách
o sprostredkovaní. Pred uplynutím výpovednej doby žalovaný požiadal žalobcu o storno ukončenia
spolupráce listom zo dňa 30.09.2009, nakoľko mal záujem naďalej spolupracovať so žalobcom. I keď
žalobca na túto žiadosť žalovaného písomne nereagoval,

z jeho ďalšieho postupu voči žalovanému, ktorý v marci 2009 zablokoval žalovanému internetový účet
a poskytovanie služby VPN je zrejmé, že k dohode účastníkov konania
o neplatnosti výpovede zmluvy zo dňa 13.03.2009 a o pokračovaní spolupráce žalovaného so žalobcom
reálne nedošlo. Dôkazom tejto skutočnosti nie je ani vedenie provízneho konta pre žalovaného,
ktoré slúžilo iba pre zúčtovanie provízií, keďže žalovaný v období od 29.01.2009 už reálne zmluvu

o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008 neplnil. Okrem toho, sám žalovaný uviedol, že, napriek listu
zo dňa 30.09.2009, nemal záujem na ďalšom trvaní zmluvy zo dňa 29.12.2008 a na spolupráci so
žalobcom a okrem jednej zmluvy, v období nasledujúcom po 29.01.2009, žalovaný už neuzavrel, resp.
nesprostredkoval pre žalobcu žiadnu zmluvu. Preto prvoinštančný súd ustálil, že v súlade s § 668 ods.2 Obch. zák. a čl. 7 bodov 7.2, 7.5 písm. b), 7.6 zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008 bola
táto zmluva ukončená výpoveďou žalobcu zo dňa 13.03.2009, pričom výpovedná lehota uplynula dňom
30.09.2009 a odstúpenie žalobcu od zmluvy zo dňa 08.04.2010 v zmysle § 344, § 349 ods. 1 Obch.

zák. vyhodnotil ako neplatné, keďže predmetný zmluvný vzťah účastníkov konania dňa 08.04.2010
už netrval. Podľa čl. 7 bodu 7.10 zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008 v deň skončenia tejto
zmluvy bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi províziu podľa čl. 4 bodu 4.6 tejto zmluvy. Ak povinnosť
žalovaného vrátiť žalobcovi províziu podľa čl. 4 bodu 4.6 tejto zmluvy vznikla po skončení tejto zmluvy,
bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi províziu bezodkladne po vzniku tejto povinnosti. V čl. 7 bodu 7.11

zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008 sa zmluvné strany dohodli, že žalobca bol oprávnený od
začiatku plynutia výpovednej doby a v ostatných prípadoch skončenia tejto zmluvy odo dňa jej skončenia
zadržať provízie, na ktoré žalovanému vznikol nárok podľa tejto zmluvy. Žalobca sa zaviazal zaplatiť
žalovanému zadržané provízie 20. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí 6 mesiacov
od skončenia tejto zmluvy. V jednotlivých odôvodnených prípadoch mohol žalobca zadržať výplatu až
po dobu 24 mesiacov od skončenia zmluvy. V týchto prípadoch mal žalobca vyplatiť zadržané provízie

20. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí 24 mesiacov od skončenia zmluvy. Podľa
čl. 7 bodu 7.12 zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008 mal žalovaný pri skončení tejto zmluvy
formouvýpovedenároknaprovíziuzazmluvysprostredkovanépredskončenímtejtozmluvyvrozsahu,v
ktorom nárok sprostredkovateľa na vyplatenie provízie vznikne do 6 mesiacov od skončenia tejto zmluvy.
Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.957,94 Eur titulom debetného salda

provízneho konta, ku ktorého vyčísleniu dospel po zúčtovaní kladných
a záporných provízií, náhrady škody v sume 1.680,74 Eur a neuhradených faktúr za využívanie služieb
VPN za obdobie od 02/2008 do 09/2008. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní
nekonkretizoval, nezdôvodnil a nepreukázal výšku a spôsob výpočtu provízií a ich opodstatnenosť v
obdobínasledujúcompo19.08.2008.Žalobcavkonanínepredložilvšetkyprovíznelisty,ktoréobsahovali

pravidlá pre výpočet a výplatu provízii, vrátane stornoprovízií a ktoré mali byť prílohou zmluvy o
sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008, resp. súčasťou zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 14.12.2006.
Žalobcom predložené provízne listy X. a K. K. M. poisťovňa, a.s., súd prvej inštancie nepovažoval
za dôkazy postačujúce na preukázanie uvedených skutočností, nakoľko v konaní nebolo preukázané,
že iné provízne listy netvorili prílohu zmluvy, že práve uvedené provízne listy sa stali prílohou zmluvy

o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008 a tiež, že v týchto províznych listoch boli obsiahnuté všetky
žalovaným sprostredkované produkty v období od 20.08.2008. Dostatočným dôkazom na preukázanie
uvedených skutočností nebolo podľa názoru súdu prvej inštnacie ani písomné zúčtovanie provízií
za príslušné mesiace, nakoľko neobsahovalo výpočet výšky provízií, ale len zúčtovanie konkrétnych
vyčíslených položiek provízií, stornorezervy, úrokov a prípadne iných zúčtovaných pohľadávok, napr.

titulom náhrady škody. Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď v predmetnom období
nepreukázal výšku a opodstatnenosť zúčtovaných úrokov, najmä nepreukázal ich percentuálnu sadzbu,
sumu, z ktorej boli uplatnené a obdobie, za ktoré boli uplatnené, a nepreukázal ani spôsob výpočtu
stornorezervy, oprávnenosť a spôsob jej zúčtovania. Z predložených podrobných výpisov provízii sú
síce zrejmé zmluvy sprostredkované žalovaným, aj výška provízie za jednotlivé zmluvy, avšak nie je

zrejmé, na základe čoho bola stanovená výška provízie, ani akým spôsobom. Žalobca taktiež riadne
nešpecifikoval obdobie, za ktoré si žalovanú pohľadávku uplatnil, a to i s poukazom na uznanie
dlhu žalovaným ku dňu 19.08.2008. Vzhľadom na chýbajúce provízne listy, ktoré mali byť prílohou,
resp. súčasťou predmetných Zmlúv o sprostredkovaní, dôkazom preukazujúcim uvedené skutočnosti
neboli ani písomné vyjadrenia jednotlivých zmluvných partnerov žalobcu, ktoré špecifikujú výšku nimi

vyplatenej provízie, dátum a dôvod skončenia sprostredkovaných zmlúv a výšku uplatneného nároku
na vrátenie vyplatených provízií pri jednotlivých zmluvách, nakoľko v konaní nebolo preukázané, akým
spôsobom sa nimi poskytnutá provízia delila medzi žalobcu a žalovaného.
Okrem toho, z predmetných zmlúv o sprostredkovaní nie je zrejmé, aký vplyv mali provízie vyplatené
žalobcovi na zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania a výšku provízií žalovaného, a tiež nebolo

preukázané, že provízne listy zmluvných partnerov žalobcu boli súčasťou, resp. prílohou Zmlúv
o sprostredkovaní. Pokiaľ si žalobca v rámci zúčtovania provízií uplatnil faktúry za poskytnuté
služby VPN za obdobie od 17.02.2008 do 16.10.2008, súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, keď takto uplatnené právo v konaní nepreukázal, lebo nebola preukázaná
výška fakturovanej sumy, nebolo zrejmé, na základe čoho bola vyčíslená, a žalobca nezdôvodnil

