Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232548
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112232548.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne N. K. H., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XX,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho
29, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31
690 904, zastúpenému JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom so sídlom Rastislavova 68, Košice, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
17C/328/2012 - 317 zo dňa 03.12.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom v Košiciach, Alžbetina 41, sp.zn. 2C/887/2012 z
19.01.2012. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy
konania vo výške 100 %, pričom o výške náhrady trov konania a lehote plnenia rozhodne súd
samostatným uznesením. Určil, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. XV. Všeobecných poistných
podmienok žalovaného z 21.05.2007 vrátane bodu 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k

poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo 17.05.2008 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

2.Vychádzal zožaloby,ktorousažalobkyňadomáhalazrušeniarozhodcovskéhorozsudkuArbitrážneho
súdu v Košiciach zo dňa 19.01.2012 tvrdiac, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej Arbitrážny súd
rozhodol, je súčasťou obsahu predformulovanej zmluvy vrátane Všeobecných poistných podmienok,
ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane v prípade uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu, je neplatné. Spotrebiteľ - poistený je v porovnaní s dodávateľom

služby - poisťovňou v znevýhodnenom postavení, čo sa týka vyjednávacej sily, ako aj úrovne
informovanosti, a toto ho spoločne vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené žalovaným, bez
možnosti podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Žalobkyňa nemala možnosť obsah predmetnej
zmluvy ovplyvniť, mohla ju prijať buď ako celok, v znení, ktoré jej bolo predložené na podpis alebo
odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol žalovaným vopred pripravený. Žalobkyňa - spotrebiteľ
si nebola vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Navyše nemohla ani len tušiť, k čomu všetkému sa má zaviazať podpísaním VPP (ide o 12 strán

nahusto a drobnými písmenami písaného textu). Taktiež uviedla, že v prípade nepodpísania VPP by k
uzavretiu samotnej poistnej zmluvy ani nedošlo. Tvrdila, že dojednanie takejto rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Navyše predmetná poistná zmluva bola uzavretá v roku 2008 a v rozsudku RS je v rámci odôvodneniapoužitéznenieVPPniejednotlivo, vovzťahukukonkrétneprejednávanémusporu,alespôsobom"Podľa
časti XVII. ods. 7a. (resp. ods. 8, ak sa v okolnostiach prípadu aplikujú poistné podmienky účinné od
1.1.2010 a 1.1.2011) Všeobecných poistných podmienok", z ktorého je zrejmé, že v rámci konania a aj

pri rozhodovaní vo veci rozhodcovský súd používa akúsi "predtlač" rozsudku vrátane jeho odôvodnenia,
ktorý v tejto veci opakovane doručuje v tom istom znení odôvodnenia jednotlivým spotrebiteľom. V
žalobe tvrdila aj ďalšie dôvody, keďže mala za to, že sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. písm. c) a j), keďže rozhodcovský rozsudok bol
vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli žalobkyni známe a nebola o ich obsahu

informovaná. Žalobkyňa nemala žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte
viac znevýhodňuje jej postavenie. Podľa časti XV. ods. 2 VPP je na rozhodnutie sporu v rozhodcovskom
konaní príslušný ten rozhodcovský súd, ktorý na rozhodnutie sporu dodatočne určí poisťovňa. Takto
koncipovaná rozhodcovská doložka nemôže byť považovaná za individuálne dojednanú. Navyše v
zmluve ale aj vo VPP absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu, v procese toho sporu
absentuje ústavná zásada "ústnosti" - konanie prebehlo na základe písomností predložených žalovaným

- ako silnejšou zmluvnou stranou. Okrem toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre žalobcu ako
spotrebiteľaprísnejšieanevýhodnejšie,a topre:kratšiulehotunapodanieodporu:len5dníoprotilehote
napodanieodporuvkonanípredsúdom15dní,naodporsaprihliadalenakbolzaplatenýsúdnypoplatok
(v prípade súdneho konania to neplatí, na odpor sa stále prihliada a súd poplatok vymáha), vysoké
poplatky a finančnú nevýhodnosť - žiadne možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia poplatkov.

Žalovaným je tento súd bez možnosti jeho zmeny dávaný do zmlúv už 10 rokov a nie sú známe
prípady, aby daný rozhodcovský súd rozhodol v jeho neprospech. Práve naopak, rozhoduje zaujato a
bez preskúmania platnosti či existencie uplatňovaného práva priznáva žalovanému automaticky to, čo
si žalovaný uplatní. Žalovaný k žalobe uviedol, že tvrdenia žalobkyne o tom, že rozhodcovská doložka
je neplatná, sú nepravdivé a zavádzajúce. Rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi uzavretá

individuálne a nie je neprijateľnou podmienkou v poistnej zmluve. Bola uzavretá v rámci poistnej zmluvy
č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi dňa 17.5.2008, ktorej súčasťou sú Všeobecné poistné
podmienkyžalovanéhozodňa21.5.2007osobneavlastnoručnepodpísanéžalobkyňou.Nakoncitlačiva
Všeobecných poistných podmienok, oddelene od ostatného textu VPP, sa nachádzajú tzv. Osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, pričom text ods. 2 týchto dojednaní

je nasledovný: "Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle čl. XV. Časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku." Pod týmto textom je miesto na osobitný podpis vyjadrujúci súhlas s osobitnými dojednaniami

t.j. s rozhodcovskou doložkou a na tomto mieste je opätovne uvedený vlastnoručný podpis žalobkyne.
Zo znenia Všeobecných poistných podmienok, osobitných zmluvných dojednaní je úplne zrejmé, že
v tomto prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky,
keďže žalobkyňa podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku
uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by ju nepodpísala, nemalo by to žiaden vplyv

na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. Pokiaľ žalobkyňa vyjadrila svoj osobitný písomný súhlas s
časťouXIVšeobecnýchpoistnýchpodmienok,niejesprávnyzáverotom,žedoložkanebolaindividuálne
dojednaná.

