Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/186/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112208294
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6112208294.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu EOS

KSI Česká republika, s.r.o., 142 21 Praha, Novodvorská 994, IČO: 25 117 483, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej S. Ď., J.. X. O. XXXX,
XXX XX O., I. -K. XXX, o zaplatenie 210.091,33 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, 080 05 Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176
778 m a j ú n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiada uložiť žalovanej zaplatiť mu sumu 210.091,33 Kč (s príslušenstvom) titulom dlhu zmluvy

o úvere. Žalovaná a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (do 30. júna 2016 vedľajší
účastník na strane žalovanej) namietli premlčanie pohľadávky.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10C/186/2012-148 žalobu zamietol s tým, že nárok je premlčaný
v trojročnej lehote podľa § 100 Občianskeho zákonníka, lebo splatnosť úveru nastala dňa 31. marca
2008 a žaloba bola súdu doručená až dňa 28. marca 2012.

3. Po odvolaní žalobcu odvolací súd rozsudok zrušil uznesením č.k. 16Co/1405/2014 - 205. V
odôvodnení uviedol, že úlohou súdu bude posúdiť, právnym poriadkom ktorého štátu sa riadi vzťah
strán založený zmluvou o úvere. Treba tiež zistiť, či sa tento vzťah považuje za spotrebiteľský aj podľa
právneho poriadku Českej republiky, a ak áno, podľa neho posúdiť podmienky ochrany spotrebiteľa.
Treba posúdiť, či v rámci výhrady verejného poriadku nemožno aplikovať slovenský právny poriadok,
prípadne, či ho možno aplikovať podľa § 10 ods. 4 zákona č. 97/1963 Zb. Preskúmať treba i právny
režim postúpenia pohľadávky žalobcovi. Po ustálení týchto otázok znovu posúdiť námietku premlčania.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami strán, zmluvou o úvere,
všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na zaplateniu dlhu, výpisom z účtu, oznámením a
zmluvou o postúpení pohľadávky, pričom zistil nasledovné:

5. Žalovaná uzavrela dňa 1. novembra 2007 so spoločnosťou Česká spořitelna, a.s., IČ: 45244782 (ďalej
len „pôvodný veriteľ“) zmluvu o úvere, na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť jej sumu

150.000,- Kč, a ona vrátiť ju s úrokom 12,03 % ročne v 84 mesačných splátkach po 2.680,- Kč vždy k 18.
dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 18. decembra 2007 a poslednej dňa 18. novembra 2014.
Podľa výpisu z účtu vyčerpala žalovaná 2 x 75.000,- Kč dňa 1. novembra 2007 a neuhradila žiadnu
splátku. Listom zo dňa 5. marca 2008 ju pôvodný veriteľ vyzval uhradiť omeškané splátky do 30. marca2008 s tým, že márnym uplynutím tejto lehoty dôjde k splatnosti celého dlhu v súlade s bodom 9 zmluvy.
Pretože žalovaná dlžnú sumu neuhradila, bol úver zosplatnený ku dňu 31. marca 2008. Podľa bodu 9.
zmluvy o úvere môže pôvodný veriteľ v ním určenej lehote žiadať zaplatenie celého zostatku úveru s

príslušenstvom ak je klient (žalovaná) v omeškaní s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace alebo
s platením viac ako dvoch splátok v dohodnutej lehote.

6. Ide o vec s cudzím prvkom a hraničným určovateľom je, že zmluvné strany sú príslušníci iných
štátov (pôvodný veriteľ a žalobca - Česká republika, žalovaná - Slovenská republika), a preto súd v

prvom rade určil, ktorým právnym poriadkom sa vzťah strán riadi. Rozhodné právo súd posúdil podľa
Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zo dňa 19. júna 1980 (ďalej len „dohovor Rím I.“),
ku ktorému Slovenská republika pristúpila zákonom č. 474/2006 Z. z., a ktorého zmluvnou stranou je
i Česká republika, ktorá dohovor uverejnila v Zbierke medzinárodných zmlúv pod č. 64/2006 Sb. m. s.
Vecná pôsobnosť dohovoru Rím I. je vymedzená v čl. 1 ods. 1 tak, že sa týka zmluvných záväzkov vo
veciach s medzinárodným prvkom. Súd nemohol aplikovať zákon č. 97/1963 Zb., lebo v zmysle § 2 tohto

zákona sa prednostne použije medzinárodná zmluva (t.j. dohovor Rím I.). Súd nemohol aplikovať ani
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky, lebo toto nariadenie sa v zmysle prechodného ustanovenia čl. 28 použije len na
zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009.