a nepreukázal, akým spôsobom boli tieto faktúry zúčtované na províznom konte žalovaného, príp.
započítané, ani v akom rozsahu zanikli započítaním, prípadne zostali neuhradené. Ako nepreukázaný
tiež vyhodnotil nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 1.680,74 Eur, ktorá predstavovala pomernú
časť sumy 3.319,39 Eur vyplatenej žalobcom poškodenému D. C., ktorá mala zodpovedať výškeprovízie vyplatenej žalovanému za zmluvu uzavretú s D. C.. Súd prvej inštancie skonštatoval, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti
žalovaného za uplatnenú škodu. Zdôraznil, že nebol preukázaný vznik škody v sume 3.319,39 Eur,

keďže nebolo preukázané, na základe čoho bola škoda vyčíslená v tejto výške (okrem dohody žalobcu
s poškodeným). Taktiež nebola preukázaná dôvodnosť deľby náhrady škody medzi žalovaného a jeho
nadriadených, prípadne medzi žalobcu a nebolo preukázané vyporiadanie podľa účasti na spôsobení
vzniknutej škody, prípadne podľa rozsahu zodpovednosti. Nebolo tiež zrejmé, v akom rozsahu hradili
škodu ostatné osoby podieľajúce sa na uzatváraní a kontrole zmluvy uzavretej s D. C., nebolo riadne

preukázané, ktorú konkrétnu zmluvnú, príp. zákonnú povinnosť žalovaný porušil, a tiež, že skutočne
takúto povinnosť mal. Pokiaľ žalobca v konaní poukazoval na porušenie čl. 6 bodu 6.5 a 6.6 zmluvy o
sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008, s D. C. bola zmluva uzavretá 16.01.2007, teda v čase, kedy medzi
účastníkmi platila zmluva o sprostredkovaní zo dňa 16.12.2006. Zmluvné povinnosti žalovaného v čase
uzavretia predmetnej sprostredkovanej zmluvy teda neupravovala zmluva o sprostredkovaní zo dňa
29.12.2008, preto žalovaný v danom čase nemal povinnosť obsiahnutú v čl. 6 bodoch 6.5 a 6.6 zmluvy

o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008. Z predloženej zmluvy uzavretej
s D. C., ako aj z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že žalovaný riadne nevypísal kópiu návrhu zmluvy, čím
mal D. C. uviesť do omylu, a teda nevybral pre neho ako klienta vhodný produkt, zodpovedajúci jeho
požiadavkám. Bolo však potrebné prihliadnuť
i na skutočnosť, že podľa vyjadrenia svedkýň v konaní, návrhy zmlúv podliehali kontrole nadriadených

žalovaného ako i centrály žalobcu, ktoré na základe údajov uvedených
v prílohách návrhu zmluvy mohli rovnako zistiť nevhodnosť produktu. Pretože žalobca v priebehu
konania nepreukázal, z čoho škoda v sume 3.319,39 Eur pozostávala, na základe čoho bola stanovená
jej výška, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom
škody. Súd prvej inštancie zohľadnil i tú skutočnosť, že žalobca náhradu škody zúčtoval na províznom

konte žalovaného, v dôsledku čoho nebola náhrada škody uplatnená v konaní ako samostatný nárok, ale
predstavuje iba jednu z položiek, na základe zúčtovania ktorej žalobca vyčíslil žalovanú sumu 4.957,94
Eur. V konaní nebola preukázaná existencia práva žalobcu na náhradu škody i z toho dôvodu, že z
dôsledku nepreskúmateľnosti výpočtu žalovanej sumy nebolo zrejmé, či prípadná pohľadávka žalobcu
titulom náhrady škody nezanikla započítaním s kladnými províziami na províznom konte žalovaného

a nebolo preukázané ani to, že by žalobcovi bola predmetná škoda uhradená poisťovňou v rámci
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
v súvislosti s výkonom finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva. Vzhľadom k
uvedeným skutočnostiam prvoinštnačný súd žalobu o zaplatenie sumy 4.957,94 Eur s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 21.01.2011 do zaplatenia zamietol, pričom námietku premlčania vznesenú voči

nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.572,96 Eur a nároku na zapletenie náhrady škody v sume 1.680,74
Eur vyhodnotil ako neopodstatnenú, lebo žalobca si tieto nároky uplatnil skôr, než by márne uplynula
štvorročná premlčacia doba stanovená v § 397 Obch. zák. a § 398 Obch. zák. Pretože žalovaný bol v
konaní plne úspešný, súd prvej inštancie mu priznal v zmysle § 142 ods. 1 Os.p. náhradu trov konania
spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 297 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo

výške 2.185,55 Eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovanému uloží povinnosť nahradiť mu
trovy prvoinštačného a odvolacieho konania, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie. Pre prípad, ak by odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne
správny, žalobca žiadal navrhol, aby odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie, pretože
podľa jeho názoru ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu. Predovšetkým
sa nestotožnil s tým, že súd prvej inštancie posúdil zmluvy o sprostredkovaní uzavreté v roku 2004 a
2006 ako zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa jeho názoru podľa výslovnej dohody zmluvných strán

predmetné zmluvy boli uzavreté ako zmluvy o sprostredkovaní. Ďalej namietol nesprávnosť záverov
súdu prvej inštancie v otázke posúdenia uznania záväzku vo výške 2.201,01 Eur obsiahnutého v
dohode o úhrade záväzku formou splátok zo dňa 19.08.2008. Zdôraznil, že neobstojí konštatovanie
prvoinštančného súdu o tom, že žalovaný nemal k dispozícii provízne listy, ktoré mali tvoriť prílohu
zmlúv o sprostredkovaní, takže si nemal možnosť overiť správnosť vyčíslenia dlhu, ktorý písomne

uznal. Poukázal na skutočnosť, že on, žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že provízne listy boli
žalovanému voľne k dispozícii a žalovaný vedel presný spôsob výpočtu provízií. Skutočnosť, že to
tak nebolo, tvrdil len sám žalovaný a na tomto tvrdení založil svoju obranu, pričom nepredložil jediný
listinný alebo iný dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie podporil. Žalobca zdôraznil, že v súdnom konaní jepotrebné preukázať hodnoverne každé tvrdenie, a nepostačuje len pasívna pozícia žalovaného, ktorý
sa po podaní žaloby začal tváriť, že nič nevedel o finančnom sprostredkovaní a o výpočte provízií a
odrazu mu nebolo nič jasné. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 24.02.2010 sp. zn. 4Cdo/13/2009 týkajúce sa dôkaznej povinnosti účastníkov, a to
nielen unesením bremena tvrdenia skutočnosti, ale aj unesením bremena ich preukázania. Žalobca
poukázalnielennajednotlivédojedaniazmluvyosprostredkovaní,zktorýchjezrejmé,žežalovanývedel
o spôsobe výpočtu provízií a stornoprovízií a že jeho nevedomosť bola len predstieraná, pretože pre
nehovykonávalsprostredkovateľskúčinnosťkontinuálnepodobuminimálne5rokov,atoužoduzavretia

zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 28.04.2004, pričom je nepredstaviteľné že by takúto obchodnú činnosť
vykonával bez vedomosti o spôsobe výpočtu jeho odmeny. Žalovaný mal počas celej spolupráce prístup
k províznym listom aj k iným prílohám zmluvy i prostredníctvom internetových stránok a v zmysle zmluvy
o sprostredkovaní bol povinný bez zbytočného odkladu starostlivo preskúmať z hľadiska správnosti a
úplnosti každé zúčtovanie provízií, a to najneskôr do troch mesiacov od doručenia výpisu z provízneho
konta. To, že žalovaný vedel o spôsobe výpočtu provízií a stornoprovízií, napokon vyplýva aj z toho, že

sám a dobrovoľne ho požiadal listom zo dňa 08.08.2008 o splátkový kalendár. Bez ohľadu na uvedené
skutočnosti a za situácie, že sám žalovaný uznal dlh vo výške 66.309 Sk, čo predstavuje v platnej
mene 2.201,06 Eur, je nad všetky pochybnosti zrejmé, že žalovaný vedel ako sa kladné a záporné
provízie vypočítavali a vedel tiež, za aké zmluvy a z akého dôvodu stornoprovízie vznikli. Napriek
uznaniu záväzku v dohode o úhrade záväzku formou splátok zo dňa 19.08.2008 žalovaný v priebehu

celého konania nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie., že o spôsobe výpočte provízií a
stornoprovízií nevedel a nemohol ich preto ani preskúmať, hoci podnikal v oblasti finančníctva. Žalobca
vyjadril presvedčenie, že žalovaný dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní jeho nevedomosti o
spôsobe výpočtu provízií a stornoprovízií neuniesol, čím nedošlo k splneniu zákonom vyžadovaných
náležitostí stanovených v § 323 ods. 1 Obch. zák. Žalobca poukázal na to, že z napadnutého rozsudku

nie je možné zistiť, čím konkrétne žalovaný vyvrátil domnienku, že jeho záväzok v čase uznania trval.
Ak za takéto vyvrátenie domnienky sa má považovať to, že on, žalobca nepredložil súdu výpočet dlhu
v sume 2.201,06 Eur, potom sa vytráca zmysel uznania dlhu tak, ako to vyplýva z ust. § 323 ods. 1
Obch. zák., v zmysle ktorého ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok predpokladá sa, že v uznanom
rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Žalobca poukázal na výklad predmetného ustanovenia,

z ktorého vyplýva, že uznanie záväzku upravené v § 323 Obch. zák. je zabezpečovacím inštitútom
zlepšujúcim procesné postavenie veriteľa tým, že mu uľahčuje vymôcť splnenie svojej pohľadávky,
keďže existencia záväzku sa v čase uznania predpokladá a v súdnom spore dôkazné bremeno o
neexistencii uznaného záväzku zaťažuje dlžníka. Vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky teda zaväzuje
aj súd pri hodnotení dôkazov a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená

domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak (§
133 O.s.p.). Žalobca sa ďalej nestotožnil s posúdením odstúpenia žalobcu od zmluvy zo dňa 08.04.2010
ako neplatného s odôvodnením, že predmetný zmluvný vzťah účastníkov dňa 08.04.2010 už netrval. Za
nesprávny označil záver prvoinštančného súdu, že žalobca na žiadosť žalovaného o storno spolupráce
nereagoval, lebo na túto žiadosť reagoval listom zo dňa 06.09.2009, v ktorom uviedol, že jeho žiadosti

bolo vyhovené za podmienky uzatvorenia dohody o úhrade dlhu formou splátok. Z tohto dôvodu dňa
24.02.2010 zaslal žalovanému predmetnú dohodu, ktorú však žalovaný nepodpísal ani nevyrovnal
dlžné splátky, preto on, žalobca predovšetkým v záujme právnej istoty a v snahe predísť akýmkoľvek
pochybnostiam znova zmluvu o sprostredkovaní vypovedal listom zo dňa 08.04.2010. Konštatovanie
prvoinštančného súdu, že z jeho ďalšieho postupu, keď v marci 2009 zablokoval žalovanému internetový

účet a poskytovanie VPN služby, bolo zrejmé, že k dohode účastníkov o neplatnosti výpovede zmluvy
zo dňa 13.03.2009 a o pokračovaní spolupráce žalovaného s ním reálne nedošlo, nemá základ
vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil aj neunesením
dôkazného bremena, lebo v konaní nebolo konkretizované, zdôvodnené a preukázané, akým spôsobom
došlo k výpočtu provízií a ich opodstatnenosti v období nasledujúcom po 19.08.2008, žalobca uviedol,

že on nemal povinnosť konkretizovať, zdôvodňovať a preukázať výšku a spôsob výpočtu provízií v
uvedenom období. Uviedol, že kladné provízie sú peňažné čiastky, ktoré žalobcovi vyplatil resp. sú to
čiastky, ktoré žalovanému patria, pričom on nenesie dôkazné bremeno o otázke spôsobu výpočtu a
výšky kladných provízií. V prípade, ak žalovaný so sumou kladných provízií nesúhlasí, napr. ak by tvrdil,
že za uzatvorené zmluvy mal dostať vyššie provízie, dôkazné bremeno na preukázanie takej skutočnosti

leží na strane žalovaného, a nie na strane jeho, žalobcu. Zdôraznil, že on sa v konaní domáha vrátenia
neoprávnene vyplatených provízií, preto jeho dôkazné bremeno spočíva v preukázaní skutočnosti,
že žalovanému poukázal províziu v kladnej výške a táto provízia sa ukázala byť ako neoprávnená
- stornoprovízia. Je pravdou, že súdu prvej inštancie nepredložil všetky provízne listy, ktoré sa nadaný vzťah mohli aplikovať, čo vysvetlil vo svojom podaní zo dňa 25.10.2015 pretože išlo by o stovky
listín, avšak v priebehu konania preukázal dôvodnosť štyroch najvyšších stornoprovízií ako aj podrobný
spôsob ich výpočtu, a to 1) provízny beh XXXX/XXXX, návrh XXXXXXXXXX, zmluva XXXXXXXXXX,

obdobie produkcie 2006-12, partner X. (K.), produkt V., dátum provízií 20-2-08, provízia -792,31 Eur,
stornorezerva - 139,81 Eur, spolu - 932,12 Eur,
2) provízny beh XXXX/XXXX, návrh XXXXXXXXXX, zmluva XXXXXXXXXX, obdobie produkcie
2007-01, partner X. (K.), produkt V., dátum provízií 20-2-08, provízia -1.612,83 Eur, stornorezerva
- 284,60 Eur, spolu - 1.897,43 Eur, 3) provízny beh XXXX/XXXX, návrh XXXXXXXXXX, zmluva