3. Okresný súd aplikujúc pre rozhodnutie vo veci § 372w O.s.p., § 73 ods. 2, 3 zákona č. 335/2014

Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 35, § 40 ods. 1, § 41
ods. 1, § 51 ods. 1, § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. (ďalej len RK),
§ 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.
3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 153 ods. 4 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba
bola podaná dôvodne potom, čo mal preukázané, že boli splnené podmienky pre včasné podanie

žaloby, keďže rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný dňa 19.01.2012 pod sp.zn. 2C/887/2012
bol žalobkyni doručený 22.11.2012 a návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyňa podala
13.12.2012. Žalovaný v konaní sa bránil aj tým, že vzhľadom na ust. § 243d zákona č. 233/1995 Z.z.
Exekučného poriadku a skutočnosť, že žalovaný v lehote 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona nepodal
návrh na začatie exekúcie voči žalovanej na podklade rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu

Košice sp. zn.: 2C/2023/2012 zo dňa 19.1.2012, toto rozhodcovské rozhodnutie prestalo účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať a teda na jeho základe nie je možné vykonať exekúciu voči
žalovanej; z tohto pohľadu sa stalo rozhodovanie o zrušení rozhodcovského rozsudku všeobecným
súdom za nadbytočné, neúčelné a splnilo by len hypotetickú funkciu, pretože tak či tak žalovanýuž na podklade tohto rozhodcovského rozsudku nemôže viesť exekúcie voči žalobkyni a teda úplne
stratilo význam. Súd prvej inštancie vychádzajúc z toho, že zákonodarca v zmysle prechodných a
záverečných ustanovení zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 73

ods. 1) ako aj ustanovenia § 372w Občianskeho súdneho poriadku predpokladal pokračovanie v
konaní o spotrebiteľskom spore prebiehajúcom na základe zákona o rozhodcovskom konaní, resp. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní aj po nadobudnutí platnosti a účinnosti novely Exekučného
poriadku, na základe uvedeného okresný súd v zmysle žaloby preskúmal, či je daný aspoň jeden
zo zákonných dôvodov, pre ktoré sa možno na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa konkrétne uvádzala neplatnosť rozhodcovskej doložky a porušenie všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Uzavrel, že rozhodcovská doložka je v danom prípade
upravená v čl. XV. VPP žalovaného platných od 21.5.2007 v spojení s osobitnými dojednaniami a
dodatkomč.2kVPP.Súdmuselvkonanízistiť,čitátorozhodcovskádoložkajepodmienkouindividuálne
dojednanou avnegatívnomprípade,čizakladáhrubýnepomer vprávachapovinnostiachvneprospech
žalobkyne ako spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Poukazujúc na kritériá neprijateľnej podmienky,

za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2.
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v
neprospech spotrebiteľa, dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky uvedené kritériá. Spolu
s poistnou zmluvou žalobkyňa podpísala aj dotazník o zdravotnom stave a Záznam o požiadavkách
a potrebách klienta k PZ č. XXXXXXXXXX , kde v predmetnom tlačive bolo o.i. uvedené, že klient

svojím podpisom vyhlasuje, že jeho rozhodnutiu uzavrieť životné poistenie predchádzala dôkladná
analýza jeho potrieb a požiadaviek súvisiaci s poistením a oboznámenie s ponúknutými produktmi
i Všeobecné poistné podmienky z 21.5.2007 a na poslednej strane VPP aj tzv. Osobitné zmluvné
dojednania č. 01/2007 v rozsahu 2 odsekov, kde v bode 1 sa uvádza ďalší dôvod zániku poistenia a
v bode 2., že obe zmluvné strany prejavili vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi nimi, že

namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle časti XV. časti VPP, pričom toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku.
Podľa bodu 1 a 2 XV. časti VPP všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní, ktoré sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z., pred rozhodcovským
súdom.Pokiaľpoisťovňanepoveríosobitnúprávnickúosobuzriadenímalebovýberomšpecializovaného

stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
týchto VPP. Z uvedeného záznamu ani žiadneho z predložených dôkazov žalovaného nevyplýva, že by
bolo vysvetlené, čo rozhodcovské konanie znamená, čím sa líši od súdneho konania ani že si osobitne