7. Primárnym kritériom určenia rozhodného práva je jeho voľba práva podľa čl. 3 dohovoru Rím I.,
učinenávčl.29Všeobecnýchobchodnýchpodmienoktak,žezmluvasariadiprávnymporiadkomČeskej
republiky. Pre úplnosť súd dodáva, že rovnaké rozhodné právo by bolo dané aj pri absencii voľby práva
( čl. 4 ods. 2 dohovoru Rím I.), lebo pôvodný veriteľ, ktorý poskytuje charakteristické plnenie zo zmluvy
o úvere (poskytnutie peňažných prostriedkov) má ústrednú správu (sídlo) v Českej republike.

8. Na tento vzťah nemožno aplikovať čl. 5 dohovoru Rím I. a obmedziť zvolené rozhodné právo o
imperatívne normy ochraňujúce spotrebiteľa (žalovanú) právneho poriadku štátu obvyklého pobytu
spotrebiteľa, lebo nejde o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle dohovoru. Okruh spotrebiteľských zmlúv je
vymedzený v ods. 2 v uvedeného článku. Aby bola zmluva spotrebiteľská, musel by dodávateľ (pôvodný

veriteľ) ponúkať úver alebo robiť naň reklamu v štáte obvyklého pobytu spotrebiteľa (Slovenskej
republike), alebo by žalovaná musela prevziať plnenie v tomto štáte, alebo, v prípade kúpnej zmluvy, by
pôvodný veriteľ musel zabezpečiť dopravu žalovanej do Českej republiky za účelom uzavretia zmluvy.
Podľa údajov v zmluve bola táto uzavretá v Brne, kde bola žalovaná zamestnaná (č. l. 115 spisu), dňa 1.
novembra 2007. Preto nemožno konštatovať, že by len kvôli uzavretiu zmluvy vycestovala zo Slovenska

alebo, že by objednávku uskutočnila v Slovenskej republike. Preto treba posúdiť tento vzťah komplexne
podľa právnych noriem Českej republiky.

9. Súkromnoprávne vzťahy vrátane ochrany spotrebiteľa upravuje v Českej republike zákon č. 89/2012
Sb. Občanský zákoník, ktorý však v prechodnom § 3028 ods. 3 uvádza, že právne pomery vzniknuté

pre dňom jeho účinnosti (1. januára 2014) sa riadia doterajšími predpismi. V čase uzavretia zmluvy
o úvere bol účinný zákon č. 40/1964 Sb., Občanský zákoník, ktorý upravoval spotrebiteľské zmluvy
a zákon č. 513/1991 Sb., Obchodní zákoník, ktorý upravoval zmluvu o úvere. Z právneho hľadiska
tu ide o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákoníka, lebo na jednej strane ide o záväzok
pôvodného veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky a na druhej strane záväzok žalovanej vrátiť ich

s úrokom. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákoníka ide o tzv. absolútny obchod, a preto
treba na tento právny vzťah aplikovať Obchodný zákoník. Ide však io zmluvu spotrebiteľskú podľa §
51a a nasl. Občanského zákoníka, lebo ju uzavrel pôvodný veriteľ ako dodávateľ (predmetom jeho
podnikateľskej činnosti je v zmysle predloženého výpisu z obchodného registra Českej republiky aj
poskytovanie úverov) a žalovaná ako spotrebiteľ (podľa zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania). Na zmluvu sa tak vzťahujú i ustanovenia upravujúce
ochranu spotrebiteľa. Vzájomný vzťah uvedených právnych predpisov rieši § 1 ods. 2 Obchodného
zákoníka tak, že ustanovenia Obchodného zákoníka sú lex specialis k normám občianskeho práva.
Zároveň je osobitne riešený prípad spotrebiteľských vzťahov v § 262 ods. 4 Obchodného zákoníka,
ktorý prikazuje použiť Občanský zákoník alebo osobitné predpisy o spotrebiteľských zmluvách, či iné

ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

10. Pri aplikácii cudzieho práva má súd použiť nielen zákonnú úpravu, ale aj prípadnú judikatúru, ktorá
ju interpretuje. Rozhodnutie citované žalobcom (32Cdo/1750/2010) i ďalšie rozhodnutie Nejvyššíhosoudu České republiky 32Cdo/3337/2010, uverejnené v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod
č. R 135/2012, uzavreli, že úprava premlčania obsiahnutá v Občanském zákonníku (§ 101 a nasl.)
nepatrímedzitzv.inéustanoveniasmerujúcekochranespotrebiteľavzmysleužcitovanéhoustanovenia

Obchodního zákoníka. Súdy argumentujú, že rôzna dĺžka premlčacej doby je len výsledkom rôznych
legislatívnych procesov, z ktorých ani jeden nesmeruje k ochrane spotrebiteľa. Úprava premlčania
Občanského zákonníku z dôvodu kratšej všeobecnej lehoty (3 roky - § 101) oproti dlhšej lehote v
Obchodnom zákoníku (4 roky - § 397) je výhodnejšia pre spotrebiteľa len ak je v dlžníkom, ak by bol
veriteľom, bola by pre neho nevýhodnejšia. Nevýhodnejšia lehota premlčania je i v prípade uznania

záväzku dlžníkom - podľa Občanského zákoníka sa predlžuje o ďalších 10 rokov (§ 110), no v prípade
Obchodného zákoníka len o ďalšie 4 roky (§ 407 ods. 1). Preto treba na posúdenie premlčanie práv
uplatnených v tejto veci aplikovať normy Obchodného zákoníka (§ 387 a nasl.), hoci ide o spotrebiteľský
vzťah.

11. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákoníka začína pri práve na plnenie záväzku bežať premlčacia

doba odo dňa kedy mal byť záväzok splnený (doba splatnosti). Ak však ide o čiastkové plnenia, beží
premlčacia doba pre každé toto plnenie samostatne, a ak sa stal pre nesplnenie niektorého z týchto
čiastkových plnení splatný celý záväzok, beží premlčacia doba od splatnosti nesplneného záväzku. V
súdenejveciboloplneniezozmluvyoúvererozdelenénačiastkovéplneniavoformesplátokapreriadne
nesplácanie splátok došlo k splatnosti celého záväzku podľa § 565 Občanského zákoníka dohodnuté v

bode 9 zmluvy. Začiatok plynutia premlčacej doby je teda viazaný na splatnosť nesplneného čiastkového
záväzku - splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k zosplatneniu úveru. V liste, ktorým pôvodný veriteľ
vyzval žalovanú na splnenie nesplneného čiastkového plnenia (splátky), uviedol, že žalovaná je ku dňu
29. februára 2008 v omeškaní so sumou 8.448,- Kč, ktorú je povinná zaplatiť do 30. marca 2008, inak
dôjde k mimoriadnej splatnosti k nasledujúcemu dňu (k 31. marcu 2008). Podľa zmluvy mala žalovaná

zaplatiť prvú splátku dňa 18. decembra 2007 a každú ďalšiu k 18. dňu každého mesiaca, teda ku dňu 29.
februára 2008 boli splatné ešte 2 splátky s dátumom splatnosti 18. januára 2008 a 18. februára 2008.
Žalobca síce vo výzve neuviedol, s ktorými splátkami je žalovaná v omeškaní, ale je zrejmé, že mohla
byť v omeškaní len s vyššie uvedenými 3 splátkami. Právo zosplatniť dlh v zmysle zmluvnej úpravy
bodu 9. prichádza do úvahy v prípade omeškania s jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo

s viac ako 2 splátkami, teda minimálne 3 splátkami. Pretože podľa výpisu z účtu žalovaná nezaplatila
žiadnu úhradu, je zrejmé, že bola ku dňu vystavenia listu pôvodným veriteľom v omeškaní so všetkými
3 splátkami splatnými v decembri 2007, januári 2008 a februári 2008. Nesplnenou splátkou, pre ktorú
došlo k zosplatneniu dlhu, môže byť podľa alternatívy určenej v bode 9. zmluvy o úvere hneď prvá
splátka, splatná dňa 18. decembra 2007, s ktorou bola žalovaná ku dňu zosplatnenia (31. marca 2008)