XXXXXXXXXX, obdobie produkcie 2007-02, partner X. (K.), produkt V., dátum provízií 21-4-08, provízia
-1.289,75 Eur, stornorezerva - 227,61 Eur, spolu - 1.517,36 Eur, 4) provízny beh XXXX/XXXX, návrh
XXXXXXXXXX, zmluva XXXXXXXXXX, obdobie produkcie 2007-02, partner X. (K.), produkt V., dátum
provízií 20-9-09, provízia -1.415,69 Eur, stornorezerva - 157,30 Eur, spolu - 1.572,99 Eur. Žalobca
uviedol, že uvedené provízie pochádzajú z jednej zmluvy a práve tieto stornoprovízie tvoria v prevažnej
miere nároku, ktorý si v spore proti žalovanému uplatnil. Uvedeným listinným dôkazmi predloženými

súdu prvej inštancie preukázal komplexný mechanizmus výpočtu všetkých peňažných nárokov v
predmetných štyroch zmluvách, keď predložil výpis z informačného systému slúžiaci na komunikáciu
medzi poisťovňou a ním, žalobcom, ďalej predložil prehľad provízií za vyberané zmluvy žalovaného s
uvedením matematického spôsobu výpočtu provízií, stornorezervy a stornoprovízií s uvedením dátumu,
kedy sa jednotlivé operácie vykonali a s uvedením výšky týchto položiek. Taktiež predložil provízny list

X. platný od 01.11.2006, provízne výpisy za obdobie február, marec, apríl a máj 2007, a výpisy zo
svojho účtu, ktorým preukazoval skutočnosť, že provízie za uvedené zmluvy boli skutočne vo výške
8.459,10 Eur poukázané na účet žalovaného. Žalovaný za uvedené zmluvy získal nemalú províziu,
ktorú však bolo potrebné pre zrušenie alebo zmeny zmlúv poisťovniam vrátiť, čo za žalovaného vykonal
on, žalobca a tieto peniaze si preto v predmetnom spore od žalovaného vymáha. Súd prvej inštancie

sa s poukazom na uvedené dôkazy nekriticky priklonil na stranu žalovaného, a to bez toho, aby
žalovaný relevantným spôsobom preukázal svoju obranu v spore. Pokiaľ súd prvej inštancie vyvodil
záver o neunesení dôkazného bremena pri uplatnenom nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým,
že vyplatil poškodenému klientovi D. C. sumu 3.319,39 Eur titulom náhrady škody a od žalovaného
požadoval pomernú časť takto vzniknutej škody vo výške 1.680,74 Eur, žalobca zdôraznil, že vznik

škody - uzatvorenie úplne nevhodného poistného produktu preukázal jednak listinnými dôkazmi, ako
aj výsluchom poškodeného D. C., pričom samotná škoda, ktorú si uplatnil, je výsledkom kompromisnej
dohody o urovnaní medzi ním a poškodeným D. C., kedy škodu za žalovaného zaplatil on, žalobca.
Dôvodnosť deľby náhrady škody pritom podrobne vysvetlil vo svojom písomnom podaní zo dňa
30.01.2012 a poukázal na skutočnosť, že nakoľko provízie sú prerozdeľované medzi neho, žalovaného

a nadriadených žalovaného a bola medzi nich prerozdelená aj provízia za uzatvorenú poistnú zmluvu s
D. C., v rovnakej miere, ako sa podieľali títo na provízii, podieľali sa aj na náhrade škody vzniknutej v
súvislosti s predmetnou zmluvou, čo vyplýva z dokumentu „Poukázanie platby“ a odúčtovanie provízie
zo dňa 16.07.2010. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v čase
uzatvorenia poistnej zmluvy D. C. platila medzi žalobcom a žalovaným zmluva o sprostredkovaní zo

dňa 14.12.2006, aj z tejto zmluvy, z jej čl. 6 bod 6.1 vyplývala povinnosť sprostredkovateľa uzatvárať
také zmluvy na základe podkladov, ktoré dostal k dispozícii, pri ktorých je predpoklad, že budú plnené,
a tiež povinnosť podať zákazníkom odborné vysvetlenie a odbornú poradu. Konštatovanie súdu prvej
inštancie o tom, že nie je isté, či pohľadávka z titulu náhrady škody nezanikla prípadne započítaním
s kladnými províziami na províznom konte žalovaného, nebolo podložené žiadnym dôkazom a súd sa

nepokúsil na túto otázku zistiť odpoveď. Žalobca však poukázal na skutočnosť, že žalovanému bola
náhrada škody 1.680,74 Eur zaúčtovaná v províznom výpise za mesiac júl 2010, kedy jeho provízne
konto už bolo v debete vo výške - 3.394,01 Eur, takže je zrejmé, že táto pohľadávka nemohla byť ani
čiastočne uspokojená započítaním. Oporu vo vykonanom dokazovaní nemá ani ďalšie konštatovanie
prvoinštančného súdu o tom, že nepreukázal úhradu predmetnej škody zo strany poisťovne v rámci

povinnéhozmluvnéhopoisteniaazodpovednostizaškoduspôsobenúvsúvislostisvýkonomfinančného
sprostredkovania alebo finančného poradenstva. Zdôraznil, že počas celého konania tvrdil, že takáto
škoda z poistenia mu nebola uhradená a žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by toto jeho tvrdenie
spochybnil. Zánik tejto časti dlhu napr. plnením z povinného zmluvného poistenia ako skutočnosť
navodzujúcu priaznivejší stav v prospech žalovaného by bol povinný preukázať práve žalovaný, čo však

neurobil a takýto dôkaz ani nenavrhol vykonať. Žalobca si uplatnil a vyčíslil náhradu trov vzniknutých
v odvolacom konaní.3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Uviedol, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď na jednotlivé zmluvy aplikoval
ustanovenia § 652 a nasl. Obch. zák. upravujúce zmluvu o obchodnom zastúpení. V súvislosti s

argumentáciou žalobcu o nesprávnej aplikácii ust.
§ 323 Obch. zák. (uznanie záväzku) žalovaný poukázal na to, že žalobca zrejme doposiaľ nepochopil
základnú podstatu predmetného sporu, ktorou je jeho povinnosť preukázať existenciu práva na
vyúčtovanie záporných provízií, teda stornoprovízií a snažil sa preniesť toto dôkazného bremeno na
neho, žalovaného, pričom nevzal zreteľ na to, že žalovaný túto povinnosť splnil tým, že tvrdil, že žalobca

nemal právo vyúčtovať záporné provízie a toto svoje tvrdenie odvodil z listinných dôkazov, a to zo
zmlúv o sprostredkovaní zo dňa 28.04.2004 a 16.12.2006. Žalovaný zdôraznil, že predmetné zmluvy
nijako neupravujú stornoprovízie, nešpecifikujú zápornú províziu, okamih jej vzniku a právne dôvody
jej vzniku, neupravujú a nepomenovávajú stornokonto a spôsob jeho tvorby. Žalobca nepredložil súdu
žiadnu zmluvu, ktorá by jednoznačne určovala výšku odmeny sprostredkovateľa, teda províziu a zmluvy
neobsahujú dohody o tom, v akom pomere sa bude provízia rozdeľovať. Ani z dokladov, ktoré predložil