žalobkyňa vymienila rozhodcovskú doložku. Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k PZ sa týkal
len poistných produktov poisťovne, nie spôsobu riešenia prípadných sporov účastníkov. Podľa Dodatku
č. 2 k VPP z 21.5.2007 a to zo dňa 15.12.2008 bez podpisov účastníkov sa v bode 1 uvádza, že
XV. časť VPP z 21.7.2007 sa dopĺňa o ods. 9, v ktorom sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli na
nižšie uvedenom osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany

poistníka. Dojednania tohto článku (XV.) môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo
strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom
podmienenýzvyšokpoistnéhovzťahuainédojednaniatýchtopoistnýchpodmienok.Odmietnutievykoná
poistník písomne a písomný prejav o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený
najneskôr v 30. deň od podpisu poistnej zmluvy poistníkom. V konkrétnom prípade pre žalobkyňu táto

lehota uplynula 16.6.2008, teda skôr ako žalovaný vydal tento dodatok, ktorý mal žalobkyni "umožniť"
odmietnuť rozhodcovské konanie. Žalovaný súdu nepreukázal, že rozhodcovská doložka bola medzi
účastníkmi individuálne dojednaná, keďže nepreukázal, že žalobkyňa vedela a rozumela, čo je obsahom
XV. časti VPP a aký súd má vlastne riešiť ich spory. Vzhľadom na obsah a formu predložených
Všeobecných poistných podmienok, ktoré boli žalovaným vopred vypracované je zrejmé, že žalobkyňa

nemohla meniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán a slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá
ktorá voľba konkrétne znamená. Súd súhlasil s tvrdením žalobkyne, že samotné koncipovanie VPP v
časti podpisových rámčekov na príslušnej strane je zavádzajúce, keď na konci VPP je malý rámček
na podpis pre klienta a hneď za ním sú osobitné dojednania k poistnej zmluve a následne sú uvedené

dva väčšie rámčeky, jeden na podpis pre klienta a jeden pre sprostredkovateľa poistenia, pričom sa
tam uvádza aj číslo OP, čo navodzuje dojem, že ten hlavný podpis na VPP je až ten za osobitnými
dojednaniami. Jedinými údajmi, ktoré boli do všeobecných obchodných podmienok dopisované rukou,
sú údaje o osobe poistníka, osobe konajúcej za poisťovňu, číslo poistnej zmluvy a dátum a miestopodpisu zmluvy. Rozhodcovská doložka je v texte vyznačená rovnako ako aj iné ustanovenia VPP,
pričom z osobitných zmluvných dojednaní výslovne nevyplýva, že v prípade ich nepodpísania stráca
platnosť časť XV. Všeobecných poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Okresný

súd navyše dodal, že aj v prípade, ak by žalobkyňa nepodpísala Všeobecné poistné podmienky, tieto
podľa zákona aj poistnej zmluvy tvoria súčasť poistnej zmluvy, a preto sú pre poisteného záväzné aj
ak ich neopatrí svojím podpisom. Rozhodcovská doložka bola preto dohodnutá už podpisom poistnej
zmluvy. Podmienka, podľa ktorej všetky vzájomné spory účastníkov má rozhodnúť rozhodcovský súd,
navyše na základe výberu poisťovne (žalovaného), bez pochýb spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán a to v neprospech žalobkyne - spotrebiteľa. V ust. § 53 ods. 4 písm.
r) OZ úč. 1.1.2008 je jednoznačne uvedené, že za neprijateľné podmienky sa považujú ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ
môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak
rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v

zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že
rozhodcovská doložka uvedená vo VPP žalovaného z 21.5.2007 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
teda neplatnou, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku, preto žalobe
vyhovel.

4. Zároveň okresný súd vo výroku rozsudku uviedol, že rozhodcovská doložka uvedená vo VPP
žalovaného z 21.05.2007 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § . 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. Zároveň vyslovil, že na
návrh niektorého z účastníkov bude súd po právoplatnosti rozhodnutia pokračovať v konaní vo veci v

rozsahu uvedenom v žalobe (§ 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z.).

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný proti všetkým jeho výrokom z dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v
celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Žalovaný predovšetkým akcentoval na zmenu právnej úpravy, v dôsledku ktorej predmetný
rozhodcovský rozsudok, o zrušení ktorého súd rozhodoval, prestal účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať. Akcentoval na ustanovenia zákona č. 335/2014 Z.z., so zmenou ktorej právnej úpravy
súvisí aj novela Exekučného poriadku, kedy v zmysle aktuálneho znenia Exekučného poriadku podľa

ust. § 243d ods. 1 exekučné konania na podklade predmetného rozhodcovského rozhodnutia bolo
možné začať len do 31.3.2015 a na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
konania zaväzovať. Keďže žalovaný exekučné konanie voči žalobkyni na základe rozhodcovského
rozsudku neinicioval, predmetný rozhodcovský rozsudok žalobkyňu a žalovaného nezaväzuje. Zmena

právnej úpravy spôsobila, že žalovaný nie je nositeľom oprávnenia na plnenie priznané vo výroku
predmetného rozhodcovského rozhodnutia a žalobkyňa už nie je viazaná povinnosťou pôvodne
uloženou rozhodcovským rozsudkom. Na základe zákonodarcom prijatej zmeny právnej úpravy
rozhodcovský rozsudok stratil svoje základné atribúty a to záväznosť (právoplatnosť) a vykonateľnosť,
v dôsledku čoho súd v súčasnosti koná a rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorý už

nikoho nezaväzuje a to bez ohľadu na výsledok konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zánikom
záväznosti (právoplatnosti) rozhodcovského rozsudku, ktorý je predmetom tohto súdneho konania,
stratilototosúdnekonaniesvojvýznam,zanikolpredmetkonania,akoajprávnyzáujemnatomtokonaní.
Rovnako možno konštatovať aj zánik vecnej legitimácie účastníkov konania, nakoľko cieľom konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku je jeho zrušenie a teda najmä zánik povinnosti upravenej vo

