Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/258/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202725
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715202725.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu: T.. M. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G. O. XXXX/XX, XXX XX K. K., zastúpený: URBÁNI & Partners s. r. o., Advokátska kancelária so
sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej: T.. C. Z., O.. (predtým
P.), nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, XXX XX A., zastúpená advokátom JUDr. Vladimírom Rybovičom,

Advokátska kancelária so sídlom Nám. Š. Moyzesa 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 14 224 089, o
vyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovporozvodemanželstva,naodvolaniežalovanej
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 29. februára 2016, č. k.: 14C/92/2015 - 70, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o tom, že súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok v
sume 59,30 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., Thurzova 1, 042 21 Košice, ktorá tento
navrhovateľovi vráti v lehote do tridsiatich dní od doručenia právoplatného uznesenia.
2. Proti rozsudku sa odvolala žalovaná, a to proti výroku o trovách konania. Žiadala, aby odvolací súd

uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na
nové rozhodnutie alebo ho zmenil tak, že uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov
prvostupňového konania vo výške 1.968,05 EUR ako aj náhradu trov odvolacieho konania sume 322
EUR.
3. Poukázala na to, že v danom prípade žalobca ako dôvod späťvzatia návrhu uviedol svoj nepriaznivý
zdravotný stav, čo však nie je možné považovať za dôvod, pre ktorý by sa nemalo zavinenie zastavenia

konania pričítať žalobcovi. S názorom súdu sa nestotožnila. Zákon totiž nijakým spôsobom nevylučuje,
aby sa pri rozhodovaní o trovách konania o vysporiadanie BSM aplikovala zásada úspechu a neúspechu
v konaní, rovnako ako zásada zavinenia účastníka na zastavení konania. V tejto súvislosti poukázala na
judikatúru (R 42/1972), podľa ktorej pri rozhodovaní o trovách konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov súdy správne vychádzajú z § 142. Pokiaľ súdy vidia procesný úspech
alebo neúspech manželov v tom, aký veľký podiel zo spoločného majetku dostanú, ide o postup,

ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú viazané návrhom na vyporiadanie pri zisťovaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a pri uskutočňovaní vyporiadania.
4. V danom prípade je pri rozhodovaní o trovách konania potrebné prihliadať na zásadu zavinenia,
ktorá sa posudzuje z procesného hľadiska. Pokiaľ žalobca zobral žalobu späť, z procesného hľadiska
zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, preto je povinný nahradiť trovy konania
žalovanej. Pretože nejde o prípad späťvzatia žaloby pre správanie žalobkyne (§ 146 ods. 2 druhá veta),

vzniklo žalovanej právo na náhradu trov konania. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaná sospäťvzatím súhlasila. Od začiatku žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nemala preto dôvod zo
späťvzatím konania nesúhlasiť.
5. Odôvodnenie súdu považovala za nedostatočne presvedčivé a preskúmateľné. Namietala taktiež, že

súd neprihliadol na to, že o začatie súdneho sporu sa pričinil žalobca, ktorý sa pred podaním žaloby na
súd ani nepokúsil o vyporiadanie BSM dohodnúť so žalovanou. Žalobou navrhoval vyporiadať výlučne
záväzky, pričom požadoval od žalovanej úhradu polovice sumy záväzkov, ktoré podľa jeho názoru
patrili do BSM ku dňu zániku manželstva. Žalovaná bola nútená sa proti tomuto návrhu brániť, nakoľko
podľa jej názoru predmetné záväzky nie sú spoločnými záväzkami, ale výlučnými záväzkami žalobcu,

a peňažné prostriedky z nich nadobudnuté nemohli byť vzhľadom na zúženie rozsahu ich BSM použité
na nadobudnutie spoločného majetku. Preto bol podľa žalovanej návrh na vyporiadanie BSM podaný
nedôvodne. Toto uviedla aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25. 05. 2015. Zrejme po tom, čo bolo vyjadrenie
doručené žalobcovi, rozhodol sa v konaní ďalej nepokračovať a žalobu zobral späť.
6. Taktiež poukázala na to, že pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné prihliadnuť aj na konkrétne
okolnosti prípadu, vyjadrenia účastníkov a na to, či trovy konania nevznikli zavinením iba niektorého z