žalobca pri výpočte provízií a stornoprovízií poisťovne X. nie je zrejmý spôsob výpočtu provízií medzi
žalobcom a ním, žalovaným. Žalobca bol povinný preukázať právo na tzv. stornoprovízie a na všetky
úkony spojených zo stornoprovíziami, pričom nepostačovalo jeho tvrdenie, že on, žalovaný vedel o
spôsobe a metódach výpočtu provízií. Žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by existenciu
práva na stornoprovízie preukázal, napr. kariérny plán a provízne listy; predložil len provízne výpisy,

z ktorých vôbec nie je zrejmý výpočet provízií, tvorba stornorezervy, storno rezervného konta a pod...
Žalovaný zdôraznil, že žalobcovi na základe zmlúv o sprostredkovaní zo dňa 28.04.2004 a 14.12.2006,
ktoré boli obsahovo totožné, vôbec nevzniklo právo na zúčtovanie záporných provízií a v predmetných
zmluvách nebola dohoda ani o podmienkach ich vzniku, z čoho možno vyvodiť, že toto právo v čase
uzavretia oboch zmlúv neexistovalo, a teda toto právo neexistovalo ani v čase uznania záväzku. Je

teda nepochybné, že dôkaznú povinnosť mal žalobca, teda on mal dokázať listinnými dôkazmi, že
uzavrel so žalovaným dohodu o spôsobe výpočtu provízií, o spôsobe výpočtu záporných provízií, atď.
Jediné, čo z predložených zmlúv vyplynulo, je to, že žalobca mal podľa zmluvy o sprostredkovaní
právo podržať 5 - 15 % objemu z nárokovaných provízií ako stornorezervu pre prípad, že by niektoré z
uzavretých zmlúv boli vyhlásené za neplatné. Žalobca tak nemal na základe predmetných zmlúv právo

na stornorezervu, pretože žiadna z poistných zmlúv nebola vyhlásená za neplatnú, zadržiavané provízie
si ponechal tak, že vytvoril tzv. stornorezervné konto a nakladal s ním spôsobom, ktorý nebol nijako
upravený v zmluvách. Takto získané prostriedky si bez právneho dôvodu ponechal, čím sa bezdôvodne
obohatil. Tvrdenie žalobcu, že nemal povinnosť v konaní preukázať výpočet dlhu vo výške 2.201,06
Eur je mylný, pretože od začiatku súdneho konania bolo sporné, z čoho žalovaná zmluva pozostáva a

na akom právnom základe bola vyčíslená. Žalovaný zdôraznil, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať
oprávnenosť žalovanej sumy vo výške 4.957,94 Eur a spôsob, akým dospel k tejto výške, pričom
nepostačuje len jeho tvrdenie, že pozostáva zo zaúčtovania položiek voči províznemu kontu. Žalobca bol
povinný preukázaťspôsobvýpočtužalovanejsumyztitulunárokunastornoprovíziu,anielenodkazovať
na provízne listy vygenerované tretími osobami - poisťovňami alebo na provízne konto. Uznanie záväzku

vo výške 2201,06 Eur vôbec nebolo právnym dôvodom pre podanie žaloby. V tejto súvislosti poukázal
žalovaný aj na výkon práva, ktorý vždy musí byť v súlade so zásadami poctivého obchodného styku,
pričom v podnikateľskej praxi by nemalo byť obvyklé, aby si zadržiavané provízie - podnikateľ ponechal
tak, že vytvorí tzv. stornorezervné konto a potom s ním nakladá takým spôsobom, ktorý nebol nijako
zmluvne upravený. V súvislosti s posúdením ukončenia zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom,

súd prvej inštancie správne pri posudzovaní týchto skutočností vychádzal z listinných dôkazov a
vyjadrení účastníkov a správne určil okamih zániku zmluvy o sprostredkovaní. Pokiaľ ide o dôvodnosť
a výšku uplatnených provízií, súd prvej inštancie správne vec posúdil, keď uviedol, že žalobca v konaní
nekonkretizoval, nezdôvodnil a nepreukázal výšku a spôsob výpočtu provízií a ich opodstatnenosť.
Žalobca nepredložil žiadne listiny, z ktorých by svoje právo odvodzoval a ktoré malo vyplývať zo zmluvy o

sprostredkovaní. Za takéto dôkazy nemožno považovať listiny vygenerované z informačných systémov
tretích osôb - poisťovní. V súvislosti s nárokom žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť
plnením D. C., sa žalovaný stotožnil s konštatovaním prvoinštančného súdu, že žalovaný nepreukázal
vznik škody vo výške 3.319,39 Eur, ani jej opodstatnenosť, lebo okrem dohody žalobcu s poškodeným v
konaní nebolo preukázané, na základe čoho bola škoda vyčíslená. Nepostačuje len tvrdenie žalobcu, že

náhrada škody sa rozdelila rovnakým spôsobom ako sa rozdeľovali provízie a žalobca nepreukázal, že
mal dohodnutý spôsob výpočtu provízií medzi nimi. Okrem toho, z dôkazov vykonaných v konaní pred
súdom prvej inštancie je zrejmé, že D. C. ako poistenec vedel, že podpisuje zmluvu na životné poistenie
so sporením, a nie zmluvu o pôžičke, lebo uzatváral zmluvu s poisťovňou, a nie s peňažným ústavom aje zrejmé, že bol informovaný aj o dĺžke poistenia. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie
na základe správne zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil a s nárokom žalobcu na
zaplatenie 4.957,94 Eur sa správne vysporiadal jeho zamietnutím. Žalovaný si zároveň uplatnil a vyčíslil

náhradu trov odvolacieho konania.

4. Dňom 1. júla 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len O.s.p.).

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne

opodstatnené.

8. Zo skutkového stavu veci, tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, je zrejmé, že nárok žalobcu na
zaplatenie 4.957,94 Eur predstavoval zúčtovanie kladných a záporných provízií za obdobie od februára
2008 do januára 2011, vrátane nároku na náhradu škody vo výške 1.680,74 Eur a neuhradených faktúr

č. FT 80492 zo dňa 29.02.2008, č. FT 80811 zo dňa 31.03.2008, č. FT 81145 zo dňa 30.04.2008, č.
FT 81504 zo dňa 31.05.2008, č. FT 818876 zo dňa 30.06.2008, č. FT 82258 zo dňa 31.07.2008, č. FT
82653 zo dňa 31.08.2008
a č. FT 83067 zo dňa 30.09.2008 s vyúčtovaním služieb za používanie mobilného telefónu. Je
nepochybné, že žalobca a žalovaný uzatvorili v období od 28.04.2004 do 29.12.2008 tri zmluvy,

označené ako zmluvy o sprostredkovaní, na základe ktorých žalovaný vykonával činnosť v postavení
podriadeného sprostredkovateľa poistenia na základe v tom čase platného zák. č. 340/2005 Z.z. o
sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia v znení neskorších predpisov, a to ako podnikateľ
na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Uzatvorením zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
14.12.2006 stratila platnosť skôr uzatvorená zmluva zo dňa 28.04.2004 a uzatvorením zmluvy o

sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008 stratila platnosť zmluva o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008 s
výnimkou dodatku k zmluve „MiFID“. Jednotlivé zmluvy obsahovali úpravu práv a povinností zmluvných
strán, okrem iného aj nárok na províziu žalovaného a právo žalobcu na vytvorenie stornorezervy. Podľa
čl. 4 bodu 4.3 písm. b) zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 28.04.2004, za nárok na províziu sa zmluvne
uznáva (a považuje za zaslúžený) len ten podiel z provízie, ktorý zodpovedá času nepretržitého platenia

poistného (resp. splátok) poistencom (resp. sporiteľom) počas stanovenej doby. Nepretržitosť platenia
je prerušená, ak sa zákazník oneskorí so splácaním poistného (resp. splátok). V takomto prípade
sa zmluva považuje za porušenú. Ak sprostredkovateľ prekročí určitú pevne stanovenú stornokvótu
(percento zrušených
a porušených zmlúv), pozastaví sa vyplácanie provízií. Podľa čl. 4 bodu 4.3 písm. c) zmluvy o