výroku rozhodcovského rozsudku, pričom účastníci v dôsledku zmeny zákona tým, že rozhodcovský
rozsudok sa stal nezáväzným, už nie sú nositeľmi pôvodne priznanej povinnosti resp. práva (toho, o
čom rozhodoval rozhodcovský súd), aj preto súd musí za tohto stavu žalobu zamietnuť. Žalobkyňou
sledovaný cieľ - nebyť viazaný rozhodcovským rozhodnutím - už nastal v dôsledku uvedenej zmeny
právnej úpravy. Aj keď je pravdou, že zákon explicitne nestanovuje ako podmienku na konanie o žalobe

o zrušenie rozhodcovského rozsudku to, že je záväzný, ale z ust. § 35 ZRK účinného do 31.12.2014
vyplýva, že takúto vlastnosť predpokladá, keď rozhodcovský rozsudok musí mať rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozsudok súdu je vždy záväzný a naopak nezáväzný rozsudok
nie je právoplatný. Obdobne aj v prípade pôvodne právoplatného rozhodnutia, ktoré je zrušené napr.v dovolacom konaní, toto rozhodnutie nezaväzuje a tak stráca aj právoplatnosť. Tu je však osobitnou
právnou skutočnosťou špeciálne ustanovenie zákona § 243d EP. Zákonodarca pri úprave inštitútu
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nikdy nepredpokladal a ani nepočítal s podávaním žalôb

resp. s konaniami v ktorých pôjde o zrušovanie rozhodcovských rozhodnutí, ktoré už nikoho nezaväzujú
a ani v budúcnosti zaväzovať nemôžu. Je to zrejmé jednak z ust. § 35, § 40 aj § 41 ZRK v ich vzájomnej
súvislosti a systematického výkladu. A rovnaký záver vyplýva aj z novej právnej úpravy zákona č.
335/2014 Z.z., ktorý umožňuje žalobu o zrušenie RR podať len proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý
záväznosť môže nadobudnúť. Je nevyhnutné rozlišovať rozhodcovské konanie a konanie o zrušenie

rozhodcovskéhorozsudku,pričomrozhodcovskékonanie,vktorombolvydanýpredmetnýrozhodcovský
rozsudok sa už skončilo pred účinnosťou novely zákona č. 244/2002 Z.z. ako aj zákona č. 335/2014 Z.z.,
t.j. ešte pred 01.01.2015. Žalovaný v dôvodoch odvolania poukázal na to, že konanie pred všeobecným
súdom o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je rozhodcovským konaním a úkony v konaní pred
všeobecným súdom nie sú úkonmi v rozhodcovskom konaní. Ust. § 73 v ods. 2 upravuje lehotu na
podanie žaloby po skončení rozhodcovského konania a ods. 3 upravuje hmotnoprávne posúdenie

rozhodcovskej zmluvy. A ďalšie odseky upravujú opätovne rozhodcovské konanie a úkony v ňom.
Naopak práve ust. § 243d EP (čl. V. bod. 49 zákona 335/2014 Z.z.), ktoré je rovnako prechodným
ustanovením prijatým týmto zákonom upravuje, aký budú mať právny osud rozhodcovské rozsudky
vydané v rozhodcovských konaniach už skončených pred 01.01.2015, ktoré buď stratia svoje účinky (ak
nebol podaný exekučný návrh do 3 mesiacov) alebo si ich zachovajú (ak bol podaný exekučný návrh).

Preto podľa odvolateľa nie je správny záver súdu o neaplikácii ust. § 243d Exekučného poriadku na
prejednávaný prípad. Rovnako zákonné znenie ust. § 372w O.s.p. „prerokujú a dokončia súdy príslušné
na konanie podľa doterajších predpisov“ obsahuje podľa odvolateľa úpravu zásady perpetuatio fori, a
táto stanovuje len to, že už začaté konania pred súdom dokončia súdy príslušné podľa doterajších
predpisov.Avšaktietoprocesnéustanovenianestanovujú,akomajúsúdykonaniedokončiť,čojecelkom

logické predovšetkým preto, lebo nie každý rozhodcovský rozsudok vydaný pred 01.01.2015 spĺňa
zákonné predpoklady (hypotéza pr. normy) stanovené v ust. § 243d ods. 1 EP a teda, že nebol podaný
návrh na vykonanie exekúcie resp. že predmetom rozhodcovského konania bol spotrebiteľský spor,
kedy nastáva zánik záväznosti - t.j. právoplatnosti a vykonateľnosti (dispozícia pr. normy). Ust. § 243d
EP je platné a účinné, a vzťahuje sa ex lege aj na rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom tohto

konania a preto je nevyhnutné zánik záväznosti vyplývajúci z tohto ustanovenia zohľadniť a aplikovať aj
na prejednávaný prípad, čo však prvostupňový súd nespravil a tak nesprávne aplikoval toto ustanovenie
právneho predpisu.

8. Rovnako možno podľa odvolateľa skonštatovať aj zánik vecnej legitimácie účastníkov konania,

nakoľko cieľom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je jeho zrušenie a teda zánik povinnosti
upravenej vo výroku rozhodcovského rozsudku, pričom účastníci v dôsledku zmeny zákona tým, že
rozhodcovský rozsudok sa stal nezáväzným, už nie sú nositeľmi pôvodne priznanej povinnosti resp.
práva (toho, o čom rozhodoval rozhodcovský súd), aj preto súd musí za tohto stavu žalobu zamietnuť.
Žalobcom sledovaný cieľ - nebyť viazaný rozhodcovským rozhodnutím - už nastal ex lege v dôsledku

uvedenej zmeny právnej úpravy.

