Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117202183
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117202183.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti J. : R., nar. XX.XX.XXXX a I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny T., deti rodičov : matky T. J. rod. E., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale
bytom R. K. R. C., S. J. XXX/XX, t. č. bytom T., I. P. XX a otca K. J., štátneho občana Slovenskej republiky,
trvale bytom R. K. nad C., C. XX, t. č. bytom R. A., I. XX/X, o návrhu matky na nariadenie neodkladného

opatrenia po začatí konania vo veci samej takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa matka detí domáhala, aby súd rozhodol o
ponechaní maloletých detí v jej starostlivosti. Ďalej žiadala, aby súd neodkladným opatrením zaviazal
otca detí povinnosťou prispievať na výživu maloletej R. sumou 100,- Eur a na výživu maloletého I. sumou

70,- Eur mesačne. Tiež žiadala, aby súd neodkladným opatrením rozhodol aj o úprave styku otca s
maloletými deťmi tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s nimi každý utorok a štvrtok v kalendárnom
roku od 15.00 hod do 18.00 hod a každý párny víkend od piatka od 15.00 hod do nedele do 19.00 hod,
pričom otec si deti vyzdvihne v aktuálnom bydlisku matky detí. Uviedla, že maloleté deti pochádzajú z
manželstva svojich rodičov, pričom rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 14.01.2017. Do uvedeného
dátumu žili v spoločnej domácnosti, avšak ich spoločný život bol už natoľko rozvrátený, že už spolu

nevedeli komunikovať o ničom, len o deťoch. V návrhu uviedla, že od uvedenej doby si otec detí žiadnym
spôsobom neplní svoju vyživovaciu povinnosť, uhradil len polovičku dcére za škôlku (29,-Ezr). S otcom
detí sa nevedia dohodnúť ani na jeho stretávaní sa s maloletými deťmi z dôvodu, že otec čaká, kým mu
to určí súd. Z uvedených dôvodov preto žiada súd o úpravu rodičovských práv a povinností a zverenie
detí do svojej starostlivosti, nakoľko sa o deti osobne stará od ich narodenia a v jej starostlivosti neboli
doposiaľ zistené žiadne nedostatky. Matka ďalej uviedla, že poberá len rodičovský príspevok vo výške

203,20 Eur mesačne a rodinné prídavky na každé dieťa 23,52 Eur. Maloletá R. začala navštevovať
materskú školu za poplatok 30,- Eur mesačne a stravné 29,- Eur mesačne. Maloletý I. je s matkou doma,
potrebuje plienky, mlieko, drogériu a stravovať sa. Okrem toho matka má aj iné nepravidelné výdavky
na deti spojené so zakupovaním liekov, vitamínov, ošatenia, obuvi, darčekov, vecí do škôlky a podobne.
Tiež ju čakajú výdavky spojené s bývaním, t. č. býva s deťmi u svojich starých rodičov. Uviedla, že
nedisponuje inými príjmami, ani nevlastní žiaden majetok. Príjem otca detí nepozná.

2. Návrhom vo veci samej sa matka detí domáhala, aby súd rozhodol o zverení oboch maloletých detí
do jej osobnej starostlivosti, otca detí zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej R. sumou
100,- Eur a na výživu maloletého Simona sumou 70,- Eur mesačne. Ďalej žiadala, aby súd rozhodol aj o
úprave styku s maloletými deťmi tak, že otec bude oprávnený sa s nimi stretávať každý utorok a štvrtok
v kalendárnom roku od 15.00 do 18.00 hod a každý párny víkend od piatka od 15.00 do nedele do 19.00

hod, pričom otec si deti vyzdvihne a odovzdá na aktuálnom bydlisku matky.3. Otec detí vo svojom písomnom vyjadrení sa k návrhu matky uviedol, že so zverením maloletých detí
do starostlivosti matky súhlasí. Potvrdil, že jeho vzťah s matkou detí je trvalo rozvrátený, do 14.01.2017
žili v spoločnej domácnosti, ktorú si zadovážili formou hypotekárneho úveru. V uvedenom byte majú

deti vytvorené podmienky na bývanie a ich vývin, majú svoju vlastnú detskú izbu. Keďže matka túto
domácnosť dobrovoľne opustila, tak všetky náklady s domácnosťou spojené hradí on. Uviedol, že od
uvedenej doby dobrovoľne prispel na škôlku dcéry a balíkom plienok pre syna. Matkou požadovanú
výšku výživného považuje v súčasnosti za nereálnu vo vzťahu k jeho terajšej situácii a uviedol, že
je ochotný na výživu maloletej R. prispievať sumou 50,- Eur mesačne a na maloletého I. sumou 30,-