sprostredkovaní zo dňa 28.04.2004, žalobca bol oprávnený podržať 5 až 15 % z objemu nárokovaných
provízií ako stornorezervu pre prípad, že by niektoré z uzatvorených zmlúv boli vyhlásené za neplatné.
Zatohtopredpokladubyžalobcabolpovinnýprovíziuvrátiťtretejosobe.Akbysprostredkovateľužnemal
dostatočnýnovýpríjemnapokrytietejtostraty,malabyťstratauhradenázostornorezervy.Doba,poktorú
bol žalobca oprávnený viazať stornorezervu, jej výšku a spôsob uvoľnenia, osobitne upravoval provízny

list. Podľa čl. 4 bodu 4.5 zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 28.04.2004 ustanovenia bodu 4.3 písm. b), e)
platili výlučne pri špeciálne vybraných poisťovacích produktoch, ktoré boli predmetom sprostredkovania.
Špecifikácia mala byť v províznych listoch. Podľa čl. 4 bodu 4.3 písm. b) zmluvy o sprostredkovaní zo
dňa 14.12.2006 za nárok na províziu sa zmluvne uznáva
(a považuje za zaslúžený) len ten podiel z provízie, ktorý zodpovedá času nepretržitého platenia

poistného (resp. splátok) poistencom (resp. sporiteľom) počas stanovenej doby. Nepretržitosť platenia
je prerušená, ak sa zákazník oneskorí so splácaním poistného (resp. splátok). V takomto prípade
sa zmluva považuje za porušenú. Ak sprostredkovateľ prekročí určitú pevne stanovenú. stornokvótu
(percento zrušených a porušených zmlúv), pozastaví sa vyplácanie provízií. Podľa čl. 4 bodu 4.3 písm.c) zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 14.12.2006 žalobca bol oprávnený podržať 5 až 15 % z objemu
nárokovaných provízií ako stornorezervu pre prípad, že by niektoré z uzatvorených zmlúv boli vyhlásené
za neplatné. Za tohto predpokladu by žalobca bol zmluvne povinný províziu vrátiť tretej osobe. Ak by

sprostredkovateľ už nemal dostatočný nový príjem na pokrytie tejto straty, mala byť strata uhradená zo
stornorezervy.Doba,poktorúbolžalobcaoprávnenýviazaťstornorezervu,jejvýškuaspôsobuvoľnenia,
osobitne upravoval provízny list. Podľa čl. 4 bodu 4.5 zmluvy
o sprostredkovaní zo dňa 14.12.2006, ustanovenia bodu 4.3 písm. b), e) platili výlučne pri špeciálne
vybraných poisťovacích produktoch, ktoré boli predmetom sprostredkovania. Špecifikácia mala byť v

províznych listoch. Podľa čl. 4 bodu 4.1 zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008 záujemca sa
zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi províziu podľa podmienok tejto zmluvy a províznych listov. Spôsob
výpočtu provízie je uvedený v províznych listoch. Zmluvné strany sa dohodli, že pre výšku provízie
sú rozhodujúce parametre uzatvorenej zmluvy klienta s partnerom. Podľa čl. 4 bodu 4.3 zmluvy o
sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008 sprostredkovateľovi vzniká nárok na vyplatenie provízie súčasným
splnením nasledovných podmienok, ak v jednotlivých províznych listoch nie je ustanovené inak: a) bola

uzatvorená zmluva, resp. partnerom akceptovaný návrh zmluvy klienta za súčinnosti sprostredkovateľa
na vybraný produkt partnera; b) bolo zaplatené poistné alebo iný peňažný záväzok klienta vyplývajúci
z uzatvorenej zmluvy podľa písm. a) tohto bodu; c) záujemcovi bola zaplatená sprostredkovateľská
provízia partnerskou spoločnosťou a doručená informácia potrebná pre jej identifikáciu. Podľa čl. 4 bodu
4.4 zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008, ďalšie podmienky pre vznik nároku na províziu môžu

byť stanovené
v províznych listoch, prípadne vnútornými predpismi žalobcu. V odôvodnených prípadoch,
v ktorých sa vypláca provízia za dlhšie časové obdobie vopred, je záujemca oprávnený vyplatiť
sprostredkovateľovi províziu po častiach, a to tak, že vyplatí len „zaslúženú províziu“ (zaslúžená je
provízia, na ktorej vrátenie záujemcovi, resp. partnerskej spoločnosti už

v budúcnosti nemôže vzniknúť právny nárok). Podľa čl. 4 bodu 4.5 zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
29.12.2008 sa žalobca zaviazal informovať sprostredkovateľa neodkladne o zmenách pri stanovení
výšky provízií, a to spôsobom podľa bodu 3.4. Podľa čl. 4 bodu 4.6 zmluvy
o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008 zmluvné strany sa dohodli, že sprostredkovateľ je povinný vrátiť
žalobcovi pomernú časť vyplatenej provízie v prípade, ak v lehote 24 mesiacov alebo v lehote 36

mesiacov (konkrétna lehota je upravená v províznych listoch) od vyplatenia provízie nebudú klientom
nepretržite plnené záväzky zo sprostredkovanej zmluvy alebo dôjde k zániku - stornu sprostredkovanej
zmluvy z akéhokoľvek dôvodu; a to vo výške zodpovedajúcej pomeru medzi dobou riadneho plnenia
lehotných platieb klientom zo sprostredkovanej zmluvy a lehotou stanovenou v províznych listoch.
V niektorých prípadoch môžu byť podmienky pre vrátenie provízie upravené v províznych listoch

odlišne. V prípade rozporu medzi touto zmluvou a províznym listom platia pre vrátenie provízie
pravidlá podľa provízneho listu. Nepretržitosť plnenia podľa zmluvy je pre účely tejto zmluvy porušená,
ak sa klient omešká s ktoroukoľvek splátkou poistného alebo s platbou iného finančného záväzku.
Sprostredkovateľ je povinný vrátiť žalobcovi vyplatenú províziu do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho
mesiaca. Sprostredkovateľ podpisom tejto zmluvy udeľuje žalobcovi súhlas so započítaním vratnej

provízie s nárokom sprostredkovateľa na províziu. Podľa čl. 4 bodu 4.7 zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
29.12.2008, všetky provízie podľa tejto zmluvy, ako aj ďalšie finančné nároky oboch zmluvných strán,
mali byť evidované na účte sprostredkovateľa vedenom záujemcom (v tejto zmluve označovanom ako
provízne konto), pričom provízne konto je výlučne technicko-administratívny nástroj pre evidenciu
a zúčtovanie vzájomných finančných nárokov zmluvných strán. Podľa čl. 4 bodu 4.8 zmluvy o

sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008, sprostredkovateľ podpisom tejto zmluvy oprávnil žalobcu k tomu,
aby finančné prostriedky evidované na províznom konte boli použité
k uspokojeniu všetkých nárokov žalobcu voči sprostredkovateľovi (napr. faktúr vystavených za
používanie mobilného telefónu sprostredkovateľom), vrátane nárokov vyplývajúcich
z porušenia povinnosti sprostredkovateľom, najmä zmluvných pokút, a to formou započítania