9. Odvolateľ zároveň poukázal na to, že konanie pred súdnymi orgánmi musí byť účinné (spôsobilé)
usporiadať právne vzťahy medzi účastníkmi (čo však už usporiadal zákon bez ohľadu na toto súdne
konanie) .

10. Vzhľadom na tieto dôvody žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil
tak, že žalobu zamietne, keďže zmenou právnej úpravy v dôsledku ustanovenia § 243d zákona č.
233/1995 Z.z. (Exekučného poriadku), predmetný rozhodcovský rozsudok nie je záväzný a predmet
konania odpadol.

11. Zároveň odvolateľ v dôvodoch odvolania poukázal na to, že vo výroku rozsudku absentuje uvedenie
dôvodu, pre ktorý súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/887/2012 zo
dňa 19.1.2012 a táto okolnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť a nesprávnosť napadnutého rozsudku.
Vzhľadom na neurčitosť výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku je podľa odvolateľa napadnutý

rozsudok nepreskúmateľný a nevykonateľný.

12. Napadnuté rozhodnutie podľa žalovaného nedáva odpoveď na otázku, podľa ktorého zákona o
rozhodcovskom konaní súd vec správne posúdil. Žalovaný nevie, či súd postupoval podľa zákona č.244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014, alebo až podľa zákona č. 335/2014 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
až dňa 01.01.2015. Rovnako neuviedol, podľa ktorého ustanovenia akého predpisu rozhodcovský
rozsudok zrušil. Otázka, kto bude ďalej konať v merite sporu pôvodne vyriešenom rozhodcovským

rozsudkom je uvedená iba v odôvodnení rozsudku, pričom odôvodnenie nie je právne záväzné, keďže
záväzný je vždy len výrok rozhodnutia, čo je zdôraznené v ust. § 159 ods. 2 O.s.p. Preto aj vzhľadom
na neurčitosť výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a
nevykonateľný.

13. Rovnako podľa odvolateľa súd dospel k nesprávnemu záveru, že rozhodcovská doložka nebola
medzi žalovaným a žalobkyňou individuálne dojednaná. Žalovaný tvrdí, že rozhodcovská doložka v
danom prípade bola dohodnutá individuálne, a to uzavretím osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007
k predmetnej poistnej zmluve a tieto dojednania sú samostatným právnym úkonom. To, že rozhodcovská
doložka bola predtlačená na formulári, nič nemení na tom, že bola individuálne dojednaná, pretože
zákon nezakazuje vopred pripraviť text zmluvnej podmienky, ale pre individuálnosť dojednania vyžaduje

možnosť ovplyvniť jej podstatu. Aj tu súd nesprávne rigidne použil gramatický výklad textu zákona,
ktorý nepresným transponovaním používa slovo „obsah“, pričom Smernica č. 93/13/EHS správneho a
výstižne používa spojenie „podstata zmluvnej podmienky“. Viď slovenské, anglické či nemecké znenie
čl. 3 ods. 2 Smernice č. 93/2013 EHS. Podľa odvolateľa ťažisko individuálneho dojednania podmienky
spočívavmožnostispotrebiteľaovplyvniťpodstatupodmienky.Podľaodvolateľaindividuálnedojednanie

neznamená to, že danú podmienku si musel sám spotrebiteľ vyjednať (ako je to často nesprávne
prezentované), ale tu je nutné vychádzať z platných právnych predpisov (čl. 3 ods. 3 Smernice a
§ 53 ods. 2 OZ), a teda, že spotrebiteľ sa mohol s podmienkou oboznámiť (nie musel, pretože je
na zodpovednosti toho ktorého spotrebiteľa, ako obozretne a s akým záujmom pristupuje k svojim
právam a povinnostiam a vstupuje do právnych vzťahov, veď predsa dodávateľ nemôže a ani nenesie

zodpovednosť za prístup spotrebiteľa pri rokovaní o uzavretí zmluvy) a mohol ovplyvniť jej podstatu (nie
obsah v zmysle zmeny textu - viď znenie čl. 3 Smernice 93/2013 EHS, ale podstatu v zmysle zásadného
významu podmienky pre zmluvný vzťah). Pokiaľ okresný súd uviedol, že rozhodcovská doložka, tak ako
bola v tomto prípade dojednaná, znemožnila žalobkyni si zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a
nútila ju v prípade sporu a sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, tak aj tento

záver je nesprávny a v rozpore so skutočnosťou. Žalobkyňa možnosť neuzatvoriť rozhodcovskú doložku
nepochybne mala a to tým, žeby osobitné zmluvné dojednania so žalovaným nebola uzatvorila. Nebol
v konaní vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by preukázal opak, t.j., že žalobkyňa ich podpísať nechcela a
bola k tomu donútená a tak ich uzavrieť musela. Sama uviedla, že pri uzatváraní ju nikto nenútil ani
na ňu nevyvíjal nátlak. Rovnako uviedla, že poisťovací agent jej nebránil prečítať si osobitné zmluvné

dojednania. Žalobkyňa bola aj plne spôsobilá na právne úkony a konala bez donútenia. Poukázal na
ust. § 53 ods. 1 OZ a rovnako aj množstvo judikátov ESD z oblasti spotrebiteľského práva jednoznačne
stanovuje,žepodmienkaniejeneprijateľná,akbolaindividuálnedojednaná.Pretovprípadeindividuálne
dojednanej zmluvnej podmienky je úplne nepodstatné, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán alebo nie a to aj v neprospech spotrebiteľa (i keď žalovaný popiera,