Eur mesačne. Keď sa jeho príjem zvýši, je ochotný prispievať vyššou sumou. Otec tvrdil, že jeho
výdavky sú v súčasnosti vyššie ako príjem, tým sú nedostačujúce, aby mohol prispieť svojim deťom
matkou požadovaným výživným. Uviedol, že dňa 09.01.2017 nastúpil do novej práce, kde za mesiac
januára zarobil 372,28 Eur netto. Hradí hypotekárny úver 222,53 Eur (ktorý s matkou nadobudli spoločne
ako manželia), pôžičku 90,53 Eur (ktorú tiež nadobudli s matkou ako manželia), nájomné 125,33 Eur,
elektrinu 20,50 Eur, plyn štvrťročne 15,- Eur, fond 18,18 Eur a mobilné paušály 126,- Eur. Poukázal

tiež na to, že matka má vyšší príjem ako uviedla vo svojom návrhu, privyrába si predajom kozmetiky a
brigádne chodiť upratovať nehnuteľnosti. Ohľadom matkou navrhovanej úpravy styku uviedol, že súhlasí
s úpravou styku každý utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod a každý párny víkend s tým, že
nakoľko pracuje v trojzmennej prevádzke, žiadal, aby si počas popoludňajšej zmeny v piatok mohol s
matkou detí dohodnúť vyzdvihnutie maloletých detí až v nasledujúci deň (sobota) o 10.00 hod.

4. Kolízny opatrovník prešetril pomery a vykonal pohovor s rodičmi a v závere uviedol, že prešetrením
pomerov bolo zistené, že starostlivosť o mal. deti v súčasnosti zabezpečuje matka, pričom jej pomáhajú
starí rodičia, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Matka nebráni otcovi stretávať sa s mal. deťmi, otec
prejavuje o deti záujem prevažne telefonickou formou. Nakoľko otec neprispieva na výživu detí, čím ich

ohrozuje na výžive, kolízny opatrovník odporúča v danej veci rozhodnúť a zaviazať prispievať na ich
výživu sumou primeranou na zabezpečenie nevyhnutných a opodstatnených potrieb maloletých detí.

5. Súd sa oboznámil s návrhom matky, obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav :

6. Maloletá R. sa narodila pred uzavretím manželstva jej rodičov a maloletý I. sa narodil po uzavretí ich
manželstva. Manželstvo účastníkov trvá, avšak rodičia detí ešte len od 14.01.2017 nežijú v spoločnej
domácnosti, kedy sa matka aj s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti a presťahovala sa k jej
rodičom. Maloletá R. má dva roky, maloletý I. má X rok, obe deti teraz bývajú s matkou, otec sa
s deťmi stretáva. Otec súhlasí so zverením detí matke, vyjadruje sa, že sa s deťmi stretáva podľa

dohody s matkou, tá mu nebráni v styku s deťmi. Matka detí je na rodičovskej dovolenke, poberá
rodičovskýpríspevok203,20Euraprídavkynadetispolu47,04Eurmesačne,príležitostnesibrigádnicky
privyrobí 20,- až 30,-Eur mesačne. Otec detí podľa jeho udania pred kolíznym opatrovníkom pracuje v
trojzmennej prevádzke a zarába cca 600,-Eur mesačne. Platí náklady spojené s užívaním spoločného
bytu účastníkov, v ktorom zostal bývať on, spláca spoločný hypotekárny úver účastníkov, spoločnú

pôžičku. Matka v návrhu uviedla, že otec detí od prerušenia ich spolužitia na ich výživu neprispieva,
zaplatil dcére len náklady MŠ 29,-Eur. Otec detí uviedol, že od uvedeného obdobia zaplatil dcére MŠ,
kúpil synovi balík plienok, kúpil deťom hračky a je ochotný finančne prispievať na výživu detí. Pred
kolíznym opatrovník uviedol, že navrhuje jeho vyživovaciu povinnosť k deťom po 50,-Eur mesačne na
každé dieťa, vo svojom písomnom vyjadrení navrhol jeho výživné na mal. R. po 50,-Eur mesačne a na

mal. I. po 30,-Eur mesačne s tým, že keď sa zvýši jeho príjem, je ochotný prispievať vyššou sumou,
pretože nedávno nastúpil do novej práce a mal vysoké výdavky, sám platil spoločné záväzky účastníkov.

7. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona

sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len
"účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.10. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,

opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu
musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 360 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť

aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez
návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o
možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.