účastníkov.
7. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 16. 04. 2016. Žiadal, aby krajský
súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania potvrdil. Poukázal na svoje
zdravotné dôvody, pričom po podaní žaloby sa jeho zdravotný stav zhoršil, pričom vzhľadom na svoje
zdravie a odporúčania lekárov, aby sa vyhýbal stresu a akýmkoľvek psychicky záťažovým situáciám,

uvážil, že chce ešte žiť, preto sa rozhodol, že žalobu o vyporiadanie BSM zoberie späť, pričom žalovaná
so späťvzatím súhlasila, preto mu nie je zrejmé, že sa voči uzneseniu o zastavení odvoláva voči trovám.
Nemusela so späťvzatím žaloby súhlasiť a mohla tak v celom rozsahu uplatniť svoje trovy konania.
8. K námietke, že sa nepokúsil o vyporiadanie BSM dohodou, uviedol, že pokiaľ žalovaná chcela
pojednávať, nemusela súhlasiť so späťvzatím, pričom poukázal na to, že so späťvzatím musia súhlasiť

obidve strany, teda sa nejedná len o jednostranný úkon jednej procesnej strany. Poukázal na to, že aj
pred týmto konaním mali žalobca so žalobkyňou vzájomné rozpory, ktoré vyústili do súdnych konaní
a trestných oznámení, kedy aj z tohto hľadiska dohoda o vyporiadaní BSM neprichádzala od samého
počiatku do úvahy, preto návrh o vyporiadanie BSM bol jedinou možnosťou, ako usporiadať vzájomné
vzťahy medzi účastníkmi konania, pričom ak sa žalovaná mala vôľu dohodnúť, mala dostatok času po

doručení žaloby kontaktovať ho, respektíve právneho zástupcu, čo však neurobila. To svedčí o tom, že
dohoda v tomto prípade nebola od počiatku možná vzhľadom na zlé vzťahy medzi účastníkmi konania.
9. Taktiež mu nie je zrejmé z odvolania žalovanej, z vyčíslenia trov prvostupňového konania v rámci
odvolania, podľa akého ustanovenia si v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov uplatňuje
trovy konania právneho zastúpenia, keďže výška predmetu sporu - vyporiadanie BSM nebola ustálená.

Zároveň poukázal na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p.
10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho

poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovanej, ktorého právne

účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Žalovaná podala odvolanie voči výroku o trovách konania, pričom namietala nesprávnu aplikáciu
použitého ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. okresným súdom. Tento pri rozhodovaní vychádzal
zo skutočnosti, že k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním vo veci, pričom prihliadol
na charakter daného sporu, pričom považoval za spravodlivé, aby toto konanie zaťažovalo finančne
obidvoch rozvedených manželov, keďže ide o doriešenie po rozvodového vzťahu medzi manželmi, kde

zásadne niet zásady úspešnosti neúspešnosti v konaní.
14. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, že svoje rozhodnutie neodôvodňoval s
poukazomnazdravotnýstavžalobcu.Tútoskutočnosťsúdkonštatovallenzpodaniažalobcu.Odvolanie
v tomto smere preto nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,ktorý prihliadol na charakter sporu, pričom posúdiac konkrétne okolnosti daného sporu dospel k záveru,
že je namieste aplikácia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pričom nezistil žiaden z dôvodov uvedených v
§ 146 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje,

pretože v prípade vyporiadania BSM môže žalobu podať ktorýkoľvek z bývalých manželov, vyporiadanie
sa týka práv obidvoch účastníkov, to znamená, že dochádza k úprave práv a povinností vo vzťahu k
spoluvlastníctvu manželov. Vyporiadanie je možné riešiť aj formou dohody, teda nie je potrebná žaloba,
avšak preto treba zhodnú vôľu bývalých manželov. V prípade nezhody môže žalobu podať ktorýkoľvek
z nich, preto jednoznačne nemožno hovoriť o úspechu či neúspechu vo veci, tento sa posudzuje len

vo vzťahu k podielu, ktorý bývalý manžel nadobúda, ktorý v prevažnej väčšine je jedna polovica zo
spoluvlastníctva. Žalobca poukázal vo vyjadrení k odvolaniu na problematické vzťahy medzi účastníkmi
konania, ako aj na to, že so späťvzatím žaloby žalovaná nemusela súhlasiť. Vzhľadom na špecifickosť
predmetu konania nie je vhodná aplikácia § 146 ods. 2 O.s.p., ktorá by v danom prípade predstavovala
formalistický prístup, preto okresný súd spravodlivo zvolil aplikáciu § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 257 CSP, podľa

ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že vo veci nebolo doteraz pojednávané, v odvolaní žalobca ani
nežiadal priznať náhradu trov konania, ako aj na predmet konania, pričom takéto usporiadanie vzťahov
medzi účastníkmi považuje za spravodlivé.
16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).