žeby tu bola značná nerovnováha). Preto závery okresného súdu v otázke individuálnosti dojednania
rozhodcovskej doložky v tomto konkrétnom prípade nie sú v súlade so zákonmi Slovenskej republiky
a nemajú ani oporu v skutkovom stave. Naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa
mala možnosť sa oboznámiť so zmluvnou podmienkou - rozhodcovskou doložkou a rovnako mala
možnosť ovplyvniť jej podstatu, a teda mohla sa rozhodnúť, či rozhodcovskú doložku so žalovaným

uzavrie alebo neuzavrie. V tomto prípade sa žalobkyňa rozhodla túto rozhodcovskú doložku uzavrieť a
to pristúpením k osobitným zmluvným dojednaniam, čo osvedčila vlastnoručným podpisom, a rovnako
tieto podpísala aj druhá zmluvná strana prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia. Zároveň žalovaný
v dôvodoch odvolania uviedol, že žiadna okolnosť nebránila žalobkyni, aby si všetky dokumenty
prečítala, aby požadovala od sprostredkovateľa vysvetlenia, ak by rozhodcovskú doložku nechcela

uzavrieť, alebo ak by jej nerozumela, aby jednoducho osobitné zmluvné dojednania nepodpísala.
Žalobkyňa bola v čase uzatvárania poistnej zmluvy informovaná aj o možnosti riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní, o čom svedčí „záznam o požiadavkách a potreba klienta podpísaný žalobkyňou
a sprostredkovateľom poistenia (ktorý nebol zamestnancom poisťovne). V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na to, že konajúci súd úplne nesprávne vyložil listinný dôkaz - záznam o požiadavkách a

potrebách klienta. Pokiaľ súd vyslovil v odôvodnení rozsudku záver, že žalobkyňa nebola poučená,
či nemala informácie o rozhodcovskom konaní, o jeho rozdieloch v porovnaní so súdnym konaním, o
tom čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, tak podľa odvolateľa súd mal povinnosť
uviesť, v ktorom ustanovení, aký predpis a v akom rozsahu túto poučovaciu povinnosť stanovovala v akom rozsahu došlo k porušeniu tohto predpisu. Žalovaný tiež poukázal na to, že okresný súd
bagatelizoval osobitné zmluvné dojednania a ich podpisovanie, či proces uzavretia s poukazom na to,
že vo Všeobecných poistných podmienkach sa nachádza časť XV. upravujúca rozhodcovské konanie. V

danom prípade však žalobkyňa osobitné zmluvné dojednania uzavrela, a to bez nátlaku, čo je fakt, ktorý
nemožnoignorovať.Vyslovilasamostatnýprejavvôle,ktorýmsrozhodcovskýmkonanímsúhlasila.Preto
je v danom prípade podstatné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných
dojednaniach a nie úprava rozhodcovského konania vo Všeobecných poistných podmienkach. Podľa
odvolateľa súd poskytnutím ochrany spotrebiteľovi vlastne vytvára právny rámec do budúcnosti, aby si

nikdy neprečítal čo podpisuje, aby v prípade akýkoľvek povinností mohol prehlásiť, že si neprečítal a
súd mu poskytne ochranu. Žalovaný rovnako v konaní pred okresným súdom zdôraznil skutočnosť, že
Dodatkom č. 2 z 15.12.2008 bola žalobkyni daná možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky bez toho,
aby tým bol akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Pokiaľ okresný súd uviedol, že v konkrétnom
prípade pre žalobkyňu lehota na odstúpenie od časti XV. VPP uplynula 16.06.2008, teda skôr ako
žalovaný vydal tento dodatok, ktorý mal žalobkyni „umožniť“ odmietnuť rozhodcovské konanie, tento

záver je v rozpore so skutočnosťou, pretože súd zjavne opomenul bod 7. Dodatku č. 2 k VPP: XVII. časť
VPP sa dopĺňa o ods. 11b, ktorý znie: Pokiaľ poistník uzavrel poistnú zmluvu po 21. máji 2007 a pokiaľ
k právnemu režimu podľa XV. časti týchto VPP podpisom VPP a zároveň podpisom bodu 2. osobitných
zmluvných dojednaní pristúpil, má právo XV. časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania
dodatku č. 2 k VPP. V dôvodoch odvolania namietal aj nesprávne aplikovanie Smernice č. 93/13 EHS.