v omeškaní viac ako 3 mesiace alebo splátka splatná dňa 18. februára 2008 ako 3. splátka v poradí. Od
jedného z uvedených dátumov ako dátumov splatnosti nesplneného čiastkového plnenia začala plynúť
premlčacia doba. Dĺžka premlčacej doby je podľa § 397 Obchodného zákoníka štvorročná, lebo zákon
pre tento prípad neustanovuje inak. Premlčacia doba tak uplynula dňa 18. decembra 2011 alebo 18.
februára 2012. Nie je zrejmé, z ktorého z dvoch vyššie popísaných dôvodov pristúpil pôvodný veriteľ k

zosplatneniudlhu,alepretožežalobcapodalžalobunasúdeaždňa28.marca2016,zmeškalpremlčaciu
lehotu v prípade oboch alternatív.

12. Zosplatnením sa v zmysle § 565 Občanského zákoníka v spojení s bodom 9. zmluvy o úvere stal
splatným celý dlh žalovanej titulom úveru vrátane príslušenstva. Preto je premlčaný celý nárok žalobcu

požadovaný z titulu zmluvy o úvere. Žalobca v žalobe špecifikoval žalovanú sumu na istinu 153.318,80
Kč, poplatok v sume 1.200 Kč a úrok v sume 50.752,53 Kč, a žiadal i úrok z omeškania z celej dlžnej
sumy od 2. septembra 2009 do zaplatenia. Vo všetkých požadovaných nárokoch ide o pohľadávku z
titulku úveru, a preto je premlčaný celý nárok uvedený v žalobe.

13. Podľa českého práva posúdil súd aj postúpenie pohľadávky ( pôvodný veriteľ i žalobca majú
sídlo v Českej republike) a aplikoval naň § 524 Občanského zákoníka účinného v čase postúpenia
pohľadávky.Veriteľmôžepodľauvedenéhoustanoveniapohľadávkupostúpiťpísomnouzmluvouinému,
čo pôvodný veriteľ urobil zmluvou zo dňa 25. augusta 2009. V zmysle § 527 ods. 2 prechádza s takto
postúpenoupohľadávkouajpríslušenstvoavšetkyprávasňouspojené,idetedaosingulárnusukcesiua

žalobca vstúpil do všetkých práv (a zároveň prípadných povinností) pôvodného veriteľa. V zmysle § 111
Občanského zákoníka, zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na beh premlčacej doby, preto k premlčaniu
došlo vo vyššie uvedenom dátume bez ohľadu na zmenu veriteľa počas jej plynutia.14. Následkom premlčania je v prípade námietky dlžníka nemožnosť priznania práva veriteľovi súdom
(§ 388 ods. 1 Obchodního zákoníka). Preto súd žalobu na základe námietky premlčania vznesenou
žalovanou zamietol.

15. Súd priznal plne úspešnej žalovanej aj nárok na plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP).
O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods.
2 CSP).

16. Súd rozhodol i o náhrade trov konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré
vystupovalo do 1. júla 2016 ako vedľajší účastník na strane žalovanej, hoci po zmene zákona už v
konaní nevystupuje (CSP nepozná vedľajšieho účastníka vystupujúceho za účelom ochrany práv strany,
viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/475/2015-114 zo dňa 27. júla 2016). Ak
by súd o trovách konania občianskeho združenia nerozhodol, bolo by to v rozpore s princípom právnej
istoty, princípom legitímnych očakávaní i zásadou zákazu retroaktivity. Občianske združenie vstúpilo do

konania pred 1. júlom 2016 a dovtedy mohlo v konaní vynaložiť trovy a podľa v tom čase platnej právnej
úpravy legitímne očakávať, že v prípade úspechu strany, na ochranu ktorej vystupuje, mu bude priznaný
nárok na náhradu vynaložených trov konania. Zmena zákona, ktorou k 1. júlu 2016 zanikla jeho účasť
v konaní, nemôže pôsobiť na občianske združenie spätne tak, že by nebolo rozhodnuté o jeho nároku
na náhradu trov konania vynaložených do zániku jeho účasti v konaní. Pretože občianske združenie

vystupovalo na strane žalovanej, má nárok na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu ako žalovaná.
Preto súd uložil žalobcovi plne na trovy konania i Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

0

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne
dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, čo ním sleduje, proti ktorému rozsudku smeruje, v akom
rozsahu ho napáda, prečo ho považuje za nesprávne, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden mohol založiť do

súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden..
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.