vzájomných pohľadávok. Sprostredkovateľ podpisom uvedenej zmluvy súhlasil s tým, aby
v prípade vzniku škody spôsobenej klientovi záujemca klientovi škodu nahradil
azodpovedajúcifinančnýnárokjednostrannezapočítalvočinárokusprostredkovateľanaprovíziu.Podľa
výslovnej dohody zmluvných strán sa takto vzniknuté pohľadávky mohli započítať dohodou ku dňu, kedy
sa stretli. Podľa čl. 4 bodu 4.9 zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008, provízie a debetné položky

mal žalobca zúčtovávať minimálne jedenkrát mesačne. Zúčtovanie provízií zohľadňuje každý pohyb na
províznom konte, ku ktorému došlo v predchádzajúcom zúčtovacom období. Za mesiace, v ktorých nie
je zaznamenaný žiadny pohyb provízneho konta, sa zúčtovanie neuskutoční. Provízia bola splatná vmesiaci, v ktorom bola zaplatená partnerom za podmienky, že sa tak stane do 15. dňa v mesiaci a s
výnimkami
v súlade s ustanovením bodu 4.4 druhej vety. V prípade, že provízia od partnera by bola uhradená po

15. dni v mesiaci, žalobca ju mal sprostredkovateľovi vyplatiť v nasledujúcom výplatnom termíne pre
výplatu provízií, najskôr však potom, ako stav provízneho konta dosiahne sumu 10 Eur. Podľa čl. 4
bodu 4.11 zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008, žalobca bol povinný riadne, včas a v súlade s
touto zmluvou posielať sprostredkovateľovi informácie o stave jeho provízneho konta. Spolupracovník
bol povinný bez zbytočného odkladu a starostlivo preskúmať z hľadiska správnosti a úplnosti každé

zúčtovanie provízií, ktoré obdržal od žalobcu, a to najneskôr do 3 mesiacov odo dňa doručenia výpisu
z provízneho konta, ak nebola žalobcom interne stanovená iná lehota, inak bol žalobca oprávnený
predpokladať, že sprostredkovateľ s vyúčtovaním z hľadiska správnosti a úplnosti súhlasí. Provízia mala
byť sprostredkovateľovi uhrádzaná bezhotovostným prevodom na bankový účet uvedený v tejto zmluve,
pričom za zaplatenú sa považovala dňom odpísania
z účtu žalobcu v prospech účtu sprostredkovateľa. Výplatným termínom bol 20. deň

v mesiaci. Podľa čl. 4 bodu 4.13 zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008, prípadné debetné
saldo provízneho konta bol sprostredkovateľ povinný bezodkladne vyrovnať na výzvu žalobcu. Žalobca
bol oprávnený účtovať sprostredkovateľovi spolu s províziou, na vrátenie ktorej bol sprostredkovateľ
povinný, aj úroky, a to odo dňa, kedy mal sprostredkovateľ na základe výzvy žalobcu debetné saldo
vyrovnať. Výšku úroku zmluvné strany dohodli maximálne 15 % p.a..

9. Z Dohody o úhrade škody záväzku formou splátok zo dňa 19.08.2008, o uzatvorenie ktorej požiadal
žalovaný žalobcu listom zo dňa 08.08.2008 je zrejmé, že žalovaný v nej uznal záväzok voči žalobcovi
v sume 66.309 Sk (čo v platnej mene predstavuje 2.201,06 Eur), vyčíslený ku dňu 19.08.2008, ktorý sa
zaviazal uhrádzať v splátkach podľa splátkového kalendára. Predmetná suma - 2.201,06 Eur, uznaná

ako dlh žalovaného, predstavuje časť žalobou uplatnenej pohľadávky v celkovej výške 4.957,94 Eur.

10. V zmysle ust. § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade,
keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznesenia už premlčaná. Z citovaného ustanovenia vyplýva,

že podstatou inštitútu uznania záväzku urobeného spôsobom vyžadovaným zákonom je existencia
vyvrátiteľnej právnej domnienky, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Vzhľadom
na vyvrátiteľnosť právnej domnienky, dlžník má naďalej možnosť preukázať, že záväzok nevznikol,
prípadne, že v čase uznania už netrval. Tým, že dlžník uznal záväzok, dôkazné bremeno o neexistencii
dlhu v čase uznania prešlo na neho, a teda pokiaľ v súdnom konaní nevyjde najavo opak, zákonom

ustanovená domnienka o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá, je záväzná aj
pre súd pri hodnotení dôkazov. Uznanie záväzku v zmysle § 323 Obch. zák. je teda zabezpečovacím
inštitútom, zlepšujúcim procesné postavenie veriteľa tým, že mu uľahčuje vymoženie pohľadávky, keď
dôkazné bremeno o neexistencii záväzku zaťažuje dlžníka.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o
nároku žalobcu na časť žalobou uplatnenej pohľadávky vo výške 2.201,06 Eur uznanej žalovaným v
Dohode o úhrade záväzku formou splátok zo dňa dospel k záveru, že s poukazom na obsah dojednaní
ohľadne provízií a stornoprovízií v zmluvách o sprostredkovaní zo dňa 28.04.2004 a 16.12.2006, ktoré
napriek ich označeniu posúdil ako zmluvy v obchodnom zastúpení v zmysle § 652 ods. 1 Obch. zák.,

nebolo možné ani zo strany žalovaného, a ani zo strany súdu overiť správnosť vyčíslenia dlhu v sume
2.201,06 Eur ku dňu 19.08.2008, ani konkrétne číselne, príp. matematickým výpočtom spochybniť výšku
dlhu 2.201,06 Eur. Vzhľadom k tomu by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v
zmysle § 265 Obch. zák., ak by súd, resp. žalobca trval na tom, aby žalovaný konkrétne
v číslach, matematicky v konaní preukázal nesprávnosť výpočtu výšky uznaného dlhu v sume 2.201,06

Eur. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v konaní preukázal, že právnym základom tohto jeho
záväzku sú okrem zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008 aj zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
28.04.2004 a 16.12.2006, ktoré žalobca pri odôvodnení predmetného dlhu opomenul, a tiež preukázal
iný účel použitia stornorezervy v zmysle čl. 4 bodu 4.3 písm. c) zmlúv o sprostredkovaní zo dňa
30.04.2004 a 16.12.2006, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca vytvoril a zúčtoval v danom

období stornorezervu. Okrem toho, podľa názoru prvoinštančného súdu, v konaní nebolo preukázané
právo žalobcu na stornoprovíziu v zmysle zmlúv o sprostredkovaní zo dňa 28.04.2004 a 16.12.2006,
a žalobca nepredložil výpočet dlhu v sume 2.201,06 Eur, v dôsledku čoho s poukazom na chýbajúce
provízne listy a plán kariéry nebolo možné posúdiť jeho správnosť. Preto mal súd prvej inštnacie zapreukázané, že žalovaný v konaní vyvrátil domnienku o existencii jeho záväzku na zaplatenie sumy
2.201,06 Eur v čase uznania tohto záväzku dňa 19.08.2008.