14. Pokiaľ súd vo svojom 3. výroku určil, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. XV. Všeobecných
poistných podmienok žalovaného z 21.05.2007 vrátane bodu 2. Osobitných zmluvných dojednaní č.
01/2007 k poistnej zmluve Č.. XXXXXXXXXX zo 17.05.2008 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
tento výrok je podľa žalovaného nesprávny, pretože v oboch prípadoch ide o individuálne dojednanie,

pri VPP o podmienku a pri OZD o samostatný právny úkon. Pokiaľ ide o osobitné zmluvné dojednania
k predmetnej poistnej zmluve, tieto podľa odvolateľa nemôžu byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou
nakoľko tieto vôbec nie sú zmluvnou podmienkou ale celkom nepochybne ide o samostatný dvojstranný
právny úkon. Navyše konkrétne Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve č.
XXXXXXXXXX zo 15.05.2008 zaväzuje iba žalobcu a žalovaného. Žiadne iné osoby či spotrebiteľov

toto nezaväzuje, ide o konkrétnu zmluvu a dvojstranný právny úkon uzatvorený iba medzi účastníkmi
tohto vzťahu. Pretože predmetom tohto konania nebolo plnenie či určenie zo spotrebiteľského vzťahu,
ale iba to, či je tu alebo nie je daný namietaný dôvod uvedený v ust. § 40 zákona o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014, nejde o prípady uvedené v § 153 ods. 4 O.s.p., kedy by
súd určoval neplatnosť podmienky - nešlo o žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p., nepriznal plnenie

dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo uložil dodávateľovi povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie na základe
takejto podmienky.

15. Zároveň poukázal žalovaný aj na porušenie ust. § 118 ods. 2 O.s.p. Akcentoval na to, že porušenie

§ 118 ods. 2 O.s.p. v postupe súdu považuje Najvyšší súd SR podľa rozhodnutia sp.zn. 3Cdo/236/2010
zo dňa 14.04.2011 za vadu, ktorá spôsobuje tzv. zmätočnosť rozhodnutia (§ 237 O.s.p.).

16.Vodvolanítiežnamietal,ževovecinerozhodolzákonnýsudca,nakoľkožalobkyňamábydliskovobci
Seňa a teda miestne príslušným súdom podľa ust. § 88 ods. 2 O.s.p. bol Okresný súd Košice - okolie,

obvode ktorého mala žalobkyňa bydlisko. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
tak, že žalobu zamietne, eventuálne rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

17. Žalobkyňa sa k podanému odvolanie žalovaného nevyjadrila.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou,
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej

vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), c), d), f), g) a h) CSP a dospel k
záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom
súde v Košiciach dňa 16.03.2017 o 12.05 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie,pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 03.03.2017 na úradnej tabuli
Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

19. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

20. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016). Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Pretože odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
odvolacísúdposudzovalodvolaniezhľadiskajehoprípustnostiauplatnenýchodvolacíchdôvodovpodľa
predchádzajúceho procesného predpisu.

21. Žalovaný v podanom odvolaní namieta všetky odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 O.s.p.,

ktoré však osobitne nešpecifikoval. Z obsahu odvolania je možné vyvodiť predovšetkým namietanie
existencie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p.

22.Odvolacídôvodpodľaust.§205ods.2písm.a)O.s.p.jenaplnenývtedy,akdošlokvadámuvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktorý patrí aj odňatie možnosti konať účastníkovi (strane sporu) pred súdom

postupom súdu (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho
súdu ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že vo veci nerozhodoval zákonný sudca, keďže podľa ust. §
88 ods. 2 O.s.p. bol príslušný na konanie Okresný súd Košice - okolie, v obvode ktorého má žalobkyňa
bydlisko, odvolací súd uvádza, že síce vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd, avšak rozhodnutie
prvoinštančného súdu je zákonné a vecne správne. Aj keď bolo povinnosťou Okresného súdu podľa §
105 ods. 1 O.s.p. ex offo skúmať miestnu príslušnosť, rozhodnutím vo veci samej v dôsledku zákonnej

koncentrácie konania došlo k zhojeniu nedostatku miestnej nepríslušnosti.

24. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

25. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku,

lebookresnýsúdvodôvodnenírozsudkupostačujúcoajasnevysvetlil,ktoréskutočnostivprejednávanej
veci považoval za rozhodujúce, k akým záverom na ich základe dospel a prečo nebolo možné vyhovieť
obrane žalovaného. Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich účelu. podstaty a zmyslu. Zároveň odvolací súd dodáva, že podľa stanoviska Občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a
súdov SR1/2016, nepreskúmateľnosť rozsudku nezakladala odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
a), ale odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. b) O.s.p. (t.č. § 365 ods. 1 písm. CSP), keďže ide o
vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

26. K námietkam žalovaného o procesnom pochybení okresného súdu, ktorý sa neriadil ust. § 118 ods. 2
O.s.p. odvolací súd uvádza, že táto vada nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods.
3 O.s.p.) účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Účelom citovaného ustanovenia (§ 118
ods.2O.s.p.)boloumožniť,abysporovéstranymohliprocesnýmiúkonmireagovaťnapredbežnýprávny

názor konajúceho súdu a zároveň zjednodušiť a zrýchliť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné
dôkazy a nevenovala sa pozornosť skutkovým okolnostiam, ktoré súd považuje za nesporné alebo pre
vec bezvýznamné. Ustanovenie malo za cieľ vyhnúť sa tzv. prekvapivým rozhodnutiam. Pokiaľ žalovaný
v dôvodoch odvolania poukazuje na dôvody rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/236/2010 odvolací
súd akcentuje na dôvody rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Cdo/128/2014, v ktorom Najvyšší súd