12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

13. Podľa 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť,
aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti.

14. V danej veci sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie je upravené
v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP), pri ktorom sa aplikuje všeobecná subsidiarita Civilného
sporového poriadku (CSP) spočívajúca v koncepcii, že CSP upravuje odlišnosti od všeobecného
procesného režimu. Teda tam, kde takéto odlišnosti CMP nestanovuje, uplatní sa CSP ako generálny
procesný kódex. Aj z nadpisu tretej časti CMP Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach

súdu, je zrejmé, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení pre mimosporové
konania s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných
ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikoval príslušné ustanovenia § 324 a nasl. CSP a § 360
a nasl. CMP.

15. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za
predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti a
dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne, že sa jedná o stav, kedy vec

neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Neodkladné
opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby
takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby výchovného
operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov.

16. V danej veci mal súd za to, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nie je dôvodné,
pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby neodkladného a okamžitého zásahu
súdu formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Maloleté deti sú vo faktickej osobnej starostlivosti
matky, otec súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, preto nie je potrebné, aby okamžite
zasahoval súd a bezodkladne upravoval pomery neodkladným opatrením, keďže medzi rodičmi nie je

rozpor v otázke starostlivosti o deti. Rovnako nie je potrebné, aby súd bezodkladne upravoval styk
otca s deťmi. Otec sa s deťmi stretáva, matka otcovi nebráni v styku s deťmi, kontakt otca s deťmi pre
udržiavanie vzájomných väzieb sa realizuje, otec súhlasí s matkou navrhovanou úpravou styku, preto
nie je potrebné, aby okamžite zasahoval súd formou neodkladného opatrenia na úpravu styku. Ďalej
má súd za to, že neodkladné opatrenie nie je potrebné nariaďovať ani v časti vyživovacej povinnosti

otca k deťom, keďže otec detí je ochotný dobrovoľne aj bez súdneho rozhodnutia aj finančne prispievať
na výživu detí, čo otec deklaroval aj pri pohovore s kolíznym opatrovníkom aj vo svojom písomnom
vyjadrení, kedy uvádzal, že je ochotný prispievať na výživu detí sumami po 50,-Eur mesačne na každé
dieťa, čo spĺňa požiadavku výživy v nevyhnutnej miere v zmysle § 366 CMP. Tvrdenie matky, že otec
si žiadnym spôsobom neplní vyživovaciu povinnosť k deťom, nemožno zovšeobecniť, nakoľko toto jej

vyjadrenie sa týkalo len krátkeho času od prerušenia spolužitia rodičov do podania návrhu matky, teda
len 20 dní a v uvedenom období otec prispel dcére na náklady MŠ, kúpil synovi plienky, deťom hračky,
splácal spoločný spoločné úvery účastníkov, hradil náklady spojené s bytom, ktorý majú s matkou detí
v BSM, a z ktorého sa matka odsťahovala. Keďže otec je ochotný dobrovoľne aj finančne prispievať navýživu detí k rukám matky v sumách, ktoré spĺňajú požiadavku nevyhnutnej miery, nie je potrebné mu
túto povinnosť ukladať neodkladným opatrením.

17. V danej veci nie je medzi rodičmi rozpor v otázke osobnej starostlivosti a tiež matka, ani na výzvu
súdu, nezdôvodnila naliehavosť veci a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením.
Preto nie je daná naliehavá potreba okamžitého zásahu súdu, nie je potrebné okamžite a bezodkladne
upravovať pomery a neodkladným opatrením zverovať deti do osobnej starostlivosti matky. Keďže
sa otec s deťmi stretáva na základe dohody rodičov, nie je dôvodný návrh matky ani v časti úpravy

styku neodkladným opatrením. Tak isto nie je daná ani naliehavá potreba otcovi detí neodkladným
opatrením ukladať povinnosť platiť výživné, pretože on je ochotný finančne prispievať na výživu detí
k rukám matky v sumách, ktoré spĺňajú požiadavku nevyhnutnej miery. Matka detí tak neosvedčila
skutočnosť, že právne vzťahy účastníkov si vyžadujú okamžitý zásah súdu a okamžitú úpravu pomerov
neodkladným opatrením. Z uvedených dôvodov preto o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh matky na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že v prípade,
ak by otec neplatil ani ním navrhované sumy výživného, potom si matka môže opätovne podať návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia. A pokiaľ ide o úpravu styku, otec sa s deťmi stretáva na základe
dohody rodičov, preto súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach) ( § 357 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.