12. Vzhľadom na koncepciu právnej úpravy uznania záväzku, odvolací súd sa s právnym záverom
prvoinštančného súdu o uznesení dôkazného bremena o neexistencii záväzku zo strany žalovaného
nestotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu na vyvrátenie domnienky trvania záväzku žalovaného vo
výške 2.201,06 Eur uznaného dňa 19.08.2008 nepostačuje len všeobecné tvrdenie žalovaného o tom,
že žalobca nepostupoval pri tvorbe a použití stornorezerv v súlade so zmluvami zo dňa 28.04.2004 a

zo dňa 16.12.2006, že nakoľko nemal k dispozícii provízne listy, nemohol si overiť správnosť vyčíslenia
dlhu v sume 2.201,06 Eur k 19.08.2008 a keďže žalobca nepredložil výpočet dlhu ani provízne listy a
plán kariéry, nebolo možné posúdiť správnosť výpočtu dlhu.

13. Je potrebné zdôrazniť, že práve Dohoda o úhrade záväzku formou splátok zo dňa 19.08.2008 je
listinným dôkazom nahrádzajúcim tie dôkazy, ktoré by inak žalobca pre uplatnenie svojho nároku vo

výške 2.201,06 Eur musel predložiť, ak by obsahom uvedenej dohody nebolo výslovné uznanie záväzku
žalovaným. Pokiaľ žalovaný mienil vyvrátiť domnienku existencie uvedeného záväzku, v predmetnom
spore je práve on v tej pozícii sporovej strany, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania
nedlhu v čase jeho uznania, a to konkrétnymi dôkazmi preukazujúcimi nesprávnosť tvorby stornoprovízií
a ich použiatia, a to v každom konkrétnom sprostredkovanom prípade. Žalovaný mal preto presne

uviesť, v ktorom ním sprostredkovanom poistnom vzťahu žalobca postupoval pri tvorbe a použití
stornorezervy v rozpore so zmluvou a v akej výške (konkrétnou sumou určenej) nedôvodne, resp.
nesprávne vytvoril a zúčtoval stornorezervu, v dôsledku čoho potom od neho nedôvodne požadoval
pomernú časť vyplatených provízií, resp. vrátenie provízií.

14. V súvislosti s právnym posúdením zmlúv zo dňa 28.04.2004 a zo dňa 14.12.2006 označených ako
zmluvy o sprostredkovaní, sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že i napriek ich
označeniu ide o zmluvy o obchodnom zastúpení uzavreté v zmysle § 625 a nasl. Obch. zák., lebo
sprostredkovanie sa malo týkať neurčitého počtu zmlúv, čiže na rozdiel od zmluvy o sprostredkovaní
upravenej v ust. § 642 a nasl. Obch. zák., kde záväzok sprostredkovateľa má jednorazovú povahu,

išlo o výkon opakovanej činnosti žalovaného ako obchodného zástupcu smerujúcej k uzavretiu zmlúv
a dojednávaní obchodov v mene žalobcu ako zastúpeného a na jeho účet za dohodnutú províziu. Súd
prvej inštancie tiež správne ustálil zánik zmluvného vzťahu účastníkov dňom 30.09.2009 uplynutím
výpovednej lehoty na základe výpovede zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.12.2008 zo strany žalobcu.

15. Za situácie, že súd prvej inštancie vyvodil záver o vyvrátení domnienky uznania záväzku žalovaným
v sume 2.201,06 Eur bez toho, aby žalovaný presne preukázal nesprávnosť vyčíslenia ním uznaného
dlhu, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil aj ustanovením § 265 Obch. zák., keď za odporujúcu zásadám
poctivého obchodného styku označil požiadavku presného matematického výpočtu nesprávnosti
uznaného dlhu zo strany žalovaného, bolo jeho rozhodnutie v časti o zaplatenie 2.201,06 Eur s 9 %

ročným úrokom z omeškania od 21.01.2011 do zaplatenia potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c)
CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu v tejto časti vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to vrátane
časti výroku o náhrade trov konania ako závislom výroku.

16. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec v zrušenom rozsahu o zaplatenie 2.201,06 Eur s

príslušenstvom opätovne prejedná, pričom v zmysle ust. § 323 ods. 1 Obch. zák. dokazovanie zameria
s poukazom na uznanie záväzku vyplývajúce z Dohody o uznaní záväzku formou splátok zo dňa
19.08.2008 spochybnené žalovaným na zistenie, v akom konkrétnom rozsahu (v akej výške) a akým
spôsobom žalovaný vyvrátil domnienku existencie jeho záväzku voči žalobcovi tak, ako to vyplýva z
odsekov 12. a 13. odôvodnenia tohto uznesenia.

17. Pokiaľ ide o zvyšok žalobou uplatneného nároku vo výške 2.756,14 Eur s príslušenstvom
pozostávajúceho z debetného salda na províznom účte žalovaného v období nasledujúcom po
19.08.2008, z neuhradených faktúr za poskytnuté služby VPN v období od 17.02.2008 do 16.10.2008 a
z náhrady škody vo výške 1.680,74 Eur vzniknutej podľa tvrdenia žalobcu neodbornou starostlivosťou

a činnosťou žalovaného pri sprostredkovaní poistenia klientovi D. C., odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožnil s konštatovaním prvoinštančného súdu o neunesení dôkazného bremena v tejto časti nároku.18. Z ust. § 120 ods. 1 O.s.p. platného v čase konania na súde prvej inštancie vyplývala povinnosť
účastníkov konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je však potrebné zdôrazniť, že
samotné splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky aj unesenie dôkazného bremena. V

prejednávanej veci bol teda nielen žalovaný povinný uniesť dôkazné bremeno preukázania svojho
„nedlhu“ v čase jeho uznania, ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia, ale dôkazné bremeno
preukázania opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku rovnako zaťažovalo aj žalobcu.

19. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom konštatuje, že z dôkazov predložených žalobcom

nemožno bezpochyby vyvodiť záver o opodstatnenosti nároku na vrátenie provízií zúčtovaných po
19.08.2008, lebo žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal výšku a spôsob výpočtu provízií, výšku
a opodstatnenosť zúčtovaných úrokov, a tiež spôsob výpočtu stornorezervy a spôsob jej zúčtovania.
Dôkazné bremeno žalobca neuniesol ani ohľadne nároku na zaplatenie faktúr za používanie mobilného
telefónu (služby VPN), keďže nepreukázal, na základe čoho boli fakturované sumy vyúčtované
žalovanému. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadne nároku na náhradu škody vo výške

1.680,74 Eur, ktorá podľa jeho tvrdenia predstavovala pomernú časť sumy 3.319,39 Eur vyplatenej
poškodenému klientovi D., pretože s poukazom na ust. § 373 Obch. zák. nepreukázal splnenie
základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a ani spôsob zúčtovania údajnej
škody v rámci položiek tvoriacich žalovanú pohľadávku.

20. Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o nároky žalobcu špecifikované v odseku 17. tohto rozsudku,
správne vyhodnotil skutkový stav veci a dostatočne a presvedčivo sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadalstvrdeniamianámietkamižalobcutotožnýmistými,ktorýmižalobcaopätovneargumentoval
v odvolaní. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní
nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej

časti zamietajúceho výroku je vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP
s tým, že v zmysle § 387
ods. 2 CSP sa plne stotožnil s jeho odôvodnením v tejto časti.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie

v novom rozhodnutí o veci.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).