SR uviedol, že ani prípadné porušenie tohto ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. bez ďalšieho nezakladá
zmätočnosť súdneho rozhodnutia. Ak totiž predseda senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie
nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných
práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia tedažiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,
navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje
návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a

pod. Taktiež účastníka nezbavuje jeho základnej procesnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 101 ods. 1
a § 120 ods. 1 O.s.p. a to tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť
protistrany, a procesnej povinnosti označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených
skutočností. Pokiaľ teda sudca určitú okolnosť neuvedie ako spornú, to ešte neznamená, že táto je
nesporná a že účastník nemá právo sa k nej vyjadriť, preukázať ju či vyvrátiť. Až v prípade, že takýto

nesprávny procesný postu by prípadne viedol k tzv. nepredvídateľnému rozhodnutiu či k nesprávnym
skutkovým zisteniam v dôsledku nevykonania dokazovania navrhovaného účastníkmi, mohlo by dôjsť
k vzniku tzv. inej vady konania.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je prekvapivé, keďže spĺňa
požiadavku predvídateľnosti pre strany sporu, ktoré v priebehu konania mali možnosť sa vyjadriť ku

všetkým relevantným skutočnostiam do rozhodnutia vo veci a odôvodnenie napadnutého rozsudku má
oporu vo vykonanom dokazovaní.

28. Odvolací súd dospel v prejednávanej veci k záveru, že ani ostatné odvolacie dôvody uvádzané
žalovaným nie sú naplnené, pričom odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) a e) O.s.p. z

dôvodu nekonkretizácie, nemohli byť ani v odvolacom konaní bližšie preskúmavané odvolacím súdom.

29. K ďalším odvolacím dôvodom (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.) odvolací súd uvádza, že že súd prvej
inštancie riadne a úplne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia podradil pod relevantné ustanovenia
hmotného práva, ktoré riadne a dostatočne interpretoval a nedopustil sa pochybenia pri právnom

posúdení veci. V rozsudku, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo nedošlo k procesným vadám, ktoré sú
uvedené v ustanovení § 389 CSP a ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie rozsudku. Odvolací súd
konštatuje, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú správne, logické a presvedčivé, preto sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov
(§ 387 ods. 2 CSP).

30. K správnym skutkovým a právnym záverom prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva nasledovné:

31. Súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania (strán sporu) bola rozhodcovská doložka (bod
2 osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde sa uvádza, že

poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý svojím podpisom samostatne svoju vôľu,
že v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto
Všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto a obdobným (obsahom) Najvyšší súd SR

zaujal právne závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská
doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje
značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa
podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu.

32. Rovnako neobstoja ani odvolacie námietky žalovaného o strate záväznosti rozhodcovského
rozsudku. Ust. § 159 ods. 1, 2 O.s.p. upravovalo právoplatnosť súdnych rozhodnutí všeobecne. Pod
právoplatnosťou rozhodnutia rozumieme takúto vlastnosť rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho záväznosť
a zásadnú nezmeniteľnosť. V ustanovení ods. 1 § 159 je vyjadrená formálna stránka právoplatnosti

rozhodnutia a materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia je stanovená v ust. § 159 ods. 2 a
3 O.s.p. Ust. § 159 O.s.p. zodpovedá v CSP § 226, pokiaľ ide o materiálnu právoplatnosť a § 228, pokiaľ
ideoformálnustránkuprávoplatnostirozsudkunazvanútiežvCSPakosubjektívnazáväznosťrozsudku.

33. Ust. § 243d zák. č. 233/1995 Z.z., ktoré s účinnosťou od 01.01.2015 ustanovilo, že exekučné konania

na podklade rozhodcovského rozsudku vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 01.01.2015 možno začať len do troch
mesiacov od účinnosti tohto zákona a na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto
lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, predstavuje len prelomenie materiálnej, nieformálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok sa zo zákona nezrušil.
Teda v dôsledku zmeny právnej úpravy (novely Exekučného poriadku) nedošlo k zániku možnosti
žalobkyne domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

34. Odvolací súd zároveň poukazuje na ust. § 73 ods. 1, 3 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskomkonaní,ktorýstanovil,žeustanoveniazákonaospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní
sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor pred 01.01.2015.
Právne účinky úkonov, ktoré boli robené v rozhodcovskom konaní začatom pred 01.01.2015 zostávajú

zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase ich
uzavretia. Z uvedeného preto vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené
do 31.12.2014 sa nedokončia podľa zák. č. 244/2002 Z.z., ale podľa nového špeciálneho zákona
č. 335/2014 Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd od 01.01.2015 posudzovať podľa predpisov
účinných v čase jej uzavretia.

35. Odvolací súd preto dodáva, že novelizácia zákona č. 233/1995 Z.z. uskutočnená zákonom č.
335/214 Z.z. nie je prekážkou vedenia tohto sporu, ani dôvodom pre zamietnutie žaloby pre nedostatok
vecnej legitimácie. V dôsledku zmeny právnej úpravy totiž nedošlo k zániku zákonnej možnosti
žalobkyne domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

36. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, pre ktoré prvoinštančný súd určil, že rozhodcovská
doložka uvedená v čl. XV. Všeobecných poistných podmienok žalovaného z 21.05.2007 vrátane bodu
2 osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo 17.05.2008 je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže v zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ účinného od 01.01.2008 za
neprijateľné podmienky sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

37. Vecne správne je aj rozhodnutie o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151
ods. 7 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia prvoinštančného súdu.

38. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho

konania proti žalovanému ako odvolateľovi. Žalobkyni však trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).